Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-119-2023.pdf
PDF · 101.93 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/119/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci navrhovateľky R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, K., adresa na doručovanie písomností S. XX, K., právne zastúpenej JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti odporkyni V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, K., právne zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou so sídlom Krivá 23, Košice, v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky a odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 20Pc/8/2021-209 zo dňa 22.6.2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Mestského súdu Košice č. k. 20Pc/8/2021-303 zo dňa 27.9.2023, takto:
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch I., III.
II. M e n í rozsudok vo výroku II, tak, že odporkyňa je povinná uhradiť dlžné výživné za obdobie od 27.1.2021 do 27.5.2024 vo výške 4 984,-eur do troch mesiacov od doručenia tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka podala návrh na určenie výživného zo strany matky na sumu 150,-eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Košice I., ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Odporkyňa V. F. je povinná prispievať na výživu plnoletej dcéry R. F. sumou 125 Eur mesačne, a to vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.
II. Odporkyňa je povinná uhradiť dlžné výživné za obdobie od 27.1.2021 do 22.6.2022 sumu 2 233,86 Eur, a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 8Co/68/2022-277 zo dňa 23.5.2023 vrátil vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o celom predmete konania.
4. Mestský súd Košice dopĺňacím rozsudkom č. k. 20Pc/8/2021-303 zo dňa 27.9.2023 rozhodol tak, že:
I. Súd dopĺňa výrok rozsudku, keď za slová „125 € mesačne vkladá slová „počnúc dňom 27.1.2021 do budúcna“.
II. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že matka v konaní nepreukázala, že by správanie navrhovateľky voči nej bolo neúctivé, bez rešpektu.
6. Pri určovaní výšky dlžného výživného vychádzal súd prvej inštancie z toho, že matka na výživu plnoletej dcéry neprispieva. Navrhovateľka študuje na vysokej škole mimo miesta bydliska a riadne zdokladovala svoje výdavky. Výživné vo výške 125,-eur mesačne považoval súd prvej inštancie za primerané vzhľadom k nákladom navrhovateľky a príjmu matky, ako osoby povinnej z platenia výživného. Výživné určil od podania návrhu od 27.1.2021 do vyhlásenia rozsudku do 22.6.2022 vo výške 2 233,86 eur, ktoré je odporkyňa povinná uhradiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 3 Zákona o rodine.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
9. Proti napadnutému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka aj odporkyňa.
10. Odporkyňa podala odvolanie proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru súd vec nesprávne právne posúdil, keď v danej veci neaplikoval ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, teda, že nezamietol návrh navrhovateľky na určenie výživného z dôvodu, že výživné nemožno priznať, pretože by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd tento svoj postup len stručne odôvodnil, pričom toto odôvodnenie považuje za nedostatočné, spôsobujúce nepreskúmateľnosť rozsudku ako takého. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že v danej veci existujú zákonné dôvody na nepriznanie výživného pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Dcéra nie je v kontakte s matkou, nestretáva sa s ňou a proaktívne ju nekontaktuje, nezaujíma sa o ňu a ako matku ju nerešpektuje. Ani samotná navrhovateľka v konaní tieto skutočnosti nepoprela a potvrdila, že ich vzájomné vzťahy sú dlhodobo naštrbené. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok T. Droppa - otec navrhovateľky. Odporkyňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného nedostatočne skúmal potreby navrhovateľky ako plnoletého dieťaťa a schopnosti a možnosti odporkyne ako povinného rodiča nesprávne vyhodnotil. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka pracuje na polovičný pracovný úväzok a jej čistý mesačný príjem je 400 eur mesačne. Príjem navrhovateľky v sume 400 eur mesačne spoločne s určeným výživným 125 eur mesačne a vreckovým od otca v sume 150 eur mesačne je celkovo 675 eur, teda je vyšší ako príjem odporkyne vo výške 600 eur mesačne. Navrhovateľka si naopak zo svojho príjmu nehradí žiadne základné životné potreby, ani výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole, ktoré jej hradí otec a ona si svoj príjem odkladá a hradí si z neho voľnočasové aktivity. Otec rovnako hradí všetky výdavky spojené s bežným chodom domácnosti a dáva navrhovateľke aj vreckové. Životná úroveň navrhovateľky je v súčasnosti podstatne vyššia ako životná úroveň odporkyne. Odporkyňa ďalej namietala aj to, že súd jej uložil povinnosť zaplatiť dlžné výživné do šesťdesiatich dní od právoplatnosti rozsudku, pričom zaplatenie dlžného výživného v tak vysokej sume bez možnosti splátok ohrozuje uspokojovanie jej základných potrieb. Súd jej nepriznal ani možnosť splátok popri bežnom výživnom a v
takejto situácii sa bude musieť zadlžiť. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v častiach napadnutých odvolaním s poukazom na ustanovenie § 388 CSP zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne a prizná odporkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.
11. Navrhovateľka podala odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie alebo, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zároveň jej priznal náhradu trov konania. Argumentovala tým, že súd prvej inštancie nesprávne určil výživné vo výške 125 eur mesačne. Ona za primerané výživné považuje sumu 150 eur mesačne, pretože navštevuje vysokú školu v W., kde okrem iných výdavkov je nútená platiť si aj cestovné. Všetky výdavky jej doposiaľ hradí jej otec, ktorý sa stará aj o maloletú sestru, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Myslí si, že matka netrpí núdzou, práve naopak, žije si nad pomery. Matka uhrádza výživné na jej maloletú sestru iba vo výške 30 eur mesačne. Výška výživného, ktorú určil súd prvej inštancie je podľa jej názoru absolútne neprimeraná jej odôvodneným potrebám aj s prihliadnutím na to, že matka jej doposiaľ nebola ochotná dobrovoľne prispievať na jej výživu. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj pokiaľ ide o priznanie nároku na náhradu trov konania tým, že podľa § 52 CMP nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Súd zrejme opomenul, že nešlo o určovanie výživného na maloleté dieťa, ale určenie výživného na plnoleté dieťa, kde nevidí dôvod na to, aby súd nárok na náhradu trov konania úspešnej strane nepriznal.
12. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že trvá naďalej na dôvodoch svojho odvolania. Namietala, že nie je pravdou, že by si ona žila nad pomery. Je to práve navrhovateľka, ktorá užíva drahý mobilný telefón a svoje peniaze investuje do úspor a voľnočasových aktivít. Nie je pravdou, aby ona míňala finančné prostriedky na alkohol, je aktívnou športovkyňou, alkohol požíva len príležitostne v rozumnej miere, to len navrhovateľka s jej otcom bez akýchkoľvek dôkazov sa ju snažia vykresliť ako alkoholičku. K výroku IV. napadnutého rozsudku uviedla, že konanie o určenie výživného pre plnoletú dcéru je konaním podľa Civilného mimosporového poriadku, pričom účastníci tohto konania nemajú v zmysle vyššie citovaného ustanovenia právo na náhradu trov konania. Súd teda podľa jej názoru postupoval správne a v súlade so zákonom, ak náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal.
13. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedla, že trvá na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Podľa jej názoru matka zavádza súd v tom, že, ona ako jej dcéra sa s ňou nekontaktovala, pretože skutočnosť je presne opačná, načo poukazovala už vo svojich vyjadreniach a vo svojich výpovediach. Matka o ňu nejaví žiaden záujem, o čom svedčí aj skutočnosť, že doposiaľ jej na výživu nijakým spôsobom neprispela, aj napriek tomu, že študuje na vysokej škole. Matka sa absolútne nezaujíma o jej štúdium a jej prospech, práve naopak pokiaľ sa stretne matku na ulici a pozdraví sa, jej matka otočí hlavu a absolútne si ju nevšíma. Tento vzťah s jej matku nefunguje od šestnástich rokov a jednoznačnou príčinou toho je alkoholizmus matky. Matka, ak bola pod vplyvom alkoholu, bola k nej agresívna a správala sa k nej neprístojne. Myslí si, že skôr správanie matky voči nej je v rozpore s dobrými mravmi.
14. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedla, že trvá na všetkých svojich písomných podaniach. Odporkyňa zároveň oznámila súdu, že podľa jej vedomostí sa navrhovateľka v júni 2023 zamestnala a pracuje na plný pracovný úväzok, teda jej vyživovacia povinnosť voči odporkyni zanikla.
15. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu odporkyne uviedla že nie je pravdou, aby sa zamestnala na plný pracovný úväzok, keďže magisterské štúdium ukončí až dňom 27.05.2024. Odvolaciemu súdu predložila aj pracovnú zmluvu, keďže si našla zamestnanie po ukončení štúdia. Zotrvala na svojom podanom návrhu a podľa jej názoru vyživovacia povinnosť odporkyne voči jej osobe trvá do 01.06.2024.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch I. a III. napadnutého rozsudku a pre zmenu rozsudku podľa § 388 CSP vo výroku II. napadnutého rozsudku.
17. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že konanie ani rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí takou vadou, ktorou by bolo dôvodné vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie vo veci.
19. Súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, príjmy, ako aj výdavky navrhovateľky, ako aj osoby povinnej platiť výživné a správne posúdil časové trvanie dôvodnosti vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné (matky navrhovateľky) voči navrhovateľke.
20. Navrhovateľka podala návrh na určenie výživného dňa 27.1.2021 a žiadala, aby súd určil povinnosť odporkyni prispievať na jej výživu sumou vo výške 150,- eur mesačne odo dňa podania návrhu.
21. Zo skutočne zisteného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti so svojím otcom a maloletou sestrou, pričom zo spoločnej domácnosti s matkou sa odsťahovali dňa 11.1.2021. Manželstvo jej rodičov bolo rozvedené, pričom výživné na ňu nebolo určené, pretože v čase rozvodu bola plnoletá. Od doby, kedy sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti s matkou, matka na jej výživu ničím neprispieva.
22. Odporkyňa žiadala, aby súd návrh navrhovateľky zamietol z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Poukazovala na neprimerané správanie sa navrhovateľky, ktorá je jej dcérou voči nej. Uviedla, že aj z toho dôvodu na výživu dcéry ničím neprispieva.
23. Z vyjadrení samotnej navrhovateľky, ako aj jej matky vyplýva, že vzťahy medzi nimi sú vážne narušené. Navrhovateľka opakovane uvádza, že ich vzťahy sú narušene dlhodobo, už od jej 16 rokov. Matka o ňu neprejavovala záujem, pod vplyvom alkoholu sa k nej správala agresívne a vulgárne. Aj v súčasnosti, ak matku stretne, matka si ju nevšíma. Matka naopak uvádzal, že dcéra ju nerešpektuje, nejaví o ňu žiadny záujem, nekontaktuje ju. Spoločne s otcom ju obviňujú z alkoholizmu, čo nie je pravda.
24. Vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, tolerancie, ľudskosti, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
25. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vyjadrenom v odôvodnení napadnutého rozsudku, že v danom prípade nebol dôvod na postup podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Z dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi navrhovateľkou a jej matkou, ako osobou povinnou z platenia výživného sú narušené, nie je medzi nimi žiadna vzájomná dôvera, aká by mala byť medzi matkou a dcérou. Správanie oprávnenej z vyživovacej povinnosti však nevykazuje také známky, ktoré by prekračovali tolerovateľnú úroveň vzájomného odcudzenia. Navrhovateľka sa voči matke nespráva vulgárne, násilne, alebo morálne nevhodne. Jej správanie je dôsledkom vývoja vzťahov v rodine a nemožno ho považovať za tak rozporné s dobrými mravmi, ktoré by bolo prekážkou v priznaní nároku na výživné od matky.
26. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd použil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie
je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady maximálne 4 vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky.
27. Pri veku detí 19 rokov a viac a pri vyživovacej povinnosti k dvom deťom je tzv. tabuľkové výživné určené 20% z čistého príjmu povinného rodiča.
28. Určenie výživného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie plne zodpovedá kritériám v zmysle Zákona o rodine o určení výživného na plnoleté dieťa, zohľadňuje odôvodnené potreby plnoletej dcéry, ako aj majetkové a príjmové pomery na strane oboch rodičov a vývoj životných nákladov. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal odôvodnenými potrebami navrhovateľky v bodoch 1, 7, 22 odôvodnenia rozsudku a majetkovými a príjmovými pomermi na strane otca, s ktorým žije navrhovateľka v spoločnej domácnosti v bodoch 12 odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie podrobne zistil aj majetkové a príjmové pomery odporkyne v bodoch 2, 6, 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd v tomto smere plne poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
29. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
30. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
32. Odvolací súd zmenil výrok II. napadnutého rozsudku, pretože z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že magisterské štúdium ukončila dňa 27.5.2024. Odvolací súd mal na základe toho vyjadrenia presne určené obdobie za ktoré má navrhovateľka nárok na výživné od matky, teda osoby povinnej z platenia výživného. Odvolací súd určil dlžné výživné za obdobie od 27.1.2021, teda od podania návrhu navrhovateľkou, do ukončenia jej štúdia do 27.5.2024 vo výške 4 984,-eur a to výpočtom 39 mesiacov krát 125,-eur, plus výživné za 27 dní mesiaca máj 2024 (teda 125/31 x 27).
33. Odvolací súd prihliadol k špecifikám daného prípadu a umožnil odporkyni uhradiť výživné v lehote troch mesiacov od doručenia tohto rozsudku. Navrhovateľka počas štúdia bývala v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý uhrádzal všetky jej potreby, v súčasnosti je už zamestnaná. Odporkyňa má príjem vo výške 600,-eur mesačne, pričom má vyživovaciu povinnosť ešte k maloletej dcére.
34. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).