Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

74Ek/587/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Window System, s.r.o., so sídlom Potravinárska 1007/5, 949 01 Nitra, IČO: 47 504 803, zák. zást.: JUDr. Fadi Fardous, správca konkurznej podstaty, so sídlom správcovskej kancelárie Mostná 72, 949 01 Nitra, v konaní zastúpený: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., so sídlom A.Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 42 152 101, proti povinnému: KAMASTROJ s.r.o., so sídlom: Staničná 2329/41, 921 01 Piešťany, IČO: 50 559 656, o vymoženie pohľadávky vo výške 59.563,36 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Barborou Vatrtovou, so sídlom exekútorského úradu Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 42 292 549 pod sp. zn. 418EX 129/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10. mája 2021 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti so sťažnosťou povinného vo výške 336,68 Eur.

odôvodnenie:

1. Dňa 10.05.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom Uznesenie pod sp. zn. , ktorým vo výroku I. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a vo výroku II. priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania vo výške 336,68 Eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.02.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 59.563,36 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.06.2020, vykonateľný dňa 07.07.2020 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 24.02.2021 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Barbore Vatrtovej, so sídlom exekútorského úradu Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 42 292 549, ktorý ju vedie pod sp. zn. 418EX 129/21. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

2.1. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietol doručenie exekučného titulu. Uviedol, že exekučný titul mu bol doručovaný do elektronickej schránky a doručený bol s uplatnením fikcie doručenia. Povinný sa až z upovedomenia o začatí exekúcie dozvedel o konaní, ktoré bolo vedené proti nemu. K vzniku vymáhaného nároku uviedol, že s oprávneným uzavrel dňa 01.11.2016 Zmluvu o spolupráci pri realizácii stavebného diela. Predmetom tejto Zmluvy bola spolupráca zmluvných strán pri dodávke stavebných a montážnych prác na stavbách podľa Zmluvy o dielo č. Z158/CB/2016. Uvedené stavebné práce a dodávky sa mali spoločne realizovať v priebehu rokov 2016, 2017 do 31.12.2018. Spolupráca

nebola vykonávaná podľa Zmluvy a z tohto dôvodu povinný zaslal oprávnenému výzvu na odstránenie nedostatkov. Pokiaľ by nedošlo k prijatiu dôsledných a veľmi dôležitých opatrení zo strany povinného, hrozilo by prerušenie prác, prípadne nesplnenie diela tak, ako to bolo zazmluvnené so spoločnosťou „STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o.". Poukázal na to, že povinný nie je a ani nikdy v minulosti nebol dlžníkom voči oprávnenému a túto spoločnosť nijakým spôsobom nepoškodzoval. Povinný má voči oprávnenému pohľadávky v celkovej výške 12.390,49 Eur /2.355,49 Eur a 10.035,00 Eur/, ktoré má riadne zaevidované v účtovníctve. Uvedené skutočnosti boli dobre známe oprávnenému, dôkazná situácia bola v prospech povinného, preto oprávnený nepodal žalobný návrh na súd o zaplatenie ním požadovanej sumy. Táto skutočnosť musela byť známa i správcovi konkurznej podstaty oprávneného, preto povinnému nie je jasné, z akého dôvodu a na podklade akých dôkazov podal predmetný návrh na vydanie platobného rozkazu. Povinný považuje postup voči nemu za nezákonný a absolútne neprijateľný, majúci podozrenie z manipulácie s faktami s cieľom pripraviť ho o značné finančné prostriedky, preto bude nútený sa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní o preskúmanie, či nebol voči povinnému týmto konaním spáchaný konkrétny trestný čin /prečin, zločin/. Povinný na záver uviedol, že navrhuje exekúciu podľa § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku zastaviť.

2.2. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že neexistovala žiadna právna prekážka, aby si povinný riadne prevzal úradnú zásielku. Povinný by mal 15 dní na to, aby podal voči exekučnému titulu odôvodnený odpor, pričom tak neurobil zo subjektívnych dôvodov výlučne na svojej strane. Ku skutkovým tvrdeniam sa oprávnený nevyjadril, nakoľko sú vo vzťahu k zákonnosti začatia a priebehu exekučného konania celkom bezpredmetné. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, povinný mal a mohol namietať v tzv. základnom konaní, čo však z dôvodov na svojej strane neurobil. V konaní nevidí dôvod pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená a zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie.

2.3. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a ďalších podaní v spise mal súd preukázané, že tento bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote, čo spôsobilo, že návrh na zastavenie exekúcie má voči povinnému odkladný účinok. Následne exekučný súd pristúpil k preskúmaniu predloženého exekučného titulu. Uviedol, že predložené rozhodnutie súdu je spôsobilým exekučným titulom, a z tohoto dôvodu je exekučný súd v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokmi. K doručovaniu exekučného titulu uviedol, že v danom prípade bola zásielka doručovaná do elektronickej schránky. Spôsob a podmienky doručovania upravuje o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V zmysle tohoto zákona boli všetkým právnickým osobám v Slovenskej republike zriadené elektronické schránky na účely doručovania ( zákona o e-Governmente). Od zriadenia elektronickej schránky je potrebné odlíšiť jej aktiváciu. V prípade právnických osôb dochádza k aktivácii elektronickej schránky súčasne s jej zriadením ( a zákona o eGovernmente). Možno teda sumarizovať, že právnickým osobám sa písomnosti doručujú prioritne na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, a keď to nie je možné, do jeho elektronickej schránky. Do elektronickej schránky sa doručujú aj dokumenty, ktoré sa doručujú do vlastných rúk. Čiže sa pri doručovaní takejto zásielky vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta - elektronická doručenka ( zákona o e-Governmente). Údaje uvedené v elektronickej doručenke sa považujú za pravdivé, až kým sa nepreukáže opak. Úložnou lehotou je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. Elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Súd v súčinnosti s oddelením upomínacieho konania preveril doručovanie exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.06.2020. Z elektronickej doručenky zistil, že platobný rozkaz spolu s obligatórnymi prílohami k nemu boli povinnému zaslané do elektronickej schránky dňa 02.06.2020. Keďže povinný si platobný rozkaz v zákonnej 15-dňovej lehote neprebral, tak sa dňa 19.06.2020 správa považovala s uplatnením fikcie doručenia za riadne doručenú. Povinnému bolo do elektronickej schránky doručované aj opravné uznesenie zo dňa 19.06.2020, ktoré si povinný taktiež v úložnej lehote neprebral a preto dňa 05.07.2020 sa zásielka pokladala za doručenú. Súd v tomto smere nemohol vyhovieť argumentom povinného uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul bol doručovaný právnickej osobe zapísanej v obchodnom registri po 01.07.2017. Platobný rozkaz tak bol elektronicky účinne doručený žalovanému aj vtedy, ak sa o tom nedozvel. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom,

ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti museli nastať až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Súd nevzhliadol dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. O trovách rozhodol tak, že ich náhradu priznal oprávnenému za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie, a to v celkovej výške 336,68 Eur. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami , , , prvej vety, , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), ustanoveniami , , , o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ustanoveniami , , , , , , , zákona o e-Governmente a ustanoveniami , , Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“).

3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že exekúciu zastaví a neprizná žiadnej zo strán nárok na zaplatenie trov konania. Povinný v sťažnosti uvádza, že súd v základnom konaní nepostupoval správne, keď vydaný platobný rozkaz považoval za doručený fikciou doručenia. Povinný poukazuje na to, že sa s obsahom doručovanej zásielky (pozn. platobného rozkazu) neoboznámil a o tejto skutočnosti sa dozvedel až na podklade začatého exekučného konania (čiže z Upovedomenia o začatí exekúcie). Rovnako nesúhlasí s právnou argumentáciou vyššieho súdneho úradníka v odôvodnení napadnutého uznesenia a poukazuje i na ďalšie ustanovenia právneho poriadku, ktoré upravujú problematiku doručovania. Správne mali byť podľa neho použité odseky § 9 ods. 4 (v ktorom je stanovené, že platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk) a ods. 2 (v ktorom je stanovené, že platobný rozkaz sa doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu) zákona o upomínacom konaní, pričom za osobitný predpis označil zákon o e-Governmente. Aj napriek uvedenému uvádza, že doručovanie nie je možné odôvodniť len s použitím ustanovení týchto zákonov. Vo veci považuje za dôležité posúdiť a aplikovať ustanovenie , ktoré jednoznačne určuje podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade, ak sa účastníkovi konania doručuje dokument doručovaný v zmysle osobitných právnych predpisov do vlastných rúk. Ako podmienku na uplatnenie fikcie doručenia uvádza, že adresát sa prihlási do elektronickej schránky v dobe, kedy mu je dokument doručovaný, avšak počas plynutia úložnej doby nepotvrdí elektronickú doručenku, čím bezdôvodne odoprie prevzatie/doručenie dokumentu. Citované ustanovenie tak koriguje možnosť uplatnenia fikcie doručenia len na prípady, kedy síce adresát zásielky túto v zákonnej lehote neprevezme, ale zároveň sa v dobe planutia úložnej lehoty prihlásil do elektronickej schránky, do ktorej je adresátovi táto správa doručovaná. Možnosť aplikácie fikcie doručenia teda stanovuje len na prípady, kedy sa adresát mal reálne možnosť dozvedieť, že mu je nejaká zásielka doručovaná. A contrario potom nemožno uplatniť fikciu doručenia u subjektu, ktorému síce márne uplynula úložná lehota, avšak v dobe jej plynutia sa do schránky vôbec neprihlásil. Bez najmenšej pochybnosti tak možno prijať záver, že citované ustanovenie výrazným spôsobom limituje možnosť uplatnenia fikcie doručovania, pričom pre jej uplatnenie je potrebné skúmať, či sa adresát doručovanej správy počas plynutia úložnej doby prihlásil do schránky alebo nie. Vzájomný vzťah citovaných právnych predpisov, kde ustanovenia , osobitne ustanovenie je ustanovením lex specialis k ostatným predpisom. Konajúci súd riešil otázku uloženia správy - platobného rozkazu a následne i opravného uznesenia do schránky povinného. Konajúci súd skonštatoval, že ani jednu z týchto doručovaných písomností povinný ako žalovaný neprebral, čím súd prijal záver o tom, že nastala fikcia doručenia a s ňou spojené právne následky. Takýmto konaním ignoroval citované ustanovenie , keď neskúmal, či zo strany povinného prišlo k prihláseniu sa do elektronickej schránky a teda k nadobudnutiu aspoň vedomosti o tom, že mu je doručovaná zásielka do vlastných rúk a jej neprevzatím sa vystavuje riziku uplatnenia fikcie doručenia. Povinný je toho názoru, že nikdy neprišlo k platnému doručeniu platobného rozkazu, ktorý je v predmetnom konaní exekučným titulom do vlastných rúk, nakoľko prišlo bez ďalšieho skúmania splnenia hmotnoprávnych podmienok k uplatneniu inštitútu doručenia fikciou a to v rozpore s citovaným ustanovením zákona o súdoch. Takýto postup súdu považuje za nesprávny a

nezákonný. Povinný je teda toho názoru, že platobný rozkaz mu bol vydaný v rozpore s ustanoveniami právneho poriadku. V danej veci exekučný titul trpí vadou, že ho nemožno považovať za vykonateľný a to z dôvodov uvedených v tejto sťažnosti, potom exekúcia vedená na ťarchu povinného nemôže byť považovaná za zákonnú a existujú dôvody na jej zastavenie.

4. Súd vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby sa k podanej sťažnosti vyjadril v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Oprávnený uviedol, že sťažnosť povinného je obsahovo podaná bez vecne a právne správneho odôvodnenia a svojím obsahom sa rozchádza s aplikovateľnou právnou úpravou. Oprávnený považuje sťažnosť povinného za nedôvodnú a vyjadruje s celým jej obsahom svoj nesúhlas. Právny výklad povinného v sťažnosti nie je v celom rozsahu vecne a právne správny. Ustanovenie § 82l ods. 1 zákona o súdoch upravuje výlučne právny inštitút bezdôvodného odopretia prijatia doručovaného elektronického úradného dokumentu a nie širší právny inštitút doručovania do vlastných rúk resp. odlišný právny inštitút fikcie doručenia v zmysle ustanovenia § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente. Samotný zákon o e-Governmente v ustanovení § 33 uvádza právny inštitút neúčinnosti elektronického doručenia aj s ohľadom na osobitnú právnu úpravu. Nemožno však tento právny inštitút neúčinnosti elektronického doručenia zamieňať alebo stotožňovať s bezdôvodným odopretím prijatia. Ustanovenie § 82l ods. 1 zákona o súdoch ako ani žiadna iná osobitná právna úprava vzťahujúca sa na merito veci neuvádza a nezakladá aplikovateľný účinok právneho inštitútu neúčinnosti elektronického doručenia elektronického dokumentu zo strany povinného. Sťažnosť povinného považuje za spornú, vecne a právne neodôvodnenú a preto ju navrhuje zamietnuť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania za vyjadrenie k sťažnosti povinného.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa a v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

16. Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak sú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

17. Podľa § 7 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, v platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu.

19. Podľa § 9 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.

20. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „“), elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

21. Podľa § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente, do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.

22. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

23. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

24. Podľa § 30 ods. 5 zákona o e-Governmente, údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.

25. Podľa § 30 ods. 6 zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.

26. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.

27. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo

dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

28. Podľa § 32 ods. 5 zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, b) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

29. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola povinným podaná na pošte dňa 28.05.2021 a smeruje voči napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 13.05.2021, bola sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote ( ).

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

31. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany povinného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

32. Povinný postavil svoju sťažnosť smerujúcu k zastaveniu exekúcie na argumentácii ktorá sa týkala doručenia platobného rozkazu v upomínacom konaní a jeho následkov. Opätovne tvrdí, že o upomínacom konaní a vydaní exekučného titulu nemal vedomosť, čím mu bola v upomínacom konaní odňatá možnosť brániť sa voči exekučnému titulu podaním odporu, ďalej sťažnosť postavil na neaplikovaní ustanovenia

33. Sťažnostný súd konajúc sudcom na úvod konštatuje, že všeobecným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vydaného oprávneným orgánom, ktoré má potrebnú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Exekučný súd počas celej exekúcie skúma vykonateľnosť exekučného titulu po stránke formálnej z pohľadu právneho prepisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané, tak aj po stránke materiálnej z hľadiska obsahových náležitostí týkajúcich sa označenia subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať, avšak nie z hľadiska skúmania pravosti a pravdivosti dôkazných prostriedkov predkladaných v základnom konaní tak, ako tvrdil povinný. Keďže podkladom pre výkon exekúcie je v tomto prípade rozhodnutie súdu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd pri posúdení jeho vykonateľnosti v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie vychádzal z potvrdenia o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti opatreného súdom prvej inštancie. Povinný v exekučnom konaní podaním návrhu na zastavenie exekúcie využil právny prostriedok obrany svojho postavenia, kde tvrdil, že nebol splnený predpoklad začatia exekúcie predložením vykonateľného rozhodnutia s poukazom na doručovanie v základnom konaní. Vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj sudca v sťažnostnom konaní vykonali potrebné šetrenia za účelom zistenia účinnosti doručenia exekučného titulu povinnému, keďže tvrdeniami povinného vznikli pochybnosti o správnom vyznačení údajov na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti viažucej sa k exekučnému titulu. Sťažnostný súd preskúmaním tohto spisu ako aj šetrením v spisovom materiáli upomínacieho konania sp. zn. v elektronickej podobe zistil, že vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že v tomto exekučnom konaní je podkladom pre vykonanie exekúcie vykonateľný exekučný titul, ktorý bol podľa elektronickej doručenky povinnému riadne a v súlade so zákonom o e-Governmente doručený elektronicky do aktívnej elektronickej schránky povinného v režime doručenia do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 19.06.2020 o 00:04 hod., pričom

povinný v zákonnej lehote nepodal odpor proti exekučnému titulu. Podľa potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.06.2020 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.07.2020. Povinnému bolo do elektronickej schránky doručované aj opravné uznesenie zo dňa 19.06.2020, ktoré si povinný taktiež v úložnej lehote neprebral a preto dňa 05.07.2020 sa zásielka pokladala za doručenú.

34. Sudca preskúmal argumentáciu povinného, ktorá sa týkala absencie aplikácie ustanovenia Sudca sa s právnym posúdením a aplikáciou tohto ustanovenia na prejednávaný prípad nestotožnil. Uvedené ustanovenie upravuje totižto odopretie prijatia elektronického úradného dokumentu a následok, pokiaľ dôjde k takejto situácii. V danom prípade však bola uplatnená fikcia doručenia a nie odopretie prijatia platobného rozkazu. Tieto dva právne inštitúty sú odlišné. K odopretiu prijatia elektronického úradného dokumentu totižto dôjde pokiaľ sa adresát do elektronickej schránky prihlási, ale nepotvrdí elektronickú doručenku počas úložnej lehoty. V tomto prípade mal súd z elektronickej doručenky preukázané, že v danom prípade nastala fikcia doručenia. Pri fikcii doručenia sa elektronická správa považuje za doručenú uplynutím úložnej lehoty. Úložná lehota je podľa zákona o e-Governmente 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej správy, pričom uložením elektronickej správy je okamih, odkedy je správa prijímateľovi objektívne prístupná. Márnym uplynutím tejto lehoty sa platobný rozkaz považuje za doručený a nastávajú jeho právne účinky, vrátane nadobudnutia jeho vykonateľnosti. Povinný vo svojej argumentácii nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by uvedenú skutočnosť spochybňovali. V tomto prípade bol platobný rozkaz doručovaný právnickej osobe po 01.07.2017. Z uvedeného vyplýva, že povinný mal zriadenú ale aj aktivovanú elektronickú schránku. Skutočnosť, že si ju nekontroloval, nemôže byť na ťarchu následkov a účinkov doručenia. Nad rámec uvedeného však sudca podotýka, že následkom obidvoch postupov doručovania by bol vznik exekučného titulu, tzn. vykonateľného platobného rozkazu. Čo v konečnom dôsledku pre povinného znamená, že všetky skutočnosti, ktoré mohol použiť v základnom konaní už sú bez právnej relevancie v rámci exekúcie (NS ČR ). Ako už bolo spomenuté, v exekúcii môže povinný použiť na svoju obranu len tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu.

35. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník dospel aj k správnemu záveru, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (pravosť dôkazných prostriedkov predložených v základnom konaní). Sťažnostný súd dopĺňa, že povinný nepreukázal ani existenciu takých okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a mali by za následok zánik vymáhaného nároku, alebo že by boli exekučné tituly zrušené, alebo že by tu boli také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a teda povinný nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu tak, ako ich tvrdil povinný, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10.05.2021 ako nedôvodnú zamietol. Súd súčasne nezistil pochybenie ani pri trovách exekúcie, keď povinnému ako neúspešnému účastníkovi konania podľa zásady úspechu vo veci uložil povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia oprávneného v sume 336,68 Eur za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. (výrok I. tohoto uznesenia)

36. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

38. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

39. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po nevyhovení sťažnosti povinného dôvodné, a to za vyjadrenie sa oprávneného k sťažnosti povinného vo výške 336,68 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon v sume 269,70 Eur, z režijného paušálu za rok 2021 v sume 10,87 Eur a z 20 % DPH. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. (výrok II. tohoto uznesenia)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).