Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cb/12/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v spore žalobcu: DoM Slovakia, s.r.o., Senica, Nám. Oslobodenia 11, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: Mestské kultúrne stredisko, Senica, Nám. Oslobodenia 11/17, IČO: XX XXX XXX, zastúpené: Mestom Senica, Senica, Štefánikova 1408/56, IČO: XX XXX XXX o náhradu škody 15 157,12 €, a ušlého zisku 5800 € takto

rozhodol:

Žaloba o náhradu škody sa v celom rozsahu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Dňa 5.11.2020 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 15 157,12 € titulom náhrady škody a sumy 5 800 € titulom ušlého zisku. V žalobe uviedol, že medzi ním a žalovaným je uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 26.6.1998 vrátane dodatkov. Žalovaný je subjektom verejného práva v zmysle a preto sa jeho záväzkové vzťahy so žalobcom spravujú (ďalej len „“). Na základe uvedenej zmluvy využíva žalobca priestory určené ako sídlo firmy, ktoré slúžia ako obchodná prevádzka. Ide o priestory v suteréne budovy Mestského domu kultúry, ktorý spadá pod správu a riadenie žalovaného. Preto žalovaný je podľa na základe objektívnej zodpovednosti právnym subjektom, ktorý je zodpovedný za vznik škody, ktorá vznikla žalobcovi zatopením jeho kancelárie, zničením HW a SW, vybavenia a zariadenia kancelárie. K zatopeniu prišlo dňa 4.11.2016 tak, že z priestorov kancelárie INFOSEN-u zatiekla cez strop voda do kancelárie žalobcu, do archívu a chodby, a to z poškodeného WC v INFOSEN-e. Poškodené boli počítač - notebook MSI, využívaný ako úložisko - cloud a ako server firmy, kopírovací stroj, písomné materiály, zmluvy. V PC bol špeciálny grafický kresliaci program CAD decor, 230 hotových grafických návrhov, databáza výrobkov používaných v návrhoch z celej Európy, ktorú žalobca spracúval od roku 2008, aj ďalšie programy. Žalobca o zatopení informoval žalovaného, bola vykonaná ohliadka. Žalovaný celú udalosť postúpil na riešenie poisťovni Uniqa, a.s. Likvidátor vykonal ohliadku, následne žalobca na výzvu poisťovne predložil doklady k vyčíslenej škode. Škodu žalobca vyčíslil na sumu 15 474,77 €. Žalobcovi bolo dňa 20.7.2017 zaslané poistné plnenie len vo výške 317,68 €. Žalobca vyjadril nesúhlas s výškou poistného plnenia, bez kladnej odozvy. Dňa 31.5.2017 prišlo ku vzniku ďalšej poistnej udalosti na tom istom mieste tým istým spôsobom, teda opätovne k vytopeniu kancelárie znovu cez strop z priestorov INFOSEN-u. Listom zo dňa 20.7.2017 bolo žalobcovi oznámené poistné plnenie vo výške 312,77 €, na účet žalobcu poukázané dňa 31.5.2017. Žalovaný si podľa žalobcu dostatočne neplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo záväzkového vzťahu, teda udržiavať prenajatý priestor v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nevenoval pozornosť zabezpečeniu zariadení v sociálnych priestoroch v INFOSEN-e. Preto vzniklo opätovné

zatopenie vodou 2x za sebou. Zo strany žalobcu bola snaha riešiť vec mimosúdne, bez výsledku. Súpis dielčích častí škody je uvedený v liste poisťovni Uniqa, ušlý zisk si žalobca nárokuje za 116 projektov x 50 ks vo výške 5800 €. Žalobca požadoval tiež náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne. V prvom rade namietal proti tvrdeniu žalobcu, že sa medzi ním a žalobcom jedná o vzťah obchodnoprávny. Žalovaný má za to, že ide o vzťah podriadený (ďalej len „“). Žalovaný je síce subjekt verejného práva, ale v danom prípade podľa žalovaného nejde o zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Tiež má za to, že k uzavretiu zmluvy neprišlo v rámci predmetu podnikateľskej činnosti žalobcu, žalobca neposkytuje žalovanému žiadne plnenia, na ktoré je oprávnený v rámci predmetu svojho podnikania. Navyše, nájomná zmluva je ako typ upravená v a keďže sa jedná o nájom nebytových priestorov, daný vzťah sa spravuje a podporne ustanoveniami o nájomnej zmluve. V nadväznosti na uvedené následne vzniesol námietku premlčania podľa a nasl. . Uviedol, že žalobca mal vedomosť o vzniku škody a považoval žalovaného za zodpovedný subjekt už ku dňu vzniku škody, teda 4.11.2016. Premlčacia doba tak začala plynúť už 4.11.2016 a teda nárok na náhradu škody je premlčaný. K samotnej škode a jej výške uviedol, že žalobca znáša dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu porušenia právnej povinnosti na strane žalovaného a vzniku škody, ako aj príčinnej súvislosti medzi nimi. Znáša tiež dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu rozsahu, teda výšky škody. Žalobca musí preukázať výšku škody faktúrami, pokladničnými dokladmi a podobne. Žalobcovi bola vyplatená od poisťovne suma 317,65 €, ako aj uviedol, opomenul však uviesť, že sa jednalo o zálohu a následne mu bola doplatená ešte suma 450,10 €. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia, preto žalobca nemôže požadovať hodnotu nových vecí, jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie. Žalobca nezdôvodnil, prečo dáta nemohli byť obnovené/získané z iného zdroja, od zmluvných partnerov a podobne. Pokiaľ ide o ušlý zisk, žalobca nepreukázal stratu na obvyklých tržbách. Žalobca tiež porušil zákonnú prevenčnú povinnosť, dáta si nedostatočne zabezpečil pred stratou ich zálohovaním. Teda do úvahy prichádza jeho spoluúčasť. Podľa čl. IV bod 2 Zmluvy bol žalobca povinný na svoje náklady poistiť si vlastný majetok používaný v prenajatých priestoroch, ak tak neurobil, uvedené takisto môže zakladať spoluúčasť žalobcu. Žalobca sa žalovanému nevyjadril, či uvedenú poistnú udalosť nahlásil aj svojej poisťovni. Žalobca si teda rozdiel medzi vyčíslenou škodou a vyplatenou náhradou mohol uplatniť u svojej poisťovne. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Žalobca v písomnej reakcii na uvedené vyjadrenie zotrval na svojom tvrdení, že sa v danom prípade jedná o obchodnoprávny vzťah. Žalovaný podľa neho v rámci svojej činnosti zabezpečovania verejných potrieb a vlastnej prevádzky už 30 rokov prenajíma priestory rôznym podnikateľským subjektom, aby zo získaných prostriedkov za nájom čiastočne pokrýval náklady na kultúrne činnosti a vlastnú prevádzku. Žalovaný má v štatúte uvedený ako predmet činnosti tiež „prenájom nebytových priestorov, uskutočňovanie predajných trhov, usporiadanie výstav apod. z ktorých príjem tvorí súčasť rozpočtu žalovaného“, takže tento príjem používa žalovaný priamo na zabezpečovanie verejných potrieb a vlastnú prevádzku. Prenájom priestorov je priama podnikateľská činnosť. Týmito príjmami žalovaný zabezpečuje spolufinancovanie a zabezpečenie verejných potrieb občanov mesta. Finančné prostriedky používa tiež na chod vlastnej prevádzky. Žalobca ako obchodná firma si prostredníctvom zmluvy o nájme zabezpečuje svoju prevádzkyschopnosť a v rámci svojej podnikateľskej činnosti realizuje predaj tovaru. Podľa žalobcu sú splnené kumulatívne podmienky pre subjekty a predmet záväzkového vzťahu, ktorý vyžaduje aplikáciu pre tento prípad. Preto žalobca považuje námietku premlčania za nedôvodnú. Poukázal na nález ÚS sp.zn. 70/2008, v zmysle ktorého aj keď nájomná zmluva je ako zmluvný typ upravená len v , obchodný vzťah neprestáva byť obchodnoprávnym a preto na premlčanie treba v danom prípade použiť úpravu obsiahnutú v (t.j. štvorročná premlčacia doba podľa ). Žalobca potvrdil, že v prvom prípade mu poisťovňa vyplatila sumu 765,75 €, avšak túto považuje za neadekvátnu. Doložil faktúry a iné doklady na preukázanie škody.

4. Žalovaný zotrval na námietke premlčania, obsahom záväzku žalovaného na základe nájomnej zmluvy nie je uspokojovanie verejných potrieb, ale nájomnou zmluvou je zabezpečovaná výlučne potreba žalobcu, t.j. zabezpečenie priestoru pre výkon jeho podnikateľskej činnosti. Nájom priestorov nie je možné považovať ani za vlastnú prevádzku žalovaného, nakoľko nejde o činnosti, ktoré by mali prevádzkový charakter vo vzťahu k prevádzke žalobcu a rovnako nejde ani o zabezpečenie kompetencií žalovaného. Žalovaný môže vykonávať svoju činnosť bez ohľadu na existenciu nájomnej zmluvy. Nájom priestorov nemožno podľa žalovaného považovať ani za vykonávanie podnikateľskej činnosti žalobcu, tu musí ísť o aktívnu činnosť podnikateľského subjektu smerujúcu k dosiahnutiu zisku, čo je splnené len v

prípade tých zmluvných vzťahov, na základe ktorých žalobca poskytuje plnenie, na ktoré je oprávnený v zmysle predmetu jeho činnosti. Táto podmienka v prípade nájomnej zmluvy je podľa žalovaného splnená len v prípade podnikateľov v oblasti realít. Aj vôľa samotných strán smerovala k tomu, že nájomný vzťah sa bude riadiť ustanoveniami , čo je uvedené v čl. VIII záverečné ustanovenia bod 2 zmluvy. Podľa čl. VIII záverečné ustanovenia bod 3 zmluvy „zodpovednosť za škody sa riadi ustanoveniami šiestej, prvej a druhej hlavy “. Právny vzťah založený nájomnou zmluvou sa teda spravuje ustanoveniami . Pokiaľ ide o náhradu škody, žalovaný uviedol, že poistným plnením zo strany poisťovne možno akékoľvek nároky na náhradu škody na strane žalobcu považovať za vyčerpané.

5. Na pojednávaní boli vypočutí žalobca a žalovaný, vyjadril sa zástupca žalovaného, boli oboznámené zmluva o prenájme nebytových priestorov zo dňa 26.6.1998 + dodatky, oznámenie o zatopení kancelárie, list s názvom Doloženie dokumentov k poistnej udalosti, výpis z účtu preukazujúci výplatu poistného plnenia, žiadosť o poskytnutie zálohy na poistnú udalosť, nesúhlas s výškou poistného plnenia a žiadosť o vyplatenie celej výšky škody + podací lístok, oznámenie o nezúčastnenia sa jednania + podací lístok, nesúhlas s vystavenou faktúrou a návrh na započítanie škody, predžalobná výzva + podací lístok, oznámenie o výške poistného plnenia, výpočet škody, faktúry za predchádzajúce opravy, štatút žalovaného, fotografie z kancelárie po zatopení, oznámenie o zatopení kancelárie, výpočet výšky škody, výška poistného plnenia, pokladničné doklady, faktúry, vypracovanie posudku na notebook, zoznam výrobcov materiálov z databázy žalobcu), potvrdenie o vytvorení reklamných a grafických návrhov, zoznam zhotovených projektov, doklady o cenách vizualizácií, poistka, predpis poistného, hlásenie poistnej udalosti, poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania, oznámenie o poistnom plnení, výpis z účtu, oznámenie o spore, list primátorovi, oznámenie o zatekaní do priestorov, výzva na zabezpečenie právneho stavu, nesúhlas s faktúrou z čl. 167 + podací lístok a bol zistený nasledovný skutkový stav veci:

6. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným v zmysle , keďže podľa žalovaného na právny vzťah založený zmluvou o nájme uzavretej medzi žalobcom a žalovaným treba aplikovať a vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že právny vzťah medzi ním a žalovaným sa spravuje súd a priori riešil otázku, ktorým z uvedených právnych predpisov sa spravuje právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a v nadväznosti na to, ktorý právny predpis je teda príslušný na posúdenie námietky premlčania a včasnosti jej uplatnenia.

7. K uvedenému žalobca uviedol, že vzťah medzi ním a žalovaným by mal byť považovaný za obchodnoprávny vzťah. Mesto Senica podľa o obecnom zriadení je povinné napĺňať požiadavky na starostlivosť o potreby obyvateľstva. Na plnenie týchto povinností si zriadilo svoju príspevkovú organizáciu, a to žalovaného. Žalovaný má v štatúte v čl. 2 v predmete svojej činnosti uspokojovanie verejných potrieb občanov, v bode 7 má rovnocenne s ostatnými činnosťami uvedené aj prenájom nebytových priestorov, uskutočňovanie predajných trhov, usporiadanie výstav atď., z ktorých príjem tvorí súčasť rozpočtu žalovaného. Týmito všetkými činnosťami napĺňa žalovaný v sociálnej a kultúrnej oblasti uspokojovanie verejných potrieb a je to tak aj v oblasti obchodu a služieb. Mesto Senica svojím rozhodnutím o povolení stavebnej úpravy a umiestnením prevádzky žalobcu v budove žalovaného v roku 1998 napĺňalo podmienku starostlivosti o potreby obyvateľov mesta. Ide o prenájom priestorov na predaj zariadení do interiérov nehnuteľností a tiež materiálov na vodu, plyn, kúrenie. V prípade nájomnej zmluvy sa teda jedná o záväzkový vzťah podľa , nakoľko nájomná zmluva bola uzavretá na uspokojovanie verejných potrieb na predaj v maloobchode (voda, plyn, kúrenie). Žalobca uviedol že keď sa zmluva uzatvárala, bolo jasne deklarované na mestskom zastupiteľstve, že sa jedná o zabezpečovanie verejných potrieb, verejných služieb vo verejnom záujme. Ide o plnenie verejných potrieb obyvateľstva a preto má za to, že právny vzťah vrátane všetkých otázok, vrátane premlčania sa riadi . Takáto prevádzka dovtedy v meste nebola. Činnosť žalovaného zastrešuje stále mesto Senica, usmerňuje žalovaného, dáva mu pokyny, aj na zmluve je aj podpis primátora mesta. Čo sa týka poistenia, žalobca situáciu riešil tak, že uzatvoril poistné zmluvy, kde bola poistená zodpovednosť jeho zamestnancov za škodu pre prípad, že by škodu spôsobili ľudia z jeho vnútorného priestoru a pre prípad, že by škodu spôsobil niekto z vonku, tak tam mienili postupovať podľa zákona. Preto nebola uzavretá iná poistka. Nemyslí si, že by porušil nejakú povinnosť ohľadom ochrany majetku. Majetok mal zabezpečený v uzatvorenej miestnosti. Dáta boli zálohované na samostatnom serveri, podľa IT špecialistov boli dostatočne zabezpečené. Čo sa týka poškodeného programu, ten bol možno zakúpený za 1700 €, ale celé roky bol jednak aktualizovaný a bol obohatený o databázy, ktoré zostavoval pracovník žalobcu a tým sa tento program stal jedinečným, preto bol nacenený v hodnote,

ktorá zodpovedala skutočnej. Žalobca sa opakovane snažil o dohodu s predchádzajúcimi riaditeľmi žalovaného, k žiadnej dohode neprišlo. Aj priamo s primátorom sa jednalo, takisto bez výsledku, preto žalobca od roku 2018 platil nižšie nájomné, čím si chcel vykompenzovať požadovanú náhradu škodu. Napokon však v rámci ústretového konania doplatil zvyšok sumy. Na dotaz súdu ,pod ktorý subjekt účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy subsumuje žalobca žalovaného, žalobca uviedol, že žalovaný je územnosprávna jednotka.

8. Žalovaný a jeho zástupca uviedli, že žalovaný má obdobných zmlúv, ako je zmluva so žalobcom, uzatvorených viacero. Žalovaný poskytuje priestory na prevádzku zmrzlinárne, kaderníctva, obchodu so športovými potrebami, pričom vo všetkých prípadoch zmluvy riadia . Zmluva so žalobcom nie je v ničom špecifická ani výnimočná. Čo sa týka ziskov z prenájmu, to je len malá časť rozpočtu žalovaného, zo zákona minimálne 70% musí byť príspevok, lebo žalovaný je príspevková organizácia. Zástupca žalovaného zdôraznil, že žalovaný neplatí žalobcovi za to, že poskytuje službu vo verejnom záujme. Naopak, žalobca platí žalovanému za to, že mu žalovaný poskytuje priestor na jeho podnikanie. K vyjadreniu žalobcu, že žalovaný je územnosprávnou jednotkou, žalovaný namietol, že územnosprávnou jednotkou je obec alebo vyšší územný celok, nie žalovaný, ten je príspevkovou organizáciou. Treba rozlišovať medzi týmito subjektmi, teda samostatnými inštitúciami a medzi subjektmi zriadenými týmito inštitúciami. Žalovaný ako príspevková organizácia môže konať len vo vymedzenom rozsahu v rámci štatútu a zriaďovateľskej listiny, jeho činnosť je potom kontrolovaná cez mestské zastupiteľstvo. Na nájomnej zmluve uzavretej medzi stranami je aj podpis primátora mesta, na starších zmluvách to tak bolo, v súčasnosti na zmluvách je už len podpis štatutára žalovaného. Bol taký zvyk, že zmluvy takto odobroval primátor mesta. K veci žalovaný uviedol, že problém vznikol z toho dôvodu, že žalobca bol v zmysle nájomnej zmluvy povinný poistiť si majetok. Žalovaný mal uzatvorenú poistku, v rámci ktorej sa jednalo len o všeobecnú zodpovednosť, pričom v takomto prípade poisťovňa hradí len zostatkovú hodnotu poškodených vecí. Preto bol aj žalobca vyzvaný, aby si svoj majetok poistil, pretože v prípade poistnej udalosti by nebol spokojný s výškou poistného plnenia, tak ako sa aj stalo. Žalobca ale takto neurobil, mal uzavreté len zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho zamestnancami, kedy by tým žalobcovi bola hradená škoda len v prípade, ak by ju zavinili zamestnanci. Je teda zrejmé, že žalobca mal nedostatočné poistenie svojho majetku. Žalobca tým, že požaduje úhradu nových vecí, by sa bezdôvodne obohatil. Tým, že nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy poistiť si majetok, tak porušil prevenčnú povinnosť. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje, že sa škoda stala, že prišlo k zatečeniu do priestorov žalobcu. Má ale za to, že zabezpečenie dát, programov zo strany žalobcu nebolo dostatočné. Navyše, žalobca si škodu vypočítal sám, so žalovaným jej výšku nekonzultoval. Napokon žalovaný zopakoval, že trvá na námietke premlčania a na tom, že vzťah medzi stranami sa v častiach neupravených ustanoveniami zmluvy je spravuje .

9. Zmluva o prenájme nebytových priestorov medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom (v tom čase pod obchodným menom PV M SLOVAKIA, s.r.o.) ako nájomcom bola uzavretá dňa 26.6.1998. Na základe zmluvy boli žalobcovi prenechané obchodné, administratívne, kaviarenské, reštauračné, skladové a manipulačné priestory, ktorá môže žalobca v zmysle zmluvy využívať na obchodné, administratívne, kaviarenské, reštauračné, skladové a manipulačné účely. Podľa čl. VIII bod 2 zmluvy práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú priamo vyjadrené v tejto zmluve, upravuje a ďalšie všeobecne záväzné predpisy. Podľa čl. VIII bod 3 zmluvy zodpovednosť za škody sa riadi ustanoveniami šiestej časti, prvej a druhej hlavy .

10. Žalovaný uviedol, a žalobca uvedené nenamietal, že ani dodatkami podpísanými v období po uzavretí nájomnej zmluvy nebolo dohodnuté, že by sa zmluvný vzťah medzi stranami mal spravovať .

11. Pokiaľ ide o prvú škodovú udalosť, ku ktorej došlo 4.11.2016, žalobcovi bolo dňa 21.7.2017 na účet pripísané plnenie z poisťovne vo výške 317,65 €. Listom zo dňa 4.8.2017 žalobca vyjadril svoj nesúhlas s výškou poistného plnenia. Následne mu poisťovňa doplatila ešte sumu 450,10 €. Pokiaľ ide o druhú škodovú udalosť, ku ktorej došlo 31.5.2017, v tomto prípade bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 20.7.2017, že poistné plnenie je vo výške 312,77 €, bolo žalobcovi zaslané, s jeho výškou žalobca takisto nesúhlasí.

12. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

13. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

14. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom alebo samosprávnou územnou jednotkou a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

15. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

16. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v , sa spravujú iba ustanoveniami . Zámenná zmluva súvisiaca s podnikaním strán sa však spravuje týmto zákonom a použijú sa na ňu primerane ustanovenia tohto zákona o kúpnej zmluve; pri plnení záväzku dodať tovar má každá zo strán postavenie predávajúceho a pri prevzatí tovaru postavenie kupujúceho.

17. Podľa v príslušnom znení každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa , v príslušnom znení uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

19. Podľa , v príslušnom znení právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

20. Ako bolo uvedené vyššie, súd sa v danom prípade a priori zaoberal otázkou, či právny vzťah založený nájomnou zmluvou uzavretou medzi sporovými stranami dňa 26.6.1998, je vzťahom občianskoprávnym, podriadeným právnej úprave obsiahnutej v , ako tvrdil žalovaný, alebo sa jedná o obchodnoprávny vzťah, podliehajúci právnej úprave v zmysle , ako tvrdil žalobca. Z účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy vyplýva, že ustanoveniami upravujúcimi obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Je zrejmé, že žalovaný definíciu podnikateľa nesplňuje, žalovaný nie je podnikateľom. Ako ďalej uvádza , ustanoveniami upravujúcimi obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú tiež záväzkové vzťahy medzi štátom alebo samosprávnou územnou jednotkou a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb. Žalovaný ako príspevková organizácia Mesta Senica však nie je ani štátom, ani samosprávnou územnou jednotkou. Je len príspevkovou organizáciou samosprávnej územnej jednotky, kontrolovanej zo strany svojho zriaďovateľa. Nájomná zmluva je zmluva, ktorá je ako zmluvný typ upravená len v a v zmysle účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy sa teda nájomná zmluva spravuje iba ustanoveniami . Absentuje teda ustanovenie zákona (v znení účinnom ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy), v zmysle ktorého by bolo možné subsumovať právny vzťah medzi sporovými stranami založený nájomnou zmluvou medzi vzťahy obchodnoprávne.

21. V danom prípade nie je rozhodujúce, či sa predmetný právny vzťah medzi stranami týka zabezpečovania verejných potrieb, nakoľko v danom prípade sa z hľadiska postavenia a právnej podstaty zmluvných strán nejedná o obchodnoprávny vzťah (nie je naplnená prvá časť zákonnej definície obchodnoprávneho vzťahu obsiahnutá v ). I tak má súd za to, že nájomná zmluva, na základe ktorej boli žalobcovi ako podnikateľovi prenajaté obchodné priestory za účelom zabezpečenia výkonu jeho podnikateľskej činnosti, nie je zmluvou, ktorej účelom by bolo zabezpečovanie verejných potrieb. Podľa názoru súdu nájomná zmluva zabezpečuje a priori potreby žalobcu ako podnikateľa. Aby akákoľvek zmluva naplnila definíciu obsiahnutú v (či už v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, alebo v aktuálnom znení), je potrebné, aby zabezpečovanie verejných potrieb bolo súčasťou predmetu plnenia takej zmluvy, čo v danom prípade nie je.

22. Je pravdou, a poukázal na to i žalobca, že v zmysle ustálenej judikatúry (viď i nález ÚS sp.zn. ) z konštrukcie obchodných záväzkových vzťahov vyplýva, že aj keď sa v obchodných záväzkových vzťahoch použije právny úprava zmluvného typu upravená len v , neprestáva byť tento vzťah obchodnoprávnym vzťahom. To znamená, že aj keby sa v rámci obchodnoprávneho vzťahu jednalo o nájomnú zmluvu, upravenú len v , otázky vedľajšie, vrátane premlčania by bolo i tak potrebné posudzovať podľa . Avšak - v danom prípade z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že právny vzťah založený Zmluvou o prenájme nebytových priestorov nie je vzťahom obchodnoprávnym, jedná sa o vzťah občianskoprávny, podriadený úprave a preto pri posúdení námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného nezostávalo iné, ako na túto prihliadnuť. Žalobca v danej veci o škode vedel už v čase, kedy ku škode prišlo, mal takisto vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá. Výška poskytnutého poistného plnenia mu bola známa v oboch prípadoch v 7/2017, preto žaloba podaná na súde dňa 5.11.2020 bola z hľadiska ako subjektívnej, tak objektívnej premlčacej doby podaná až po jej uplynutí, na základe čoho súd z dôvodu premlčania uplatneného nároku žalobu zamietol.

23. Z toho dôvodu by bolo nadbytočným zaoberať sa samotnou výškou škody, ušlého zisku a ďalšími súvisiacimi otázkami.

24. Podľa súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v by bolo potrebné považovať žalovaného za osobu verejného práva, avšak uvedená právna úprava bola zavedená , ktorá sa však nevzťahuje na právne vzťahy založené pred týmto dátumom.

25. O trovách konania rozhodol súd v súlade s , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na Rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa v znení neskorších predpisov.