Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/118/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24 785 199, právne zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému T. D., M. XX.XX.XXXX, Q. P. XXX, XXX XX P., o zaplatenie 559,80 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z a v ä z u je žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 215,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 215,30 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 559,80 Eur, a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 215,80 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Poukázal na skutočnosť, že dňa 06.04.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568447415, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 400,00 Eur, ktorého prevzatie v hotovosti žalovaný potvrdil podpisom na zmluve. Žalovaný sa v zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 13.04.216 a posledná splátka bola splatná dňa 31.05.2014 v celkovej výške 12,40 Eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť aj náklady spojené s úverom vo výške 138,00 Eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok vo výške stanovenej v orámovanej časti Zmluvy. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu Provident. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 568447415 žalovaný dňa 06.04.2013 uzavrel aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej bol povinný žalobcovi zaplatiť za poskytnutú službu 206,00 Eur, ktorú mal tiež uhrádzať formou týždenných splátok v počte 60, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zaplatiť, tak predstavovala 744,00 Eur ( istina vo výške 400,00 Eur, úrok a administratívny poplatok vyjadrený fixne vo výške 138,00 Eur a čiastka za zabezpečenie splátok úveru vo výške 206,00 Eur). Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil celkovo 184,20 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky spoločnosti Provident na žalobcu, táto skutočnosť bola oznámená žalovanému listom zo dňa 16.12.2016. Žalovaný svoje záväzky voči žalobcovi, ani jeho právnemu predchodcovi z uvedenej zmluvy riadne a včas neplnil a dlžnú sumu vo výške 559,80 Eur žalobcovi napriek výzve zo dňa 17.02.2017 do dňa

podania žaloby neuhradil. Žalobca si preto dlžnú sumu uplatnil žalobou na súde, pričom si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z istiny dlžnej sumy vo výške 215,80 od 17.12.2016 do zaplatenia.

3. Žalovanému bola žaloba spolu s uznesením o procesných poučeniach dňa 18.10.2017 doručená, čo potvrdil vlastnoručným podpisom, avšak k podanej žalobe sa nevyjadril.

4. V zmysle ustanovenia § 290 Civilného sporového poriadku, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, v súlade s ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo, veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 568447415 zo dňa 06.04.2013 (ďalej len „Zmluva o úvere č. 568447415“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 400,00 Eur, pričom bolo určené, že celkové náklady žalovaného podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. sú tvorené súčtom úroku a administratívnym poplatkom, s tým, že úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 57,60 Eur, a administratívny poplatok pevnou sumou 80,40 Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 568447415 tak predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na základe Zmluvy o úvere č. 568447415, bola tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 568447415 a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavovala sumu 538,00 Eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 568447415 predstavovala 47,29 %. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splatiť žalobcovi v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú bola určená sumou 8,97 Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola určená sumou 8,77 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol určený na siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy o úvere č. 568447415. Zároveň žalovaná v rovnaký deň podpísal Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, v ktorom bola uvedená celková výška spotrebiteľského úveru 400,00 Eur, splátky a prípadné poradie, v ktorom sa budú poukazovať, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernú hodnotu RPMN-

9. Zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 06.04.2013 (ďalej len „Zmluva o zabezpečení č. 568447415“) vyplýva záväzok žalobcu žalovanému za odmenu pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 568447415 uzavretej medzi žalovaným a žalobcom, a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere; a zároveň záväzok žalovaného zaplatiť za poskytnutie tejto služby celkovú odmenu vo výške 206,00 Eur, a to v 60 pravidelných splátkach - v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 3,43 Eur a poslednej splátke vo výške 3,63 Eur, počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

10. Z Platobnej histórie žalovaného k Zmluve č. 568447415, vyplýva, že ku dňu odpisu uhradil sumu 130,70 Eur, poslednou splátkou dňa 23.12.2013. Pričom v žalobca v žalobe uviedol že žalovaný uhradil celkovo 184,20 Eur

11. Z listu - Predžalobnej výzvy - zo dňa 19.04.2017 vyplýva, že v dôsledku, že žalovaný riadne nesplácal úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 568447415 a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ho žalobca vyzval, aby uhradil dlžnú sumu vo výške 564,67 Eur najneskôr do 27.04.2017, a zároveň ho upozornil, že ak v stanovenej lehote dlh neuhradí, podnikne proti nemu právne kroky za účelom jeho súdneho vymáhania.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto jej v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedodržania ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14. Podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 09.2013, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere č. 568447415 (ďalej len „Občiansky zákonník“):

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ustanovení § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 a 6 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

16. Podľa ustanovení § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 09. 06. 2013, t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere č. 568447415 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. f) vety za bodkočiarkou zákona o spotrebiteľských úveroch, ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

19. Podľa ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch:

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

(3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.

(5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

(6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

(7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

(8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.

(9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

20. Podľa ustanovenia 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa ustanovenia 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

24. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

25. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

26. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu

predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“).

27. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

28. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

29. Zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o úvere č. 568447415 ohľadom celkových nákladov žalovaného podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o zabezpečení č. 568447415, zaväzujúce žalovaného k úhrade odmeny za službu zabezpečenia splátok úveru, sú pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.

30. Podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce platí, že zákaz neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách sa nevzťahuje na zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, avšak v prejednávanej veci uvedené nie je splnené, keďže ako tzv. administratívne poplatky, tak odmena za poskytovanie služby hotovostného režimu splátok sú formulované v rozpore s citovaným ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nie sú určené určito, jasne a zrozumiteľne.

31. Súd v tejto súvislosti len na okraj poznamenáva, že pokiaľ by sa stotožnil so žalobcom zvoleným konceptom týchto úhrad, t.j. tzv. administratívneho poplatku a odmeny za poskytovanie služby hotovostného režimu splátok, ako zmluvných podmienok, netýkajúcich sa hlavného predmetu plnenia ani primeranosti ceny, tieto by s poukazom na znenie ustanovenia § 53 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka taktiež nebolo možné vylúčiť zo súdnej kontroly z hľadiska ich neprijateľnosti, a to ani pokiaľ ide o zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o zabezpečení č. 568447415 zaväzujúce žalovaného k úhrade odmeny za službu zabezpečenia splátok úveru, keďže predmetná Zmluva o zabezpečení splátok úveru síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, avšak z hľadiska posúdenia neprijateľnosti v nej vyjadrených zmluvných podmienok a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné dospieť k záveru, že ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na príslušnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže ich obsahom je iba úprava spôsobu splácania dohodnutých úverov.

32. Z ustanovení Zmluvy o úvere č. 568447415 je zrejmé, že žalovaný má uhradiť administratívne poplatky vo výške 80,40 Eur, avšak nie je zrejmé, čo tzv. administratívny poplatok vo výške 80,40 Eur zahŕňa a čím je odôvodnená jeho výška. Z uvedeného dôvodu súd nemohol považovať cenu týchto služieb za vyjadrenú zrozumiteľne a určite. Žalovaný pritom ako spotrebiteľ v skutočnosti nemal možnosť zistiť, aké konkrétne plnenie mu za tieto poplatky bude poskytnuté, respektíve, či mu vôbec bude poskytnuté, najmä ak časť tzv. administratívnych poplatkov bola určená na krytie nákladov za služby žalobcom bežne poskytované nielen svojim zákazníkom, ale akýmkoľvek záujemcom o uzavretie

zmluvného vzťahu (napríklad poskytovanie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách žalobcu v úradných hodinách). Ak má spotrebiteľ zaplatiť poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť predmet tohto poplatku určitý a poplatok musí byť dojednaný v primeranej výške. Pokiaľ tieto atribúty administratívneho poplatku nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, a takýto poplatok potom predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade pritom súd dospel k záveru, že tzv. administratívne poplatky dojednané vo výške 80,40 Eur, nemožno považovať za primerané, nakoľko od spotrebiteľa vyžadujú, aby niesol zvýšené náklady za jednoduché administratívne úkony žalobcu.

33. Navyše, zo súdu predloženej Zmluvy o úvere č. 568447415 je zrejmé, že výška tzv. administratívneho poplatku sa odvíja od výšky poskytnutého úveru ( ako to vyplýva z iných konaní žalobcu), čo však nemá reálne odôvodnenie v rámci administratívnej náročnosti prác žalobcu, nakoľko tento musí nepochybne vykonať rovnaké úkony pri administrácii každého úveru, a to bez ohľadu na to, či tento bol poskytnutý vo výške 400,00 Eur alebo 540,00 Eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na správu úveru, teda nemôže byť ovplyvnený výškou poskytnutého úveru, čo vedie k záveru o tom, že žalobca sa týmto spôsobom snažil vyvolať dojem výhodnosti úveru pre nízku úrokovú sadzbu uvedenú v Zmluve o úvere č. 568447415, hoci v skutočnosti aj administratívny poplatok, odvíjajúci sa od výšky poskytnutého úveru, predstavuje vo svojej podstate úrok za poskytnutý úver.

34. Pokiaľ ide o odmenu za poskytovanie služby dojednanej Zmluvou o zabezpečení splátok úveru č. 568447415, táto v je zmysle citovaných zmlúv odmenou za službu, pravidelne poskytovanú žalobcom, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V bode 1.1. predmetnej Zmluvy o zabezpečení splátok úveru sa ďalej uvádza, že služba je poskytovaná na individuálnom prístupe k zákazníkovi a s potrebnou súčinnosťou, ku ktorej sa zákazník zaväzuje. Prevzatie peňažnej hotovosti sa bude uskutočňovať v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Zákazník má možnosť zvoliť si čas týždenného preberania peňažnej hotovosti na úhradu splátok spotrebiteľského úveru, ktoré vykonáva vždy jedna poverená osoba žalobcu, ktorá je k dispozícii zákazníkovi na účely poskytovania služby, ako aj všetkých informácií s ňou spojených, a to každý deň v týždni. Odmena, ktorú sa žalovaný za poskytnutie tejto služby zaviazal žalobcovi zaplatiť predstavuje sumu 206,00 a teda viac ako 50 % sumy poskytnutého úveru, a tak výrazne prevyšuje dohodnutý úrok aj s administratívnym poplatkom, dojednané v samotnej Zmluve o úvere č. 568447415. Uvedené zmluvné podmienky boli vzhľadom na výšku odmeny, ktorá je celkom zjavne neprimeraná, nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, dohodnuté zjavne v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, pričom zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru č. 568447415 nevyplýva, že by boli vymienené samotným žalovaným. Takto dohodnuté odmeny za osobné inkasovanie splátok úverov podstatne a niekoľkonásobne zvyšujú celkové náklady žalovaného v súvislosti s poskytnutým úverom. Navyše, aj vo vzťahu k tejto odmene je možné dospieť k záverom ako pri tzv. administratívnom poplatku o snahe žalobcu skryť skutočný účel tejto odmeny, ktorej výška sa tak isto odvíja od výšky úveru, tak ako na to bolo poukázané vyššie v súvislosti s tzv. administratívnym poplatkom.

35. Bez ohľadu na ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa (§§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka), súd považuje zmluvné podmienky v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. 568447415 o odmene za hotovostný výber splátok týchto úverov za neplatné aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi, ktorý podľa názoru súdu spočíva v skutočnosti, že odmena za zabezpečenie osobného splácania úveru vo výške, ktorá v prípade poskytnutého spotrebiteľského úveru prevyšuje viac ako 50 % jeho sumy. je neprimerane vysoká.

36. Súd zároveň poukazuje na to, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o úvere č. 568447415 ohľadom tzv. administratívnych poplatkov, rovnako ako zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o zabezpečení č. 568447415, zaväzujúce žalovaného k úhrade odmeny za službu zabezpečenia splátok úveru, neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši viacero sporov, kde vystupuje žalobca a uplatňuje si právo na zaplatenie tzv. administratívnych poplatkov a odmeny za poskytovanie služby zabezpečenia splátok úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru sa líšia svojím obsahom len v údajoch o spotrebiteľovi, výške úveru, výške celkových nákladov, teda úroku a tzv. administratívneho poplatku, výške odmeny za poskytovanie

služby a v počte a výške splátok úveru a odmeny za poskytovanie služby. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

37. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednania vnášajú do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľa. Zmluvné podmienky v uzavretých spotrebiteľských zmluvách sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie tzv. administratívneho poplatku dojednaného vo výške 80,40 Eur, ani na zaplatenie odmeny za poskytovanie služby zabezpečenia splátok úveru, dohodnutej vo výške 206,00 Eur, keďže si ich uplatňoval na základe neprijateľných zmluvných podmienok.

38. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohody strán sporu o tzv. administratívnom poplatku v Zmluve o úvere č. 568447415, ako aj o odmene za poskytnutie služby zabezpečenie splátok úveru v Zmluve o zabezpečení č. 568447415 sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

39. Ohľadom samotnej Zmluvy o úvere č. 568447415, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, súd dospel k záveru, že, ako už bolo uvedené vyššie, ide o spotrebiteľskú zmluvu na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka.

40. V Zmluve o úvere č. 568447415 je uvedená výška úveru 400,00 Eur a celková dlžná čiastka, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť, vo výške 538,00 Eur. Z predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere však nevyplýva, aká je ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru tak, ako to ukladá ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) v spojení s ustanovením § 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Cena poskytnutého úveru, teda úrok za ich poskytnutie, je síce v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrená, avšak len formálne. V Zmluve o úvere č. 568447415 je totiž uvedené, že úver je poskytnutý na 60 týždňov za celkový úrok vo výške 22,38 % . Z ďalších ustanovení Zmluvy o spotrebiteľskom úvere však vyplýva, že cenou za poskytnuté finančné služby sú nielen uvedené úroky za poskytnutie úverov, ale že žalobca si v súvislosti s poskytnutím úveru účtoval aj tzv. administratívne poplatky, a to vo výške 80,40 Eur a na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru č. 568447415 ďalšie poplatky vo výške 206,00 Eur za službu preberania peňažnej hotovosti na úhradu dlhu z úveru, pričom poskytnutie predmetných služieb žalobcom žalovanému v konaní nebolo preukázané a dojednania odplát za ne boli samy osebe súdom vyhodnotené ako neprijateľné, a teda neplatné zmluvné podmienky, ako to bolo zdôvodnené vyššie. Ustanovenia predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere o cene úveru obchádzajú kogentné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva musí obsahovať (reálnu, nie predstieranú) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Jedná sa o základný údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje, či si ponúkaný finančný produkt objedná alebo nie. V danom prípade sú však ceny poskytnutých služieb vyjadrené úrokom za poskytnutie spotrebiteľských úverov vyjadrené nejasne a nezrozumiteľne. Žalovaný ako spotrebiteľ na základe Zmluvy o úvere č. 568447415 čerpal úver v celkovej výške 400,00 Eur, ktorý mal žalobcovi vrátiť spolu s cenou za poskytnutie úveru vyjadrenú úrokom vo výške 22,38 %. V skutočnosti však bol žalovaný povinný za úver poskytnutý mu vo výške 400,00 Eur zaplatiť žalobcovi sumu 744,00 Eur (vrátane odmeny za službu preberania peňažnej hotovosti na úhradu dlhu z úveru vo výške 206,00 Eur na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru č. 568447415), a to za obdobie 420 dní (60 týždňov). Z uvedenej sumy 744,00 Eur bol teda žalovaný povinný zaplatiť za obdobie jedného kalendárneho roka sumu 646,57 Eur (744,00 Eur / 420 dní x 365 dní), pričom zo samotného záväzku vrátiť peňažné prostriedky úveru poskytnutého vo výške 400,00 Eur bol žalovaný povinný za obdobie jedného kalendárneho roka vrátiť sumu 347,62 Eur (400,00 Eur / 420 dní x 365 dní). Za obdobie jedného kalendárneho roka sa teda žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi celkom sumu 646,57 Eur, čo oproti istine poskytnutého úveru prepočítanej na obdobie jedného kalendárneho roka predstavuje navýšenie úveru za obdobie jedného kalendárneho roka vo výške 298,95 Eur (646,57 Eur - 347,62 Eur). To znamená, že za obdobie kalendárneho roka bol žalovaný v skutočnosti povinný zaplatiť žalobcovi úrok za poskytnutie úveru vo výške 86 % ročne (298,95 Eur / 347,62 Eur x 100 %). Súd má preto za to, že žalobca v Zmluve o úvere č. 568447415 neuviedol úrokovú sadzbu v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. Od bežného spotrebiteľa pritom nie je možné oprávnene očakávať, aby za účelom zistenia ceny služby robil

takéto zložité matematické výpočty, čoho si žalobca musí byť vedomý. To znamená, že žalovaný v čase uzatvárania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o skutočnej cene poskytnutých úverov, hoci táto, vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru, je základnou náležitosťou zmluvy o poskytnutí úveru.

41. Vychádzajúc z doteraz uvedeného, predovšetkým s poukazom na záver o tom, že hoci Zmluva o zabezpečení splátok úveru formálne predstavuje samostatnú zmluvu, v skutočnosti so samotnou Zmluvou o spotrebiteľskom úvere vytvárajú jeden celok, keďže hlavným predmetom plnenia zo spotrebiteľského vzťahu založeného medzi žalobcom a žalovaným radom uzavretých zmlúv, je stále poskytnutie spotrebiteľského úveru za úrok, a predmetná Zmluva o zabezpečení splátok úveru upravuje iba jednu z parciálnych otázok týkajúcich sa spôsobu splácania poskytnutých úverov, ktorá sama osebe nemôže byť vzhľadom na účel sledovaný ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovaná za hlavný predmet plnenia, a tak vylúčená z posúdenia z hľadiska jej neprijateľnosti, súd dospel k záveru, že do výšky ročnej percentuálnej miery nákladov uvedenej v samotnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere mala byť zahrnutá aj odmena podľa uzavretej Zmluvy o zabezpečení splátok úveru tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí vychádzať zo všetkých predpokladov, ovplyvňujúcich konečnú výšku celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Z tohto hľadiska je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov najdôležitejším údajom, majúcim vplyv na rozhodovanie sa spotrebiteľa o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru. Vzhľadom na uvedené súd považuje konanie žalobcu, spočívajúce v uvedení ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške nezohľadňujúcej aj odmeny za službu preberania peňažnej hotovosti na úhradu dlhu z úverov, vyplývajúce zo Zmlúv o zabezpečení splátok úveru, za nekalú obchodnú praktiku žalobcu za účelom nedostatočného informovania spotrebiteľa o skutočnom navýšení úverov.

42. Súd ďalej zistil, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere je aj v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere je totiž uvedená len výška prvých 59 splátok a poslednej 60. splátky, z ktorých však nevyplýva, koľko sa bude hradiť na úhradu istiny, koľko na úhradu úrokov a iných poplatkov, a ani termíny splatnosti predmetných splátok. Žalobca totiž do Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol celkové splátky, z ktorých nie je možné zistiť ich jednotlivé zložky, a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Osobitne (v Zmluve o zabezpečení splátok úveru) boli uvedené iba splátky odmeny za službu preberania peňažnej hotovosti na úhradu dlhu z úverov, avšak ani z uvedeného nie je zrejmé, či tieto sú už súčasťou splátok uvedených v samotnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo sú jej ďalším navýšením. Navyše, vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere je neurčité a nezrozumiteľné, ako bolo poukázané vyššie, spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie jeho úverov.

43. Nad rámec zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o úvere č. 568447415 a zaväzujúcich žalovaného k zaplatenie tzv. administratívnych poplatkov a zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o zabezpečení č. 568447415 a zaväzujúcich žalovaného k úhrade odmeny za službu zabezpečenia splátok úveru, ohľadom ktorých súd dospel k záveru, že sú pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, súd považoval aj neuvedenie skutočnej výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov tak, ako to ukladá ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) v spojení s ustanovením § 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. i), j) a k), tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

44. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v Zmluve o úvere č. 568447415, o skutočnej výške úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj o tom, z akých

položiek pozostáva navýšenie úverov, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovaným považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročné a bez poplatkov.

45. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 400,00 ) Eur a žalovaný vzhľadom na žalobcom predloženú Platobnú históriu k Zmluve č. 568447415 uhradil žalobcovi spolu sumu 184,70 Eur, súd priznal žalobcovi len plnenie, ktoré žalobcu poskytol žalovanému, znížené o uhradené splátky, čo v danom prípade predstavuje 215,30 Eur, a v prevyšujúcej časti žalobu v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol

46. Pri úrokoch z omeškania súd dospel k záveru, že úroky z omeškania uplatnené žalobcom vo výške 5,25 % ročne sú v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých bol zákonný úrok z omeškania k prvému dňu omeškania žalovaného vo výške 5,25 % ročne. Súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením celého úveru najneskôr dňa 16.12.2016, keď mu bolo žalobcom oznámené postúpenie pohľadávky, úroky z omeškania boli preto priznané od 17.12.2016, a to zo sumy istiny, na ktorú má žalobca podľa záverov súdu nárok, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

47. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci. V prejednávanej veci súd prihliadol na skutočnosť, že žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, dokonca úspech žalovaného, ktorému trovy konania nevznikli, presiahol úspech žalobcu, preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).