Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiášovou, v právnej veci žalobcu Y. M., trvale bytom O., ul. O. XXXX/X, zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom Bratislava - 3, ul. Sibírska č. 4, proti žalovanej Sociálnej poisťovni Bratislava, ústredie, Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 - 10, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 03. mája 2017 č.: XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby vo veciach sociálnych takt

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. (ďalej len „zákona“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 03. novembra 2016 č.: XXX XXX XXXX X tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.11.2016 potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1, 2 zákona a uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 03. novembra 2016 podľa § 70 ods. 1 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania (žalobca) v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal nezhodnotenie prvého ročníka štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole (VSOŠ), nezhodnotenie doby štúdia na predmetnej škole v I. kategórii funkcií, nezhodnotenie doby služby a civilného zamestnania od 05. októbra 2005 do 28. júna 2014 a obdobia evidencie v nezamestnanosti od 29. júna 2014 na nárok na invalidný dôchodok. Ďalej namietal, že po medicínskej stránke je invalidný, avšak po právnej nie.

4. Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenie § 70 ods. 1, § 72 ods. 1 písm. g/, a ods. 2, § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona a poukázal, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v F. zo dňa 09.06.2015 bol žalobca uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo od 29.06.2014 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t. j. žalobca splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok. Zároveň poukázal, že podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a žalobca ku dňu vzniku invalidity k 29.06.2014 dosiahol vek 45 rokov, pričom získal len 3 658 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j.

10 rokov a 8 dní obdobia dôchodkového poistenia. Konštatoval, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 11.10.2005 bol žalobcovi podľa ustanovenia § 132 ods. 2 písm. a/ a § 39 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov žalobcovi od 01. 10. 2005 priznaný výsluhový dôchodok vo výške 10 341 SK. Konštatoval, že na tento výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba služby, ktorú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia presne špecifikoval. Argumentoval, že na nárok na invalidný dôchodok nie je možné započítať dobu výkonu služby, pretože vtedajšia ČSSR sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach tykajúcich sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti tohto Dohovoru, do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v časti IV. - Spoločné ustanovenia - na invalidný dôchodok. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a doba služby od 15. 01.1987 do 30. 09.2005 bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok žalobcu, nie je uvedená doba obdobím dôchodkového poistenia (s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona) a nie je možné ju hodnotiť na nárok na invalidný dôchodok.

5. Zároveň sa generálny riaditeľ žalovanej podrobne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu o nezhodnotení prvého ročníka štúdia na VSOŠ v I. kategórii funkcií a nezhodnotení obdobia evidencie v nezamestnanosti a čase poberania nemocenských dávok po skončení pracovného pomeru. Poukázal, že prepustenie žalobcu zo služobného pomeru z organizačných dôvodov v dôsledku zníženia stavu ozbrojených síl sa posudzuje v súvislosti s určením dôchodkového veku, pričom vplyv má iba prepustenie z organizačných dôvodov zo zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Uvedená skutočnosť nemá vplyv na hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej dôvodil, že v zmysle § 196 ods. 7 zákona zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Včas podanou žalobou sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 03.05.2017. Namietal, že Sociálna poisťovňa zjavne pochybila už pri vydaní rozhodnutia zo dňa 03.11.2016 o zamietnutí jeho žiadosti zo dňa 28.01.2015 o priznanie invalidného dôchodku, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u neho je 45 %. Poukázal na nerovnosť občanov pred zákonom a príliš formalistický postup žalovanej. Dôvodil, že medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil, a že po celý čas svojho profesionálneho života až do neočakávanej mimoriadnej životnej udalosti riadne a nepretržite odvádzal sociálne odvody, teda aj do predmetného fondu invalidity. Zamietnutie žiadosti považuje za prejav diskriminácie, nerovnosti, nerovnakého zaobchádzania voči jeho osobe. Argumentoval, že mu bol od 01.10.2005 priznaný výsluhový dôchodok za vyše 22 rokov vojenskej činnej služby. Citoval ustanovenie § 274 ods. 1 zákona a uviedol, že odslúžil 16 rokov a 129 dní v I. kategórii funkcii ako študent VSOŠ, ako vojak základnej služby v ČSĽA a vojak z povolania v ČSĽA a že odpracoval ďalších 6 206 dní , t. j. 16 rokov a 213 dní v III. pracovnej kategórii ako vojak z povolania v ČSĽA, v civilnom zamestnaní, ako PN, ako evidovaný nezamestnaný na ÚP a nezamestnaný- bez podpory. V snahe odstrániť akékoľvek pochybnosti o započítaní dĺžky vojenskej služby podľa kategórie funkcií poukázal, že študoval na VSOŠ vo Q. P. a podľa jeho názoru toto obdobie by malo spadať pod I. kategóriu funkcii. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 10Sd/216/2013 zo dňa 06.06.2014 a rozsudok Krajského súdu v Prešove, zo dňa 14.09.2016 sp. zn. 6Sd/21/2016, ktoré vrátili späť rozhodnutia Sociálnej poisťovni, pretože tá v dostatočnom rozsahu, úplnosti a vyčerpávajúcim spôsobom nevysvetlila, čo je to „ostatná vojenská služba“ (pozn. išlo o obdobie 1. a 2. ročníka VSOŠ), hoci toto štúdium treba nepochybne považovať za sústredené a koncentrovanú prípravu na výkon budúcej profesionálnej služby v ozbrojených silách (pozri § 6 ods. 1 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb.).

7. Žalobca v bode VI. žaloby podrobne odôvodnil, že dňa 01.11.2014 spísal u žalovanej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku ku dňu 28.02.2013. Má za to, že mu má byť zhodnotená celá doba štúdia Vojenskej strednej odbornej školy vo Q. P., a to 1. až 4. ročník a aj doba výkonu služby vojaka z povolania. Konkrétne ide o 5 969 dní, t. j. 16 rokov 129 dní- odslúžené od 29.08.1983 do 31.12.1999 ako I. kategória funkcií. Od 01.01.2000 do 28.02.2017 pracoval v civilných zamestnaniach (zhodnotenie III. kategórie funkcií) podľa jeho názoru má zhodnotených ďalších 17 rokov a 59 dní, t.j. 6 264 dní civilného zamestnania, čo predstavuje spolu 33 rokov a 188 dní, z toho mu bol vypočítaný a priznaný výsluhový dôchodok od 15.02.1987 do 30.05.2005. Nesúhlasí s názorom žalovanej, že polovicu žalobcovho vojenského štúdia na VSOŠ vo Q. P. nie je možné považovať za službu. Namietal, že tie

isté základné vojenské poriadky, predpisy, smernice a rozkazy sa povinne vzťahovali aj na všetkých vojakov z povolania, vojakov základnej služby aj žiakov VSOŠ, pričom ich podrobne citoval a uvádzal argumenty, že táto doba štúdia bola jednoznačne vojenská služba resp. príprava na budúce povolanie.

8. V závere žaloby žalobca namietal, že žalovaná nepostupovala v súlade s § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. Rozhodnutie žalovanej považuje za neúplné, nekompletné a nezákonné, pretože bol na svojich subjektívnych právach ukrátený a diskriminovaný. Poukázal na čl.142 ods.1veta druhá Ústavy SR a čl.36 ods.2 Listiny základných práv a slobôd. Žiadal rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

9. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla, aby krajský súd žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

10. Dňa 01.07.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

11. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

14. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, poverenú zástupkyňu žalovanej, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.

18. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej, ktorým podľa § 70 ods. 1 zákona zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu, že nesplnil zákonom stanovenú podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, a to najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, v súlade s § 72 ods. 1 písm. g/ zákona.

19. Podľa § 70 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa § 72 ods. 1 písm. g/, zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

21. Podľa § 72 ods. 2 zákona, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

22. Podľa § 60 ods. 1 zákona obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona.

23. Podľa § 60 ods. 2 zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 255 ods. 1 zákona sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

25. Podľa § 255 ods. 5 zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

26. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej má správny súd za preukázané, že žiadosťou spísanou dňa 28. januára 2015 žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 29. júna 2014.

27. Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v F. zo dňa 09. júna 2015 bol žalobca uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo od 29. júna 2014 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu.

28. Skorším rozhodnutím zo dňa 11. februára 2015 č. XXX. XXX XXXX 0 žalovaná podľa § 70 ods. 1 zákona zamietla žiadosť žalobcovi o invalidný dôchodok zo dňa 28. januára 2015. Zmenovým rozhodnutím zo dňa 30. júna 2015 č. XXX XXX XXXX 0 žalovaná podľa § 70 ods. 1 zákona zamietla žiadosť žalobcovi o invalidný dôchodok zo dňa 28. januára 2015.

29. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 08. júla 2015 sp. zn. 2Sd/20/2015 bolo potvrdené rozhodnutie žalovanej zo dňa 11. februára 2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 30. júna 2015.

30. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. júna 2016 sp. zn. 10So/78/2015 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 08. júla 2015 sp. zn. 2Sd/20/2015-65 tak, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 11.02.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 30. júna 2015 bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR žalovaná napadnuté rozhodnutie riadne neodôvodnila a absentujú v ňom náležitosti ustanovené v § 209 ods. 1 a 4 zákona. Nie sú v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré poli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Úlohou žalovanej bolo rozhodnúť tak, aby nielen z výrokovej časti rozhodnutia, ale aj z odôvodnenia boli dostatočne zrejmé a preskúmateľné dôvody a úvaha žalovanej pri započítaní potrebnej doby dôchodkového poistenia, na základe ktorej bolo o žiadosti na invalidný dôchodok rozhodnuté, keďže právo na riadne odôvodnenie patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu.

31. Zo spisového materiálu žalovanej je zrejmé, že aj keď žalobca splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 72 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 zákona nesplnil ďalšiu podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, a to najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity pri dosiahnutí veku 45 rokov. Ku dňu vzniku invalidity k 29. júnu 2014 žalobca získal 3 658 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 10 rokov a 8 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na invalidný dôchodok žalovaná zhodnotila všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia.

32. Žalovaná poukázala, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 11. októbra 2005 č. XXXXXXXXXXXXXX/X-Q. bol žalobcovi podľa § 132 ods. 2 písm. a/, § 39 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, žalobcovi od 01.10. 2005 priznaný výsluhový dôchodok vo výške 10 341 SK. Na nárok na tento dôchodok bola zhodnotená doba služby: -od 15.02.1987 do 16.07.1987 náhradná služba vo vojenskej škole - zaradenie do I. kategórie funkcii,

- od 17. júla 1987 do 21. augusta 1997 - vojak z povolania - zaradenie do I. kategórie funkcií,

- od 23. augusta 1997 do 31.12.1999 - vojak z povolania - zaradenie do I. kategórie funkcií,

- od 01. januára 2000 do 30. septembra 2005 - profesionálny vojak.

33. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a doba služby od 15. januára 1987 do 30.09.2005 bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok, nie je uvedená doba obdobím dôchodkového poistenia a nie je možné ju hodnotiť na nárok na invalidný dôchodok (viď § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona).

34. Žalovaná tiež argumentovala, že na nárok na invalidný dôchodok nie je možné započítať dobu výkonu služby, pretože vtedajšia ČSSR sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach tykajúcich sa starobného dôchodku. Táto skutočnosť je zrejmá z oznámenia č. 416/1991 Zb., z ktorého vyplýva: „ Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 29.júna 1967 bol na 51. zasadaní generálnej konferencie, Medzinárodnej organizácie práce prijatý Dohovor invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Ratifikáciu Dohovoru ČSSR zapísal 11. januára 1990 generálny riaditeľ Národného úradu práce s tým, že ČSSR prijíma záväzky len pokiaľ ide o časť III. Podľa svojho článku 48 odseku 3 Dohovor nadobudol pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku platnosť 11. januárom 1991“. Žalovaná dôvodila, aj tou skutočnosťou, že nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru neprichádza do úvahy ani aplikácia článku 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v časti IV. - spoločné ustanovenia - na invalidný dôchodok.

35. K námietke žalobcu, že mu nebola zhodnotená celá doba štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole (VSOŠ), žalovaná uviedla, že žalobcovi bola zhodnotená na nárok na invalidný dôchodok doba štúdia od 01.09.1984 do 14.02.1987. Túto skutočnosť odôvodnila poukazom na § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého dobou zamestnania je doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Pojem sústavná príprava na povolanie definoval § 25 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení. Povinná školská dochádzka žalobcu trvala deväť rokov a podľa predložených dokladov žalobca ukončil štúdium na základnej škole ôsmym ročníkom. Z uvedeného vyplýva, že povinnú - deväťročnú - školskú dochádzku ukončil prvým ročníkom VSOŠ dňom 31. augusta 1984 a preto doba štúdia na nárok na dôchodok bola zhodnotená až od 1. septembra 1984.

36. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaná mu nezhodnotila celú dobu zamestnania na účely invalidného dôchodku, uviedla že žalobcovi bolo zhodnotené na nárok invalidný dôchodok obdobie dôchodkového poistenia na základe evidenčných listov dôchodkového poistenia, t. j. od 5. októbra 2005 do 31. decembra 2005, od 15. marca 2006 do 31. decembra 2006, od 12. januára 2007 do 19. júla 2013 v rozsahu 2 761 dní. V období od 1. januára 2006 do 14. marca 2006 a od 1. januára 2007 do 11. januára 2007 žalobca vykonával práce na dohodu, ktorá podľa § 4 zákona nezakladala účasť na povinnom dôchodkovom poistení. Nakoľko nebol dôchodkovo poistený, nie je možné uvedené obdobia hodnotiť na nárok na invalidný dôchodok. V období od 20. júla 2013 do 28. júna 2014, bol žalobca poberateľom nemocenských dávok po skončení pracovného pomeru. Podľa § 20 ods. 1 zákona povinné dôchodkové poistenia vzniká odo dňa právneho vzťahu (zamestnania) a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Obdobie zaradenia žalobcu do evidencie nezamestnaných občanov na úrade práce od 29. júna 2014 nemalo vplyv na nárok na invalidný dôchodok, nakoľko sa jedná o obdobie po vzniku nároku na invalidný dôchodok.

37. Správny súd v zmysle § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzuje neformálne. Rozsah právnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť, alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 SSP).

38. Na pojednávaní pred súdom právny zástupca žalobcu poukázal na obsah žaloby na vyjadrenie aj na doplnenie dôkazov. Argumentoval, že žalobca je po stránke medicínskej invalid, čo konštatovali aj samotní lekári v zdravotnej správe, no po stránke právnej nie je invalid, čo vyvoláva otázniky a

pochybnosti. Poukázal, že žalobca bol prepustený z organizačných dôvodov do civilu. Namietal, že skutočnosti, ako to prebiehalo na Vojenskej strednej odbornej škole má žalovaná možnosť v zmysle § 233 ods. 10 a ods. 11 zákona č. 461/2003 Z. z. konfrontovať priamo Ministerstvo obrany ako kompetentný orgán, aby sa k tejto veci vyjadril. Žalovaná mohla aj ustanoviť súdneho znalca, ktorý by tú školu zhodnotil v znaleckom posudku. Poukázal na Branný zákon č. 92/1949, kde sa hovorí o vstupe do vojska. Žalobca študoval 8 rokov na základnej škole, 9. ročník nedokončil, prevzala ho vojenská správa a nastúpil do 1. ročníka Vojenskej strednej odbornej školy vo Q. avšak prvý ročník mu žalovaná nezohľadnila, pretože vraj povinná školská dochádzka bola 9 rokov. Obdobie od 29. augusta 1983 do 01.septembra 1984 mu žalovaná neuznáva, čo je podľa názoru právneho zástupcu žalobcu hrubá chyba, nakoľko žalobca bol v tom čase na vojenskej škole a nebol to 9. ročník. Žalobca doložil vysvedčenia o absolvovaní 1. až 4. ročníka štúdia na vojenskej škole. Opätovne argumentoval, že podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je Sociálna poisťovňa povinná presne zistiť a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre svoje rozhodnutie. Poukázal na nerovnosť medzi občanmi, nakoľko obdobie dôchodkového poistenia od veku 15. rokov bolo priznané baníckym učňom alebo fúkačom skla.

39. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní pred správnym súdom konštatovala, že žalobca splnil medicínsku podmienku na priznanie invalidného dôchodku avšak ekonomickú podmienku uvedenú v § 72 ods. 2 písm. g/ zákona nesplnil a nezískal dobu poistenia najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, teda pred 29. júnom 2014 získal len 10 rokov a 8 dní obdobia dôchodkového poistenia. K námietke právneho zástupcu žalobcu aj žalobcu, že mu nebolo započítané celé obdobie štúdia na strednej vojenskej škole, argumentovala, že nebolo započítané iba obdobie povinnej školskej dochádzky, ktoré je vždy špeciálne upravené v každom školskom zákone a tieto obdobia sa menili. V čase, keď žalobca končil povinnú školskú dochádzku, v tom čase bola povinná školská dochádzka 9 ročná. To znamená, že aj keď končil základnú školu v 8. ročníku ešte prvý ročník strednej školy sa považoval za plnenie povinnej školskej dochádzky, a preto toto obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nikdy obdobie plnenia povinnej školskej dochádzky nebolo obdobím poistenia a je jedno, či to bolo na strednej vojenskej škole alebo na strednej škole v civilnom sektore. Od 01.09.1984 žalovaná žalobcovi pre účel invalidného dôchodku toto obdobie započítala. Obdobie, kedy žalobca vykonával dohody o vykonaní práce, alebo dohody o pracovnej činnosti nie sú obdobiami dôchodkového poistenia, tak ako to je uvedené v preskúmavanom rozhodnutí žalovanej a vo vyjadrení. Pokiaľ právny zástupca žalobcu namieta, že žalobca od 29. 08. 1983 absolvoval vojenský výcvik, vojenskú prípravu na strednej vojenskej škole a toto obdobie nemá žalobca započítané ako obdobie dôchodkového poistenia, a že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nie je na to kompetentný, aby tieto obdobia uznával, ale kompetentné je na to Ministerstvo obrany, poverená zástupkyňa žalovaného dôvodila, že žalobca mal použiť opravný prostriedok, resp. namietať túto skutočnosť pri samotnom priznaní výsluhového dôchodku v roku 2005, nakoľko to nie je záležitosťou Sociálnej poisťovne, keď to patrilo pod vojenské orgány.

40. V konečnom návrhu právny zástupca žalobcu žiadal zrušiť rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z dôvodu, že žalovaná pochybila, keď nezapočítala a neposudzovala celý jeden rok Vojenskej strednej odbornej školy, ako štúdium na vojenskej škole a ďalej 2., 3. a 4. ročník ako službu v I. kategórii funkcií. Rozhodnutie žalovanej žiadal vrátiť z dôvodu nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti.

41. Poverená zástupkyňa žalovanej v konečnom návrhu zotrvala na písomných stanoviskách a na prednese na tomto súdnom pojednávaní. Uviedla, že pre účel invalidného dôchodku boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a žiadala, aby krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

42. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že aj keď žalobca splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 72 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 zákona nesplnil ďalšiu podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, a to najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity pri dosiahnutí veku 45 rokov. Ku dňu vzniku invalidity k 29. júnu 2014 žalobca získal 3 658 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 10 rokov a 8 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a doba služby od 15. januára 1987 do 30.09.2005 bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok, nie je uvedená doba obdobím dôchodkového poistenia, a nie je možné ju hodnotiť na nárok na invalidný dôchodok (viď § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona).

Žalovaná správne argumentovala, že na nárok na invalidný dôchodok nie je možné započítať dobu výkonu služby, pretože vtedajšia ČSSR sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach tykajúcich sa starobného dôchodku, a nie invalidného dôchodku.

43. Pri posúdení nároku na invalidný dôchodok žalovaná zhodnotila všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaná v súlade so zákonom zrozumiteľne odôvodnila, že žalobcovi bola zhodnotená na nárok na invalidný dôchodok doba štúdia od 01.09.1984 do 14.02.1987, a že žalobcovi bolo zhodnotené na nárok invalidný dôchodok obdobie dôchodkového poistenia na základe evidenčných listov dôchodkového poistenia, t. j. od 5. októbra 2005 do 31. decembra 2005, od 15. marca 2006 do 31. decembra 2006, od 12. januára 2007 do 19. júla 2013 v rozsahu 2 761 dní.

44. K námietke žalobcu, že krajský súd rozsudkom sp.zn.6Sd/21/2016 zo dňa 14.09.2016 zrušil rozhodnutie žalovanej a vrátil vec na rozhodnutie žalovanej z dôvodu, že žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nevysvetlila, čo je to „ostatná vojenská služba“, pričom išlo práve o obdobie 1. a 2. ročníka štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole, správny súd poukazuje, že táto vec skutkovo nie je zhodná s prejedávanou vecou, nakoľko išlo o nárok žalobcu na starobný dôchodok, nie o nárok na invalidný dôchodok. Rovnako aj vo veci rozsudku sp. zn. 10Sd/216/2013 zo dňa 06.06.2014 Krajský súd v Bratislave rozhodoval o nároku na starobný dôchodok žalobcu. Z tohto dôvodu nebolo možné predmetné rozsudky aplikovať na prejedávanú vec. Tieto rozsudky sa týkajú povinnosti žalovanej doplniť dokazovanie, či dobu štúdia na Stredných vojenských školách je možné hodnotiť v I. kategórii funkcií na nárok na starobný dôchodok.

45. Právny zástupca žalobcu v replike k vyjadreniu generálneho riaditeľa žalovanej doručeného súdu dňa 27.10.2017 požiadal, aby súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyslovil, že pracovník spĺňa podmienky pre zaradenie do I. či II. pracovnej kategórie v prípade, že práca ním vykonávaná zodpovedá celkom niektorému zamestnaniu zaradenému do I. alebo II. pracovnej kategórie, správny súd argumentuje, že túto právomoc správny súd nemá, pretože v zmysle § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Podľa §27 ods. 3 SSP správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy. Zaradenie obdobia štúdia žalobcu na Vojenskej strednej odbornej škole vo Q. od 29.08.1983 do 14.02.1987 do I. kategórie funkcií od veku 15 rokov žalobcu, mal žalobca žiadať resp. vzniesť námietky už v čase priznávania nároku na výsluhový dôchodok, nie v konaní o priznanie invalidného dôchodku.

46. K námietke, žalobcu, že rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko svoje rozhodnutie neodôvodnila v zmysle § 32 ods. 1 a 46 Správneho poriadku, správny súd dáva do pozornosti, že sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje, čo preukazuje ustanovenie § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 196 ods. 6 zákona, podľa ktorého účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

47. Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

48. Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

49. Podľa § 209 ods. 3 zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

50. Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

51. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení a po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej, správny súd dospel k záveru, že generálny riaditeľ žalovanej sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil rozhodnutím náležite a zrozumiteľne odôvodnil a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi.

52. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

53. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).