Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cpr/2/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobkyne: V. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XX, M., zastúpená: JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, Nádražná č. 23, Malacky, proti žalovanej: LSE - LIFE STAR EMERGENCY, s.r.o., so sídlom Limbova 1, Limbach, IČO: 35 877 618, zastúpený: SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., so sídlom Palisády 32, Bratislava, IČO: 36 681 075, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 15.05.2013 daná žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. e) žalovanou je n e p l a t n á.

II. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného sa končí dňom 31.10.2014.

III. Žalovaná je povinná uhradiť žalobkyni do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku: sumu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,5% ročne od 01.10.2013 do zaplatenia, sumu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,5% ročne od 31.10.2013 do zaplatenia, sumu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 01.12.2013 do zaplatenia, sumu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 31.12.2013 do zaplatenia, sumu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 31.01.2014 do zaplatenia, sumu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 01.03.2014 do zaplatenia, sumu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 31.03.2014 do zaplatenia, sumu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 01.05.2014 do zaplatenia, sumu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 31.05.2014 do zaplatenia, sumu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,15% ročne od 01.07.2014 do zaplatenia, sumu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,15% ročne od 01.10.2014 do zaplatenia, sumu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,15% ročne od 31.10.2014 do zaplatenia titulom náhrady mzdy.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.09.2013 a jej zmenou zo dňa 13.04.2015 domáhala určenia, že výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1, písm. e) zák. č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „“), daná žalobkyni žalovanou s účinnosťou ku dňu 31.07.2013 je neplatná a pracovný pomer na dobu neurčitú žalobkyne založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.05.2011 u žalovanej ďalej trvá. Žalobkyňa sa taktiež domáhala zaplatenia náhrady mzdy vo výške 9.049,39 eur spolu s príslušenstvom.

2. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a uplatnila si trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

3. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila nasledovne. Od 01.05.2011 žalobkyňa u žalovanej pracovala ako zamestnankyňa na trvalý pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú ako dispečerka dopravnej zdravotnej služby. Listom zo dňa 28.03.2013, ktorý žalovaná doručila žalobkyni na pracovisku jej oznámila, že s ňou okamžite končí pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť v mesiacoch november a december 2012. Porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať v tom, že dňa 24.11.2012 odmietla vybaviť prevoz dialyzovaných pacientov, dňa 24.11.2012 odmietla vybaviť dovoz krvných konzerv z Hematologických oddelení Nsp Nové Zámky, Nsp Trnava, Nemocnica Ružinov do Nsp Malacky a v dňoch 03.01.2013 - 22.01.2013 nezabezpečenie prevozu dialyzovaných pacientov. Žalobkyňa reagovala na okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 03.04.2013 v ktorom uviedla, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o vykonštruované dôvody ako aj z dôvodu procesných pochybení zo strany žalovaného a to nedodržanie lehoty v zmysle § 68 ods. 2 zákonníka práce. Následne sa žalobkyňa a žalovaná dohodli na pokračovaní pracovného pomeru a žalovaná požiadala, aby žalobkyňa po ukončení práceneschopnosti nastúpila opätovne do zamestnania. Dňa 15.05.2013 prišla na pracovisku za žalobkyňou konateľka žalovanej a predložila jej na podpis listinu. Listinu žalobkyňa odmietla podpísať, nato konateľka žalovanej vytiahla z kabelky ďalší list a ten dala podpísať prítomným svedkom. Na túto skutočnosť žalobkyňa zareagovala tak, že si chce list prevziať na čo konateľka žalovanej zareagovala tak, že žalobkyni povedala, aby si zbalila všetky veci a odišla. Dňa 23.05.2013 prevzal manžel žalobkyne listovú zásielku, v ktorej žalovaná oznámila, že na základe skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákonníka práce, doručenej žalovanou podľa § 38 ZP, jej pracovný pomer končí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby a to dňom 31.07.2013. Žalobkyňa na uvedené skutočnosti reagovala listom zo dňa 05.06.2013, v ktorom žalovanej oznámila, že žiadna výpoveď jej nebola doručená, že oznámenie, ktoré prevzal jej manžel dňa 23.05.2013 nepovažuje za výpoveď, podľa nej výpovedné dôvody pre porušenie pracovnej disciplíny nie sú dané a preto tento postup zamestnávateľa považuje za diskriminačný a v rozpore so zákonom. Zároveň žalovanej oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Na uvedený list žalobkyňa odpoveď nedostala. Keď po ukončení práceneschopnosti požiadala žalovanú o dovolenku, žalovaná jej oznámila, že jej pracovný pomer skončil dňa 31.07.2013. Následne jej bol doručený zápočtový list. Žalobkyňa s výpoveďou danou zo strany žalovanej nesúhlasí. Výpoveď daná žalobkyňou je podľa nej neplatná, nakoľko nebola zákonným spôsobom doručená a nebola oboznámená s dôvodmi, pre ktoré jej bola výpoveď daná.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 19.12.2013, v ktorom uviedla, že so žalobkyňou uzatvorili pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.05.2011. Žalobkyňa u žalovanej pracovala ako dispečerka dopravnej zdravotnej služby. V zmysle č.l. VII bod 7.1 Pracovnej zmluvy bola žalobkyňa povinná vykonávať práce osobne, pracovať zodpovedne a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, dodržiavať zásady spolupráce s ostatnými zamestnancami zamestnávateľa a dodržiavať pracovnú disciplínu a všetky právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, a to vrátane predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, predpisov o požiarnej ochrane. Z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny v čase od 24.11.2012 do 22.01.2013, kedy žalobkyňa neoprávnene odmietla vybaviť dialyzovaných pacientov, dovoz krvných konzerv, odmietla komunikovať so službukonajúcimi sestrami z dialýzy a nezabezpečila prevoz dialyzovaných pacientov, adresovala žalovaná žalobkyni dňa 28.03.2013 po upozornení na možnosť výpovede list, ktorým žalobkyni oznámila, že z vyššie uvedených dôvodov s ňou v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce okamžite končí pracovný pomer. V liste zo dňa 03.04.2013 žalobkyňa žalovanú upozornila na procesné pochybenie súvisiace s nedodržaním subjektívnej lehoty na doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce a trvala na ďalšom zamestnávaní. Žalobkyňa zároveň uviedla, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli účelové, vykonštruované a nepravdivé. Žalovaná v liste zo dňa 15.04.2013 vyjadrila súhlas s tvrdením žalobkyne a súhlasila s ďalším zamestnávaním. Žalovaná však naďalej trvá na tom, že napriek formálnemu pochybeniu dôvody, pre ktoré sa so žalobkyňou pokúšala okamžite skončiť pracovný pomer sú dané, skutočné a mali za následok závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 14.05.2013 žalobkyňa opakovane porušila pracovnú disciplínu tým, že opustila svoje pracovisko skôr, ako jej končila pracovná služba, čím porušila § 81 písm. b) Zákonníka práce a v uvedený deň aj napriek príkazu nadriadeného pracovníka a existujúcim podkladom nezabezpečila prevoz dvoch

pacientov do zdravotníckeho zariadenia na vykonanie dialýzy v súlade s harmonogramom prevozov a v rozpore s príkazom nadriadeného, čím ohrozila život pacientov a porušila § 81 písm. a) Zákonníka práce, žalovaná doručila žalobkyni dňa 15.03.2013 výpoveď pracovnej zmluvy, ktorou žalobkyni za splnenia zákonom požadovaných podmienok oznámila, že s ňou končí pracovný pomer výpoveďou v zmysle §63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalovaná zároveň požiadala v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, aby súd v prípade úspechu žalobkyne v spore rozhodol o jeho skončení vzhľadom na to, že nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: pracovnou zmluvou zo dňa 01.05.2011, skončením pracovného pomeru zo dňa 28.03.2013, oznámením o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 28.03.2013, e mailovou komunikáciou zo dňa 05.12.2012, skončením pracovného pomeru - pokusom o zmier zo dňa 03.04.2013, pokusom o zmier - odpoveď zo dňa 15.04.2013, oznámením o nástupe do zamestnania zo dňa 26.04.2013, oznámením o skončení pracovného pomeru, oznámenie o skončení pracovného pomeru, skončenie pracovného pomeru pokus o zmier zo dňa 05.06.2013, zápočtový list zo dňa 03.08.2013, mzdovým listom za rok 2013, náplňou práce „dispečer“, knihou dochádzky, potvrdením o dočasnej práceneschopnosti žalovanej, záznamom z návštevy žalobkyne u žalovanej zo dňa 29.03.2013, oznámením o poistnej udalosti Sociálnej poisťovne zo dňa 10.06.2013, žiadosťou o poskytnutie dovolenky zo dňa 31.07.2013, potvrdením o dočasnej práce neschopnosti zo dňa 16.05.2013, žiadosťou o zaslanie výpovede z pracovného pomeru zo dňa 12.08.2013, a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní predniesla žalobu zhodne ako bola podaná v písomnom vyhotovení. Ďalej uviedla, že výpoveď nebola žalobkyni doručená. Na pracovisku sa jej zástupkyňa žalovanej pokúšala doručiť dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú odmietla podpísať, následne z kabelky vybrali iný list, ktorý predložila spolupracovníkom na potvrdenie odmietnutia podpisu zo strany žalobkyne. Výpoveď pracovnej zmluvy a jej neprebratie podpísali p. A. W. a p. C. O..

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich písomných vyjadreniach a žiada súd aby žalobu žalobkyne zamietol a zaviazal ju k náhrade trov konania. Podľa žalovanej výpoveď žalobkyni bola doručená dňa 15.05.2013 a je platná, obsahuje výpovedné dôvody a bola doručovaná na pracovisku dňa 15.05.2013. O odmietnutí prevzatia listiny svedčia podpisy ďalších dvoch zamestnancov prítomných na pracovisku.

8. Svedok A. W. na pojednávaní uviedol, že podpísal výpoveď z dôvodu, že žalobkyňa túto odmietla na pracovisku prevziať. Či podpísal dokument totožný s dokumentom, ktorý bol predložený žalobkyni uviesť nevedel, nepamätal si, zároveň uviedol, že videl len poslednú stranu dokumentu, ktorý podpísal. Dcéra konateľa na pracovisku v deň doručovania dohody, resp. výpovede nebola prítomná, predpokladal, že bola chorá.

9. Svedok C. O. na pojednávaní uviedla, že so žalobkyňou mala v daný deň službu, bola požiadaná zo strany vedenia o to, aby dala pozor na to ako žalobkyňa pracuje. V ten deň zároveň prišla p. M.Á. a p. W. a priniesla žalobkyni výpoveď. Povedala, že si neplnila svoje povinnosti a preto jej dala okamžitú výpoveď. Žalobkyňa výpoveď odmietla prevziať. Preto mali napísať, že žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď. To, že sa jednalo o výpoveď im povedala p. Micskiová, svedkyňa listinu nečítala vzhľadom na to, že sa jednalo o výpoveď žalobkyne. Mala len vedomosť o nesplnení si povinnosti zo strany žalobkyne v tom, že sa jednalo o dialyzovaného pacienta.

10. Svedok E. M. na pojednávaní uviedla, že u žalovaného má na starosti personálnu a mzdovú agendu, žalobkyňu pozná, pracovala u žalovaného ako dispečerka, bola viackrát upozorňovaná na porušenie pracovnej disciplíny pre neplnenie pracovných povinností. Asi dva dni pred podaním výpovede nezabezpečila prevoz dialyzovaných pacientov a tiež odišla skôr z práce. V daný deň doručovania výpoveď na pracovisko prišla spolu s dcérou Ž. a mala prichystané dve alternatívy výpovede. V prvom rade sa chceli so žalobkyňou dohodnúť na skončení pracovného pomeru, čo nebola ochotná podpísať, tak svedkyňa dala svedkom podpísať papier, že nebola ochotná podpísať prevzatie výpovede. Svedkyňa ďalej vo svojej výpovedi spresnila, že žalobkyňa odmietla podpísať dohodu a druhý papier predložila

svedkom, avšak im ho neodovzdala, lebo žalobkyňa odmietla podpísať dohodu. Žalobkyňa požiadala svedkyňu o možnosť sa o dohode poradiť s právnikom, na čo jej svedkyňa povedala, že nemôže.

11. Svedok Ž. M., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní uviedla, že je zamestnancom u žalovanej, zároveň je dcérou konateľa žalovanej a riaditeľky spoločnosti. Dňa 15.05.2013 nebola na pracovisku prítomná, o doručovaní dohody a výpovede sa dozvedela sprostredkovane od E. M.. Teda vedela, že žalobkyňa odmietla podpísať dohodu a prevziať výpoveď. Dňa 14.05.2013 žalobkyňa nezabezpečila prevoz dialyzovaných pacientov, pričom takýto pacienti sú v ohrození už keď sa na dialýzu omeškajú. Tieto informácie mala od kolegyne. Žalobkyňa nezabezpečila auto, ktoré malo prísť pre dialyzovaného pacienta a prevziať ho na dialýzu. Táto povinnosť žalobkyni vyplývala z denného plánu dispečera a z denného rozpisu dialyzovaných pacientov. Plán dispečera je jeho pracovnou náplňou a denný rozpis dialyzovaných pacientov majú k dispozícii dispečerky. Na otázku, či žalovaná urobila nejaké opatrenia po neúspešnom prvom skončení pracovného pomeru, aby predišli opakovaniu chýb, svedkyňa uviedla, že keď vedeli, že so žalobkyňou sú problémy začali riešiť vec s advokátskou kanceláriou. Pracovnú náplň žalobkyne svedkyňa na pojednávaní nevedela predložiť, avšak súdu uviedla, že so žalobkyňou sama niekoľkokrát trpezlivo hovorila, čo je jej pracovnou náplňou.

12. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 25.04.2016 uviedla, zhruba o 15 tej hodine dňa 15.05.2013 (pracovnú) dobu mala do 16:00 hod, za ňou prišla E. M., ktorá dávala podpísať dokument, že hrubo porušila pracovnú disciplínu, nebolo to, že pracovný pomer mal skončiť dohodou. Žalobkyňa jej povedala, že to nepodpíše. Následne E. M. vytiahla nejaký papier z tašky, ktorý dala podpísať dvom prítomným svedkom a to vodičovi a dispečerke, ktorí sa podpísali na druhý list, pričom vôbec nemohli vedieť, čo je na prvom liste. Žalobkyňa taktiež trvala na tom, aby podpísala, že výpoveď odmieta prevziať, v čom jej E. M. zabránila a povedala jej, že si má zobrať veci a odísť. Žalobkyňa však namietala, že jej pracovná doba ešte neskončila, avšak ona svoje tvrdenie zopakovala. K tvrdenému nezabezpečeniu prevozu dvoch pacientov na dialýzu dňa 14.05.2013 uviedla, že nikto jej nepovedal, čo má robiť, nebola poučená, nikto jej nepovedal, ako to má zabezpečiť. Toto sa stalo na pracovisku v Bratislave, kde v tom čase bola 14 dní.

13. Svedkyňa Z. A. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa nastúpila k žalovanej po praxi v Malackách, mala na starosti prevoz pacientov po Bratislave a prevozy pacientov na dialýzu, po čase sa zistilo, že žalobkyňa Bratislavu prirodzene dobre nepozná a mala na starosti iba prevoz dialyzačných pacientov. Zároveň sa ako kolegyne snažili žalobkyni pomôcť adaptovať sa na nové pracovné miesto. Pomáhala jej so zabezpečovaním prevozov, so zabezpečením prevozov dialyzovaných pacientov, neskôr jej dali na starosť len prevoz dialyzovaných pacientov, s čím jej svedkyňa naďalej pomáhala, i keď predpokladala, že po praxi v Malackách so zabezpečovaním prevozu len dialyzovaných pacientov už nebude mať problém. Sama svedkyňa bola premiestnená na pracovisko do Malaciek, ktoré nepoznala, musela som si zobrať do ruky mapu a zaučiť sa, toto zaučenie jej mohlo trvať zhruba dva týždne až jeden mesiac. Šoféri dispečerovi pomoc pri zaučení neposkytujú. Žalobkyňa sa pýtala na to, akým spôsobom sa riešia Bratislavské prevozy, mimo bratislavské prevozy a podobne.

14. Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.05.2011 má súd preukázané, že žalobkyňa bola u žalovanej zamestnaná na dobu neurčitú odo dňa 01.05.2011 na pozícii dispečer zdravotnej služby.

15. Zo skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.03.2013 vyplýva, že žalovaná sa pokúšala so žalobkyňou skončiť pracovný pomer okamžite dňa 28.03.2013 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

16. Z oznámenia o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 28.03.2013 vyplýva že žalovaná upozornila žalobkyňu na porušenie pracovnej disciplíny.

17. Z e mailovej komunikácie zo dňa 05.12.2012 vyplýva, že P. P. adresovala e mail audit.lse@gmail.sk <mailto:audit.lse@gmail.sk>, kde informovala o vzniknutom probléme pri prevoze imobilných pacientov, ktorí boli hospitalizovaní na NÚSH, nakoľko sa jednalo o opakovanú situáciu. Jednalo sa o problém zo dňa 24.11.2012 kedy dispečerka odmietla vybaviť prevoz pacientov s odôvodnením, že má všetky sanitky mimo Bratislavy a 01.12.2012 dispečerka nechcela komunikovať vôbec so službukonajúcimi sestrami z dialýzy a odvolávala ich na Záchranu.

18. Zo skončenia pracovného pomeru - pokus o zmier zo dňa 03.04.2013 má súd preukázané, že žalobkyňa oznámila žalovanej dôvody neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a skutočnosť, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

19. Z pokusu o zmier - odpoveď zo dňa 15.04.2013 má súd preukázané, že žalovaná žalobkyňu opätovne zamestnala.

20. Z oznámenia o nástupe do zamestnania zo dňa 26.04.2013 má súd preukázané, že žalobkyňa nastúpila po ukončení PN dňa 02.05.2013 na pobočku žalovanej DISPEČING LSE - pobočka Bratislava, areál Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava, vstup do budovy z Jahodovej ulice, v pracovnej dobe od 07:00 do 16:00 hod vrátane prestávky na obed.

21. Z oznámenia o skončení pracovného pomeru zo dňa (neuvedené) má súd preukázané, že žalovaná oznámila žalobkyni skončenie pracovného pomeru ku dňu 31.07.2013. Bez pripojenej doručenky. Pripojená obálka. Podľa záznamu na listine je uvedené, že poštu prevzal manžel žalobkyne dňa 23.05.

22. Zo skončenia pracovného pomeru pokusu o zmier zo dňa 05.06.2013 žalobkyňa oznámila žalovanej, že nesúhlasí s dôvodmi skončenia pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní.

23. Zo zápočtového listu zo dňa 03.08.2013 má súd preukázané, že žalobkyňa u žalovanej odpracovala 2 roky a 92 dní a výpoveď jej bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP.

24. Zo mzdových listov za rok 2013 má súd preukázané, že priemerná hrubá mzda žalobkyne u žalovanej bola 760,84 eur.

25. Z náplne práce „dispečer“ má súd ozrejmené, aké činnosti táto pracovná pozícia u žalovanej obsahuje.

26. Z knihy dochádzky, vyplýva, že neznáma osoba zaznamenala k odchodom žalobkyne záznamom, „že táto sa v čase kontroly o 15:45 hod nenachádza na pracovisku“.

27. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalovanej, L 467243 má súd preukázané, že žalobkyňa bola dočasne práceneschopná od 29.03.2013 do 03.05.2013

28. Z oznámenia o poistnej udalosti Sociálnej poisťovne zo dňa 10.06.2013 má súd preukázané, že žalovaná oznámila sociálnej poisťovni úraz žalobkyne, ktorý nebol žalovanou uznaný.

29. Z potvrdenia o dočasnej práce neschopnosti zo dňa 16.05.2013 vyplýva, že žalobkyňa bola práceneschopná od 16.05.2013 do 01.08.2013.

30. Podľa Čl. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 124/2006 Z. z. (ďalej len „ZP“) zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

31. Podľa § 81 zamestnanec je povinný najmä a/ pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b/ byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c/ dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d/ v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e/ hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f/ zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

32. Podľa § 178 ods. 1 zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

33. Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

34. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

35. Podľa § 68 ods. 2 zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

36. Podľa § 70 okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

37. Podľa § 77 neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

38. Podľa § 79 ods. 1 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

39. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) zákonníka práce je možné zamestnancovi dať pre dôvody, pre ktoré je možné okamžite skončiť pracovný pomer. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Skončenie pracovného pomeru musí byť medziiným písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvody uvedené v Zákonníku práce, ktoré v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom. Dôvody takéhoto skončenia pracovného pomeru musia byť v písomnej výpovedi uvedené tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje

pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.

40. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Výpoveď jej bola daná žalovanou z dôvodu, že porušila pracovnú disciplínu a to dňa 14.05.2013, kedy údajne opustila pracovisko najneskôr o 15:40, pritom jej pracovná doba mala byť v zmysle pracovnej zmluvy do 16:00 hod, čím porušila § 81 písm. b) Zákonníka práce, zároveň dňa 14.05.2013 napriek príkazu nadriadeného pracovníka mala nezabezpečiť prevoz dvoch pacientov do zdravotníckeho zariadenia na vykonanie dialýzy v súlade s harmonogramom prevozov, čím mala ohroziť život pacientov.

41. Z hľadiska skutkového stavu bolo zistené, že žalobkyňa pracovala u žalovanej na základe pracovnej zmluvy z 01. mája 2011 ako dispečerka dopravnej zdravotnej služby s miestom výkonu práce na pracovisku Malacky a od 02.05.2013 na pracovisku v Bratislave. Priamo na pracovisku sa žalovaná mala pokúsiť dňa 15.05.2013 doručiť výpoveď, ktorú žalobkyňa odmietla prevziať a zároveň jej žalovaná mala túto doručiť poštou dňa 23.05.2013.

42. V konaní bolo medzi stranami sporu sporné doručenie výpovede žalobkyni, opustenie pracoviska žalobkyňou pred 16.tou hodinou dňa 14.05.2013 a schopnosť žalobkyne ako novo nastúpenej na pracovisku na pobočke v Bratislave vykonávať funkciu dispečerky riadne a samostatne, vzhľadom na jej pôsobenie na tomto pracovisku len od 02.05.2013 a teda, samostatná zodpovednosť za výkon tejto práce, resp. či zodpovednosť bola len na žalobkyni, alebo aj na pracovníčke, ktorá dohliadala nad jej zaučením pre podmienky nového pracoviska.

43. Vo vzťahu k posúdeniu neplatnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce bolo v konaní potrebné žalovanou preukázať, doručenie výpovede v písomnej forme, preukázanie dôvodov uvedených v Zákonníku práce, ktoré v nej boli skutkovo odôvodnené tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a či tieto boli prerokované odborovým orgánom. Zároveň je potrebné preukázať, že žalobkyňa sa dopustila konania skutkovo vymedzeného v skončení pracovného pomeru a toto konanie dosiahlo intenzity závažného porušenia pracovnej disciplíny.

44. Po preskúmaní doručenia výpovede ako formálnej podmienky jej platnosti mal súd za to, že výpoveď žalobkyne v časti, ktorá sa týkala nedoručenia výpovede na pracovisku (potvrdená aj svedeckými výpoveďami a čiastočne aj listinným dôkazom „Výpoveďou z pracovnej zmluvy zo dňa 15.05.2013, podpísaná A. W. a C. O.“), je pravdivá a zo strany žalovanej nebol preukázaný opak. Svedkovia zhodne na pojednávaní uviedli (nakoniec táto verzia bola potvrdená aj samotnou O.. M., ktorá výpoveď osobne doručovala), že žalobkyni sa doručovalo zo strany žalovanej „Skončenie pracovného pomeru dohodou“ a až následne keď túto odmietla podpísať zástupkyňa žalovanej predložila p. W. a p. O. na podpis inú listinu, ktorou bola samotná výpoveď s riadne špecifikovanými výpovednými dôvodmi. Teda takéto počínanie žalovanej nemôže súd vyhodnotiť ako doručenie výpovede, keďže žalobkyňa odmietla prevziať listinu „Skončenie pracovného pomeru dohodou“. Túto skutočnosť potvrdzuje aj samotný fakt, že žalovaná sa pokúšala o konvalidáciu doručovania výpovede na adresu žalobkyne. Žalovaná sa pokúšala výpoveď doručiť žalovanej opätovne písomne, avšak tá na pojednávaní pred súdom uviedla, že dňa 23.05.2013 sa preukázateľne nachádzala mimo svojho bydliska, bola na liečení a poštu s výpoveďou prevzal jej manžel, ktorý ju o doručenej výpovedi vzhľadom na jej zlý zdravotný stav ani neoboznámil. (R29/1995 Okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné, ak bolo doručené inej osobe než druhému účastníkovi tohto pomeru). Žalovaná toto tvrdenie žalobkyne žiadnym spôsobom nesporovala.

45. Čo sa týka vymedzenia dôvodov uvedených vo výpovedi a ich skutkového odôvodnenia tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom má súd za to, že tieto spĺňajú formálne náležitosti požadované § 70 Zákonníka práce.

46. Výpoveď nebolo potrebné prerokovať s odborovým orgánom vzhľadom na skutočnosť, že u žalovanej v čase dania výpovede žalobkyni žiaden odborový orgán nepôsobil.

47. Súd ďalej skúmal intenzitu konania žalobkyne, ktorá mala podľa tvrdenia žalovanej dosiahnuť takú mieru, že mohlo platne dôjsť k výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalovaná uviedla vo výpovedi dva dôvody, pre ktoré dala žalobkyni výpoveď. Prvým dôvodom bolo opustenie pracoviska pred riadnym uplynutím pracovného času. Opustenie pracoviska preukazovala záznamom z knihy dochádzky, kde vlastnoručne zaznamenala, že v čase 15:45 hod dňa 14.05.2013 sa žalobkyňa na pracovisku už nemala nachádzať. V knihe, v ktorej bol tento záznam vykonaný absentuje uvedenie roka v ktorom malo k odchodu dôjsť a zároveň nie je z tohto listinného dôkazu možné zistiť, z ktorého pracoviska pochádza. Na viac súd má za to, že opustenie pracoviska o 15 minút skôr ako je koniec pracovnej zmeny, v čase keď pracovník pracuje pod dohľadom iného skúsenejšieho pracovníka, teda v čase zaučenia, nemôže zamestnávateľovi spôsobiť akúkoľvek škodu. Súd má za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v tejto časti porušenia pracovnej disciplíny.

48. Druhým dôvodom bolo neuposlúchnutie príkazu nadriadeného pracovníka na zabezpečenie prevozu dialyzovaných pacientov. Zo svedeckých výpovedí mal súd preukázané, že skutočne k takémuto konaniu došlo. Prevoz dialyzovaných pacientov musela zabezpečiť iná pracovníčka žalovanej (p. Z. A.), ktorá zároveň žalobkyňu na novom pracovisku zaúčala a viedla ju počas adaptačného obdobia, ktoré ako sama uviedla vo svojej výpovedi pri takto náročných úlohách trvá dva týždne až jeden mesiac. Z tejto výpovede má súd preukázané, že zodpovednosť za nezabezpečenie prevozu dialyzovaných pacientov mala nie len žalobkyňa, ale aj pracovníčka, ktorá ju zaúčala počas adaptačného obdobia. Súd považuje deviaty deň na novom pracovisko za čas, kedy bola v štádiu adaptácie sa na nové prostredie a podmienky a to aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa už obdobné pracovné úlohy vykonávala na pracovisku v Malackách. Z tohto hľadiska by bol správny postup zo strany žalovanej upozorniť na uvedené nedostatky tak žalobkyňu ako aj jej školiaceho pracovníka a prijať účinné opatrenia, aby k obdobnej situácii už nedošlo a dať žalobkyni primeraný čas na nápravu a nie pristúpiť k výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

49. Zo všetkých vykonaných dôkazov súd uzavrel, že žalovaná spôsobom ako vyžaduje § 70 Zákonníka práce žalobkyni výpoveď nedoručila, výpovedné dôvody síce riadne špecifikované vo výpovedi neboli preukázané a neboli takej intenzity, aby mohli byť podkladom pre výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

51. Počas konania žalovaná navrhla súdu, aby v prípade úspechu žalobkyne v konaní súd rozhodol, že sa pracovný pomer medzi stranami sporu končí. V konaní mal súd preukázané, že vzhľadom na rozvrátené vzťahy medzi stranami sporu by bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo inak nespravodlivé žiadať od žalovanej, aby prideľovala prácu žalobkyni, s ktorou neplatne skončila pracovný pomer a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

52. Súd mal listinnými dôkazmi preukázanú dôvodnosť žaloby v plnom rozsahu, preto priznal žalobkyni uplatnený nárok v sume 9.049,39 Eur titulom nevyplatenia mzdy za 12 mesiacov spolu s úrokom z omeškania uplatneným v zákonnej výške špecifikovaným vo výrokovej časti III. tohto rozsudku.

53. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu; v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, je výška úrokovej sadzby o päť percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania.

54. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď úspešnému žalovanému, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.