Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21T-102-2021.pdf
PDF · 81.6 KB
Case nature
Area
Subarea
21T/102/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom v trestnej veci proti obžalovanému E. Z., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 16. mája 2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný,
E. Z. B. F. B. O. I. P., narodený XX.XX.XXXX N. H., trvale bytom A. XX, X. H.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :
dňa 09.08.2020 v čase okolo 23:55 hod. v obci Jelšovce, okres Nitra, na ceste oproti rodinnému domu so súpisným číslom XXX fyzicky napadol príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru Lužianky ppráp. B. Z. tým spôsobom, že počas služobného zákroku hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Lužianky, ktorej členom bol aj ppráp. B. Z. oblečený v služobnej rovnošate Policajného zboru Slovenskej republiky, vykonávaného na základe oznámenia o podozrení z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, obvinený E. Z., ako podozrivá osoba z tohto protiprávneho konania, sa postavil do tesnej blízkosti oproti ppráp. B. Z. a udrel ho svojím čelom do oblasti čela, na čo obaja spadli na zem a následne boli zo strany ppráp. B. Z. proti obvinenému použité hmaty a chvaty sebaobrany na zabránenie jeho ďalšieho protiprávneho konania, pričom v dôsledku napadnutia obvineným utrpel poškodený ppráp. B. Z. pomliaždenie hlavy v oblasti čela vpravo a odreninu v oblasti pravého lakťa s dobou liečenia do 7 dní,
t e d a :
použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,
t ý m s p á c h a l :
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno k) Trestného zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti podľa 37 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona, výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Nitre (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podala Okresnému súdu Nitra dňa 9.12.2021 obžalobu sp.zn. 2Pv 453/20/4403, na E. Z. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaný“ ) pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Obžalovaná E. Z. využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe.
Prokurátor súdu navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného. Súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorý splnil zákonnú podmienku na prijatie jeho vyhlásenia, potom ako na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) odpovedal „áno“ a vyhlásenie obžalovaného podľa súdu korešpondovalo s vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní.
Súd tak z dôvodu uznania viny obžalovaným nevykonával dokazovanie, ale len za účelom uloženia trestu obžalovanému tak, že prečítal listinné dôkazy z vyšetrovacieho a súdneho spisu týkajúce sa obžalovaného.
Súd vykonaným dokazovaním postupujúc v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 10 Trestného poriadku zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie o vine a treste. V súdnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že skutok obžalovanému kladený obžalobou za vinu sa stal a že vyššie popísaný skutok spáchal obžalovaný. Obžaloba tak bola opodstatnená.
Obžalovaný týmto úmyselným protiprávnym konaním v súlade s ustanovením § 15 písmeno a) Trestného zákona naplnil všetky obligatórne - zákonné znaky prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Obžalovaný zákonné znaky prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona naplnil tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi úmyselným konaním obžalovaného na strane jednej a následkom vzniknutým na záujme chránenom zákonom, ktorým je poriadok vo veciach verejných - výkonu právomocí policajta ako verejného činiteľa, teda orgánu verejnej moci, súd nemal žiadne pochybnosti. Obžalovaný bol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčený zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe.
Súd tak mal zavinenie obžalovaného preukázané, predovšetkým jeho samotným vyhlásením, že je vinný zo spáchania skutku kladenému mu obžalobou za vinu.
Obžalovaný zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona naplnil tak po stránke formálnej ako aj po stránke materiálnej, súhrnom všetkých preukázaných okolností a skutočností jeho konania v tom, že fyzicky napadol príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru Lužianky ppráp. B. Z. tým spôsobom, že počas služobného zákroku, počas ktorého bol oblečený v služobnej rovnošate Policajného zboru Slovenskej republiky, sa postavil oproti nemu do jeho tesnej blízkosti a udrel ho svojím čelom do oblasti čela, pričom v dôsledku napadnutia poškodený ppráp. B. Z. utrpel pomliaždenie hlavy v oblasti čela vpravo a odreninu v oblasti pravého lakťa s dobou liečenia do 7 dní.
Podľa § 17 Trestného zákona, pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
Podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto použije násiliev úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Protiprávnosť činu je v danom prípade určená najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol protiprávnym konaním obžalovaného dotknutý, teda zachovaním poriadku vo veciach verejných spôsobom jeho vykonania, okolnosťami, za ktorých bol spáchaný a jeho následkami.
Súd pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanému podľa § 34 odsek odsek 4 Trestného zákona, prihliadal na spôsob spáchania činu obžalovaným a jeho následok, ďalej na zavinenie obžalovaného, kedy obžalovaný konal proti poškodenému v úmysle priamom, na pohnútku obžalovaného (agresívne správanie sa), na poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Súd z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov na (č.l. 272 - 288) zistil, že obžalovaný pred spáchaním činu neviedol riadny život a za dobu od 7.06.2017 do 09.08.2020 (do dňa spáchania skutku) sa dopustil 13 menej závažných priestupkov a za dobu od 10.08.2020 do 19.10.2021 sa dopustil 3 menej závažných priestupkov na úseku cestnej premávky a proti verejnému poriadku, za ktoré mu boli vždy v blokovom konaní uložené blokové pokuty najviac do sumy 70 eur. Súd z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný pred spáchaním činu nebol súdne trestaný.
Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona, keďže obžalovaný ako vyplynulo z príjmového pokladničného dokladu poškodenému - Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. nahradil spôsobenú škodu v sume 81,24 eur. Súd u obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Súd pri ukladaní trestu prihliadal na pomer poľahčujúcich okolností, ktoré prevažovali nad priťažujúcimi okolnosťami a obžalovanému tak trest ukladal podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, v upravenej zákonom stanovenej trestnej sadzbe tak, že znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu, teda v trestnej sadzbe 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že na naplnenie účelu trestu u obžalovaného postačuje trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona slúžiacom na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti), ale tiež prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a generálnej prevencie ako výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti ako potencionálnym páchateľom. Spoločnosť sa pred páchateľmi trestných činov ochraňuje jednak prvkom represie a prvkom výchovy. Je nepochybné, že v zmysle zásady proporcionálnosti musí byť trest úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom úmernosť je určovaná jednak úmyselným protiprávnym konaním obžalovaného ako aj možnosťou jeho nápravy.
Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam okrem správania sa páchateľa pred spáchaním trestného činu ako i jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967)
Súd pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude možné na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovaného dosiahnuť uložením trestu
odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby s jeho podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal vinu za spáchaný skutok, pričom svoj čin oľutoval už pri výpovedi v prípravnom konaní, čo predstavuje základný pilier účelu trestu spočívajúci v prevýchove páchateľa trestného činu, teda skutočnosť, že si obžalovaný uvedomuje protiprávnosť svojho konania a má k nemu kritický postoj.
Podľa názoru súdu napriek tomu, že obžalovaný svoje konanie obhajoval tým, že bol pod vplyvom alkoholu, z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že násilné správanie sa obžalovanému nie je cudzie, keďže sa dopustil okrem iného aj priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, vyhrážaním sa inému ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, vulgárnym správaním sa a naviac tiež priestupku zo dňa 27.03.2019, teda pred spáchaním trestného činu
- neuposlúchnutia výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, za ktorý mu bola uložená poriadková pokuta, nesporne druhovo obdobného konania, čo umocňuje obavu, že by obžalovaný z hľadiska generálnej prevencie mohol opakovane páchať násilnú trestnú činnosť. Konanie obžalovaného podľa názoru súdu nie je možné „bagatelizovať“, keďže verejní činitelia ako orgán verejnej moci pri výkone svojich právomocí na zabezpečenie poriadku vo veciach verejných zasluhujú primeranú ochranu.
Vyššie popísané skutočnosti odôvodňujú záver súdu o uloženom treste odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom výkonu na primeranú skúšobnú dobu, čím je predpoklad, že hrozba premeny trestu na trest nepodmienečný v prípade recidívy u obžalovaného zabezpečí naplnenie účelu trestu.
Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti o vine a treste obžalovanej rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.