Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/22/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov 1./ R. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX.XXX XX V., X./. X. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX,XXX XX V., X./. R. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX,XXX XX V., X./. X. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. V.O. XXX,XXX XX V., zastúpená zákonnou zástupkyňou - matkou, R. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX,XXX XX V., proti žalovanej Fakultná nemocnica s poliklinikou J.Á. Reimana Prešov, so sídlom Hollého 14, 080 01 Prešov, IČO: 00 610 577, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o. so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobcovia nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť titulom náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni v 1/ rade vo výške 15.000,- eur, žalobcovi v 2/ rade vo výške 10.000,- eur, žalobkyni v 3/ rade vo výške 10.000,- eur a žalobkyni v 4/ rade vo výške 5.000,- eur. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 31.03.2017 bol už toho času zosnulý X. Š., O.. XX.XX.XXXX prijatý na hospitalizáciu na chirurgické oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove pre bolesti brucha. Žalobkyňa v l/ rade bola manželkou dnes už zosnulého X. Š.. Žalobca v 2/ rade a žalobkyňa v 3/ rade sú príbuznými v priamom rade (deti) zosnulého X. Š. a žalobkyňa v 4/ rade je príbuznou v priamom rade (vnučka) zosnulého X. Š.. V priebehu hospitalizácie došlo u X. Š. ku komplikáciám a dňa 03.04.2017 bola u neho identifikovaná prítomnosť tekutiny v bruchu, a to palpáciou (pohmatom) s tým, že následne sa pristúpilo k operácii. X. Š. mal závažné pooperačné komplikácie, ktoré súviseli aj s tým, že on ako pacient už v minulosti podstúpil viacero operácii tráviaceho traktu pre perforácie v oblasti žalúdka a tenkého čreva. Po uplynutí dvoch mesiacov od jeho hospitalizácie X. Š. dňa 25.05.2017 zomrel v nemocnici. Následne sa žalobkyňa v 1/ rade obrátila so svojím podnetom vo veci prešetrenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti X. Š. na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ( ďalej aj ako „Úrad "), ktorý v Oznámení o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 16.11.2018 konštatoval, že zdravotná starostlivosť pacientovi (X. Š.) nebola u poskytovateľa poskytnutá správne. Úrad taktiež uviedol, že u X. Š. neboli v priebehu hospitalizácie využité všetky dostupné diagnostické možnosti, ktoré by prispeli k spresneniu nálezu z USG vyšetrenia za účelom správneho určenia diagnózy so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Aj so zreteľom na to, že Úrad po prešetrení zdravotnej dokumentácie zistil pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podali žalobcovia trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo PZ v Prešove s tými, že dňa 01.05.2019 bolo vyšetrovateľom PZ začaté trestné stíhanie pre prečin usmrtenia podľa ustanovenia § 149 ods. 1, ods. 2, písm. b) s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákon. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy z

titulu usmrtenia blízkej osoby, keďže neposkytnutie zdravotnej starostlivosti X.E. Š. správne, spôsobilo jeho usmrtenie. Protiprávnym konaním žalovaného došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov v 1/ až 4/ rade (právo na súkromný a rodinný život). Zásah do uvedených práv zavinil žalovaný, ktorý bol priamym porušovateľom povinností, uložených mu zákonom. Vzhľadom na blízky vzťah žalobkyne v 1/ rade a nebohého X. Š. založený manželstvom, je usmrtenie manžela, ako hlavy rodiny a živiteľa tým najzávažnejším zásahom do súkromia, ako aj zmarením príležitostí tráviť spolu čo najviac voľného času na dôchodku a poskytovať' si vzájomnú pomoc a podporu v starobe tak, ako to je obvyklé v bežnom rodinnom živote. Pokiaľ ide o žalobcov v 2/ a 3/ rade a ich blízky vzťah s nebohým X. Š., je možné za závažný zásah do práva na súkromný a rodinný život považovať' usmrtenie ich otca X. Š.H., s ktorým sa spájajú všetky negatívne dôsledky na vzťah, ktorý bol medzi nimi vytvorený. Náhla strata jedného z rodičov sa prejavila aj v psychickom živote, s čím sa žalobcovia museli po značne dlhú dobu vysporadúvať. Vo vzťahu ku žalobkyni v 4/ rade je potrebné uviesť, že smrť jej dedka znemožňuje, aby vzťah, ktorý medzi nimi bol vytvorený, bol aj naďalej rozvíjaný, a aby jej tento dal do života množstvo užitočných rád. Protiprávne konanie žalovaného a následná smrť X. Š. výrazným spôsobom zasiahla do SR garantovaného práva na súkromie, ktoré v sebe zahŕňa aj právo na rodinný život a z neho vyplývajúce sociálne, morálne, ale aj materiálne väzby. Týmto protiprávnym konaním (zásahom) bolo znemožnené, aby si s nebohým vytvárali, udržiavali a rozvíjali vzťahy, a v ich rámci rozvíjať aj vlastnú osobnosť.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že toho času nebohý X. Š., O.. XX.XX.XXXX bol dňa 31.03.2017 hospitalizovaný na chirurgickom oddelení žalovanej pre bolesti brucha. Diagnóza bola stanovená ako akútna divertikulitída hrubého čreva bez perforácie, abscesu alebo prejavov krvácania, čomu zodpovedali všetky klinické príznaky pacienta. Vzhľadom k jeho anamnéze - opakované operácie pre komplikácie vredovej choroby bolo vykonané RTG vyšetrenie brucha v stoji, ktoré nepotvrdilo prítomnosť pneumoperitonea. Nasledujúci deň, 01.04.2017, sa pacient cítil lepšie, bol afebrilný, hodnota CRP bola nízka -6,67, priehmatnosť brucha bola dobrá

- brucho bolo mäkké, palpačná citlivosť pretrvávala skôr v ľavom podbruší, bez hmatnej rezistencie a bez známok peritoneálneho dráţdenia, bolo vykonané USG vyšetrenie, ktoré opätovne vylúčilo prítomnosť pneumoperitoneum, suspektnú perforáciu GITu a absces. Vykonané USG vyšetrenie podporilo diagnózu divertikulitídy. Vyššie uvedené získané klinické príznaky, najmä nízke hodnoty CRP, priehmatnosť brucha, afebrilnosť pacienta, subjektívny pocit zlepšenia zdravotného stavu, rektálne vyšetrenie bez patologického nálezu, výsledky realizovaných zobrazovacích vyšetrení - RTG a USG, boli zhodnotené samostatne a vo vzájomných súvislostiach tak, ţe v ich sumáre vylučovali inú diagnózu ako divertikulitídu. Pacient nevykazoval v inkriminovanom čase príznaky peritonitídy ani sepsy, takisto ani RTG pneumoperitonea a klinicky sa suponovala divertikulitída, bola zahájená konzervatívna terapia ATB v kombinácii. Stav pacienta sa ani nasledujúci deň nezhoršoval, čo ţalovanú utvrdzovalo v správnej diagnostike a účinnej liečbe. Indikáciou na CT vyšetrenie sú práve známky peritonitídy nejasného pôvodu, ďalej sepsa spojená s bolesťami brucha, známkami pneumoperitonea pri nejednoznačnej diagnóze. Bez takýchto príznakov sa CT vyšetrenie nevykonáva, a to s ohľadom na vysokú dávku radiácie. Ani štvrtý deň hospitalizácie všetky sledované relevantné klinické príznaky neindikovali u pacienta CT vyšetrenie. Aţ na základe nálezu undulačného fenomému zisteného pri vyšetrení brucha bola indikovaná diagnostická laparopunkcia s evakuáciou skaleného sekrétu, následná operácia a ďalšie vynútené reoperácie. Na nepriaznivý následok pacienta mal vplyv komplikovaný nález v dutine brušnej so zmenenými anatomickými pomermi, ktoré boli spôsobené 5 operáciami perforovaného ulkusu - vredu. Je preto vysoko pravdepodobné, že k pooperačným komplikáciám a vynúteným reoperáciám by bolo došlo aj pri vykonanom CT vyšetrení pacienta, pretože pooperačné komplikácie boli dôsledkom nie nevykonaného CT vyšetrenia, ale zmenených anatomických pomerov, fibrotických zrastov, čo následne vynútilo rozsiahle resekcie tráviacej rúry. Aj napriek včasnej diagnostike je mortalita perforácií horného GITu 12-21%, pričom s počtom reoperácií percento mortality stúpa. Úrad vo výsledku prešetrenia poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi žalovanou uvádza, že pacient nebol „štandardným pacientom“, a to práve kvôli viacerým operáciám tráviaceho traktu pre perforácie v oblasti žalúdka a tenkého čreva. Ďalej sa v predmetnom výsledku uvádza, že nikto s istotou nemôže povedať, či by skorší operačný výkon bol pacienta zachránil. Výsledky mnohých medicínskych štúdií dokazujú, že úmrtnosť pacientov, u ktorých vznikli opakované problémy v tráviacom trakte, konkrétne perforácie GITu a ktoré si vyžadovali operačný výkon, je veľmi vysoká. Nakoľko všetky komplikácie u pacienta vznikli po správne vykonanej operácii dňa 03.04.2017, nemožno preto konštatovať, že nevykonanie ďalšieho zobrazovacieho vyšetrenia po USG bolo príčinou úmrtia pacienta. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade jasne absentuje kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti žalovanej a

vznikom škodlivého následku v podobe smrti pacienta. Ako vyplýva aj z priebehu správneho konania vedeného pred prvostupňovým správnym orgánom - ÚDZS, pobočka Prešov, žalovanej síce bola v zmysle ust. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z. č. “) uložená pokuta za porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, avšak v zmysle ust. 64 ods. 2 písm. b) z. č. pri dolnej hranici povoleného rozpätia pokuty pre právnickú osobu, čo vypovedá o nepatrnej závažnosti porušenia povinnosti žalovanou. Výlučne na základe výsledku prešetrenia prípadu Úradu či rozhodnutia Úradu o uložení sankcie nemožno odvodzovať splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej. Pri aplikácii ust. zákona c. (ďalej len „“) poukazuje na to, že rozhodnutie Úradu o uložení sankcie za nesprávne poskytovanú zdravotnú starostlivosť je potrebné chápať tak, že pokiaľ je správny delikt protiprávnym konaním, súd má pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme definitívne vyriešenú otázku protiprávnosti, avšak ostatné predpoklady zodpovednosti žalovanej za vznik nemajetkovej ujmy, a to následok a príčinná súvislosť, ostávajú predmetom súdneho konania.

3. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrili.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, pripojením vyšetrovacieho spisu a znaleckým dokazovaním a zistil tento skutkový stav:

5. Z oznámenia výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 16.11.2018 vyplýva, že dňa 31.03.2017 bol už toho času zosnulý X. Š., O.. XX.XX.XXXX prijatý na hospitalizáciu na chirurgické oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove pre bolesti brucha. Po vyšetrení mu bola stanovená diagnóza divertikulitída hrubého čreva. Bol urobený röntgen brucha v stoji. Na druhý deň bolo vykonané USG vyšetrenie brucha s nálezom väčšieho množstva voľnej tekutiny v bruchu. Rádiológ, ktorý vyšetrenie vykonával, diagnózu divertikulitidy nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. Klinicky sa prítomnosť tekutiny v bruchu prejavila až 03.04.2017. U nebohého neboli využité všetky dostupné diagnostické možnosti (ďalšie zobrazovacie vyšetrenie), ktoré by prispelo k spresneniu nálezu z USG vyšetrenia za účelom správneho určenia diagnózy so zabezpečením včasnej a účinnej liečby.

6. Svedok MUDr. P. P. pri svojom výsluchu uviedol, že dňa 31.3. prevzal službu po pánovi M.. Za jeho služby bol prijatý pán Š., ktorý mal divertikulitídu. Nasadil infúznu liečbu od bolesti. Pacient sa cítil lepši. Ráno na vizite sa pacient cítil lepšie. Pýtal sa ma čo to je tá divertikulitída. Povedal mu, že to je zápal v oblasti hrubého čreva s tým, že odpovedal mu, že môžu vzniknúť aj komplikácie, ktoré si vyžadujú aj operáciu, na čo reagoval, že v žiadnom prípade operácia. Vyšetril ho a zistil, že nie sú známky peritoneálneho dráždenia, ale bola lokalizovaná bolesť v ľavom podbrušku. Čo klinicky zodpovedá divertikulitíde. Keďže nemal ultrazvukové vyšetrenie, posielal ho na ultrazvuk, kolega ktorý to vyšetroval, povedal, že sú zmeny v oblasti hrubého čreva, že nevylučuje divertikulitídu, ale na jednoznačnú diagnostiku by to chcelo vyššiu metódu. Vyššie metódy sú CT alebo magnetická rezonancia. Tak mu povedal, že urobme CT. Doktor, ktorý vykonával ultrazvuk povedal, že CT nebude prínos, pretože by to musel robiť s kontrastnou látkou, pričom tú kontrastnú látku je potrebné vypiť. Je potrebná príprava pacienta 12-24 hodín. Z jeho pohľadu by bola lepšia magnetická rezonancia, tú však v sobotu a v nedeľu nerobia. Keď bolo podozrenie na divertikulitídu, tak nasadili dvojkombináciu antibiotík. Tento v priebehu dňa sa nesťažoval na zhoršenie. Opakovanie ho videl. Aj na večernej vizite neudával žiadne zhoršenie. Na druhý deň odovzdával službu doktorovi P.. Povedal mu, ako je to s tým CT-čkom, že bude treba prípravu. To však znamená o tom, že v akom stave je pacient. Tento však nebol v zlom stave, nakoľko nemal zvýšené zápalové parametre. Nemal teplotu. Síce bol opakovane operovaný na perforáciu žalúdočného vredu, ale na RTG neboli známky pneumoperitoneuma to znamená prítomnosť vzduchu. Ani v pondelok nebola jednoznačná indikácia operácie. Avšak kolegovia, ktorí fungovali, zistili, že je skalený výpotok a bolo rozhodnuté, že bude normálna operácia. Ďalej uviedol, že nebohý mal tráviace ťažkosti, keď mu začala vredová choroba a komplikácie, čo z toho vychádzali. Nebohý mal do 31.3.2017 vykonané zákroky a to perforovaný žalúdočný vred, zašitie vredu, ďalšia operácia, kedy mu museli odstrániť časť žalúdka, došlo znovu k recidíve vredu, bola robená subtotálna resekcia, pričom sa napojili kľučky tenkého čreva. Znova bola perforácia žalúdka, bolo to prešívané a zošívané. Potom už neviem či bola ešte nejaká ďalšia operácia. Bolo mu odporúčané, aby navštívil gastroenterológa a aby bol kontrolovaný endoskopicky, pretože aj ten vred čo tam bol, to nebol akútny, bola to chronická záležitosť. U nebohé bol pri prijatí urobený röntgen a v jeho službe bol vykonaný ultrazvuk. Na röntgene

neboli známky pneumoperitonea, čo je známka toho, že sa dostane voľný vzduch do dutiny brušnej, ani neboli známky ileózneho stavu, ktorý sa prejavuje hladinkami a je spôsobený tým, že črevá nepracujú. Nemal patologický nález na röntgene a preto dal urobiť ultrazvuk a teda nevylúčil divertikulitídu, ale že bude potrebné vyššiu vyšetrovaciu metódu. Klinický stav pacienta bol taký, že bol prijatý na chirurgickej ambulancii o 9-tej hodine večer pod diagnózou divertikulitídy. Následne ho vyšetril službukonajúci lekár, ktorý potvrdil túto diagnózu. Nasadil infúznu liečbu. Pacientovi podľa dokumentácie bolesti ustúpili. Keď mu odovzdali pacienta, tak nariadil urobenie ultrazvuku, keďže ho nemal spravený. Potom nasadili dvojkombináciu antibiotík. Kolega v ďalšej službe pridal ešte jedny antibiotiká. Počas dňa sa klinický stav nezhoršil, nemal teploty. Zápalové teploty boli v norme. CRP-čko mal okolo 6, pričom normál je do 5. Keď máme zápalové divertukulitídy môže to byť okolo 20-30. Keď je však ťažký zápal v bruchu, tak môže byť aj 200-300. Z tohto hľadiska boli kľudní, že nemá dôjsť ku komplikácii. Kolega pokračoval v liečbe a v pondelok bol pacient operovaný.

7. Svedok MUDr. U. P., pri svojom výsluchu uviedol, že nastúpil do služby v nedeľu 2.4.2017. Videl nebohého po 36 hodinách od prijatia. Zhodnotil jeho lokálny stav, alebo celkový stav na izbe s porovnaním s laboratórnymi vyšetreniami a pomocnými vyšetreniami, ktoré boli realizované. Pri prijatí bol urobený röntgen brucha v stoji a röntgen pľúc, ktoré nepoukazovalo na pneumoperitoneum, a či má nejakú preperforačnú príhodu brušnú. Na druhý deň, v sobotňajšej službe bolo realizované ultrazvukové vyšetrenie, ktoré popisovalo tekutiny parakolický vľavo a v malej panve a potvrdzovalo možnú diagnózu divertikulitídy. Boli realizované laboratórne vyšetrenia. Pretrvávala tam leukocytóza, to je zvýšený počet bielych krviniek, CRP-čko bolo okolo 6,6, čiže jeden so známkou zápalu. Pri vyšetrení pacienta bol v podstate kľudný, afebrilný, bez zvýšenej teploty a bolesti brucha. Počas vyšetrenia sa nesťažoval. Brucho bolo nad niveau hrudníka, palpačne bolestivé v pravom mezogastriu, ktorého podbruška, čo vlastne kopírovalo anatomicky uložené colon descendens a sigmu, zostupná časť, esovitá hrubého čreva. Vľavo bez príznakov peritálneho dráždenia, t.j. dráždenie pobrušnice. Peristaltiku počúval, bola zachytená aj keď bola slabšia. Stolicu pacient nemal keď sa pamätá dobre, dva dni. Potom bol počas tých 24 hodín naordinovaný čípok, po ktorom odišli vetry. Keď vyšetroval cez konečník stolicu, ampule nemal a ani nebol bolestivý a nenašiel ani dáky tumor, prekážku v oblasti konečníka a palpačne nezistil tiež dajaký zápalový alebo dajaký iný tumor na bruchu. Pacient mal nasadenú antibiotickú liečbu. Dvojkombináciu. V ten deň v nedeľu pridal tretiu antibiotikum metronidazol. Čiže bol krytý antibiotikami tri. Počas priebehu liečbu toleroval. Pri poobedňajšej vizite na bolesti sa nesťažoval, dokonca ako keď išli sestričky podávať analgeticky zmes, lieky odmietal. To svedčí, že bolesti neboli. Tak isto nebola ani teplota a v podstate ten lokálny nález na bruchu sa nezhoršoval. V minulosti mal nebohý operácie. Pre tú diagnózu divertikulitídy sa prikláňal jednak: Klinický nález, ktorý popísal, tak nález na bruchu, bolestivosť rán podbruchu vlastne, ktoré kopíruje zostupnú časť hrubého čreva a esovitú časť hrubého čreva. Z nálezu ultrazvukového, ktorý popisuje tam tekutinu a jej výpotok a nepopisuje USG vzduch v dutine brušnej a takisto ani následná snímka brucha nepopisuje tak isto vzduch, voľný vzduch v dutine brušnej, ktorý by svedčil pre perforačnú príhodu. A tie klinické príznaky, lokálny nález, laboratórny leukocytóz a CRP-čko skôr mi pripomínali alebo pripadajú ako na diagnózu divertikulitídy. Ďalej uviedol, že hodnota CRP bola 6,6. U normálneho zdravého človeka je 5. Toto je nad. Tiež svedči pre zápal. Je to nešpecifická laboratórna metóda, ktorá povie, že je to pri zápale pľúc, pri zápale mandlí. Je tu vplyv nejakých zápalov v organizme. Na otázku, či s jeho praxe sa vždy vykonáva CT a vyšetrenie magnetickou rezonanciou, tak uviedol, že Ultrazvukové vyšetrenie je s citlivosťou tuším od 92 - 96 alebo 98 % vyťaženosť a popis. Pokiaľ je skúsený röntgenológ, vyťaženosť môže byť až do 98%. Nález CT-čka popisujú ako vyťaženosť CT. CT vyšetrenie je tak isto do 98. USG odber 1 92-96, potom 91 až po 98. Dvojpercentné navýšenie presnosti samocitlivosti CT. CT vyšetrenie by malo byť ako s prípravou. To značí kontrastné vyšetrenie podať, ktoré je následne po 12 alebo až po 24 hodinách by bolo smerodatné, ktoré by poukazovalo vhodné na popisovanie alebo diagnostikovanie nálezu v dutine brušnej. CT-čko vyšetrenia mali čas spraviť aj kolegovia pred ním a nevie prečo nespravili. Riadil klinickým stavom, že či pacienta treba operovať, neoperovať. Klinicky neboli dôvody na operáciu. CT vyšetrenie by posunulo len diagnostiku na buď potvrdenie alebo nepotvrdenie choroby, ktorú liečili.

8. V konaní bol pribratý znalec Prof. MUDr. Peter Labaš, CSc., z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, ktorý v znaleckom posudku uviedol, že nebohý X. Š., O.. XXXX pred prijatím 31.03.2017 bol opakovane liečený pre vred žalúdka, ktorý opakovane perforoval a bol na toto operovaný. Hospitalizovaný na chirurgickom oddelení bol od 31.03.2017 do 24.05.2017, kedy bol preložený na oddelenie dlhodobo chorých. Podľa dokumentácie v minulosti nebohý podstúpil viacero operácii tráviaceho traktu pre perforácie žalúdka a v oblasti tenkého čreva. Počas hospitalizácie od

31.03.2017 bol operovaný 03.04.2017, 10.04.2017, 12.04.2017, 21.04.2017, 23.04.2017, 24.04.2017, 18.05.2017 a 24.05.2017 bol preložený na Oddelenie dlhodobo chorých, kde o jeden deň neskôr zomrel. Podľa dokumentácie bol opakovane operovaný pre perforáciu vredu žalúdka, 2001 resekcia penetrovaného vredu duodena do pankreasu 2003, bola urobená sutura a omentoplastika, iné ochorenie neudáva. Po opakovaných operáciách išlo o ťažké zrasty v dutine brušnej následkom čoho bol i atypický priebeh poslednej operácie AEG anastomózy. Tieto zrasty absolútne zmenili a modifikovali klinický obraz v začiatku i 1 v priebehu liečby, nevyvinula sa typická difúzna peritonitida po perforovanom vrede, nevzniklo pneumo peritoneum a bolesť aj atypicky lokalizovaná do ľavého podbruška pre stečený obsah málo infekčnej žalúdočnej a črevnej šťavy. Ďalej uviedol, že klinický obraz nebohého poukazoval i vzhľadom na vek na divertikulitídu a preto spočiatku uvažovanie ošetrujúcich lekárov z chirurgického hľadiska bolo správne. Diagnóza divertikulitídy sa môže prejavovať i prítomnosťou tekutiny v dutine brušnej po perforácii, avšak klinický priebeh smeruje k rozvoju septického šoku. Zrasty v dutine brušnej po predchádzajúcich operáciách mali rozhodujúci vplyv na stanovenie správnej diagnózy. Na otázku, či v diagnostike choroby pacienta, pre ktorú bol hospitalizovaný vo FNsP Prešov, vykonanie CT vyšetrenia obligatórnym úkonom odpovedal, že v danom prípade CT vyšetrenie nepovažuje za bezpodmienečne nutné, pretože by neukázalo viac ako sono, ale hlavne klinické vyšetrenie, ktoré je rozhodujúce. Vykonanie CT vyšetrenia 01.04.2017 by nezvrátilo priebeh ochorenia pacienta. Ku vykonania CT vyšetrenia ešte uviedol, že vykonanie CT vyšetrenia nie je žiaden životne zachraňujúci úkon. Vo vysokom percente v daných prípadoch môže byť falošne pozitívne, zaťažuje pacientov vysokou dávkou žiarenia, pretože ošetrujúci personál si správne uvedomil, že CT vyšetrenie celotelového charakteru je max. daná dávka žiarenia na celý život a udáva sa v dávke 300 RTG hrudníka. Nakoniec uviedol, že diagnostika, operačné výkony, terapia sú absolútne správne a nevidí pochybenie ani v diagnostike, ani v liečbe. Chýba mu však pitevný nález, pretože bez pitevného nálezu nie je možné určiť príčinu smrti.

9. Dňa 17.05.2019 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin usmrtenia podľa , , s poukazom na . písm. e/ . V konaní boli pribratí znalcovia MUDr. Dalibor Kállay, znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a MUDr. Martin Kováč, znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo. Títo vypracovali znalecký posudok, v ktorom okrem iného uviedli, že na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, histologického vyšetrenia materiálu odobratého pri jednotlivých operáciách je možné predpokladať, že oproti konzervatívnej liečby, ani skorším vykonaním prvého operačného zákroku, by pri 4-6 týždňov prebiehajúcich chronických zápalových zmenách na tenkom čreve, s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo k záchrane zdravia života menovaného. Znalci majú za to, že zdravotná starostlivosť žalovanej bola poskytnutá správne, bez prípadného zanedbania. Dňa 12.02.2020 bolo trestné stíhanie zastavené.

10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

11. Podľa (ďalej len ako „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

12. Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

13. Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

14. Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

15. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovno- právnych predpisovanie je tým dotknutá.

17. Podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečení včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

18. Predmetom sporu je nárok žalobcov na zaplatenie spolu sumy 40.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Obsah práva na ochranu osobnosti je upravený v , pričom nadväzuje na komplex a medzinárodnými zmluvami zakotveného základu právnej úpravy všeobecného osobnostného práva. Ide o klauzulu ochrany osobnosti a v nadväznosti na nasledujúce ustanovenia ( až ) je právnym základom pre rôzne typy žalôb. Právo na ochranu osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe. Je to rýdzo osobnostné právo a subjektom ochrany môže byť iba určitá fyzická osoba, do chráneného práva ktorej bol urobený zásah alebo právo ktorej bolo ohrozené. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.

19. Pre vznik právnej zodpovednosti pri zásahoch do osobnostných práv, je potrebné naplnenie predpokladov zodpovednosti. Tými sú :a) konanie contra legem (protiprávne konanie alebo opomenutie, teda porušenie povinnosti zdravotníckeho pracovníka uloženej zákonom), b) škodlivý následok, c) kauzálny nexus - príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodlivým následkom, (príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou ujmou). Príčinná súvislosť medzi dvoma javmi je taký vzťah, keď prvý jav je príčinou druhého a druhý následkom prvého. Druhý jav v prípade existujúcej príčinnej súvislosti by nemohol nastať bez prvého.

20. Zároveň je ale potrebné uviesť, že v konaní vo veciach ochrany osobnosti dôkazné bremeno znáša žalobca, resp. osoba, ktorej bola spôsobená nemateriálna ujma (materiálna škoda) neoprávneným zásahom. Existenciu neoprávneného zásahu tak musí preukázať žalobca, na ktorom potom spočíva povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, že k určitému konaniu, ktoré je zásahom do jeho osobnostných práv skutočne prišlo a tiež súvislosť medzi týmto konkrétnym zásahom a vzniknutou škodou. Zároveň žalobca nesie aj bremeno dôkazu ohľadom predpokladov priznania primeraného zadosťučinenia. Potom by zodpovednosť žalovaného, ktorá je právne konštruovaná ako objektívna (zodpovednosť daná bez ohľadu na zavinenie), vyplývala z ustanovení v nadväznosti na o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase.

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predpokladom zodpovednosti za škodu ako aj zodpovednosti pri zásahoch do osobnostných práv, ako 1. podmienky, je existencia neoprávneného zásahu (konanie contra legem) objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu (škodu) a príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou. Neoprávneným zásahom je akýkoľvek zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom.

22. Následne musí byť s určitosťou preukázaná príčinná súvislosť medzi liečebným postupom, ktorý nebol lege artis a škodou (ujmou) na zdravý pacienta (ako jedna zo základných podmienok zodpovednosti za škodu), pričom dôkazné bremeno o tvrdenej príčinnej súvislosti je na strane žalobcu, takže v prípade jeho neunesenia postihujú žalobcu nepriaznivé procesné následky, spočívajúce vtom, že žalobe nemožno vyhovieť. Čo sa týka preukázania príčinnej súvislosti, jej existencia je nevyhnutná a to bez zreteľa na to, či nárok na odškodnenie vzniknutej ujmy sa zakladá na princípe zavinenia alebo na objektívnej zodpovednosti, pričom ide o vyslovene skutkovú otázku, kedy je potrebné posúdiť všetky okolnosti prípadu, teda či medzi okolnosťami, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku ujmy, je protiprávny úkon, resp. iná kvalifikovaná škodná udalosť a

taká, bez existencie ktorej by škodlivý následok nenastal. V tomto prípade by takou bola konkrétna udalosť ,nezákonné konanie, nedodržanie postupov lege artis pri liečebnom postupe, pri samotnom lekárskom/medicínskom/operačnom výkone, resp. priamo zakázané postupy, zjavne neadekvátne, popierajúce zaužívané lekárske postupy, zanedbanie zdravotnej starostlivosti, neposkytnutie včasnej a účinnej liečby z dostupných možností a pod., teda poskytnutie zdravotnej starostlivosti bolo „non lege artis“.

23. Významným je posúdenie, či škodlivý následok táto skutočnosť priamo spôsobila, tzn. či by nebol nastal aj bez ohľadu na jej existenciu. Úsudok o zistení príčinnej súvislosti musí byť v súlade so všeobecnými poznatkami a pravidlami elementárnej logiky. Či daná okolnosť podľa svojej povahy sama vyvolala škodlivý následok alebo aspoň rozhodujúcou mierou k nemu napomohla, musí byť preukázaná a za preukázanú ju môže súd hodnotiť len ak nadobudne subjektívne presvedčenie o 100% pravdepodobnosti, že škodlivý následok zapríčinila táto okolnosť.

24. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení veci za preukázané, že žaloba je nedôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 31.03.2017 bol už toho času zosnulý X. Š., O.. XX.XX.XXXX prijatý na hospitalizáciu na chirurgické oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove pre bolesti brucha. Po vyšetrení mu bola stanovená diagnóza divertikulitída hrubého čreva. Bol urobený röntgen brucha v stoji. Na druhý deň bolo vykonané USG vyšetrenie brucha s nálezom väčšieho množstva voľnej tekutiny v bruchu. Rádiológ, ktorý vyšetrenie vykonával, diagnózu divertikulitidy nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. Klinicky sa prítomnosť tekutiny v bruchu prejavila až 03.04.2017. Z oznámenia výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 16.11.2018 vyplýva, že u nebohého neboli využité všetky dostupné diagnostické možnosti (ďalšie zobrazovacie vyšetrenie), ktoré by prispelo k spresneniu nálezu z USG vyšetrenia, t.j. CT vyšetrenie za účelom správneho určenia diagnózy so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Úrad konštatoval, že zdravotná starostlivosť pacientovi nebola poskytnutá správne. Zo znaleckého posudku prof. MUDr. Petra Labaša, CSc. vyplynulo, že klinický obraz nebohého poukazoval i vzhľadom na vek na divertikulitídu a preto spočiatku uvažovanie ošetrujúcich lekárov z chirurgického hľadiska bolo správne. V danom prípade CT vyšetrenie nepovažuje za bezpodmienečne nutné, pretože by neukázalo viac ako sono, ale hlavne klinické vyšetrenie, ktoré je rozhodujúce. Vykonanie CT vyšetrenia 01.04.2017 by nezvrátilo priebeh ochorenia pacienta. Ku vykonania CT vyšetrenia ešte uviedol, že vykonanie CT vyšetrenia nie je žiaden životne zachraňujúci úkon. Vo vysokom percente v daných prípadoch môže byť falošne pozitívne, zaťažuje pacientov vysokou dávkou žiarenia, pretože ošetrujúci personál si správne uvedomil, že CT vyšetrenie celotelového charakteru je max. daná dávka žiarenia na celý život a udáva sa v dávke 300 RTG hrudníka. Znalec mal za to, že diagnostika, operačné výkony, terapia boli absolútne správne a nevidí pochybenie ani v diagnostike, ani v liečbe. Znalci v trestnom konaní uviedli, že na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, histologického vyšetrenia materiálu odobratého pri jednotlivých operáciách je možné predpokladať, že oproti konzervatívnej liečby, ani skorším vykonaním prvého operačného zákroku, by pri 4-6 týždňov prebiehajúcich chronických zápalových zmenách na tenkom čreve, s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo k záchrane zdravia života menovaného. Znalci majú za to, že zdravotná starostlivosť žalovanej bola poskytnutá správne, bez prípadného zanedbania. Závery ani jedného znaleckého posudku neboli žalobcami spochybnené.

25. V predmetnej veci má súd za to, že v konaní neboli splnené podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy, keďže absentuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovanej poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a úmrtím pacienta. Žalobcovia porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne videli v tom, že v priebehu hospitalizácie neboli u nebohého pacienta využité všetky dostupné diagnostické možnosti, ktoré by prispeli k spresneniu nálezu z USG vyšetrenia za účelom správneho určenia diagnózy so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Ako vyplýva z oznámenia Úradu malo sa jednať o vykonanie CT vyšetrenia. V konaní bol pribratý znalec, ktorého závery neboli žalobcami relevantným spôsobom spochybnené, a ktorý dospel k záveru, že vykonanie CT vyšetrenia 01.04.2017 by nezvrátilo priebeh ochorenia pacienta. Uvedený záver zodpovedá aj záverom znalcov v trestnom konaní, ktorí uviedli, že ani skorším vykonaním prvého operačného zákroku, by pri 4-6 týždňov prebiehajúcich chronických zápalových zmenách na tenkom čreve, s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo k záchrane zdravia života menovaného. Súd si vedomý, že v takýchto sporoch nemôže trvať na 100% príčinnej súvislosti, keďže poškodený nie je schopný preukázať príčinnú súvislosť medzi pochybením lekárov a vznikom ujmy s istotou, avšak v predmetnej veci bolo znaleckými posudkami v podstate vylúčené, aby pochybenie žalovanej bolo príčinou úmrtia X. Š.. Navyše znalec v tomto

konaní na záver konštatoval, že diagnostika, operačné výkony, terapia boli absolútne správne a nevidí pochybenie ani v diagnostike, ani v liečbe. Rovnako znalci v trestnom konaní majú za to, že zdravotná starostlivosť žalovanej bola poskytnutá správne, bez prípadného zanedbania.

26. Keďže v danom prípade nebola plnená jedná z kumulatívnych podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, a to príčinná súvislosť, súd žalobu zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, avšak súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že je predmetnej právnej veci je žalobcami uplatnený nárok na nemajetkovú „posmrtnú“ ujmu, ktorá predstavuje nenávratná strata manžela žalobkyne 1/ rade, otca žalobcov v 2/ a 3/ rade a dedka žalobkyne v 4/ rade. V rodine žalobcov došlo k nenapraviteľnej, neodstrániteľnej a trvalej ujme. Stratili milovaného manžela, otca a dedka, a preto nemožno z ľudského, morálneho a etického hľadiska akceptovať uloženie im povinnosti nahradiť v spore trovy konania žalovanej. Navyše žalobcom bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na ich zlú finančnú situáciu a uloženie povinnosti hradiť trovy konania žalovanej by túto zlú finančnú situáciu ešte viac prehĺbilo. Naopak povinnosť znášať si trovy konania sám sa žalovanej, ako nemocnice, existenčne nedotkne. Žalobcovia ako neúspešní nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).