Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-321-2015.pdf
PDF · 137.64 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/321/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: H. I., B.. XX.XXXXX, X. Y. XX, XXX XX L., zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že úver je bezúročný bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 80130635 z 18.6.2014 uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov.
II. U r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 90130635 z 18.6.2014 uvedená v bode 2 „administratívny poplatok vo výške 436,68 eura za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je neprijateľná.
III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.7.2016 domáhal voči žalovanému určenia, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 801300635 z 18.6.2014 uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov a určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 90130635 z 18.6.2014 uvedená v bode 2 „administratívny poplatok vo výške 436,68 eura za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je neprijateľná a náhrady trov konania, pričom svoju žalobu odôvodnila tým, že „ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 801300635 z 18.6.2014 vo výške 600 eur za celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 576 eur (úrok 23,22 % t.j. 139,32 eura a administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu vo výške 436,68 eura - „administratívny poplatok“ - t.j. 72,78 %). V zmluve bola uvedená výška RPMN 96 %, priemerná RPMN 45,02 %. Zároveň bola uzavretá dohoda o plnení v splátkach k zmluve o úvere č. 801300635 s tým , že celkovú čiastku vo výške 1.176 eur uhradí v 12 mesačných splátkach po 98 eur mesačne s tým, že výška RPMN je uvedená 300,29 %. V bode 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedený administratívny poplatok vo výške 367,90 eura za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný neposkytol žalobkyni reálne plnenie za takýto poplatok, a preto je podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľný. Najviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o
aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčito vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že si Pohotovosť nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorá má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za „niečo ako technickú podporu“ závisel ona výške poskytnutého úveru. Pohotovosť vôbec nevysvetľuj, prečo žiada vyšší poplatok od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako do toho, ktorému požičiava menej. Čo sa týka predmetného poplatku poukazuje na rozsudok OS Prešov sp. zn. 11C/42/2012 z 13.9.2013, ktorý rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS Prešov sp. zn. 5Co/219/2013 z 21.8.2014. Stotožňuje sa s výkladom § 53a Občianskeho zákonníka tak, ako ho vyjadril Krajský súd Banská Bystrica svojim rozsudkom sp. zn. 14C/321/2012 z 10.9.2013: „Ustanovením § 53a OZ sa do právneho poriadku zavádza i keď nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľským veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného rozhodnutia“. Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (§ 153 ods. 3 OSP, rozsudok SD EÚ C-240/98 až C-244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenia jej neplatnosti domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem daný zákonom sa nepreukazuje. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Konkrétne podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Predmetný úver je úžerný, pretože v časti ročnej úrokovej sadzby odporuje dobrým mravom, čo vedie k jej absolútnej neplatnosti podľa § 39 OZ. Poukazuje na priemernú úrokovú mieru nových obchodov pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka v júni 2014 vo výške 7,76 %“. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že „ individuálne dohodol podmienky Zmluvy o úvere, s tým že s odbornou starostlivosťou, ktorú vykonal na základe vyplnenia formuláru o overení klienta boli dojednané podmienky poskytnutia úveru a k tomu dohodnutá výška úveru na základe posúdenej bonity klienta. Nestotožňuje sa s tvrdeniami žalobcu o tom, aby chýbali resp. boli chybne uvedené v zmluve podstatné náležitosti a teda vylučuje absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov. Dané údaje sa nachádzajú Dohode o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 801300635 zo dňa 18.06.2014, ako neoddeliteľnej súčasti, ktorá bola podpísaná v rovnaký deň ako Zmluva o úvere. Dlžník sa v nej zaviazal k splateniu úveru v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 98,00 EUR, vždy k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 26.07.2014. Preto úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ak žalobca tvrdí, že uvedenie RPMN a priemernej RPMN v predmetnej zmluve o úvere je nepravdivé, toto tvrdenie nemôže obstáť, nakoľko tak výpočet RPMN uvedený v zmluve o úvere, ako aj výpočet uvedený v dohode o splátkach zodpovedá skutočnosti. Žalobca na preukázanie tvrdenej nepravdivosti nepredložil žiaden relevantný dôkaz (aj keď v tejto časti znáša dôkazné bremeno). Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal nepravdivosť výpočtu RPMN a túto nepravdivosť konkrétne nezdôvodnil v Rozsudku ani Súd prvého stupňa (t.j. v čom je výpočet nepravdivý, kde je výpočet chybný a aký správny výpočet má byť). Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 300,29 %.“ Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 96,00 %
stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 300,29 %, dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalovaný žiada, aby odvolací súd vo veci aplikoval rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-26/13 vo veci Árpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai ./. OTP Jelzálogbank Zrt zo dňa 30.04.2014 v spojení s dispozitívnym ustanovením § 502 Obchodného zákonníka. Podľa odbornej literatúry totiž „Kromě podstatných částí bude v praxi smlouva o úvěru zpravidla obsahovat i úpravu řady dalších otázek, jsou to např. způsob a lhůta poskytnutí peněžních prostředků, účel úvěru, výše úroků, lhůta k vrácení úvěru, smluvní pokuta za porušení povinností dlužníkem. V této souvislosti je třeba zdůraznit, že k podstatným částem smlouvy o úvěru nepatří dohoda o výši úroků. (ŠTENGLOVÁ, I., PLÍVA, S., TOMSA, M. a kol. Obchodní zákoník. Komentář. 12. vydání. Praha : C. H. Beck 2009, s. 1078-1079). Ujednání o termínu poskytnutí úvěru, termínu vrácení úvěru ani sjednání výše úroků nejsou podstatní náležitostí smlouvy (ELIÁŠ, K., DVOŘÁK, T. a kol. Obchodní zákoník. Praktické poznámkové vydání s výběrem z judikatury od roku 1900. 5. přepracované a rozšířené vydaní. Praha : Linde 2006, s. 783). Dohoda o výši úroku nemusí být ve smlouvě obsažena, protože zákon má dispozitivní pravidlo v § 502 (PELIKÁNOVÁ, I.: Komentář k obchodnímu zákoníku. 4. díl. Praha : Linde 1997, s. 375“). Žalobkyňa napáda poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov výlučne v časti za náklady za vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Je teda zrejmé, že žalobca predovšetkým mieri na poplatok ako taký. Na okraj žalovaný poukazuje aj na ustanovenia Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník podľa jeho ustanovenia § 499 v prípade zmluvy o úvere okrem platenia samotných úrokov umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov (v právnej terminológii ide o odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi). Aj Obchodný zákonník teda umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Už len z toho dôvodu je Rozhodnutie nepoužiteľné. Naproti tomu si žalovaný dovolí poukázať na aplikovateľné rozhodnutie Spolkového súdneho dvora ako inštančne najvyššie postaveného súdu v sústave všeobecných súdov NSR. V predmetnom rozhodnutí Spolkový súdny dvor (Bundesgerichtshof) výslovne judikoval, že poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení je prípustný (rozhodnutie je dostupné na http://www.dnoti.de/ DOC/2012/11zr3_10.pdf, sp. zn. XI ZR 3/10 zo dňa 07.12.2012). Naviac, v súvislosti s prípustnosťou poplatku za náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy poukazuje žalovaný na novelu Zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon č. 132/2013 Z.z. účinný od 10.06.2013. Žalovaný zotrváva na svojich tvrdeniach, že žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa článku 9 ods. 10 novelizovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch sa totiž „veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.“ Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný. Navyše, ani v tomto prípade rovnako nemožno žiadať absolútnu neplatnosť právneho úkonu ako takého, keďže podľa už spomínaného § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Podľa tohto ustanovenia by teda bola neplatná len tá časť poplatku, ktorá by nebola prípadne prijateľná a žalovaný by mal naďalej nárok na primeranú výšku poplatku. Žalobca ani tu nemôže dosiahnuť neplatnosť celej zmluvy z dôvodu neprimeranej výšky poplatku (poplatok totiž tiež nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere), keďže neexistuje zákonné ustanovenie, na ktoré by sa mohol odvolať.“
3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 29.9.2016 č.k. 19C 321/2015-42 bolo rozhodnuté, že súd žalobu zamieta, pretože po vykonaní dokazovania ustálil, že predmetná zmluva je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre úžernú úrokovú sadzbu a preto niet právneho dôvodu rozhodovať o nárokoch vyplývajúcich z tejto zmluvy, keďže jediným nárokom voči spotrebiteľke a opačne by boli nároky z vydania bezdôvodného obohatenia.
4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením zo dňa 30.5.2017 č.k. 20Co/271/2016 tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie prvej inštancie prijal záver o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolaciemu súdu nie je jasné, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k takémuto záveru. Súd prvej inštancie neuviedol argumenty odôvodňujúce správnosť tohto záveru. Len stroho skonštatoval prekročenie úrokovej sadzby, a ďalej už neuviedol, do akej miery ovplyvňuje neprimeraná výška úrokovej sadzby platnosť zmluvy, ani žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by spolu s neprimeranou výškou úrokovej sadzby spôsobovali také vady právneho úkonu, pre ktoré by bolo možné celú zmluvu považovať za absolútne neplatnú. Poukázal ďalej na to, že spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení ako bezúročnosti tak bezpoplatkovosti úveru aj neprijateľnosti zmluvných podmienok, pokiaľ zistený skutkový stav tomuto svedčí.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 18.6.2014, dohodou o plnení v splátkach, rozsudkom Okresného súdu Prešov vo veci 11/42/2012, rozsudkom Krajského súdu v Prešove vo veci 5Co/219/2013, rozsudkom SD EÚ sp.zn. C-143/13 z 26.2.2015, vyjadrením žalovaného, uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 20Co/271/2016-93 a zistil tento skutkový stav veci: 6. Žalobkyňa je spotrebiteľka.
7. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro, vo vložke č. 23636/B s dňom zápisu 14.3.2011 v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.
8. Na formulárovom tlačive žalovaného uzavreli zmluvné strany a to žalobkyňa a žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., predmetom ktorej podľa bodu I formulárovej zmluvy je uvedené, že 1. Veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zaväzuje bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 600 eur a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 576 eur t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.176 eur. Spotrebiteľ podpisom zmluvy žiada veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. 2. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 23,22 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 139,32 eura a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 436,68 eura /ďalej len „administratívny poplatok“/. Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1.176 eur, ak nie je dohodnuté inak do 26.6.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 26.6.2015, 3. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov RPMN sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úverov podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 96 %.
9. Ďalej spotrebiteľ berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 45,02 %. Veriteľ a spotrebiteľ vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali a uzatvorili ju slobodne, vážne a zrozumiteľne.
10. Napriek tomu, že v zmluve nie je zmienka o dohode o plnení v splátkach, bola pripojená k žalobe a predstavuje dohodu o tom, že spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť celkovú čiastku v splátkach, za ktorým účelom potvrdzuje prevzatie vkladových lístkov, na základe ktorých bude tento úver splácať.
11. Podľa materiálu zverejnenom na internetovej stránke Národnej banky Slovenskej www.nbs.sk <http:// www.nbs.sk> priemerné úrokové sadzby z úverov poskytnutých v eurách nové obchody v júni 2014 u spotrebiteľských úverov predstavovali do jedného roka 7,76 %, od 1 - 5 rokov 10,66 % a nad 5 rokov 12,41 %.
12. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že „ v roku 2014 sa ocitla v ťažkej finančnej situácii. Mala niekoľko úverov a nebola schopná ich splácať. Z Pohotovosti žiaden úver dovtedy nebrala. Na základe telefonického kontaktu prišla za ňou domov jej dovtedy neznáma pani, ktorá s ňou jednala ohľadom tohto spotrebiteľského úveru. V podstate vtedy u nej na byte vypísali ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, tak dohodu o plnení v splátkach. Tá pani od nej pýtala len osobné doklady, občiansky preukaz. Povedala jej koľko zarába, žiadne iné listinné dôkazy ohľadom svojho príjmu jej nepredkladala. Ukazovala jej výplatnú pásku, aj potvrdenie o výške dôchodku. Na nič sa nepýtala, po tom čo si pozrela výplatnú pásku, aj potvrdenie o výške dôchodku, pričom v tom čase mala zárobok okolo 200 eur a invalidný dôchodku okolo 280 eur. Začala vypisovať tento formulár, pričom najvyššia možná suma, ktorú jej mohli poskytnúť, bolo 600 eur s tým, že ich má platiť v splátkach. Výška splátky jej bola povedaná. Akú konkrétnu sumu najvyššiu zaplatí, povedané nebolo. Nepamätá si, či podpisovala tento formulár, keď už všetky kolónky boli vypísané. Zaplatila okolo 280 eur, potom vyhľadala združenie na ochranu spotrebiteľov, kde jej bola poskytnutá právna pomoc ohľadom tejto veci a potom už prestala tento úver splácať. Pani, ktorá s ňou uzatvárala zmluvu, jej nevysvetlila, o aký poplatok sa má jednať v prípade administratívneho poplatku uvedeného v bode 2 vo výške 436,38 eura za administratívne náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou.“
13. Právny zástupca žalobkyne na ostatnom pojednávaní prehlásil, že „pokiaľ v žalobe tvrdili, že úver je bezúročný a bez poplatkov, zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 konkrétne písm. k) a podľa písm. d) je v zmluve uvedená nesprávne úročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, tak poukazujem na to, že ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere v listine podpísanej 18.6.2014 uvedená 96 %, ale v listine Dohoda o plnení v splátkach, ktorá je podpísaná toho istého dňa a je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je už uvedená 300,29 %. Žalovaná strana nerozporuje, že uviedla v dohode o splátkach výšku RPMN 300,29 % s tým, že vysvetľuje, že dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach a na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN, pričom RPMN vo výške 96 % stanovená v zmluve, je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke a RPMN 300,29 % predstavuje dohodu vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach. Uzatváraním zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následnej dohody o plnení v splátkach tak, ako to robila žalovaná strana ešte v roku 2014 dochádzalo k nekalej obchodnej praktike zo strany žalovanej a táto nekalá obchodná praktika postihovala v každom prípade spotrebiteľa. Vo vzťahu k druhému určovaciemu výroku, že zmluvná podmienka a to administratívny poplatok vo výške 436,68 % je neprijateľnou zmluvou podmienkou, toto jednoznačne vyplýva z textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a znamená plnenie, ktoré v žiadnom prípade nevyplýva z obsahu zmluvy, ani nie je v prospech spotrebiteľa. Tento administratívny poplatok žalovaná strana ničím nevysvetľuje, ani nie je zrejmé z tejto zmluvy, čím je ten administratívny poplatok tvorený.“
14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
15. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv, pričom súd poukazuje na to, že podľa Občianskeho zákonníka súd posudzuje všetky nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy, aj keď sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je upravená ako základný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku. Z toho vyplýva, že aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka sa na túto zmluvu nevzťahuje.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>18) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20110101.html> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20110101.html>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20110101.html>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20110101.html>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. (7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
18. Podľa § 11 tohto zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> a y) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html>, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Z predloženej zmluvy vyplýva, že v nej chýba podstatná náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia., a v zmluve je uvedená nesprávne aj ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkov.
20. K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov súd poukazuje na to, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavosti právneho záujmu nezaťažuje žalobcu, keďže vyplýva priamo zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ, ak existuje zákonný dôvod, pre ktorým by mohol byť úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkov, ako v tomto prípade, vždy naliehavý právny záujem na tomto určení.
21. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z predloženej zmluvy vyplýva, že chýbajú:
- Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ),
- Ročná úroková sadzba (§4 ods. 2 písm. h) ZoSÚ),
- Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ),
- Ročná percentuálna mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ).
- Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 4 ods. 2 písm. k) ZoSÚ)., preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkov.
22. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. mája 2017 vo veci 20Co 271/2016, podľa ktorého, ak sa spotrebiteľ dovoláva stavu právnej istoty tým, že podá na súd žalobu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno takúto žalobu zamietnuť a neposkytnúť spotrebiteľovi ochranu, aj keby prípadne pre úžerný úrok súd považoval zmluvu za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa , proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá Podľa § 298 ods. 1 a 2 CSP (predtým obdobné ustanovenie § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi. Z tohto pohľadu nie je rozhodné, či dochádza k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti na súd za účelom zabezpečenia stavu právnej istoty, t.j. aby nebol obťažovaný hrozbou použitia podmienky, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky môže následne argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození, a preto žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
23. Naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky je daný priamo zákonom, a to v ustanovení § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ako aj v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a vyplýva aj zo zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
24. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 8. júna 2017 sp.zn. 9Co 58/2017, podľa ktorého za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať podmienku vyvolávajúcu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v záväzkovom vzťahu, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen tá podmienka, ktorá je neprimeranou, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ toho zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. V tomto zmysle za neprijateľnú zmluvnú podmienku správne súd prvej inštancie posúdil zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je po materiálnej stránke dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Zo zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú ako úver zvýšenú o poplatok, ktorý predstavuje 3/4 z úverových prostriedkov. Odvolací súd je toho názoru, že požadovanie úhrady poplatku v takejto neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie je zrejmé, že by malo ísť o plnenie spotrebiteľovi po materiálnej stránke dodané a nemôže ísť ani o plnenie, ktoré by malo byť v záujme spotrebiteľa. Pokiaľ by mal mať veriteľ u spotrebiteľského úveru nárok na poplatok, je nevyhnutné, aby sa takýmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, ktoré je súčasne v jeho záujme. To, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so zákonom alebo v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma aj bez námietky spotrebiteľa a v prípade zistenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepriznáva plnenie z takejto podmienky žiadané. To, že výška poplatku nie je limitovaná právnym predpisom neznamená, že žalovaný ako veriteľ mal by byť oprávnený na zaplatenie poplatku v akejkoľvek výške. Poplatok vo výške 3/4 sumy úveru nemôže byť v súlade s princípom dobrých mravov, naopak, vykazuje znaky civilnoprávnej úžery. Ak mal žalovaný, ako z odvolania vyplýva, za to, že poplatok je aj odplatou za úver v zmysle dohodnutých úrokov z úveru, je potrebné uviesť, že takáto konštrukcia vyjadrenia ceny úveru vo forme úrokov z úveru je neurčitá, neprehľadná a ak by aj poplatok za úver mal byť konštruovaný ako sumár platby za administráciu a úroky, nič to nemení na závere o jeho neprijateľnosti v zmysle výšky v pomere k samotnej sume úveru. Pokiaľ teda žalobkyňa žalovanému zaplatila na úhradu záväzku zo zmluvy o úvere aj sumu, na ktorú žalovaný nemal nárok, znamená to, že žalovaný od žalobkyne prijal plnenie, na ktoré nárok nemá, keďže ho prijal bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane. Vydanie tohto obohatenia žalobkyni preto súd prvej inštancie uložil správne.
25. Preto súd dôvodnej žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že „úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 80130635 z 18.6.2014 uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov a určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 90130635 z 18.6.2014 uvedená v bode 2 „administratívny poplatok vo výške 436,68 eura za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je neprijateľná.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a 262 CSP, podľa ktorých, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mal vo veci plný úspech a preto mu priznal nárok na 100% náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).