Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-53-2016.pdf
PDF · 106.3 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/53/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8, práv. zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35855673, proti žalovanej: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Košiciach, K. I. XXX/XX, o zaplatenie 182,13 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 63,38 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 63,38 EUR od 30.1.2015 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 15 EUR mesačne, pričom posledná, 5. splátka bude v sume 3,38 EUR, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku vždy k 20-temu dňu kalendárneho mesiaca pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 30 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 19.8.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 182,13 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 30.1.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná a žalobca uzatvorili Zmluvu o pripojení č. U., na základe ktorých žalobca vypožičal žalovanej 1 ks SIM karty, ktorá umožnila žalovanej využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom. 3. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia za využívanie telekomunikačných služieb poskytnutých žalovanej, zaplatenia zvyšných splátok kúpnej ceny mobilného zariadenia a nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá vznikla žalobcovi za 1 ks predaného telekomunikačného zariadenia. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a ich akciovou cenou, t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku k Zmluve o pripojení č. U. sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 82,38 EUR vyfakturovaných v období 9-11/2014 a neuhradila mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia v sume 21 EUR. Žalobca si uplatnil z titulu náhrady škody sumu 118,75 EUR , pri výpočte ktorých zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej.
4. Žaloba spolu s prílohami, poučenie pre spotrebiteľa v zmysle ust. § 292 CSP ( zák. č. 160/2015 Z.z.) v súlade s právnou úpravou účinnou od 1.7.2016 a s výzvou súdu na vyjadrenie sa k žalobe v zmysle ust. § 167 ods. 2 CSP bolo žalovanej doručené dňa 30.9.2015. Žalovaná vo svojom podaní doručenom súdu dňa 13.10.2016 uviedla, že uznáva svoj záväzok voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s. avšak, jej finančná situácia nedovoľuje uhradiť celú sumu jednorazovo, preto žiada súd o možnosť uhradiť záväzok formou mesačných splátok vo výške 15 EUR mesačne. Na odôvodnenie svojej žiadosti uviedla, že je v súčasnej dobe na materskej dovolenke. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.4.2017 uviedol, že trvá na úhrade pohľadávky aj s príslušenstvom v celom rozsahu, no zároveň súhlasí s úhradou istiny, úrokov z omeškania a trov konania v mesačných splátkach. Výšku splátok žalobca ponechal na rozhodnutí súdu. 6. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. 7. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8.11.2017, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd v y k o n a l navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení a po posúdení podstatných skutkových tvrdení za p r e u k á z a n é považuje : 8. Zo zmluvy o pripojení č. U. súd zistil, že žalobca ako poskytovateľ uzatvoril dňa 3.2.2005 Zmluvu o pripojení, Účastnícky program - Paušál 60, so žalovanou ako účastníkom a Dodatok k Zmluve dňa 26.6.2014, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej 1ks SIM karty, ktorá žalovanej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom. Zároveň žalovanej poskytol mobilný telefón Sony Xperia M white, ktorého trhová hodnota v dodatku k zmluve bola uvedená vo výške 180 EUR, za kúpnu cenu 30 EUR, s tým, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť prvú časť kúpnej ceny vo výške 4,80 EUR bez zbytočného odkladu po uzatvorení Dodatku a zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 25,20 EUR sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 18 splátkach v sume 1,40 EUR. Žalovaná sa zaviazala platiť žalobcovi odplatu na základe faktúr, ktoré jej žalobca v súlade so všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb vystaví. 9. Neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. 10. Pohľadávka žalobcu vznikla neuhradením faktúry č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie 9/2014 vo výške 41,79 EUR, faktúry č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie 9/2014 vo výške 5 EUR, faktúry č. XXXXXXXXXX. za zúčtovacie obdobie 10/2014 vo výške 25,99 EUR, faktúry č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie 10/2014 vo výške 5 EUR a faktúry č. XXXXXXXXXX. za zúčtovacie obdobie 11/2014 vo výške 20,60 EUR. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 40 EUR odpísaná, a preto si ju žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Na základe tejto skutočnosti si žalobca uplatňuje sumu 42,38 EUR titulom úhrad za poskytnuté služby. 11. Z listu nazvaného „pokus o pokonávku“ zo dňa 20.1.2015, súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 244,63 EUR za poskytnuté služby a zmluvnej pokuty/náhrady škody, nezaplatených splátok za zvyšnú časť kúpnej ceny mobilného zariadenia tiež za mimosúdne vymáhanie a poskytol jej dodatočnú lehotu plnenia do 29.1.2015. 12. Žalovaná suma pozostáva zo sumy 42,38 EUR titulom úhrad za poskytnuté služby, sumy 118,75 EUR titulom náhrady škody za poskytnuté telekomunikačné zariadenie Sony Xperia M white a sumy 21 EUR titulom nezaplatenej splátky za poskytnuté telekomunikačné zariadenie.
Zistený skutkový stav súd podradil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 13. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 14. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
15. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 18. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne. 19. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 20. Podľa ust. § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ust. § 442 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. 21. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 22. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 23. Podľa ust. § 44 ods. 1 citovaného zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 24. Podľa §4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. 25. Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 14.6.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 28. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 29. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
P r á v n e posúdenie veci : 30. Keďže uznávací prejav žalovanej vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13.10.2016 nie je jednoznačný, určitý a zrejmý, tak súd aj napriek návrhu žalobcu, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie (z 10.4.2017) nerozhodol rozsudkom podľa § 282 CSP. 31. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o pripojení, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, čo podlieha súdnej kontrole ex offo. 32. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalovaná do dnešného dňa žalobcovi nezaplatila faktúry za poskytnuté služby ani splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny za mobilné zariadenie. Súd preto na základe výsledkov dokazovania a cit. zák. ust. zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 42,38 EUR titulom úhrad za poskytnuté služby (82,38 EUR mínus odpísaná časť pohľadávky vo výške 40 EUR) a na zaplatenie sumy 21 EUR za neuhradené splátky, tak ako to požadoval žalobca v petite návrhu. 33. Pri rozhodovaní o náhrade škody, ktorú si žalobca uplatnil v sume 118,75 EUR súd posudzoval všetky aspekty a okolnosti, na základe ktorých žalobcovi škoda vznikla. Tak, ako vymedzil nárok žalobca na náhradu škody vyplýva, že tejto škody sa domáha z dôvodu porušenia povinností žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. 34. Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. 35. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalobného návrhu žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Z vyjadrenia žalobcu nie je zrejmé, či došlo k odpojeniu SIM karty/kariet pridelenej žalovanej, nakoľko tá porušila zmluvné povinnosti tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby. Ak by sa tak aj stalo, neznamená to však to, že by žalovaná porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu, pretože ak by dlžnú sumu uhradila žalobcovi, zrejme by došlo k opätovnému zapojeniu SIM karty/kariet zo strany žalobcu a zmluvný vzťah by trval ďalej. 36. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o pripojení č. U. s Dodatkom, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky nepreukázal a teda žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila. Je potrebné uviesť, že zmluvy neboli uzavreté na dobu určitú, teda iba na dobu viazanosti, ale na dobu neurčitú s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov a žalobca nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.
37. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971). 38. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože za mobilné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody a to príčinná súvislosť. Žalobca zo sumy 180 EUR, čo bola predajná cena telekomunikačného zariadenia, si uplatnil iba sumu 118,75 EUR z titulu náhrady škody, avšak z už vyššie uvedených dôvodov mu súd tento nárok na náhradu škody nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. 39. Nakoľko je nepochybné, že žalovaná porušila svoju povinnosť zaplatiť za žalobcom poskytnuté služby ako aj zvyšné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia riadne a včas, dostala sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z istiny počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti istiny. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 63,38 EUR od 30.1.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie uvedenej v pokuse o pokonávku zo dňa 20.1.2015 do zaplatenia. 40. Súd rozhodol o splácaní dlhu žalovanou v splátkach, nakoľko má za to, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery žalovanej, ktoré žalovaná súdu zdokladovala, je takéto riešenie vhodnejšie. Hľadiskami pre úvahu súdu bola výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovanej, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v danom prípade vzhľadom na osobné pomery žalovanej príliš ťaživé, a zároveň či by žalobca mohol dosiahnuť uspokojenie svojho nároku uložením povinnosti žalovanej plniť naraz v celom rozsahu. 41. Súd tak rozhodol aplikovaním analógie v procesnom práve s prihliadnutím na čl. 6 CSP, podľa ktorého súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu, vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Civilný sporový poriadok je programovo budovaný na koncepte silného sudcu, ktorému má procesné právo byť v najlepšom slova zmysle nástrojom na dosiahnutie rýchleho a spravodlivého rozhodnutia. Uvedená korekcia má byť vykladaná so zreteľom na základný cieľ civilného procesu, a tým je rýchle a spravodlivé rozhodnutie, čím má súd na mysli koncept formálnej spravodlivosti dodržaním atribútov spravodlivého procesu obsiahnuté predovšetkým v judikatúre najvyšších súdnych autorít, a z tejto množiny najmä Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva.
O trovách konania súd rozhodol : 42. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 44. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 46. Podľa zásad o náhrade trov konania súd rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v spore, t.j. vo výške 30 % (čo predstavuje konečný úspech žalovanej v spore, pretože zo 100 % žalovanej sumy 182,13 EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 63,38 EUR, čo je 35 % a neúspech vo výške 65 %). 47. O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).