Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cpr/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobkyne: C.. C. V., W.: XX XXX XXX, s miestom podnikania vo X., J. T. XXXX/XX, zast. Mgr. Matejom Krčmárom, bytom Leškova 3004/3, 811 04 Bratislava, proti žalovanej: W.. S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo X., G. I. XXX/ XX, XXX XX X., zast. zástupcom JUDr. Ľubomírom Messingerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 23, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie 1 298,38,- €, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalovaná má proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu mzdy vo výške 1 298,38 € brutto, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná má proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa svojím žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.6.2016 domáhala toho, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru vykonané žalovanou vo vzťahu k žalobkyni podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, listinou zo dňa 21.4.2016 je neplatné. Zároveň sa žalobkyňa domáhala aj náhrady trov konania voči žalovanej. Vo svojej písomnej žalobe uviedla, že žalobkyňa ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzavreli dňa 7.1.2014 pracovnú zmluvu v znení dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.8.2014 na základe ktorej žalovaná nastúpila dňa 7.1.2014 do zamestnania na druh práce asistent učiteľa s miestom výkonu práce Súkromná materská škola, J. Kráľa 2187/22, Zvolen. Nakoľko žalovanej nebola počas trvania pracovného pomeru v termíne splatnosti vyplatená mzda za mesiac február 2016 v plnej výške, tak ako bola dohodnutá v pracovnej zmluve, pričom dlžná čiastka titulom nevyplatenej mzdy predstavovala sumu vo výške 201,67 €, žalovaná doručila dňa 23.4.2016 žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 21.4.2016. Žalovaná si zároveň v rámci okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnila nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce. K podaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou týmto žalobkyňa uvádza, že žalovaná konala uvedeným spôsobom aj napriek skutočnosti, že bola informovaná o pretrvávajúcich finančných problémoch žalobkyne a zároveň bola upozornená na pravdepodobnosť omeškania žalobkyne s vyplácaním mzdy, pričom upozorneniu porozumela a vyjadrila s tým súhlas.

Vzhľadom na uvedené má žalobkyňa za to, že žalovaná ťažila z postavenia žalobkyne a aktuálnej situácie a prostredníctvom podania okamžitého skončenia pracovného pomeru zneužila ustanovenie § 69 ods. 4 Zákonníka práce priznávajúce žalovanej nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, pričom na základu tu uvedeného považuje žalobkyňa okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, pretože je v rozpore s dobrými mravmi a pretože žalovaná zneužila jej práva vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov na škodu druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu, t.j. žalobkyne. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na článok 2 a § 13 ods. 3 Zákonníka práce. Žalobkyňa netrvala na tom, aby žalovaná ako jej zamestnanec u nej po skončení pracovného pomeru aj naďalej pracovala, pričom má za to, že pracovný pomer skončil dňom, kedy mal skončiť, t.j. s doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni dňa 23.4.2016. Žalobkyňa zároveň vzhľadom na zneužitie situácie žalovanou odmieta akékoľvek nároky žalovanej na vyplatenie náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené dňa 23.4.2016, žalobkyni uplynie lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde dňa 23.6.2016. Žalobkyňa tak vzhľadom na uvedené podala žalobu v rámci plynutia zákonom ustanovenej lehoty, pričom žaloba bola podaná na Okresný súd Bratislava I.

2. Žalovaná sa k predmetnej žalobe písomne vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 11.7.2016, v ktorom okrem iného uviedla, že je pravda, že žalobkyňa ako zamestnávateľka a žalovaná ako zamestnanec uzavreli dňa 7.1.2014 pracovnú zmluvu v znení dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.8.2014, na základe ktorej žalovaná nastúpila dňa 7.1.2014 k žalobkyni do zamestnania na druh práce asistent učiteľa s miestom výkonu práce Súkromná materská škola, J. Kráľa 2187/22, Zvolen. Počas trvania pracovného pomeru u žalobkyni zo strany žalobkyni nedochádzalo k pravidelnej výplate mzdy v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy, teda mzda nebývala vyplatená načas, alebo v plnej výške. Žalovaná pravidelne vyzývala žalobkyňu na riadne plnenie si svojich povinností, vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a to riadneho a včasného platenia mzdy. Vzhľadom na skutočnosť, že sa tak ani po viacerých ústnych upozorneniach zo strany žalovanej nestalo a mzda za mesiac február 2016 v termíne splatnosti nebola vyplatená v plnej výške, žalovaná doručila žalobkyni dňa 23.4.2016 okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to zo dňa 21.4.2016. Žalovaná si v rámci okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnila nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Tvrdenia žalobkyne, že žalovaná s vyplácaním mzdy oneskorene súhlasila sú nepravdivé, nakoľko žalovaná počas trvania pracovného pomeru mala stále problém s tým, že mzda nebola vyplácaná riadne a včas. Vzhľadom na túto skutočnosť sa potom, ako nedochádzalo k žiadnej náprave a zlepšeniu platobnej disciplíny zo strany žalobkyne žalovaná rozhodla využiť zákonnú možnosť ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou formou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaná nikdy neťažila z postavenia žalobkyne a jej aktuálnej finančnej situácie. Konanie žalovanej nikdy nebolo v rozpore s dobrými mravmi, ako tvrdí žalobkyňa, žalovaná len využila svoju zákonnú možnosť ukončiť pracovný pomer. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobu neuznávali. Súčasne namietali miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I., nakoľko podľa § 23 písm. f) je miestne príslušný Okresný súd Zvolen.

3. Žalovaná dňa 11.7.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala na Okresný súd Bratislava I. vzájomnú žalobu o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 1 298,38 €. Vo svojej vzájomnej žalobe uviedla, že žalobkyňa ako zamestnávateľka a žalovaná ako zamestnanec uzavreli dňa 7.1.2014 pracovnú zmluvu v znení dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.8.2014, na základe ktorej žalovaná nastúpila dňa 7.1.2014 k žalobkyni do zamestnania na druh práce asistent učiteľa s miestom výkonu práce Súkromná materská škola, J. Kráľa 2187/22, Zvolen. Počas trvania pracovného pomeru u žalobkyni zo strany žalobkyni nedochádzalo k pravidelnej výplate mzdy v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy, teda mzda nebývala vyplatená načas, alebo v plnej výške. Žalovaná pravidelne vyzývala žalobkyňu na riadne plnenie si svojich povinností, vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a to riadneho a včasného platenia mzdy. Vzhľadom na skutočnosť, že sa tak ani po viacerých ústnych upozorneniach zo strany žalovanej nestalo a mzda za mesiac február 2016 v termíne splatnosti nebola vyplatená v plnej výške, žalovaná doručila žalobkyni dňa 23.4.2016 okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 36 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to zo dňa 21.4.2016. Žalovaná si v rámci okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnila nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku vo výške 1 298,38 € za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Dňa 3.6.2016 žalovaná vyzývala žalobkyňu na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 1 298,38 €, avšak

do súčasnosti k jej úhrade nedošlo. Ako reakciou na výzvu žalovanej bola dňa 14.6.2016 podaná na Okresný súd Bratislava I. žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na skutočnosť, že do súčasnosti nedošlo aj napriek výzve zo strany žalobkyne k úhrade náhrady mzdy vo výške 1 298,38 € podali vzájomnú žalobu. Na základe vyššie uvedeného žiadali, aby súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 1 298,38 €, ako aj trov konania do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

4. Žalobkyňa sa napriek doručenej vzájomnej žalobe k nej žiadnym spôsobom nevyjadrila.

5. Okresný súd Bratislava I. postúpil vec v súlade s ustanovením § 41 a 43 Civilného sporového poriadku na ďalšie konanie a to súdu miestne príslušnému, Okresnému súdu Zvolen v zmysle § 13 a 14 CSP, nakoľko žalovaná pri svojom prvom úkone vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti a miestne príslušným na konanie je Okresný súd Zvolen, v ktorého obvode má žalovaná adresu trvalého pobytu.

6. Okresný súd Zvolen nariadil termín pojednávania na deň 9.11.2017, pričom pojednával v neprítomnosti žalobkyne za prítomnosti jej zástupcu a tak isto pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorej neúčasť ospravedlnil jej právny zástupca.

7. Súd aplikoval zákonné ustanovenie § 180 a z dôvodu hospodárnosti pojednával v neprítomnosti žalobkyne a žalovanej.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom zástupcu žalobkyne Mgr. Mateja Krčmára, prednesom právneho zástupcu žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovných podmienok, okamžitým skončením pracovného pomeru, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

9. Súd z prednesu zástupcu žalobkyne zistil, že sa pridržiavajú písomne podanej žaloby. K veci uviedol, že oni nenamietajú spôsob okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale majú za to, že žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal na článok 2 Zákonníka práce. Tak isto nenamietali tú skutočnosť, že je skutočne pravdou, že žalovanej v stanovených termínoch nebola vyplatená mzda v plnej výške, napriek tomu žiadali, aby súd žalobe vyhovel s tým, že netrvali na tom, aby súd určil, že pracovný pomer žalovanej naďalej trvá. Poukázal na judikatúru súdov SR, a to rozsudok KS Nitra č.k. 25Copr/5/2013. K veci ďalej uviedol, že je pravda, že žalobkyňa prijala do zamestnania žalovanú na požiadanie žalobkyne a to hlavne z toho dôvodu, že žalovaná bývala na adrese, ktorá bezprostredne susedila s adresou, kde sa nachádzala Materská škôlka a chcel by preto poukázať na to, že žalovaná z tohto dôvodu neprešla štandardným výberovým konaním a proste z týchto dôvodov žalobkyňa ju prijala do zamestnania. K veci uviedol, že žalovanej bolo umožnené, aby si doplnila kvalifikáciu, nakoľko v danom čase, keď bola uzatvorená pracovná zmluva, nespĺňala potrebné kvalifikačné predpoklady, a teda tvrdil, že žalovanej bolo umožnené, aby získala kvalifikáciu a mohla vykonávať potom učiteľku v Materskej škôlke kdekoľvek. V súčasnosti je žalovaná už kvalifikovaná, nakoľko spĺňa kvalifikačné predpoklady a žalobkyňa umožňovala žalovanej účasť na zvyšovaní kvalifikácie, pričom sa jednalo hlavne o piatky, keďže táto kvalifikácia prebiehala mimo Zvolena a teda tvrdíl, že žalobkyňa musela znášať to, že žalovaná nebola z týchto dôvodov na pracovisku, avšak je pravda, že všetky tieto skutočnosti boli dohodnuté po vzájomnej dohode medzi žalobkyňou a žalovanou. K veci uviedol, že je pravda taká, že samotná žalobkyňa vyzvala žalovanú, aby si urobila túto kvalifikáciu potrebnú na to, aby mohla pracovať ako učiteľka v Materskej škole, s čím žalovaná súhlasila. Zástupca žalobkyne potvrdil, že sa nejednalo o prvý prípad, pre ktorý žalovaná okamžite skončila pracovný pomer, že by jej bola vyplatená mzda v celej výške a to z dôvodu, že škôlka bola opakovane exekuovaná a mala nedostatok finančných prostriedkov a teda zástupca žalobkyne tvrdil, že je pravda, že aj v predchádzajúcom období nebola napr. vyplatená za niektorý mesiac aj celá mzda žalovanej, avšak neskoršie sa táto mzda doplatila. K veci uviedol, že teda nepopierajú, že boli problémy pri vyplácaní mzdy, približne od roku 2015 až do momentu, kedy žalovaná okamžite skončila pracovný pomer. Podľa názoru zástupcu žalobkyne, žalovaná sa preto rozhodla okamžite skončiť pracovný pomer, nakoľko došlo k jej psychickému zlyhaniu, resp. zlyhaniu jej osobnosti. V tom období prebiehali rôzne exekúcie na žalobkyňu, ako zriaďovateľku škôlky a nemali proste dostatok finančných prostriedkov. Aj v predchádzajúcom období sa situácia riešila napr. tým spôsobom, že žalobkyňa si požičala finančné prostriedky, aby jej tú mzdu mohla vyplatiť. Zástupca žalobkyne sa vyjadril aj k vzájomnej žalobe, ktorá bola vo veci podaná, ohľadne zaplatenia náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku vo výške 1 298,38 € za výpovednú dobu

dvoch mesiacov, pričom túto vzájomnú žalobu žiadajú v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa však týka výpočtu tohto priemerného mesačného zárobku za dva mesiace vo výške 1 298,38 €, tak samotnú sumu nerozporoval. Zástupca žalobcu ďalej k veci uviedol, že napriek tomu, že žalovaná nemala potrebnú kvalifikáciu, dostávala mzdu, ako keby bola kvalifikovaná a dokonca poberala aj príplatky za triednictvo. Teda z ich strany bola vyvinutá maximálna snaha udržať si ju ako zamestnanca a aby nedochádzalo ku fluktuácii.

10 . Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného zistil, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú ich písomného podania a to jednak označeného ako vzájomná žaloba zo dňa 11.7.2016. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná urobila úkon okamžité skončenie pracovného pomeru z toho dôvodu, že jej opakovane približne v priebehu šiestich mesiacov nebola vyplatená celá mzda, alebo časť z tejto mzdy a z toho dôvodu došlo teda k ukončeniu pracovného pomeru tým spôsobom, ako to urobila, avšak nie len z toho dôvodu, že nebola vyplatená mzda v tej výške cez 200 €, ale hlavne z toho dôvodu, že to bolo urobené opakovane a žalovaná v tom období žila v neistote, lebo nakoľko ten príjem z Materskej školy bol jej podstatným príjmom. Ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že urobili výzvu na zaplatenie mzdy za mesiac apríl 2016, ktorá je zo dňa 3.6.2016, pričom táto mzda jej bola vyplatená, avšak len po ich výzve. Právny zástupca žalovanej navrhol žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietnuť, nakoľko žalovaná využila a urobila len svoju zákonnú možnosť, ktorú jej zákon umožňoval a čo sa týka ich vzájomnej žaloby, žiadali, aby súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie náhrady mzdy vo výšky 1 298,38 € brutto a v prípade úspechu v spore si uplatňoval aj trovy konania.

11. Súd zo záverečného prednesu zástupcu žalobkyne zistil, že žalovaná dobre vedela o ich zlej ekonomickej situácii a vedela aj o priebehu exekučných konaní, a preto si myslia, že nemuseli pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ale mohla, až ju to psychicky zaťažovalo požiadať ich o skončenie pracovného pomeru dohodou a z toho dôvodu majú za to, že konala tak, ako konala, a preto žiadali žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Právny zástupca žalovanej na záver k veci uviedol, že on má vedomosť, že žalovaná sa pokúšala o skončenie pracovného pomeru dohodou, ale nebolo jej to však umožnené.

12. Súd z pracovnej zmluvy zistil, že táto pracovná zmluva bola uzatvorená medzi zamestnávateľom, t.j. žalobkyňou a zamestnancom, t.j. žalovanou dňa 7.1.2014. V zmysle tejto pracovnej zmluvy žalovaná mala vykonávať druh práce asistent učiteľa s miestom výkonu práce Súkromná materská škola, J. Kráľa 2187/22, Zvolen s tým, že zamestnanec nastupuje do zamestnania dňa 7.1.2014. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.8.2014. Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi dohodnutá mzda 534 € brutto. V rámci pracovnej zmluvy bolo dohodnuté, že mzda za vykonanú prácu je splatná vo výplatných termínoch, určených v organizácii pre výplatu mzdy do 28-teho dňa v nasledujúcom mesiaci.

13. Súd z dohody o zmene pracovných podmienok zistil, že táto bola uzatvorená dňa 31.8.2014 medzi zamestnávateľom, t.j. žalobkyňou a zamestnancom, t.j. žalovanou s tým, že v tejto dohode bolo dohodnuté, že s účinnosťou od 1.9.2014 sa mení pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 31.8.2015. Ďalej v tejto dohode bolo uvedené, že za vykonanú prácu patrí zamestnancovi dohodnutá hrubá mzda vo výške 561 €. Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi príplatok za triednictvo 35 € v hrubom, príplatok za riadenia 21 € v hrubom. Stupeň náročnosti pracovného miesta 2.

14. Súd z listinného dôkazu, označeného ako „okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“ zistil, že tento listinný dôkaz urobila žalovaná a je adresovaný žalobkyni a je datovaný dátumom „vo Zvolene, dňa 21.4.2016“. V tomto listinnom dôkaze je uvedené: Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 7.1.2014 vykonávam pre Vás prácu asistent učiteľa. Ďalej je v ňom odcitovaný § 129 ods. 1 Zákonníka práce. Ďalej je v ňom uvedené, že mzda za mesiac február jej do dnešného dňa nebola v plnej výške vyplatená, dlžná čiastka je 201,67 €. Na základe uvedeného, v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, týmto okamžite končím pracovný pomer, uzatvorený s Mgr. Martinou Fenclovou, IČO: 44954751 z dôvodu nevyplatenia vyššie uvedenej mzdy. Súčasne si uplatňujem svoj nárok na náhradu mzdy v sume môjho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce. V prípade, že mi moje nároky na doplatenie mzdy za mesiac február a náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov neuhradíte najneskôr v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, budem nútená sa s uplatnením svojich nárokom obrátiť na príslušný súd. Tento listinný dôkaz je podpísaný žalovanou.

15. Súd z pripojenej doručenky zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyňa prevzala dňa 23.4.2016.

16. Súd z listinného dôkazu, označeného ako „výzva na zaplatenie mzdy za mesiac apríl 2016 vo výške 607,80 € a náhrady mzdy vo výške 1 298,38 € „ zistil, že toto podanie urobil právny zástupca žalovanej a toto podanie je datované zo dňa 3.6.2016. V rámci tohto podania žalovaná vyzýva žalobkyňu na doplatenie mzdy vo výške 607,80 € v čistom za mesiac apríl 2016 a sumy vo výške 1 298,38 € v hrubom, ako náhradu mzdy.

17. Podľa článku 2 Základných zásad Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

18. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

19. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

20. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

21. Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

22. Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

23. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

24. Podľa § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

25. Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

26. Podľa § 147 ods. 3 CSP, na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

27. Podľa § 147 ods. 4 CSP, Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.

28. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vykonané žalovanou vo vzťahu k žalobkyni

podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, listinou zo dňa 21.4.2016, pretože je v rozpore s dobrými mravmi, a pretože žalovaná zneužila jej práva, vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov na škodu druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu, t.j. žalobkyne, nie je dôvodná, a preto súd žalobu žalobkyne zamietol.

29. Súd mal zapreukázané, že žaloba žalobkyne bola podaná v zákonnej lehote dvoch mesiacov v zmysle § 77 Zákonníka práce, odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, keďže žaloba bola podaná na Okresný súd Bratislava I. dňa 14.6.2016 a pracovný pomer sa mal skončiť okamžitým skončením pracovného pomeru, ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 23.4.2016.

30. V zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. V zmysle § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatil v uvedenej lehote aj časť mzdy, alebo náhradu mzdy. Dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca vzniká vždy pri každej oneskorenej výplate mzdy, t.j. vždy po uplynutí 15 dní od termínu splatnosti každej jednotlivej platby. Ide o situácie, keď zamestnávateľ dlhšie zamestnancovi neplatí mzdu za vykonanú prácu, alebo náhradu mzdy. Povinnosť poskytovať odmenu za vykonanú prácu je základnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá súčasne tvorí súčasť právnej povahy pracovného záväzku. V prípade neplnenia tejto základnej povinnosti zamestnávateľa sa poskytuje zamestnancovi možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V predmetnom prípade v pracovnej zmluve bol dohodnutý výplatný termín tak, že termín výplaty mzdy je do 28-teho dňa v nasledujúcom mesiaci. V predmetnom prípade teda výplatným termínom bol deň 28.3.2016, ako výplatný termín pre mzdu za mesiac február 2016. Následne nasledujúcim dňom od dohodnutého dňa splatnosti mzdy začala žalobkyni plynúť 15 dňová lehota po uplynutí ktorej mohla okamžite skončiť pracovný pomer a keďže pracovný pomer okamžite skončila písomným podaním zo dňa 21.4.2016, doručeným žalobkyni dňa 23.4.2016, žalovaná postupovala v zmysle zákonného ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) a tak isto bola zachovaná lehota jedného mesiaca v zmysle § 69 ods. 3 Zákonníka práce, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedela. Súd ďalej poukazuje na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo urobené v súlade aj so zákonným ustanovením § 70 Zákonníka práce, to znamená bolo urobené písomne, je v ňom skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a to nevyplatenie celej mzdy za mesiac február v čiastke 201,67 €. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že predmetné okamžitého skončenie pracovného pomeru je v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Tak isto súd dospel k záveru, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru nie je v rozpore s dobrými mravmi tak, ako na to poukazovala žalobkyňa, nakoľko žalovaná sa uvedeným postupom rozhodla využiť len svoju zákonnú možnosť ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou formou okamžitého skončenia pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy v plnej výške, pričom v konaní bolo preukázané, čo potvrdila aj žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu, že nevyplácanie mzdy pretrvávalo dlhšiu dobu od roku 2015 a teda podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná ťažila z postavenia žalobkyne a jej aktuálnej finančnej situácie a teda podľa názoru súdu, konanie žalovanej nikdy nebolo v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to tvrdila žalobkyňa, nakoľko žalovaná len využila svoju zákonnú možnosť ukončiť pracovný pomer vyššie uvedeným spôsobom. Teda podľa názoru súdu v žiadnom prípade nie je možné skonštatovať, žeby žalovaná týmto postupom porušila dobré mravy s poukazom na článok 2 a § 13 ods. 3 Zákonníka práce. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol.

31. Súd zároveň rozhodoval aj o trovách konania, čo sa týka žaloby žalobkyne o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovaná mala vo veci plný úspech, a preto jej prislúcha nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením.

34. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzájomná žaloba žalovanej ohľadne zaplatenia náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo výške 1 298,38 € je dôvodná, a preto súd zaviazal žalobkyňu na povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu mzdy vo výške 1 298,38 € brutto v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to v zmysle zákonného ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Súd mal za to, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v vzájomnej žalobe, to znamená, že v konaní bolo preukázané, že počas trvania pracovného pomeru u žalobkyni zo strany žalobkyni nedochádzalo k pravidelnej výplate mzdy v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy, teda mzda nebývala vyplatená načas, alebo v plnej výške. Vzhľadom na túto skutočnosť, ohľadne toho, že mzda za mesiac február 2016 v termíne splatnosti nebola vyplatená v plnej výške, žalovaná doručila žalobkyni dňa 23.4.2016 okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to zo dňa 21.4.2016 a keďže v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, súd vzájomnej žalobe vyhovel, pričom súd poukazuje, že čo sa týka samotnej vyčíslenej náhrady mzdy vo výške 1 298,38 €, tak túto výšku nerozporoval ani zástupca žalobkyne, preto súd z tejto sumy ako nespornej vychádzal a vzájomnej žalobe žalovanej vyhovel v celom rozsahu.

35. Súd zároveň rozhodoval o trovách konania, čo sa týka aj vzájomnej žaloby žalovanej.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaná mala vo veci plný úspech, a preto jej prislúcha nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku, v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Zvolen. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.