Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci žalobcu: M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX S., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. XXX XXX XXXX 0, zo dňa 20. apríla 2017 a o doplatenie úrazovej renty, takto

rozhodol:

I./ Súd konanie v časti o doplatenie úrazovej renty v sume 3064,- Eur zastavuje.

II./ Súd žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. XXX XXX XXXX 0, zo dňa 20. apríla 2017, z a m i e t a .

III./ Žalobcovi sa náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. XXX XXX XXXX 0, zo dňa 20. apríla 2017, ktorými žalovaný zamietol odvolania žalobcu a potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie o zvýšení starobného dôchodku na sumu 432,20 EUR mesačne od 01.01.2016 a na sumu 449,10 EUR mesačne od 01.01.2017. Podľa obsahu napadnutých rozhodnutí žalobca žiadosťou, spísanou dňa 02.06.2016, požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie o priznanie starobného dôchodku odo dňa 17.05.2015. Dôchodkový vek žalobca podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, dňa 17.05.2015.

2. K námietke žalovaného o nesprávne určenej výške vymeriavacích základov za roky 1997, 2003 a 2005, žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie zisťovala správnosť vymeriavacích základov u Q.. M. S., správcu konkurznej podstaty SLZ, a. s. Hnúšťa „v konkurze“, Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec listami zo dňa 09.09.2016, zo dňa 13.10.2016 a zo dňa 14.11.2016, v ktorých bol správca konkurznej podstaty vyzvaný na oznámenie, či vo vymeriavacích základoch a hrubých zárobkoch uvedených na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia) je zahrnutá náhrada za stratu na zárobku z titulu choroby z povolania. Napriek tomu, že listy zo dňa 13.10.2016 a zo dňa 14.11.2016 boli osobne prevzaté splnomocnencom, do rozhodnutia žalovaného nebola požadovaná odpoveď zaslaná. Preto Sociálna poisťovňa, ústredie na určenie sumy starobného dôchodku zhodnotila vymeriavacie základy tak, ako ich uviedol a potvrdil zamestnávateľ účastníka konania na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia), ktoré účastník konania potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. V žiadosti o starobný dôchodok žalobca tiež vyhlásil, že úrazovú rentu, ani úrazový príspevok, na ktoré by mu vznikol nárok po 31.07.2006 nepoberá, ani si nárok na tieto dávky neuplatnil. Právne predpisy umožňovali zahrnúť náhradu za stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriacu za chorobu z povolania poskytovanú zamestnávateľom do hrubého zárobku na účely určenia sumy starobného

dôchodku v období od 01.10.1988 do 31.12.1996. Zamestnávateľ žalobcovi vyplácal náhradu za stratu na zárobku od roku 1977 a výplatu tejto náhrady prestal poskytovať po preradení účastníka konania na iné pracovisko a zvýšení mesačného zárobku. Z toho možno usúdiť, že zamestnávateľ žalobcovi nevyplácal náhradu za stratu na zárobku až do 31.12.2003. Preto Sociálna poisťovňa neprebrala výplatu tohto plnenia. Ak z údajov v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia nebolo zrejmé, či vo vymeriavacích základoch bola zahrnutá aj náhrada za stratu na zárobku, ktorú účastníkovi konania vyplácal zamestnávateľ od roku 1977, na preukázanie tejto skutočnosti bolo potrebné predložiť potvrdenie platiteľa náhrady za stratu na zárobku, vyplatenej každý kalendárny rok, z ktorých vyplývalo, že sumy vyplatené ako náhrada za stratu na zárobku neboli zahrnuté do vymeriavacích základov na evidenčných listoch.

3. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne súm vymeriavacích základov za obdobie od 01.01.2009 do 16.05.2015 uviedol, že zamestnávateľ Banskobystrická regionálna správa ciest a. s. Banská Bystrica opätovne listom č. BBRSC/04835/2016 zo dňa 20.09.2016 potvrdil sumy vymeriavacích základov. Záverom žalovaný skonštatoval, že účastník konania v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť výšky jeho vymeriavacích základov a tým posúdenie jeho nároku na starobný dôchodok a následného rozhodnutia o jeho nároku na výplatu.

4. Žalobca v prvej časti žaloby uviedol, že mu bola priznaná choroba z povolania - PERFORATIO SEPTI nasi - rhitnitis sicca anterior, pretože pracoval v rizikovej skupine A1. Z toho dôvodu bol preradený na inú menej platenú prácu a bola mu doplácaná náhrada za stratu zárobku. Podľa názoru žalobcu postup pracovníkov odboru miezd a personálnej práce zamestnávateľa Slovenské lučobné závody a. s., Hnúšťa bol účelový, pretože spolupracovali s pobočkou žalovaného. Jeho zamestnávateľ neakceptoval viaceré opatrenia MPSVaR, čím chybne valorizoval žalobcovi mesačnú náhradu za stratu zárobku. Žalobca za tým účelom priložil fotokópiu listu zo dňa 10.10.2016, ktorý zaslal žalovanému, v ktorom uviedol odpis mesačných hrubých zárobkov od roku 1995 do roku 2005. Údaje sa podľa neho rozchádzajú s priloženou tabuľkou valorizovaných náhrad. Ďalej uviedol, že výkonná riaditeľka J.. Q. V. a vedúci odboru miezd, pán V. C. protokolárne neodovzdali do 31.12.2003 pre žalovaného doklady súvisiace s jeho chorobou z povolania. J.. V. svojim stanoviskom ochudobnila žalobcu, keď na výzvu o zameškanej výplate náhrad za stratu na zárobku si „vymyslela“ premlčanie nároku žalobcu po trojročnej lehote. Žalobca sa tak cíti traumatizovane, pretože pri určovaní výšky starobného dôchodku zo strany žalovaného pociťuje diskrimináciu. Žalovaný nechce akceptovať priznané zdravotné následky žalobcu ale ani finančnú náhradu - rentu, za priznanú chorobu z povolania, ktorá bola žalobcovi opätovne potvrdená v prepúšťacej správe zo dňa 24.11.2016 Univerzitnou nemocnicou Martin, Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie. V prípade jeho vyhlásenia v žiadosti o starobný dôchodok, v ktorom uviedol, že nie je poberateľom úrazovej renty a úrazového príspevku, ani si nárok na tieto dávky neuplatňuje, uvádza, že pri spísaní žiadosti došlo k nedorozumeniu, čo žalovaný zneužíva. Žalobca už listom zo dňa 14.12.2004 žiadal žalovaného o doplatenie náhrady za stratu na zárobku, ktoré mu bolo rozhodnutím č. 22-1492/2006 SP zo dňa 22.05.2006 zamietnuté. Žalovaný prijal listy dôchodkového poistenia od zamestnávateľa, ale zamestnávateľ v čase od 01.10.1988 do 31.12.1996 nezahrnul ani nesprávne vypočítaný doplatok náhrady za stratu na zárobku do hrubého zárobku žalobcu, čo teraz žalobcovi chýba vo vymeriavacích základoch, určených pre výpočet starobného dôchodku. Namieta, že v uvedenom období mali zamestnanci mzdovej učtárne náhradu za stratu zárobku započítať do vymeriavacích základov, inak povedané do hrubého zárobku. Záverom žiada, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného, uložil žalovanému povinnosť vykonať u správcu konkurznej podstaty úpadcu kontrolu plnenia povinností dávok nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia v období od 01.10.1988 do 31.12.1996, úrazového poistenia a odvodov na sociálne zabezpečenie tak, aby žalovaný zistil skutkový stav evidencie a následne zjednal nápravu u žalobcovho bývalého zamestnávateľa.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. K námietke žalobcu ohľadne nesprávnej výšky vymeriavacích základov uviedol, že v odvolacom konaní bola zisťovaná správnosť vymeriavacích základov u Q.. M. S. listami zo dňa 09.09.2016, 13.10.2016 a 14.11.2016, v ktorých bol správca vyzvaný na oznámenie, či vo vymeriavacích základoch a hrubých zárobkoch uvedených na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia) bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku z titulu choroby z povolania. Požadované skutočnosti však neboli preukázané. S poukazom na § 232 zákona o sociálnom poistení uviedol, že ak bola zamestnávateľom

vyplatená náhrada za stratu zárobku, bol zamestnávateľ povinný sumu tejto náhrady za stratu zárobku zahrnúť do vymeriavacích základov a uviesť ich na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia. Sociálna poisťovňa, ústredie na určenie sumy starobného dôchodku zhodnotila vymeriavacie základy tak, ako ich uviedol a potvrdil zamestnávateľ žalobcu a ktoré žalobca potvrdil svojim vlastnoručným podpisom.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Rimavská Sobota protokolárne prevzala dňa 30.12.2003 na základe § 272 zákona o sociálnom poistení od zamestnávateľa Slovenské lučobné závody, a. s., Hnúšťa agendu odškodňovaných zamestnancov, ktorým vyplácal náhradu za stratu na zárobku do 31.12.2003 a nárok na výplatu tejto náhrady trval aj po tomto dátume. Medzi odovzdanými a prevzatými spismi sa prípad žalobcu nenachádzal, preto ho žalovaná neregistruje ako poberateľa úrazovej renty. Zamestnávateľ žalobcu poistnú udalosť žalovanej neohlásil, ani neodovzdal príslušné písomné doklady preukazujúce nárok na vyplácané plnenie, z čoho vyplýva, že zamestnávateľ žalobcovi nevyplácal náhradu za stratu na zárobku až do 31.12.2003. Žalovaná z toho dôvodu neprebrala výplatu tohto plnenia.

8. Žalobca v replike k podanému vyjadreniu uviedol, že v podstate súhlasí s tvrdeniami žalovaného. Poukazuje na pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom správnosť evidenčných listov. Dodal však, že pracovníčka mzdovej učtárne niekedy v marci nasledujúceho roka predloží zamestnancovi vyplnený formulár evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia a zamestnanec ho jednoducho podpíše vo viere pravdivosti údajov mzdovej učtárne. Zamestnanec si nemôže pamäť 12 hrubých zárobkov z predchádzajúceho roka. V ostatnom žalobca zopakoval svoje žalobné dôvody a poukázal na to, že žalovaný sa nevyjadril ku všetkým žalobným bodom. Opakovane žalobca zdôrazňuje, že žalovaný je povinný vykonať kontrolu u správcu konkurznej podstaty jeho zamestnávateľa. Žalobca v závere repliky vzniesol návrh, aby súd uložil žalovanému povinnosť doplatiť žalobcovi nevyplácanú úrazovú rentu od 01.01.2004 vo výške 370,92 Kčs/mesiac t. j. 12,31 EUR/mesiac, keď žalovaný prevzal od 01.01.2004 plnenie záväzkov za zamestnávateľa v zmysle § 272 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný je povinný vyplatiť nevyplácanú úrazovú rentu pre žalobcu s platnou valorizáciou podľa § 82 zákona o sociálnom poistení až do dátumu 31.05.2015, kedy žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok.

9. Žalobca doplnil svoje vyjadrenie podaním zo dňa 11.09.2017, v ktorom poukázal na otázku platnosti príslušných ustanovení zákona č. 65/1965 Zb. v spojení s § 106 ods. 2 OZ. Zároveň žalobca v dvadsiatich ôsmich bodoch zhrnul celkový skutkový stav predmetnej veci a predložil listiny, na ktoré odkazoval v podaní.

10. Následne žalobca doručil súdu dňa 27.09.2017 ďalšie doplnenie vyjadrenia k stanovisku žalovaného, ktorým žiada správny súd, aby uznal žalobcovi vypočítané osobné mzdové body, ktoré uvádza v priloženej tabuľke. Na tomto základe má krajský súd zaviazať žalovaného, aby podľa priloženej tabuľky s novými údajmi prepočítal žalobcov starobný dôchodok.

11. Nakoniec žalobca doručil súdu dňa 11.10.2017 ďalšie doplnenie vyjadrenia k stanovisku žalovaného, ktorým okrem iného žiada správny súd, aby vydal platobný rozkaz, ukladajúci žalobcovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3064,- Eur za zadržiavanú, valorizovanú, úrazovú rentu.

12. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 09.11.2017.

13. Žalovaný sa nariadeného pojednávania nezúčastnil. Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.

14. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe ohľadne preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí a na vyjadreniach, ktoré súdu doručil. Uviedol, že len požaduje, aby sa v štáte dodržiavali všetky zákony a aby všetky organizácie a aj zamestnávatelia dodržiavali zákon.

15. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 09.11.2017 vzal návrh na doplatenie nevyplácanej úrazovej renty späť. Z toho dôvodu správny súd podľa § 63 SSP konanie v časti o doplatenie úrazovej renty v sume 3064,- Eur zastavil.

16. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov a po preskúmaní veci dospel k záveru, že v predmetnej veci nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí, preto žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok zamietol.

17. Podľa názoru správneho súdu žalobou napadnuté rozhodnutia sú konzistentné, dostatočne odôvodnené, boli vydané na základe dostatočného zistenia skutkového stavu veci a správne orgány aplikovali na zistený skutkový stav správne ustanovenia zákona.

18. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

19. Podľa § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

20. Podľa § 232 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá.

21. Podľa § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

22. Správny súd zastáva právny názor, že žiadna zo vznesených námietok nezaložila dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Predmetom konania v správnom súdnictve je preskúmanie zákonnosti konania a rozhodnutia správneho orgánu. To znamená, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale právnym, t. j. správny súd v zásade vychádza zo skutkového stavu tak, ako ho zistil správny orgán (§ 119 SSP). Správny súd síce môže vykonať dokazovanie, ale len ak je to potrebné pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Správny súd v podstate preskúmava, či boli v priebehu správneho konania zachované procesné práva žalobcu, či správny orgán aplikoval na zistený skutkový stav správne zistenú právnu normu a či rozhodnutie správneho orgánu nie je svojvoľné a arbitrárne.

23. Ťažiskom námietok žalobcu bola skutočnosť, že žalovaný nepostupoval pri výpočte vymeriavacích základov pre starobný dôchodok správne, pretože doplatok za náhradu za stratu zárobku nebol jeho zamestnávateľom Slovenské lučobné závody a. s. zahrnutý do hrubého zárobku žalobcu.

24. V zmysle § 232 zákona o sociálnom poistení je každý zamestnávateľ povinný viesť za svojich zamestnancov evidenciu na účely dôchodkového poistenia formou tzv. evidenčných listov. Evidenčné listy obsahujú údaj o hrubej mzde zamestnanca za konkrétne obdobie.

25. Žalovaný vychádzal pri výpočte vymeriavacích základov pre určenie starobného dôchodku z evidenčný listov tak, ako to uviedol zamestnávateľ žalobcu. Preto ak žalobca namietal nesprávnosť evidenčných listov, bolo jeho procesnou povinnosťou predložiť také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé potvrdiť jeho tvrdenia. Žalobca také dôkazy na podporu svojich tvrdení nepredložil. Podľa názoru správneho súdu, ak žalobcovi bola vyplácaná náhrada za stratu zárobku, je predpoklad, že zamestnávateľ túto skutočnosť zohľadnil v hrubej mzde, čo sa odrazilo v evidenčných listoch za konkrétne obdobie. Tomu nasvedčuje aj podpis žalobcu na evidenčných listoch, čím žalobca vlastnoručne verifikoval ich správnosť. Preto súd považuje za kontraproduktívne, ak žalobca bez relevantných dôkazov namieta to, čo pôvodne sám považoval za správne.

26. Správny súd poukazuje na základnú zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a „strážia“ si svoje práva včas a dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby si svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva, majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.11.2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011).

27. Vzhľadom na uvedené je na ťarchu žalobcu, že v čase verifikácie konkrétnych evidenčných listov nedostatočne skontroloval správnosť uvedenej hrubej mzdy. Podľa názoru súdu žalobca v rozhodnom čase, kedy evidenčné listy podpisoval, mohol od zamestnávateľa žiadať, aby mu zahrnutie náhrady za stratu zárobku do hrubej mzdy dostatočne preukázal. Žalobca svoj nedostatočne starostlivý postup dokonca aj priznal v replike zo dňa 07.06.2017, ktorou reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe.

28. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný nebol pri preukazovaní relevantnosti námietky žalobcu nečinný, keď celkovom tri krát požadoval od správcu konkurznej podstaty Slovenských lučobných závodov, a. s. Hnúšťa v konkurze oznámenie, či vo vymeriavacích základoch a hrubých zárobkoch uvedených na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia bola zahrnutá náhrada za stratu zárobku. Keďže tieto skutočnosti neboli v konaní preukázané, správny orgán v súlade so zásadou hospodárnosti konania postupoval správne, keď pri určovaní vymeriavacieho základu vychádzal z dôkazov, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu. Nie je účelom správneho konania, aby správny orgán za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré je z objektívneho hľadiska obtiažne získať, pretože to môže viesť k neefektívnemu konaniu správneho orgánu, čo môže vyústiť do neprimeranej dĺžky administratívneho konania, najmä ak správnemu orgánu pre rozhodnutie vo veci postačujú dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu

29. Rovnako nie je úlohou žalovaného, aby v konaní o určenie starobného dôchodku nahrádzal nečinnosť žalobcu pri uplatňovaní si nárokov zamestnanca voči zamestnávateľovi, resp. aby naprával nedôsledné konanie zamestnanca voči zamestnávateľovi počas trvania pracovno-právneho vzťahu.

30. Správny súd považuje za správny postup žalovaného v prípade nezohľadnenia úrazovej renty a úrazového príspevku žalobcu. Žalobca už v podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku totiž sám vyhlásil, že úrazovú rentu, ani úrazový príplatok nepoberá a ani si nárok na tieto dávky neuplatnil.

31. Zároveň žalovaný zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Rimavská Sobota protokolárne prevzala dňa 30.12.2003 na základe § 272 zákona o sociálnom poistení od zamestnávateľa Slovenské lučobné závody, a. s., Hnúšťa agendu odškodňovaných zamestnancov, ktorým vyplácal náhradu mzdy za stratu zárobku do 31. decembra 2003 a nárok na výplatu tejto náhrady trval aj po tomto dátume. Keďže medzi prevzatými prípadmi sa prípad žalobcu nenachádzal, nedošlo k naplneniu hypotézy právnej normy podľa § 272 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej Sociálna poisťovňa preberá výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a choroby z povolania.

32. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s ustanovením § 139 ods. 2 SSP zaujal stanovisko k podstatným žalobným námietkam, pričom za rozhodujúce považuje to, že žalobca relevantnými dôkazmi nepreukázal, že deklarované evidenčné listy dôchodkového poistenia, ktoré sám podpísal, boli nesprávne, a že mu v rozhodnom čase podľa § 272 zákona o sociálnom poistení trval nárok na výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

33. Súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí a predchádzajúceho konania dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.04.2017 sú v súlade so zákonom. Preto súd žalobu žalobcu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

34. Žalobcovi, ktorý nemal úspech súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1, 2 SSP), v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.