Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-12-2017.pdf
PDF · 91.53 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava proti žalovanému : D. D., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. W. XXXX/XX, XXX XX U. o zaplatene 312,03 € s príslušenstvom takto,
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.02.2017, podanou na súd dňa 20.02.2017, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 312,03 € spolu s 5,00 % - tným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 20.02.2017 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu č.XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: U. XXX X.. Dňa 26.05.2016 došlo v Bratislave na Námestí 1.mája k škodovej udalosti tak, že žalovaný vodič motorového vozidla EČV: U. XXX X. zozadu zarazil do pred ním zastavujúceho vozidla EČV: U. XXX H.. Škoda na vozidle EČV: U. XXX H. bola vyčíslená na sumu vo výške 1.040,13 €. Žalobca uvedenú sumu poukázal poškodenému dňa 01.07.2016. Nakoľko žalovaný za poistné obdobie od 04.11.2015 do 03.11.2016, splatné dňa 04.11.2015 nezaplatil vôbec, žalobcovi vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Dňa 25.07.2016 vyzval žalobca žalovaného na náhradu časti poskytnutého plnenia vo výške 312,03 €, čo predstavuje 30 % z vyplateného poistného plnenia v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 21.03.2017. Vo vyjadrení uviedol, že v čase kedy došlo k dopravnej nehode už nebol držiteľom motorového vozidla. Motorové vozidlo žalovaný dňa 07.11.2015 predal N. Z., ktorý uzatvoril novú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorá bola v čase dopravnej nehody riadne platná. Škodová udalosť bola riadne zdokumentovaná a nahlásená do poisťovne osobou N. Z.. Preto má žalovaný za to, že poistné plnenie malo byť uskutočnené z povinného zmluvného poistenia uzatvoreného N. Z.. Skutočnosť, že s vozidlom nebol urobený prepis na nového majiteľa, žalovaný odôvodňuje tým, že mu nebola vyplatená celá kúpna cena a preto do poisťovne doručil iba kúpno - predajnú zmluvu. Žalovaný taktiež uviedol, že nemal vedomosť o danej dopravnej nehode, ktorá sa mala stať dňa 26.05.2016, nebol o nej upovedomený poisťovňou ani účastníkom nehody. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu ( Potvrdenie o poistní zodpovednosti č. XXX XXXXXXX , Poistná zmluva zo dňa 04.11.2015, Správa o nehode zo dňa 26.05.2016, Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 07.06.2016, Výzva na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 25.07.2016, Kúpna zmluva zo dňa 07.11.2015, Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX uzavreté medzi žalobcom a N. Z.) a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Dňa 04.11.2015 bola medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovaným ako poistníkom uzavretá Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX. Predmetom poistenia bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. F. O., P.: U. XXX X., ktorého vlastníkom a držiteľom bol žalovaný. Začiatok poistenia bol medzi zmluvnými stranami dojednaný na 04.11.2015.
6. Zo správy o nehode zo dňa 06.05.2016 vyplýva, že dňa 26.05.2016 o 17:00 hod. došlo k dopravnej nehode na Q. X.J. T. U.. Pri dopravnej nehode vodič motorového vozidla EČV: U. XXX X. narazil do motorového vozidla EČV: U. XXX H.. Zo správy o nehode taktiež vyplýva, že motorové vozidla zn. F. O., P.: U. XXX X. bolo poistené v poisťovni Kooperatíva a.s., pričom ako číslo poistnej zmluvy je uvedené č. XXXXXXXXXX.
7. Poškodený N. J. si uplatnil nárok na náhradu škody v spoločnosti Wüstenrot dňa 07.06.2016. Škoda bola vyčíslená na sumu 1.040,13 €.
8. Žalobca listom zo dňa 04.07.2016 oznámil poškodenému N.U. J., že dňa 01.07.2016 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého mu v prílohe prikladajú výpočet škody. Poistné plnenie mu zároveň v zmysle § 797 ods.3 OZ poukázali na jeho účet.
9. Zo žalobcom predloženého výpisu z inkasného účtu k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX za obdobie od 04.11.2015 do 16.01.2017 vyplýva, že žalovaný nemá za obdobie od 04.11.2015 do 03.11.2016 uhradené poistné.
10. Listom zo dňa 25.07.2016 vyzval žalobca žalovaného na úhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil žalobca ako poisťovateľ poškodenému v dôsledku spôsobenej škody.
11. Dňa 07.11.2015 došlo medzi žalovaným ako predávajúcim a N. Z. ako kupujúcim k uzavretiu Kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla zn. F. O., P.: U.- XXX X., T.: Y., ktorého výlučným vlastníkom bol žalovaný. V článku V zmluvy sa strany dohodli, že vozidlo bude kupujúcemu odovzdané v deň podpisu zmluvy. Predávajúci a kupujúci sa zároveň dohodli, že prepis vozidla v evidencii motorových vozidiel je oprávnený vykonať aj kupujúci, na čo ho predávajúci výslovne splnomocnil.
12. Žalovaný v konaní predložil súdu kópiu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 12.11.2015 medzi poistníkom N. Z. a žalobcom pre poistné obdobie od 13.11.2015 do 12.11.2016. Predmetom poistenia bolo vozidlo s EČV: U. XXX X..
13. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
14. Podľa § 788 ods. 2 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel oznámené.
15. Podľa § 788 ods. 3 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť len, pokiaľ je to na prospech poisteného.
16. Podľa § 791 ods. 1 OZ pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
17. Podľa § 796 ods. 1 OZ ten, kto s poistiteľom uzatvoril poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
18. Podľa § 1 ods. 1 PZP tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
19. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/381/20150401> v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
20. Podľa § 4 ods.4 zák.č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.
22. Podľa § 9 ods.1 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom zaniká aj zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel.
23. Podľa § 9 ods.4 zák. č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
24. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) PZP poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 28.05.2016 došlo k škodovej udalosti v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla EČV: U. XXX H., pričom vinníkom dopravnej nehody mal byť vlastník motorového vozidla EČV: U. XXX X.. Zo správy o nehode jednoznačne vyplýva, že ako vlastník tohto motorového vozidla je uvedená osoba N. Z., Q.. XX.XX. XXXX. N. Z. v správe označil ako poisťovateľa poisťovňu Kooperativa a.s., s ktorou mal mať uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Túto skutočnosť mal súd preukázanú taktiež zo žalovaným predloženej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá dňa 13.11.2015 medzi poisťovňou Kooperatíva a.s. a N. Z. na poistné obdobie od 13.11.2015 do 12.11.2016. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v čase dopravnej nehody t.j. 26.05.2016 bolo k motorovému vozidlu zn. F. O., P.: U. XXX X. uzavreté PZP kde bol ako poistník uvedený nie žalovaný, ale nový vlastník motorového vozidla N. Z., ktorý bol zároveň vinníkom dopravnej nehody. Túto skutočnosť preukazuje taktiež žalovaným predložená Kúpna zmluva zo dňa 07.11.2015 na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. F. O., P.: U. XXX X. z predávajúceho ( žalovaného) na kupujúceho N. Z.. Z uvedeného je zrejmé, že v čase dopravnej nehody už žalovaný nebol vlastníkom motorového vozidla a preto nebol zodpovedný za škodu spôsobenú dopravnou nehodou zo dňa 26.05.2016.
26. Súd poznamenáva, že na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom)
alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určité hohmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 27. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Z obsahu spisu mal však súd preukázané, že v čase dopravnej nehody žalovaný nebol účastníkom hmotno - právneho vzťahu z ktorého žalobca svoj nárok odvodzuje a teda nie je v konaní pasívne legitimovaný.
28. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu.
30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.