Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-368-2010.pdf
PDF · 68.5 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/368/2010
Uznesenie
Okresný súd Galanta v exekučnej veci oprávneného : H.. Z. Y., X.. XX.X.XXXX, L. V. X. Y. XXX, B.. B.. B.. H. Y., L. V. X. Y. XXX, proti povinnému: V.Á. Š., X.. XX.X.XXXX, L. D. XX, Š. - Y.Č., o vymoženie zaostalého za obdobie január, február, marec 2010 v sume 210,00 eur, bežného výživného od 1.5.2010 v sume 70,00 eur mesačne a trov exekúcie, za účasti súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa dňa 15.4.2010 začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 071390* zo dňa 5.5.2010 na uspokojenie zaostalého, bežného výživného a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu v Galante, č.k. 12P/4/2010 zo dňa 2.3.2010.
2. Súdny exekútor dňa 20.11.2015 postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu uhradenia zameškaného a zaostalého výživného ako aj trov exekúcie. súdny exekútor prípisom zo dňa 19.11.2015, ktorým postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný uhradil pohľadávku oprávneného dňa 15.11.2015 ako aj trovy súdneho exekútora.
3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj zákonný zástupca oprávneného dňa 8.7.2016, kde uviedol, že pohľadávka oprávneného bola uspokojená, avšak žiadal o pokračovanie exekúcie z dôvodu nedodržania termínov platenia alimentov oprávnenému.
4. Podľa ust. §243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok´´), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
5. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný len ako Exekučný poriadok alebo EP s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
8. Podľa § 101 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
9. Exekúciu súd zastaví (celkom alebo v časti - § 57 ods. 3 EP), ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného alebo ak takýto dôvod vyplýva z Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Povinný navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že zameškané a bežné výživné uhradil dňa 15.11.2015. Exekúcia, ktorej predmetom je vymáhanie výživného, sa od exekúcií, ktorých predmetom je vymáhanie iných pohľadávok, odlišuje. Predmetom exekúcie pre vymáhanie výživného môže byť splatné zameškané výživné, ale aj výživné, ktoré sa stane splatným až v budúcnosti (predmet exekúcie určuje oprávnený, ktorý môže navrhnúť vykonanie exekúcie len pre zameškané výživné, alebo aj pre bežné výživné). Zastaviť exekúciu, ktorej predmetom je aj bežné výživné, je (bez návrhu oprávneného) možné aj vtedy, ak síce pohľadávka, či nárok výživného, ktorý podlieha exekúcii jestvuje, ale exekúcia sa vykonáva už len pre bežné výživné, musí však byť súčasne splnená podmienka, že je predpoklad, že povinný si bude výživné plniť ďalej dobrovoľne, t.j. v súlade s exekučným titulom (v určenej výške a lehote splatnosti). Z vyjadrenia súdneho exekútora mal súd za preukázané, že zameškané a bežné výživné bolo povinným uhradené dňa 15.11.2015. Súd je toho názoru, že exekúcia splnila svoj účel, ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo nadbytočné, pričom z vyjadrenia povinného a jeho konania (zaplatenie zameškaného výživného a riadne platenie bežného výživného) je predpoklad, že bude výživné na maloletého oprávneného plniť ďalej dobrovoľne. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
10. V súvislosti so zastavením exekúcie súd súčasne upozorňuje povinného, že je povinný výživné ďalej platiť tak, ako mu to vyplýva z vykonateľného rozhodnutia ( v určenej výške a lehote splatnosti), pretože ak by výživné riadne neplatil, má oprávnený možnosť domáhať sa plnenia výživného zo strany povinného opätovným podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP, § 197ods. 1 EP a § 262 ods. 1 CSP tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože súdny exekútor prípisom zo dňa 19.11.2015 uviedol, že trovy exekúcie boli uhradené povinným. I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. (§ 357 a nasl. CSP)
Proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.