Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-191-2006.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/191/2006
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Levice, Sv. Michala 4, Levice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Alexander Jónás - Alex, IČO: 41 816 510, Šarovce 45, o vymoženie uloženej povinnosti uhradiť 454,62 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania n e v y h o v u j e.
II. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Er/191/2006 z a s t a v u j e .
III. Súd súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, Nitra, p r i z n á v a trovy exekúcie v sume 36,56 eur, ktoré je povinný zaplatiť povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice dňa 26.04.2006 poveril súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, Nitra, vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - platobný výmer vydaný Sociálnou poisťovňou Bratislava, pobočka Levice, č. 158/98 zo dňa 26.02.1998.
2. Súdny exekútor dňa 21.08.2015 doručil súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania a dňa 20.10.2015 podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko šetrením zistil nemajetnosť povinného.
3. Podľa prechodných ustanovení zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok - ďalej EP) k úpravám účinným od 1. apríla 2017 § 243h ods. 1, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Súd preskúmal skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, pretože exekučný súd je oprávnený skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky.
5. Na základe uvedeného exekučný súd zistil, že exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu
- platobného výmeru vydaného Sociálnou poisťovňou Bratislava, pobočka Levice, č. 185/98 zo dňa 26.02.1998 ( vykonateľné dňa 02.04.1998).
6. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
7. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
8. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
9. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
10. V čase vydania i právoplatnosti predmetných exekučných titulov, zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni neupravoval v ust. § 25 tohto zákona, ani inde, zánik práva vymáhať poistné, resp. možnosti vykonania rozhodnutia preklúziou. Až novelou predmetného zákona č. 242/2001 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.7.2001, v ust. § 25 ods. 2 bolo zakotvené, že rozhodnutie príslušnej poisťovne o pohľadávkach na poistnom možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, pričom ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Ostatne citovaný zákon pritom neobsahoval žiadne prechodné ustanovenia.
11. Zákon č. 274/1994 Z. z. bol následne zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. s účinnosťou do 1.1.2004, pričom zákonodarca v ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakotvil, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie a ďalšie vznikla pred 1.1.2004 a táto povinnosť nebola do 31.12.2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.12.2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003.
12. V danom prípade teda po vydaní a právoplatnosti vykonávaných exekučných titulov došlo novelizáciami zákona č. 274/1994 Z. z. k zakotveniu 10-ročnej prekluzívnej lehoty na možnosť vykonať rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané (§ 25 ods. 2 cit. zákona), s účinnosťou od 1.7.2001. S poukazom na cit. ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 274/1994 Z. z., keďže vymáhaná povinnosť platiť poistné vznikla pred 1.1.2004 a nebola do 31.12.2003 splnená, pri vymáhaní po 31.12.2003 je potrebné postupovať podľa predpisov účinných do 31.12.2003 zákona č. 274/1994 Z. z.
13. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, kedy k vzniku, k zmene alebo k zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (obdobne porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže preklúzia - zánik práva na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne v zákonom stanovenej lehote 10 rokov je pre adresáta - povinného z rozhodnutia výhodnejšia ako predchádzajúca úprava, keď v čase právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia zákon takýto inštitút vôbec nepoznal, je potrebné s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, aplikovať ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 1.7.2001 zavedenom novelou zákona č. 242/2001 Z. z. i na vykonávané rozhodnutia, hoci nadobudlo právoplatnosť pred účinnosťou tohto znenia predmetného zákona.
15. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že v zmysle citovaných právnych predpisov pre posúdenie prekludovania práva oprávneného na vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v zmysle § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení zákona č. 242/2001 Z. z. je pohľadávka oprávneného prekludovaná.
16. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
17. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
18. Na zánik práva - preklúziu, prihliada súd z úradnej povinnosti, nakoľko prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a nemení sa na naturálnu obligáciu. V danom prípade teda exekučný súd po uplynutí prekluzívnej lehoty zastaví exekúciu aj bez návrhu s poukazom na skutočnosť, že nepostačuje ani skutočnosť, že sa exekúcia začala pred uplynutím prekluzívnej lehoty.
19. Ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku uvádza, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
20. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
21. Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
22. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
23. Súdny exekútor v súvislosti s podaným návrhom na zmenu súdneho exekútora a návrhom na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného doručeného súdu dňa 20.01.2010, uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 114,54 eur.
24. V zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej od 16.12.1995 do 30.06.2006 / ďalej len " vyhláška"/, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
25. Súd priznal v súlade s § 14 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmenu za tieto úkony:
- Zabezpečenie výpisu z OR alebo ŽL povinného cestou internetu 15 minút,
- Vypracovanie správy pre oprávneného o vykonanom šetrení 40 minút,
- Vyhotovenie faktúry pre oprávneného 15 minút,
Spolu za (70 minút), t. j. 2 začaté hodiny x 6,64 eur, spolu 13,28 eur.
26. Preskúmaním trov uplatnených exekútorom dospel súd k záveru, že postupujúc v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. nie je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za nasledovné úkony: prijatie návrhu na vykonanie exekúcie 10 minút, zaevidovanie návrhu v evidenčných zošitoch 25 minút, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 20 minút, zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie 15 minút, nakoľko nejde o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 odsek 1 písmena a), odsek 2 vyhlášky. Exekúcia sa totiž začína až vydaním poverenia na jej vykonanie súdom podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku a nie už dôjdením návrhu na vykonanie exekútorovi, ktorým sa len iniciuje začatie exekučného konania. Tieto úkony sú súčasťou získania poverenia na vykonanie
exekúcie, čo je úkon exekučnej činnosti, pri ktorom patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa § 15 odsek 1 písmena a) vyhlášky. V tomto prípade došlo k duplicitnému uplatneniu náhrady trov exekúcie.
27. Čo sa týka odmeny podľa § 14 odsek 1 písmena a) vyhlášky, súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nepatrí ani odmena za úkony: vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a jeho rozposlanie a zaevidovanie 45 minút, ktorá môže byť priznaná len podľa § 15 odsek 1 vyhlášky, nakoľko v prípade jej priznania na základe vyúčtovania súdneho exekútora by išlo ako pri poverení o duplicitné priznanie náhrady trov exekúcie za tieto úkony.
28. Čo sa týka odmeny podľa § 14 odsek 1 písmena a) vyhlášky, súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nepatrí ani odmena za vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, jeho zaevidovanie a odoslanie 35 minút, zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie 15 minút, žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení a jeho odoslanie 10 minút, vyhotovenie vrátenia poverenia a jeho odoslanie 15 minút, archivácia spisu a jeho vyvedenie z evidencií súdneho exekútora 50 minút, nakoľko ho nemožno vnímať ako čas účelne vynaložený na exekúciu, keďže nesmeroval k naplneniu účelu exekúcie - k uspokojeniu oprávneného.
29. Podľa § 15 vyhlášky, súd priznal exekútorovi paušálnu odmenu za tieto úkony :
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur,
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur,
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (2 x 3,32 eur) 6,64 eur,
Spolu...... 13,28 eur.
30. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za poštovné vo výške 4,00 eur.
31. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o túto daň vo výške 20 % teda o 6,11 eur, a teda mu patrí 36,67 eur.
32. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 36,67 eur, ktoré povinný zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 197 Exekučného poriadku.
36. Vzhľadom na to, že prekluzívna desaťročná lehota už uplynula a rozhodnutie sa stalo právne neúčinným, súd rozhodol tak, že návrh na zmenu účastníka konania zamietol, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 36,67 eur, na úhradu ktorých zaviazal povinného.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.