Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4S-11-2017.pdf
PDF · 108.72 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu KARMEN - veľkoobchod potravín, s.r.o., Strojnícka 15, 080 01 Prešov, IČO: 36 447 269, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom advokátom, Gelnická č. 33, 040 11 Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 1. marca 2017 č. 100378152/2017 na základe žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Daňového úradu Prešov, Hviezdoslavova 7. 080 01 Prešov zo dňa 1. marca 2017 č. 100378152/2017.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Daňový úrad Prešov listom zo dňa 01.03.2017 č. 100378152/2017 vo veci: Odpoveď na žiadosť, oznámil žalobcovi svoje stanovisko k jeho žiadosti o priznanie úroku z vráteného nadmerného odpočtu DPH za november 2011, v ktorom uviedol, že lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu sú stanovené v § 79 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ak daňový úrad v lehote na jeho vrátenie začne daňovú kontrolu, nadmerný odpočet je platiteľovi dane vrátený do 10 dní od skončenia kontroly a vo výške zistenej daňovým úradom. Dĺžku vykonávania daňovej kontroly stanovuje daňový poriadok v trvaní 12 mesiacov, vo výnimočných prípadoch je možné túto dobu aj predĺžiť. Vzhľadom k tomu, že platiteľ dane počas výkonu daňovej kontroly nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, novela zákona o DPH- zákon č. 297/2016 Z.z. vo svojom doplnenom ustanovení § 79a ustanovuje, aby za obdobie zadržania nadmerného odpočtu bola platiteľovi dane priznaná peňažná náhrada. Nárok na úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi dane vznikne, ak obdobie zadržania nadmerného odpočtu je viac ako šesť mesiacov odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu stanovenej v § 79 ods. 1, 2 alebo 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov . Výpočet úrokov z nadmerného odpočtu sa stanovuje percentom zo sumy nadmerného odpočtu vrátenej platiteľovi dane za každý deň zadržania až do jeho vrátenia. Počiatočným dňom nároku na úrok z nadmerného odpočtu je deň nasledujúci po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Úrok sa vypočíta vo výške dvojnásobku základnej sadzby ECB platnej v prvý deň daného kalendárneho roka, za ktorý sa úrok z nadmerného odpočtu počíta resp. vo výške 1,5 %, ak v danom kalendárnom roku sadzba ECB nedosiahne 1,5 %.. Uplatňovanie nového inštitútu úroku z nadmerného odpočtu je upravené v prechodnom ustanovení. Nárok na úrok platiteľovi dane vznikne v prípade, ak daňová kontrola začatá v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu pred 1. januárom 2017 nebola k 1. januáru 2017 skončená, za
predpokladu, že budú naplnené podmienky podľa § 79a novely zákona, tzn. nadmerný odpočet bude vrátený po uplynutí šesť mesiacov od posledného dňa lehoty na jeho vrátenie podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a platiteľ počas výkonu daňovej kontroly poskytol správcovi dane dostatočnú súčinnosť. Spoločnosti KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2011 bola kontrola ukončená 07.06.2016, nadmerný odpočet vrátený 17.06.2016 - teda v roku, kedy v zákone nebolo ustanovenie o náhrade za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. Prechodné ustanovenie v § 85ke uvádza, že platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa 79a aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1,2 alebo začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní. ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1.2 alebo 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane. V zmysle vyššie uvedeného a v súlade so zákonom správca dane na základe žiadosti nepriznáva úrok z nadmerného odpočtu.
II.
2. Žalobca sa žalobou zo dňa 3. apríla 2017 domáhal zrušenia rozhodnutia - oznámenia Daňového úradu Prešov č. 100378152/2017 zo dňa 01.03.2017 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch žaloby poukázal na to, že žiadosťou zo dňa 08.02.2017 žiadal o priznanie úroku z vráteného nadmerného odpočtu DPH za november 2011.
3. Argumentoval tým, že daňový úrad Spišská Nová Ves začal 24.02.2012 kontrolu zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, ktorá bola ukončená 03.06.2016. Správca dane rozdiel oproti daňovému priznaniu nezistil a nadmerný odpočet vo výške 115 936, 80 eur (rozdiel v sume 10 787, 52 eur bol započítaný) vrátil 17.06.2016. Žalobca priznanie úroku z vráteného nadmerného odpočtu odôvodňoval rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C- 107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD z 12.05.2011 a uznesením Súdneho dvora EÚ vo veci C- 120/15 Kovozber z 21.10.2015. Predmetom uvedených rozhodnutí bol návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podľa čl. 183 smernice 2006/112/ES, a to od akého okamihu vzniká v prípade vrátenia nadmerného odpočtu na základe daňového priznania k DPH platiteľovi dane nárok na úroky od správcu dane. Z uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C- 120/15 Kovozber, s.r.o. z 21.10.2015 vyplýva, okrem iného, že vnútroštátna právna úprava (§ 79 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) nie je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady daňovej neutrality pripomenutej v bode 21 tohto uznesenia. Zdaniteľná osoba, ktorej bol vrátený nadmerný odpočet DPH po skončení daňovej kontroly, ktorej dĺžka presiahla primeranú lehotu, má podľa práva Únie nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Pri výpočte úrokov sa musí zobrať do úvahy ako počiatočný okamih deň, keď by mal byť nadmerný odpočet DPH v súlade so smernicou o DPH obvykle vrátený. Žalobca uvádzal, že výklad práva spoločenstva v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ je záväzným prameňom práva a súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej. Správca dane je podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ povinný vrátiť daňovému subjektu nielen nadmerný odpočet, ale súčasne mu i uhradiť úrok, a to od doby, kedy nadmerný odpočet mal byť vrátený. Na základe uvedeného žalobca žiadal o priznanie úroku zvráteného nadmerného odpočtu DPH za november 2011, a to za dobu od 31. dňa od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za uvedené zdaňovacie obdobie do doby vrátenia nadmerného odpočtu.
4. Namietal, že oznámenie Daňového úradu Prešov č. 100378152/2017 zo dňa 01.03.2017 nie je v súlade so zákonom a uvedeným oznámením boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy. Oznámenie Daňového úradu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
5. Argumentoval tým, že v žiadosti úplne jednoznačne a jasne uviedol dôvody podania podložené judikatúrou Súdneho dvora EÚ vo veci C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD z 12. 05. 2011 a vo veci C-120/15 Kovozber z 21.10.2015. Súdny dvor EÚ uznal, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly, ak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly. Súdny dvor však zdôraznil, že keďže zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality. Keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré
vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nemohol značnou sumou nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 115 936, 80 eur disponovať do 17.06.2016.
III.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Obsah vyjadrenia je totožný s oznámením Daňového úradu Prešov, ktoré je predmetom preskúmania.
IV.
7. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
8. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
9. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
10. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
12. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcovi fyzická osoba alebo právnická osoba ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
13. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgánom verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
14. Podľa ustanovenia § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku I, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dni od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku S, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.
15. Podľa ustanovenia § 79a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len "úrok z nadmerného odpočtu") podľa odseku 2.
16. Podľa ustanovenia § 79a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak táto úroková sadzba nedosiahne 1,5%, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5%. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1,2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.
17. Podľa ustanovenia § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.
18. Správny súd v predmetnej veci poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 4Sžf/57/2016, z ktorého vyplýva, že akákoľvek úniová právna norma má vždy vyššiu právnu silu ako ktorákoľvek vnútroštátna norma. Úniové právo má prednosť pred všetkými vnútroštátnymi normami bez ohľadu na ich územnú alebo časovú pôsobnosť, t.j. bez ohľadu na to, či boli prijaté vnútroštátnym zákonodarcom alebo jednotkami územnej samosprávy, alebo či sa jedná normy skoršie, alebo neskoršie. Súdny dvor EÚ tiež potvrdil, že účinnosť úniového práva nemôže byť rozdielna podľa jednotlivých oblastí vnútroštátneho práva, čo znamená, že zásada prednosti úniového práva sa vzťahuje na všetky vnútroštátne právne odvetvia. Povinnosť rešpektovať prednosť úniového práva musia dodržiavať všetky zložky štátnej moci, vláda, štátna správa, zákonodarca aj súdne orgány (Hubbard, C-20/92 01.07.1993, Zb. s. 1-3777, bod 19; Sail 82/71,21.03.1972, Zb. s 119 bod 5). Keďže úniové právo sa na základe jeho bezprostrednej aplikovateľnosti priamo stáva súčasťou právnych poriadkov členských štátov, môže sa dostať do rozporu s vnútroštátnou právnou normou. V takom prípade má úniové právo, podľa prípadovej praxe Súdneho dvora EU prednosť pred vnútroštátnym predpisom, ktorý je s ním v rozpore a ktorý by nemal byť ďalej aplikovaný. Ak eurokomformný výklad vnútroštátneho práva nie je totožný, je vnútroštátny súd povinný v medziach svojich právomoci a voľnej úvahy aplikovať úniové právo ako celok a chrániť práva, ktoré priznáva toto právo jednotlivcom a to tak, že vychádzajúc zo zásady prednosti práva Únie, nesmie aplikovať žiadne skoršie alebo neskoršie ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré by bolo v rozpore s právom Únie (ČEZ, C-l 15/08 z 27.10.2009 bod 138, Luigi, C-357/06, 18.12.2007 Zb. s 1-12311, Engelbrecht C-262/97 z 26.09.2000 Zb. s 1-7321 bod 39, 40, IN.CO.GE, C-10 22/97, 22.10.1998 Zb. s 1-6307, bod 20, Murphy, 157/86 04.02.1988 Zb. s 673, bod 11; Simmenthal, 106/77 z 09.03.1978 Zb. s 629 body 21-20). Vnútroštátny súd teda nesmie aplikovať ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré by bolo v rozpore s právom Únie a môže v súlade so zásadami rovnocennosti a účinnosti na ochranu úniových práv použiť a vhodne interpretovať vnútroštátne ustanovenie, ktoré sa pôvodne malo vzťahovať iba na vnútroštátne situácie bez úniového prvku. Prednosť komunitárnej normy je nutné vnímať tak, že táto má vyššiu právnu silu ako ktorákoľvek vnútroštátna norma. Povaha komunitárneho práva najmä jeho nezávislosť od vnútroštátnych právnych poriadkov nevyžaduje jeho transformáciu alebo preberanie do práva členských štátov. Osobitný charakter komunitárneho práva neumožňuje členským štátom voľný výber teórie ale priamo predpokladá monizmus s prednosťou komunitárneho práva, ktoré sa stáva súčasťou právneho poriadku uplatniteľného na území každého členského štátu.
19. Najvyšší súd v citovanom rozsudku poukázal na rozsudok SDEÚ C-107/10, ohľadom výkladu článku 183 DPH Smernice, ktorý sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že všeobecná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, ktorej vzniká nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorá sa má vrátiť sa v prípade začatia konania o daňovej kontrole predlžuje, pričom toto predĺženie má za následok, že nárok na uvedené úroky vzniká až odo dňa skončenia tejto kontroly. Aj keď postupy na uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH upraveného článkom 183 Smernice o DPH v zásade patria do procesnej autonómie členských štátov,
nič to nemení na skutočnosti, že táto autonómia je vymedzená zásadami ekvivalencie a efektivity. Podľa ustálenej judikatúry platí, že členské štáty musia pri uplatňovaní úpravy Únie dodržať zásadu ochranu legitímnej dôvery. Právo na odpočítanie DPH je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť. Toto právo sa predovšetkým okamžite uplatňuje na celkovú výšku daní, ktoré zaťažujú plnenia uskutočnené na vstupe. Pokiaľ ide o možnosť upravenú v článku 183 Smernice o DPH stanoviť, aby bol odpočet DPH buď prenesený do nasledujúceho obdobia alebo vrátený, Súdny dvor spresnil, že hoci členské štáty majú určitú slobodu pri stanovovaní podmienok vrátenia nadmerného odpočtu DPH, tieto podmienky nemôžu spochybňovať zásadu daňovej neutrality tým, že zdaniteľná osoba bude povinná znášať túto daňovú záťaž v celom rozsahu alebo sčasti.
V.
20. Pri skúmaní veci súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
21. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca žiadosťou zo dňa 8. februára 2017 požiadal Daňový úrad Prešov o priznanie úroku z vráteného nadmerného odpočtu DPH za november 2011. V žiadosti poukázal na to, že Daňový úrad Spišská Nová Ves začal 24.02.2012 kontrolu zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011. Kontrola bola ukončená protokolom Daňového úradu Prešov č. 103273684/2016 z 03. 06. 2016. Správca dane daňovou kontrolou nezistil rozdiel oproti nadmernému odpočtu uvedenému v daňovom priznaní vo výške 126 724, 32 eur. Správca dane vrátil sumu nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 115 936, 80 eur 17.06.2016 a rozdiel v sume 10 787, 52 € bol započítaný s daňovou povinnosťou za zdaňovacie obdobie december 2016. Poukázal na článok 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pre ktorého Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Podľa ustanovenia § 86 zákona č. 222/2004 Z.z. týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 6. Systém dane z pridanej hodnoty bol zavedený smernicou Rady 77/388/EHS (Šiesta smernica), ktorá bola s účinnosťou od 1. januára 2007 nahradená smernicou Rady 2006/112/ES. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD z 12. 05. 2011 a uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-120/15 Kovozber z 21. 10. 2015, ktorých predmetom bol návrh na začatie konania o prejudiciálncj otázke podľa čl. 183 smernice 2006/112/ES, a to od akého okamihu vzniká v prípade vrátenia nadmerného odpočtu na základe daňového priznania k DPH platiteľovi dane nárok na úroky od správcu dane. Z uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-120/15 Kovozber, s. r. o. z 21. 10. 2015 vyplýva okrem iného nasledovné. Hoci článok 183 smernice o DPH nestanovuje povinnosť zaplatiť úroky z nadmerného odpočtu DPH, ktorý sa má vrátiť, ani deň, od ktorého na tieto úroky vzniká nárok, táto okolnosť sama osebe neumožňuje prijať záver, že uvedené ustanovenie sa musí vykladať v tom zmysle, že na podmienky stanovené Členskými Štátmi na vrátenie nadmerného odpočtu DPH sa nevzťahuje nijaká kontrola podľa práva Únie. Vrátenie sa uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom, pričom prijatý spôsob vrátenia nesmie v nijakom prípade pre zdaniteľnú osobu predstavovať žiadne finančné riziko. Súdny dvor uznal, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byt' v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať túto lehotu za neprimeranú, ak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly. Súdny dvor však zdôraznil, že keďže zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality. Keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania. Vnútroštátna právna úprava nie je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady daňovej neutrality pripomenutej v bode 21 tohto uznesenia, podľa ktorej vrátenie nadmerného odpočtu DPH sa musí uskutočniť v primeranej lehote, keďže v prípade začatia daňovej kontroly má za následok zadržanie finančných prostriedkov zodpovedajúcich nadmernému odpočtu DPH zdaniteľnej osobe počas podstatného obdobia, ktoré môže byť šesť- až dvanásťkrát dlhšie, ako je zdaňovacie obdobie jedného mesiaca. Právna úprava, ktorá ponecháva daňovým orgánom možnosť začať daňovú kontrolu kedykoľvek, dokonca aj tesne pred uplynutím lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, čím umožňuje značné predĺženie lehoty na toto vrátenie, nielenže vystavuje zdaniteľnú osobu finančným nevýhodám, ale navyše zdaniteľná
osoba nemôže predvídať dátum, od ktorého môže disponovať finančnými prostriedkami vo výške sumy nadmerného odpočtu DPH, čo pre ňu predstavuje ďalšiu záťaž. Z uvedeného vyplýva, že zdaniteľné osoby, ako je žalobkyňa vo vnútroštátnom konaní, ktorej bol vrátený nadmerný odpočet DPH po skončení daňovej kontroly, ktorej dĺžka presiahla primeranú lehotu, majú podľa práva Únie nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Pri výpočte úrokov sa musí zobrať do úvahy ako počiatočný okamih deň, keď by mal byť nadmerný odpočet DPH v súlade so smernicou o DPH obvykle vrátený. Pokiaľ ide o povinnosti vnútroštátneho súdu v súvislosti s aplikáciou svojho vnútroštátneho práva, treba pripomenúť, že v prípade chýbajúcich právnych predpisov Európskej únie v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu stanoviť podmienky, za akých sa majú zaplatiť úroky z omeškania. Tieto podmienky však musia rešpektovať zásady ekvivalencie a efektivity, teda nesmú byť nevýhodnejšie ako podmienky pri podobných nárokoch založených na ustanoveniach vnútroštátneho práva, ako ani stanovené takým spôsobom, aby prakticky znemožnili výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie alebo tento výkon nadmerne sťažili. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 183 prvý odsek smernice o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je vo veci samej, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. Správca dane je podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ povinný vrátiť daňovému subjektu nielen nadmerný odpočet, ale súčasne mu i uhradiť úrok, a to od doby kedy nadmerný odpočet mal byť vrátený. Opačný postup je podľa Súdneho dvora EÚ v priamom rozpore s princípom proporcionality a neutrality DPH. Na základe uvedeného žiadal o priznanie úroku z vráteného nadmerného odpočtu DPH za november 2011, a to za dobu od 31. dňa od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za uvedené zdaňovacie obdobie do doby vrátenia nadmerného odpočtu.
22. O žiadosti rozhodol Daňový úrad Prešov preskúmavaným rozhodnutím - opatrením zo dňa 01.03.2017 č. 100378152/2017.
VI.
23. Správny súd konštatuje, že Daňový úrad Prešov pri posudzovaní a rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 08. februára 2017 o priznanie úroku z vráteného nadmerného odpočtu DPH za november 2011 neprihliadal na judikatúru Európskeho súdu ani na úniové právo, ktorými je viazaný. Nesprávna je aj jeho argumentácia, že z dôvodu, že ustanovenie § 89a zákona č. 222/2004 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2017 upravuje nárok na zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, a podľa ktorého nárok na úrok platiteľovi dane vznikne v prípade, ak daňová kontrola začatá v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu pred 1. januárom 2017 nebola k 1. januáru 2017 skončená, za predpokladu splnenia ďalších podmienok podľa § 79a novely zákona a u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2011 bola kontrola ukončená 07.06.2016, nadmerný odpočet vrátený 17.06.2016 - teda v roku, kedy v zákone nebolo upravená náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly a teda nemá nárok na úrok z nadmerného odpočtu, aj keď mu tento bol zjavne zadržiavaný neprimerane dlhú dobu, čím bolo zasiahnuté jeho práv a oprávnených záujmov.
24. Vzhľadom na uvedené súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
25. V ďalšom konaní bude povinnosťou Daňového úradu Prešov postupovať v zmysle vyššie uvedeného a posudzovať žiadosť žalobcu na priznanie úrokov z vráteného nadmerného odpočtu za november 2011 v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, na ktoré Krajský súd poukázal.
26. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 167 ods. 1 S.s.p., keďže bol v konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 S.s.p.
27. Senát rozhodol v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.