Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/166/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, sídlo Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, sídlo Ružová dolina 27, Bratislava, IČO: 42 131 111, za účasti: Slovenský pozemkový fond, sídlo Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co-35/2015-IBa zo dňa 24.04.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

Pribratému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Prvostupňový správny orgán Okresný úrad Bratislava katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán”) vydal rozhodnutie č. C-273/14/ROEP/Vrakuňa dňa 04.03.2015, ktorým podľa § 7 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, vo veci námietky Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy k zápisu vlastníckeho práva k pozemku registra „E“ KN parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 52 m2, nevyhovel.

2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetný pozemok, vzhľadom na druh pozemku C KN, ktorý tvorí poľnohospodársky pôdny fond, je v súlade s §1 a § 17 zák. č. 229/1991 Zb. v podiele 1/1 vlastníctvom Slovenskej republiky.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný pod č. Co-35/2015-IBa zo dňa 24.04.2015 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

II. Žaloba.

4. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.07.2015 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. Co-35/2015-IBa zo dňa 24.04.2015, ktoré žalobca považoval za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

5. Žalobca uviedol, že pôvodná pozemkovoknižná parc. č.XXX/XX je zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. 548, kat. úz. Q.Y., v prospech pozemkovoknižného vlastníka Československý štát - Okresný národný výbor Bratislava okolie. Tento zápis preukazuje správu predmetného pozemku Okresným národným výborom Bratislava okolie. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zák. č. 369/1990 Zb. účinný k 24.11.1990) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Zákon o majetku obcí v § 2 ods. 1 nerozlišuje trvalú alebo dočasnú správu majetku a používa pojem právo hospodárenia, pričom v tomto zákone ani v iných právnych predpisoch nie je obsiahnutá definícia tohto pojmu. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudkoch sp. zn. 8 Sžo 68/08 a sp. zn. 3 Cdo 7/02 z ktorých je zrejmé, že predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí bola existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. k 24.11.1990, pričom nie je rozhodujúce, že išlo iba o dočasnú správu nehnuteľnosti. Preto pre prechod nehnuteľnosti zo štátu na obec je pre preukázanie práva hospodárenia národného výboru postačujúci výpis z pozemkovoknižnej vložky č. 548, kde je popri Československom štáte ako vlastníkovi pozemkov, zapísaný aj správca týchto pozemkov a to Okresný národný výbor Bratislava okolie. Požiadavka žalovaného uvedená v rozhodnutí, že treba preukázať hospodárenie národným výborom hospodárskou zmluvou a že bez tohto právneho úkonu právo hospodárenia národnému výboru v zmysle vtedy platných predpisov nevzniklo, je neopodstatnená až absurdná. Národný výbor podľa § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. konfiškovaný a nepridelený majetok spravoval a mohol tento majetok podľa § 10 vyhlášky č. 119/1988 Zb. bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym, alebo mohol podľa § 347 zákona č. 109/1964 Zb. previesť právo hospodárenia na inú organizáciu, avšak nemohol spísať hospodársku zmluvu sám so sebou.

6. V § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí je definované, že do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci a ak tieto veci nie sú v tomto zákonnom ustanovení nijakým spôsobom špecifikované platí, že do majetku obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky všetky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo k 24.11.1990 právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Preto pre prechod vlastníckeho práva zo štátu na obec je irelevantné, aký druh pozemku je predmetný pozemok a či tvorí alebo netvorí poľnohospodársky pôdny fond. Dôležité je iba to, či ide o pozemok vo vlastníctve štátu, ku ktorému mali národné výbory k 24.11.1990 právo hospodárenia. Nakoľko v prejednávanej veci nie je prekážka uvedená v § 3 písm. c) zákona o majetku obcí, pozemok prešiel v zmysle § 2 ods. 1 a ods. 7 zákona o majetku obcí v spojení s § 1 vyhl. č. 158/1959 Ú.v. ako nehnuteľný majetok štátu, s ktorým hospodáril národný výbor k 01.05.1991, do vlastníctva hlavného mesta SR Bratislava.

III. Vyjadrenie žalovaného.

7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním z 28.07.2015, doručeným súdu dňa 03.08.2015 s tým, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Žalobca doručil komisii ROEP v kat. úz. Q. námietku voči návrhu registra týkajúcu sa zápisu vlastníckeho práva k poz. reg. E parcelné číslo XXX/ XX orná pôda o výmere 52 m2 v prospech Slovenskej republiky v správe SPF a žiadal o zmenu vlastníka v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy. Námietku odôvodnil tým, že v PKV č. 548 kat. úz. Q. bol zápis v prospech Československého štátu - Okresný národný výbor Bratislava okolie, teda národný výbor s predmetným pozemkom hospodáril k 01.05.1991, tzn. ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí sa stal vlastníctvom žalobcu. Námietka bola prerokovaná na zasadnutí komisie ROEP dňa 12.2.2015 a následne Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím č. C-273/2014/ ROEP/Vrakuňa zo dňa 04.03.2015 námietke nevyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je možné zapísať vlastnícke právo v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy v zmysle ustanovení § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí, nakoľko pozemok je naďalej vo vlastníctve štátu a vzhľadom na druh pozemku v súlade s § 1 a § 17 zák. č. 229/1991 Zb. patrí do správy SPF. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s námietkami zhodnými v žalobnom návrhu. Žalovaný rozhodnutím č. Co-35/2015- IBa zo dňa 24.04.2015 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z., podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Účelom zák. č. 180/1995 Z.z. je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim zistiť dostupné údaje o pozemkoch a

právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplné podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Žalovaný považuje námietky žalobcu za nedôvodné. Podľa § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí, predpokladom prechodu vlastníctva veci z majetku štátu na obce je vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990. Správny orgán má zato, že ide o majetok SR, keď vychádzal zo zápisu v PKV, kde je zapísané vlastnícke právo v prospech Československého štátu - Okresný národný výbor Bratislava - okolie, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, preto je potrebné zapísať predmetné pozemky do vlastníctva SR, v správe SPF, vzhľadom na druh pozemku a nepreukázanie práva hospodárenia národného výboru s predmetným pozemkom. Vlastnícke právo žalobcu nemožno automaticky odvodzovať zo zápisu v PKV s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí bez preukázania hospodárenia národným výborom.

8. Podľa zák. č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov, účinný k 24.11.1990, poľnohospodárska pôda je určená na poľnohospodársku výrobu (§ 1 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 2), z čoho v spojení s § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka a § 4 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. vyplýva, že právo hospodárenia s poľnohospodárskymi pozemkami mohlo k 24.11.1990 patriť len štátnym organizáciám, ktorých predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba. Národné výbory takýmito organizáciami neboli, preto im mohlo právo hospodárenia s poľnohospodárskymi pozemkami patriť len v prípadoch výslovne uvedených vo vyhláške č. 119/1988 Zb. alebo v osobitných predpisoch (prebytočné pozemky alebo pozemky, ku ktorým sa malo zriadiť právo trvalého užívania). Trvalé užívanie nehnuteľného národného majetku upravoval § 10 cit. vyhlášky a vykonávalo sa hospodárskymi zmluvami uzatváranými podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka. Preto nehnuteľnosti, ktoré mali národné výbory v dočasnej správe ako aj tie, ku ktorým síce mali právo hospodárenia, ale zároveň ich mali v trvalom užívaní iné než štátne organizácie, neprešli do vlastníctva obcí, ale zostali vo vlastníctve štátu. Nevyhnutým predpokladom prechodu vlastníctva poľnohospodárskych nehnuteľností zo štátu na obec v zmysle zákona o majetku obcí je existencia práva hospodárenia a trvalej správy, ktorá patrila príslušnému národnému výboru k 24.11.1990. Správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zák. č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov. V zmysle § 29 ods. 1 tohto zákona národné výbory spravovali národný majetok zverený do ich správy príslušným ústredným úradom po dohode s ministerstvami vnútra a financií. Týmito zákonnými ustanoveniami neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a o majetku získanom na účely pozemkových reforiem v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 zák. č. 279/1949 Zb. Poľnohospodársky majetok však národne výbory nemali v trvalej správe, preto im mohol byť zverený len do dočasnej správy v zmysle vyhlášky č. 507/1950 Ú.v.. Do trvalej správy národných výborov mohol prejsť až po 1. septembri 1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. V prípade zapísania takýchto pozemkov v pozemkovej knihe na československý štát v správe ONV - odborov poľnohospodárstva; preto národné výbory ich mali k 24. 11.1990 iba v dočasnej správe a preto neprešli do vlastníctva obcí. Do trvalej správy mohol byť zverený národným výborom poľnohospodársky majetok ústredným úradom, najmä Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, alebo keď po 1. septembri 1959 prešiel do ich správy podľa vyhlášky č.158/1959 Ú.v.. Takéto prevody však boli zaznamenané v pozemkovej knihe s odkazom na § 3 citovanej vyhlášky. Zápis v pozemkovej knihe v prospech Československý štát

- Okresný národný výbor Bratislava - okolie je z 09.10.1958, keď sa na takýto majetok nevzťahovali predpisy o správe národného majetku národnými výbormi resp. keď tieto predpisy umožňovali zveriť národným výborom majetok len do dočasnej správy, kým sa o ňom definitívne nerozhodne.

9. Hospodársky zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb. upravovali právo hospodárenia s poľnohospodárskymi pozemkami s tým, že právo hospodárenia s poľnohospodárskymi pozemkami k 24.11.1990 vykonávali štátne organizácie, ktorých predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, preto národným výborom mohlo toto právo patriť len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky. O tejto skutočnosti však nie sú žiadne dôkazy a preto, ak nie je možné preukázať právo hospodárenia k 24.11.1990 (že právo hospodárenia vykonávala Štátna organizácia, ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba) platí, že pozemky dočasne spravoval okresný resp. obvodný národný výbor (§ 59 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka).

10. Vychádzajúc z § 31 ods. 2 zák. č. 279/1949 Zb. je zrejmé, že zápis vykonaný v pozemkovej knihe v roku 1958 treba hodnotiť ako dôkaz o tom, že národný výbor mal predmetné pozemky len v dočasnej správe, táto skutočnosť vylučuje ich prechod do vlastníctva obce, nakoľko zákon o majetku obcí vyžaduje existenciu práva tohto práva k 24.11.1990 (rozhodnutie NS SR sp. zn. MCdo/55/01, MCdo/56/01, 4 Cdo/46/01, 2Cdo/l 15/02, 2Cdo/48/2005, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. 9Co/285/20I3-193.)

IV. Stanovisko pribratého účastníka

11. Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) bol podľa § 33 SSP do konania pribratý uznesením pod sp. zn. 6S/166/2015-21 zo 14.09.2017, ktorý sa vyjadril k žalobe podaním z 02.09.2017, doručeným súdu dňa 05.10.2017 s tým, že v administratívnom konaní bolo preukázané zápisom v pozemkovoknižnej vložke č. 548 pre kat. úz. Q., že pozemok t.č. parcela E KN č. XXX/XX, vedená na liste vlastníctva č. XXXX prešiel do vlastníctva štátu pre účely pozemkových reforiem na základe konfiškácie majetku podľa nariadenia SNR č.104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení nar. č. 64/1946 Sb., ktorým sa mení nariadenie o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Citoval vyhl. č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, ust. § 31 ods.2 zák.č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov, ust. § 6 ods. 6 Vládneho nariadenia č. 90/1950 Zb. o správe národného majetku národnými výbormi.

12. Pribratý účastník poukázal na ust. § 2 ods. 1, 2, a 3 zákona o majetku obcí a na §65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka a má zato, že vlastnícke právo Slovenskej republiky k predmetnému pozemku zostalo zachované. Za právo hospodárenia národných výborov, ktoré je predpokladom prechodu vlastníctva štátu na obec, nemožno považovať zápis správy majetku štátu v prospech ONV v pozemkovej knihe bez preukázania trvalého hospodárenia národným výborom ku dňu 24.11.1990, t.j. ku dňu účinnosti zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom (napr. hospodárskymi resp. nájomnými zmluvami uzavretými s inými subjektmi), že právo hospodárenia skutočne vykonával podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 119/1988 o hospodárení s národným majetkom, resp., že by mu právo hospodárenia patrilo podľa iných právnych predpisov.

13. Predmetný pozemok - parcela registra E EKN č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 52 m2 je podľa identifikácie na parcelu registra C súčasťou parcely CKN č. XXXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 288 m2. Uvedená CKN parcela nie je v katastri nehnuteľností evidovaná na liste vlastníctva, ale podľa výpisu z evidenčného listu č. XXX jej užívateľom bola fyzická osoba Q. P. H.. O., P. XX, W..

14. Vlastnícke vzťahy k susediacim a okolitým pozemkom a stavbám, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva, rovnako nesvedčia o skutočnosti, že by žalobca kedykoľvek v minulosti resp. k rozhodnému dňu vykonával na dotknutom území právo hospodárenia. Predmetný pozemok je situovaný v záhradkárskej osade, v ktorej sú ostatné pozemky vlastnícky usporiadané, sú zapísané vo vlastníctve fyzických osôb, s výnimkou predmetného pozemku, ktorý vzhľadom na jeho charakter (druh pozemku: orná pôda resp. záhrada) bol v konaní ROEP zapísaný do vlastníctva Slovenskej republiky so správou SPF.

15. Žalovaný správne rozhodol o zápise vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v prospech Slovenskej republiky a podľa druhu pozemku, evidovaného v katastri nehnuteľností, bola správne určená jeho správa. SPF z uvedeného dôvodu navrhuje, aby súd žalobu zamietol a rozhodnutie žalovaného ako vecne správne a zákonné potvrdil.

V. Právne posúdenie žaloby.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

21. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“).

22. Podľa § 1 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z.z., predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

23. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z., podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.

24. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z.z., správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.

25. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z., správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Ak komisia nezačne doručovať výpisy z návrhu registra do siedmich dní odo dňa uverejnenia návrhu registra, výpisy z návrhu registra doručí správny orgán.

26. Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z., správny orgán zašle námietky komisii do 15 dní od uplynutia lehoty uvedenej v § 7 ods. 2. Námietky posúdi komisia do 30 dní od doručenia správnym orgánom, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté, a svedecké výpovede

osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a svoje stanovisko zašle správnemu orgánu do 15 dní odo dňa ich prerokovania na zasadnutí komisie; ak komisia v tejto lehote stanovisko nezašle, správny orgán rozhodne aj bez stanoviska komisie. Proti rozhodnutiu o schválení registra nie je možné podať odvolanie. Obdobne sa postupuje v prípade návrhov podľa § 11 až 12. Rozhodnutie o schválení registra sa doručuje verejnou vyhláškou.

27. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

28. Podľa § 3 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb., vlastníctvom obce sa nestáva nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie, s výnimkou toho nehnuteľného majetku, ktorý prechádza do vlastníctva obcí podľa § 15a.

29. Podľa § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži.

30. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá vyhl. č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom, právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku, patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak.

31. Podľa § 1 ods. 1 Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb., konfiskuje se bez náhrady - pokud se tak již nestalo - pro Československou republiku majetek nemovitý i movitý, zejména i majetková práva (jako pohledávky, cenné papíry, vklady, práva nehmotná), který ke dni faktického skončení německé a maďarské okupace byl nebo ještě jest ve vlastnictví:

1.Německé říše, Království maďarského, osob veřejného práva podle německého nebo maďarského práva, německé strany nacistické, politických stran maďarských a jiných útvarů, organisací, podniků, zařízení, osobních sdružení, fondů a účelových jmění těchto režimů nebo s nimi souvisících, jakož i jiných německých nebo maďarských osob právnických, nebo 2.osob fysických národnosti německé nebo maďarské, s výjimkou osob, které prokáží, že zůstaly věrny Československé republice, nikdy se neprovinily proti národům českému a slovenskému a buď se činně zúčastnily boje za její osvobození, nebo trpěly pod nacistickým nebo fašistickým terorem, nebo 3. osob fysických, které vyvíjely činnost proti státní svrchovanosti, samostatnosti, celistvosti, demokraticko-republikánské státní formě, bezpečnosti a obraně Československé republiky, které k takové činnosti podněcovaly nebo jiné osoby svésti hleděly, záměrně podporovaly jakýmkoli způsobem německé nebo maďarské okupanty, nebo které v době zvýšeného ohrožení republiky (§ 18 dekretu presidenta republiky ze dne 19. června 1945, č. 16 Sb., o potrestání nacistických zločinců, zrádců a jejich pomahačů a o mimořádných lidových soudech) nadržovaly germanisaci nebo maďarisaci na území Československé republiky nebo se chovaly nepřátelsky k Československé republice nebo k českému nebo slovenskému národu, jakož i fysických nebo právnických osob, které strpěly takovou činnost u osob spravujících jejich majetek nebo podnik.

32. Podľa § 1 ods. 2 Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb., konfiskaci podléhá rovněž veškerý majetek, který náležel v době po 29. září 1938 subjektům uvedeným v odstavci 1 a byl v době rozhodné podle odstavce 1, věta první, po případě je ještě, ve vlastnictví osob, v jejichž rukou by konfiskaci nepodléhal, leč by podrobení takového majetku konfiskaci neodpovídalo zásadám slušnosti.

33. Podľa § 1 ods. 3 Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb., o tom, jsou-li splněny podmínky pro konfiskaci podle tohoto dekretu, rozhoduje příslušný okresní národní výbor. Rozhodnutí lze doručiti veřejnou vyhláškou, i když nejsou splněny předpoklady § 33 vládního nařízení ze dne 13. ledna 1928, č. 8 Sb., o řízení ve věcech náležejících do působnosti politických úřadů (správním řízení). Z rozhodnutí okresního národního výboru lze se odvolati k zemskému národnímu výboru (na Slovensku k příslušnému orgánu Slovenské národní rady). Ministr vnitra může způsob rozhodování podle tohoto odstavce blíže upraviti směrnicemi.

34. Podľa § 1 ods. 7 nariadenia č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia).

35. Podľa § 1 ods. 10 nariadenia č. 104/1945 Zb., rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok za skonfiškovaný podľa ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom 1. marca 1945. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.

36. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. Co-35/2015-IBa z 24.04.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, vo veci námietky žalobcu k zápisu vlastníckeho práva k pozemku registra „E“ KN parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 52 m2. Právnou otázkou bolo posúdenie, či pozemok zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. 548, kat. úz. Q., v prospech vlastníka Československý štát - Okresný národný výbor Bratislava okolie, v konaní ROEP bol zapísaný do vlastníctva Slovenskej republiky so správou SPF v súlade so skutkovým a právnym stavom, t.j. či podľa § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí pozemok, ku ktorému mal právo hospodárenia národný výbor, mohol prejsť do vlastníctva žalobcu.

37. Námietku žalobcu, že zákon o majetku obcí v § 2 ods. 1 nerozlišuje trvalú alebo dočasnú správu majetku a používa len pojem právo hospodárenia, preto pre prechod nehnuteľnosti zo štátu na obec je pre preukázanie práva hospodárenia národného výboru postačujúci výpis z pozemkovoknižnej vložky, ako i z rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 8 Sžo 68/08 vyplýva, že zákon o majetku obcí a ani Hospodársky zákonník nerozlišujú v prípade štátnej organizácie, resp. národného výboru právo hospodárenia trvalé alebo dočasné, súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

38. Z administratívneho spisu z pozemkovoknižnej vložky č.548, kat. úz. Q. vyplýva, že vlastníctvo k pozemku bolo zapísané titulom konfiškácie v prospech Československého štátu - Okresný národný výbor Bratislava okolie, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Z uvedeného zápisu je zrejmé, že sa jedná o poľnohospodársku pôdu. Z citovaného ust. § 2 ods.1 zákona o majetku obcí nepochybne vyplýva, že do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľných, patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zák. č. 369/1990 Zb. účinný od 24.11.1990) právo hospodárenia národným výborom na území ktorých sa nachádzajú. Podľa názoru súdu však nemožno vychádzať len z gramatického výkladu ust. § 2 ods.1 zákona o majetku obcí, ktoré výslovne nerozlišuje právo hospodárenia národného výboru z hľadiska trvalej alebo dočasnej správy, avšak prioritne treba vychádzať zo zmyslu a účelu zákona. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. účinnosti zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení k 24.11.1990. Zák. č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov konštituoval správu národného majetku národnými výbormi, avšak týmto neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom, ako vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 46/01 z 25.09.2002. Preto poľnohospodársky majetok národné výbory nemali v trvalej správe, mohol im byť zverený len do dočasnej správy podľa zák.č. 507/1950 Zb.. Do trvalej správy národného výboru mohol majetok prejsť až po 01.09.1959 podľa vyhl. č. 158/1959 Zb.. V prejednávanej veci nie je v pozemkovej knihe zápis o trvalej správe národného výboru k predmetnému majetku, ktorý by sa odvolával na § 3 vyhl. č. 158/1959 Ú.v..

39. Pozemky zapísané v pozemkovej knihe na Československý štát v správe Okresného národného výboru, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, mali národné výbory iba v dočasnej správe a preto neprešli do majetku obcí (rozhodnutia NS SR sp. zn. MCdo 55/01 z 29.04.2003, MCdo 56/01, 4Cdo 46/01, 2Cdo 115/02, 2Cdo 48/05 podľa ktorých, nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva poľnohospodárskych nehnuteľností na obec podľa zák. č. 131/1991 Zb. je existencia hospodárenia, teda trvalej správy, ktorá prešla na príslušný národný výbor k 24.11.1990). Do trvalej správy národných výborov mohli poľnohospodárske nehnuteľnosti prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhl. č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem.

Preto v prípade zapísania takýchto pozemkov v pozemkovej knihe na Československý štát v správe Okresného národného výboru, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, národné výbory ich mali k 24.11.1990 iba v dočasnej správe a neprešli do vlastníctva obcí (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/285/2013 z 13.11.2014).

40. V právnej teórii aj v judikatúre súdov existujú v danej súvislosti dva protichodné názory na výklad pojmu právo hospodárenia, pričom každý z účastníkov sa odvolával na tú časť judikatúry, ktorá podporuje jeho právny názor. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou vyslovenou v judikatúre súdov, na ktorú poukázal žalovaný (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/55/01, MCdo/56/01, 4 Cdo/46/01, 2Cdo/115/02, 2Cdo/48/2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/285/2013-193, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 44/2015) a má zato, že je potrebné rozlišovať medzi dočasnou správou majetku a hospodárením.

41. Inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu 24.11.1990 Hospodársky zákonník a vyhl. č. 119/1988 Zb., ktorá v § 4 ustanovila, že právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhl. č. 119/1988 Zb., pričom žalobca o tejto skutočnosti v správnom konaní nepredložil žiadne dôkazy.

42. Zásadný rozdiel medzi dočasnou správou majetku a hospodárením spočíva v tom, že pod dočasnou správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane a udržiavaniu zvereného majetku, zatiaľ čo pod pojmom hospodárenia sa chápe aj účelné využívanie majetku na jeho hospodársky účel, pričom toto využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku. Súd zastáva názor, že hospodárenie je možné iba v režime trvalej správy, za splnenia podmienky, že účel zvereného majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu. V prípade poľnohospodárskeho majetku v dočasnej správe národného výboru preto nie sú splnené podmienky pre prechod vlastníctva ex lege do majetku obce (právny názor Krajského súdu v Bratislave v rozsudku sp. zn. 14Co/363/2012 zo dňa 27.05.2014).

43. Medzi účastníkmi správneho konania nebolo sporné, že predmetný pozemok bol v pôvodnej pozemkovoknižnej vložke č. 548 zapísaný v prospech Československého štátu - Okresný národný výbor Bratislava okolie, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

44. Krajský súd je toho názoru, že vlastnícke právo žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti nemožno odvodzovať zo zápisu v pozemkovoknižnej vložke bez preukázania trvalého hospodárenia národným výborom, nakoľko pre prechod vlastníctva na obec sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, vlastníctvo Slovenskej republiky k dotknutému majetku a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990.

45. Keďže žalobca v správnom konaní nepreukázal, že ku dňu účinnosti zák. č. 138/1991 Zb. vykonával právo hospodárenia k predmetnému pozemku, tento neprešiel do vlastníctva obce podľa zákona o majetku obcí, preto zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností bol vykonaný správne, v prospech Slovenskej republiky v správe SPF.

VI. Závery správneho súdu.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

VII. Trovy konania.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému ako i pribratému účastníkovi žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).