Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cbi/198/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Letkovský, Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, právne zastúpenie: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: L. C., nar. XX.XX.XXXX, Gejzu Dusíka 13, 917 01 Trnava, právne zastúpenie: Advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341 o určenie neúčinnosti právneho úkonu

rozhodol:

I. Súd žalobný návrh žalobcu zo dňa 12.10.2011 z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100% o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. V žalobnom návrhu, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 19.10.2011 žalobca uviedol, že je správcom konkurznej podstaty úpadcu PDSI, Poľná 1, 811 08 Bratislava a to na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I v konaní č. k. 3K/95/2010 zo dňa 11.04.2011.

2. Žalovaný bol na základe svojho finančného vkladu odovzdaného úpadcovi jeho veriteľom. Úpadca sa následne dostal do finančných problémov v dôsledku čoho nebol schopný splniť svoje splatné záväzky. V tejto situácii pohľadávku žalovaného uspokojil prednostne pred inými veriteľmi, ktorých pohľadávky boli splatné skôr, čím neodôvodnene zvýhodnil žalovanú ako svojho veriteľa pred ostatnými veriteľmi.

3. Napadnutý úkon - uspokojenie pohľadávky žalovaného - bol urobený v čase kedy už úpadca nemal dostatok finančných prostriedkov, aby splnil všetky svoje splatné záväzky. Žalobca sa v rámci svojej činnosti stretol s prípadmi keď ani pohľadávky veriteľov, ktoré boli splatné už v polovici roka 2009 neboli ku dňu podania žalobného návrhu uhradené a museli byť prihlásené do konkurzu, pričom pohľadávka žalovaného bola uspokojená vyššie uvedeným spôsobom pred inými už splatnými pohľadávkami.

4. Žalobca sa domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu úpadcu, ktorým je uspokojenie pohľadávky žalovaného. Plnenie jednotlivým členom družstva zo strany úpadcu bolo poskytované vždy peňažnými prostriedkami, a to z titulu výplaty zmenky, vyrovnacieho podielu na základe skončenia členstva člena družstva alebo vyrovnacieho podielu na základe zníženia členského vkladu člena družstva. Konkrétny spôsob uspokojenia pohľadávky žalovaného ako člena družstva vyplýva u účtovných záznamov úpadcu, pričom z tohto dôvodu bol žalovaný príjemcom finančných prostriedkov od úpadcu.

5. Žalobca má za to, že návrh na určenie neúčinnosti uspokojenia pohľadávky je dôvodný, nakoľko napadnutý úkon bol urobený v zákonom predpokladanom období. Tento úkon neodôvodnene zvýhodnil žalovaného ako veriteľa úpadcu oproti iným jeho veriteľom tým, že hoci pohľadávky iných veriteľov boli splatné skôr ako pohľadávka žalovaného, tieto neboli uspokojené, pohľadávka žalovaného však uspokojená bola vyššie uvedeným spôsobom. Týmto úkonom takisto došlo k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu v tom smere, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na uspokojenie žalovaného by za iných okolností mohli byť použité na pomerné uspokojenie všetkých veriteľov úpadcu. Žalobca na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby súd vydal rozsudok tohto znenia: I. Právny úkon úpadcu - uspokojenie pohľadávky žalovanému - je voči veriteľom úpadcu prihláseným do konkurzu, neúčinný. II. Žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu k rukám žalobcu sumu, ktorá je evidovaná v účtovníctve úpadcu. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

6. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.12.2013 žalobca na základe výzvy súdu, aby špecifikoval dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia, navrhol, aby súd vyžiadal z vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-284/NKA-PKJ-BA-2012 výpis z účtu družstva Podielové družstvo slovenské investície, vedeného v Tatra banka, a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.03.2010. Tento dôkaz žalobca navrhol vyžiadať za účelom preukázania vyplatenia vyrovnacieho podielu žalovanému.

7. Písomným podaním zo dňa 09.03.2017 sa k žalobnému návrhu vyjadril právny zástupca žalovaného. Uviedol, že žaloba je koncipovaná neurčito a nezrozumiteľne, nakoľko žalobca nikde v texte ani v samotnom petite žaloby dátumovo alebo z hľadiska údajne ušlej sumy peňažných prostriedkov neuvádza, nešpecifikuje a nekonkretizuje právny úkon, ktorým konkrétne malo podľa tvrdení žalobcu dôjsť k údajnému ukráteniu veriteľov úpadcu ani vrátenia akej sumy sa žalobca od žalovaného domáha. Žalovaný vo vzťahu k navrhovaným dôkazom zo strany žalobcu uvádza, že žalobca sa v texte žaloby zjavne obmedzil opakovane len na všeobecné a nepreukázané tvrdenia, keď ako dôkaz k žalobe navrhuje „účtovné záznamy úpadcu“, ktoré však bližšie nešpecifikuje a naviac ani k žalobe nepripája, čím si podľa žalovaného okrem bremena tvrdenia nesplnil ani dôkaznú povinnosť.

8. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie tesne pred pojednávaním v mailovej podobe, požiadal právny zástupca žalobcu o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania. Ako dôvod neúčasti na pojednávaní uviedol skutočnosť, že dňa 28.04.2017 došlo na schôdzi veriteľov k výmene správcu úpadcu JUDr. Mareka Letkovského za nového správcu JUDr. Silviu Prachovú. Uvedené rozhodnutie nebolo ešte súdom odsúhlasené, preto s poukazom na § 36 odsek 5 môže doterajší správca do ustanovenia nového správcu alebo odmietnutia hlasovania schôdze veriteľov súdom vykonávať len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Právny zástupca v tomto podaní ďalej uviedol, že účasť na pojednávaní a rozhodovanie o ďalšom postupe v konaní je úkonom, ktorý znesie odklad.

9. Na tomto mieste súd prvej inštancie uvádza, že doteraz menovaný správca konkurznej podstaty nestratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. K odvolaniu pôvodného a k ustanoveniu nového správcu preto dochádza až na základe právoplatného rozhodnutia konkurzného súdu, ktoré doteraz vydané nebolo. Ak súd vyhovie návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu, nie je proti takémuto uzneseniu možné podať odvolanie. Naopak, odvolanie je prípustné proti tomu uzneseniu, ktorým konkurzný súd hlasovanie schôdze odmietol. Pre prejednávanú vec je podstatné najmä to, že s uznesením schôdze o výmene správcu je spojené aj zákonné obmedzenie rozsahu činnosti doterajšieho správcu, a to na najnutnejšie úkony. Ktoré úkony sú tie, ktoré nepripúšťajú odklad, zákon o konkurze a reštrukturalizácii bližšie nešpecifikuje. Povinnosti správcu sú však upravené v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ale aj v zákone o správcoch, podľa ktorých musí správca, pokiaľ nebol z jeho funkcie súdom právoplatne odvolaný, postupovať. Schôdza veriteľov mohla uznesením určiť presný rozsah najnutnejších úkonov, avšak z obsahu zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru konaného dňa 28.04.2017 takýto presný rozsah nevyhnutných úkonov správcu nevyplýva. Súd prvej inštancie je právneho názoru, že schôdza konkurzných veriteľov neobmedzila pôvodného správcu v tom, aby nevystupoval ako účastník konania v už začatých konaniach, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.

10. Správca, ktorý aj keď bol schôdzou veriteľov odvolaný z funkcie správcu, sa nemôže za dobu výkonu jeho funkcie, vyjmúc obmedzenie dané mu rozhodnutím schôdze (ktoré však v tomto prípade absentuje), zbaviť zodpovednosti len s poukázaním na to, že túto funkciu už nevykonáva, resp.

vykonávať nebude, a to práve z dôvodu, že o zbavení jeho funkcie súdom právoplatne rozhodnuté nebolo. Podľa názoru súdu prvej inštancie patria medzi neodkladné úkony, ktoré je správca zo zákona o konkurze a reštrukturalizácií oprávnený vykonávať nesporne aj úkony, ktoré súvisia s jeho účasťou v prebiehajúcich súdnych konaniach, a to aj z toho dôvodu, že je povinný konať v záujme úpadcu a v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, pričom nie je v záujme hospodárnosti, aby sa konania, ktoré súvisia s konkurzným konaním, najmä incidenčné konania o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty odročovali, a to najmä z dôvodu, že usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v konkurze má byť čo najrýchlejšie a najhospodárnejšie. V tomto konaní bol žalobný návrh podaný pred šiestimi rokmi práve správcom úpadcu. Správca je povinný konať vždy s odbornou starostlivosťou, a to o to skôr, že s porušením tejto povinnosti spája zákon o konkurze a reštrukturalizácii sankcie a iné vážne následky. Z vyššie uvedených dôvodov, ale najmä z dôvodu, že pôvodne ustanovený správca je oprávnený pokračovať v súdnom konaní a vykonávať nevyhnutné úkony spojené s prejednaním tejto veci až kým nenadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o tom, kto bude vykonávať funkciu správcu úpadcu, súd prvého stupňa ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní a jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a vec meritórne rozhodol.

11. Na ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu nebolo zo strany súdu možné aplikovať ust. § 184 keďže ospravedlnenie právny zástupca žalobcu súdu doručil tesne pred prejednaním veci. Súd konanie právneho zástupcu žalobcu považuje za obštrukciu, vec prejednal aj napriek tomu, že sa žalobca pojednávania nezúčastnil.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa so žalobným návrhom, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný stav veci: Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Do funkcie správcu ustanovil Mgr. Mareka Letkovského, so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava.

13. Na pojednávaní súdu konanom dňa 09.11.2017 súd predmetnú vec prejednal. Právny zástupca žalovaného uviedol, že má za to, že žalobný návrh nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Strany sporu ďalšie návrhy na dokazovanie nenavrhli, preto súd ďalšie dôkazy na pojednávaní nevykonal.

14. Podľa ust. § 57 ods. 1, prvá veta „právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

15. Podľa ust. § 57 ods. 2, prvá veta „právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu.“

16. Podľa ust. § 57 ods. 4 „odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.“

17. Podľa ust. § 59 ods. 1 „zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú ak vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom.“

18. Podľa ust. § 59 ods. 3 „zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“

19. Podľa ust. § 59 ods. 4 „ odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.“

20. Podľa ust. § 60 ods. 1 „odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.“

21. Podľa ust. § 60 ods. 2 „ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak..

22. Podľa ust. § 60 ods. 3 „odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.“

23. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZKR, cit.: „spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby; b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť; c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b); d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c; e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedená v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

24. Podľa ust. § 9 ods. 3 „kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“.

25. Podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka „blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“

26. Podľa ust. § 117 Občianskeho zákonníka „stupeň príbuzenstva sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.“

27. Z vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednoznačne, že zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať len za predpokladu, že spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Takéto právne úkony musia byť urobené zo zákona počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, počas troch rokov len vtedy, ak boli urobené v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom.

28. Súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný nie je osobou spriaznenou s dlžníkom (úpadcom) a žalobca túto skutočnosť v konaní ani netvrdí, t.j. odporovať v zmysle § 59 je možné len tie právne úkony, ktoré boli uskutočnené v lehote jedného roka pred začatím konkurzného konania a úpadok nie je možné prezumovať. Žalovaný súdu nepredložil žiadne dôkazy alebo tvrdenia a počas konania bol pasívny.

29. Čo sa týka ukracujúceho právneho úkonu, musí ísť o dlžníka, ktorý ukrátil svojich veriteľov a preukáže sa mu súčasne úmysel veriteľov ukrátiť, pričom tento úmysel bol, alebo musel byť druhej strane známy, odporovať možno úspešne i takýto úkon. Obdobne ako je to vyššie uvedené, pokiaľ bol takýto právny úkon uskutočnený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí domnienka existencie úmyslu ukrátiť veriteľov, ktorú možno vyvrátiť preukázaním opaku. Takýmto právnym úkonom možno pritom zo zákona odporovať, ak boli urobené počas 5 rokov pred začatím konkurzného konania.

30. Žalovaný nie je spriaznenou osobou s dlžníkom (úpadcom) a žalobca túto skutočnosť ani netvrdí, teda žalobca musí v konaní preukázať úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ktorý úmysel bol a musel byť žalobcovi známy. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní úmysel dlžníka ani vedomosť žalovaného

o tomto úmysle ničím súdu nepreukázal, súd má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno.

31. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že PDSI (úpadca) prednostne uspokojilo žalovaného pred inými veriteľmi, ktorých pohľadávky boli splatné skôr. Pohľadávky, ktoré mali byť žalovanému vyplatené, nie sú žalobcom presne špecifikované. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný vkladal za účelom zhodnotenie jeho vlastné finančné prostriedky úpadcovi a skutočnosť, že sa PDSI (úpadca) dostal do finančných problémov a nebol schopný plniť si svoje záväzky voči svojim členom nemôže byť na ťarchu žalovaného!

32. Žalobca bližšie nepreukázal také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že sa v danom prípade jednalo o neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného vo vzťahu k iným veriteľom či ich ukrátenie. Súd sa plne stotožnil so žalovaným v tom smere, že pokiaľ z iných okolností nie je možné vyvodiť záver, že úpadca neopodstatnene plnil tomu ktorému konkrétnemu veriteľovi, nie je možné takýto právny úkon automaticky považovať za zvýhodňujúci právny úkon. Opačný záver by znamenal faktickú nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky veriteľom v zákonom stanovenom období pred začatím konkurzného konania v prípade, že by nemohol uspokojiť všetkých veriteľov.

33. Súd poukazuje na ust. § 132 odsek 1 CSP, kedy v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

34. Podľa ust. § 132 odsek 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

35. S poukazom na § 129 odsek 3 žalobca podanie (žalobný návrh) nedoplnil. Poučovaciu povinnosť súdu podľa nemožno vykladať tak, že by mal súd účastníkov poučovať o hmotnom práve, pretože v takomto prípade sa už jednalo o „radu účastníkovi“ ako by mal postupovať, aby bol prípadne vo veci úspešný. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

36. Táto povinnosť slúži na to, aby súd mohol bez zbytočných prieťahov pripraviť pojednávanie vo veci. Žalobca odo dňa doručenia žaloby na súd (19.10.2011) nedoložil ani na výzvu súdu do súdneho spisu žiadne dôkazy, ktorými by preukázal tvrdenia uvedené v žalobnom návrhu.

37. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že ním opísaným právnym úkonom v žalobnom návrhu, ktorý však nie je špecifikovaný ani podporený žiadnymi dôkazmi, došlo k zvýhodneniu žalovaného, resp. k ukráteniu ostatných veriteľov, resp. k naplneniu znakov vyžadovaných na úspešné odporovanie právnemu úkonu (či už ako ukracujúceho právneho úkonu alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu) navyše žalobca nešpecifikoval akým právnym úkonom malo dôjsť k zvýhodneniu/ukráteniu. Skutočnosť, že sa úpadca dostal do finančných problémov v dôsledku čoho nebol schopný splniť svoje splatné záväzky a v tejto situácii pohľadávku žalovaného uspokojil prednostne pred inými veriteľmi, ktorých pohľadávky boli splatné skôr, čím neodôvodnene zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa pred ostatnými veriteľmi, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vzhľadom na vyššie uvedené, naviac nebol schopný v žalobe ani len špecifikovať výšku zvýhodnenej pohľadávky žalovaného.

38. Keďže podmienky pre odporovanie podľa § 59 a 60 ZKR, ktoré by zakladali predpoklady pre určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu nie sú naplnené, súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd z týchto dôvodov priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).