Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_33Ek-80-2017.pdf
PDF · 77.84 KB
No categories available
33Ek/80/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: 1/ K. C., nar.: XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX D., 2/ C. C., nar.: XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX D., zast. advokátom: JUDr. Peter Bartoš, Kollárovo nám. 9, 811 06 Bratislava, proti povinnému: 1/ Ľ. O., nar.: XX.XX.XXXX, D. X. XXX, XXX XX D. X., 2/ T. O., nar.: XX.XX.XXXX, D. X. XXX, XXX XX D. X., o vymoženie 10.660 eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a . II. Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.08.2017 domáhali od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 10.660 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- Rozhodcovský rozsudok vydaný ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom ROYAL DEVELOPMENT
- RSRD, zzpo, sp. zn. RD/49/2017 zo dňa 29.05.2017.
2. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 29.05.2017 vyplýva, že ROYAL DEVELOPMENT
- RSRD, zzpo odôvodnil svoju právomoc rozhodovať vo veci na základe Pokusov o zmier zo dňa 15.03.2017, v ktorých je uvedená rozhodcovská doložka - zmluva, dojednaná v prospech rozhodcovsk6ho súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha podľa výberu žalobcov, t j. rozhodcovská zmluva vznikla podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244 / 2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení.
3. Súd má právomoc skúmať návrh na vykonanie exekúcie ako aj prílohy priložené k návrhu na vykonanie exekúcie na základe § 53 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku.
4. Na základe výzvy súdu, mu bol dňa 07.09.2017 doručený rozhodcovský spis vedený pod spis. značkou RD/49/2017.
5. Podľa § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
6. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
7. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
8. Podľa § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,
a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
9. Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
10. Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa.
11. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Občiansky zákonník), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
12. Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pričom sa prihliada na vôľu toho, kto právny výkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
13. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
14. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok), Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
15. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
16. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
17. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu (či už v spotrebiteľskej alebo nespotrebiteľskej veci), je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
18. Z predloženého rozhodcovského spisu, súd zistil, že oprávnení s povinnými medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej súčasťou nebola rozhodcovská doložka. Z predložených Pokusov o zmier (zo dňa 15.03.2017) vyplývala len vôľa oprávnených rozhodnúť prípadný spor pred rozhodcom Ing. Milošom Valachom. Zároveň súdu neboli predložené žiadne listinné dôkazy, preukazujúce vôľu povinného v 1. rade a povinného v 2. rade s konaním pred rozhodcovským súdom.
19. Súd je toho názoru, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciovali oprávnení, ktorý zostavili prostredníctvom právneho zástupcu znenie „Pokusu o zmier“ zo dňa 15.03.2017, v ktorom jednostranne určili, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Rozhodcovská zmluva, ak
má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Samotný „Pokus o zmier“ nemožno považovať za rozhodcovskú doložku ani za rozhodcovskú zmluvu, nakoľko ide o jednostranný právny akt. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu (rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/233/2008). Ak by povinní písomne súhlasili s dojednaním (formou listinnej podoby alebo elektronickými prostriedkami), že prípadné spory budú riešené pred konkrétnym rozhodcom, šlo by o dvojstranný právny úkon, čím by došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy / rozhodcovskej doložky. Na základe uvedeného medzi oprávnenými a povinnými nebola uzavretá rozhodcovská doložka v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, tak ako to uvádza rozhodca vo svojom rozsudku. „Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.“ (§ 4 ods. 6 zákona o rozhodcovskom konaní). „Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.“ (§4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní). V rozhodcovskom spise, ktorý predložil súdu rozhodca Ing. Miloš Valach, sa nenachádza ani vyhlásenie zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, ani žalobná odpoveď povinného v 1. rade a povinného v 2. rade, v ktorej by nenamietal existenciu rozhodcovskej zmluvy / rozhodcovskej doložky. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská doložka nebola vôbec dojednaná (ďalej len „neexistujúca rozhodcovská doložka“), rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodovať v danej veci.
20. Predmetný rozhodcovský rozsudok zo dňa 29.05.2017, vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neexistujúcej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku.
21. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd zistí vyššie uvedené nedostatky exekučného titulu, potom návrh na vykonanie exekúcie zamietne.
22. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, dospel k záveru, že oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, keďže nepreukázali existenciu rozhodcovskej zmluvy / rozhodcovskej doložky, na základe ktorej mal byť vydaný rozhodcovský rozsudok. Oprávnení a povinní do začatia, ani po začatí rozhodcovského konania neuzatvorili rozhodcovskú zmluvu, ani rozhodcovskú doložku, tak ako to stanovil zákon. Samotný „Pokus o zmier“, z ktorého vyplýva jednostranná vôľa oprávnených, nezakladá rozhodcovskú zmluvu, ani rozhodcovskú doložku. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu..
23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
24. Právne neúčinný exekučný titul nepredstavuje prekážku následného prejednania a rozhodnutia veci všeobecným súdom.
25. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený, po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
26. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
29. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trov podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
30. Podľa § 199g Exekučného poriadku, oprávnený zodpovedá za škodu, ktorá povinnému vznikne v súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa §199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, keďže si oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie na základe právne neúčinného exekučného titulu nebolo možné pokračovať v exekučnom konaní. Nakoľko v tomto štádiu konania ešte nie sú účastníkmi konania povinní, preto súd oprávneným náhradu trov konania v celom rozsahu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.