Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/143/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci maloletých detí: R. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, a H. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom toho času u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matky - R. Y., bytom K. XX/X/X, XXXX L. G.-C., K., štátna občianka R. republiky X., právne zastúpená JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou, so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava, a otca - H.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dr. Y. D. XX, XXXX L. G.-C., K., toho času bytom V. XXX/XX, XXX XX L., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený Marko & Overton-Fox, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, v konaní o návrhu navrhovateľky, matky maloletých detí na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e návrat maloletých detí R. K. Y., nar. XX.XX.XXXX a H. J. Y., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“) do krajiny ich obvyklého pobytu do K. republiky.

II. Súd n a r i a ď u j e otcovi maloletých detí C. Y., nar. XX.XX.XXXX, aby maloleté deti navrátil na územie K. republiky do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. V prípade, že otec maloleté deti v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie K. republiky nenavráti, je matka maloletých detí R. Y., nar. XX.XX.XXXX, o p r á v n e n á po uplynutí stanovenej lehoty maloleté deti prevziať za účelom ich navrátenia do krajiny obvyklého pobytu maloletých detí, t.j. na územie K. republiky.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Tunajšiemu súdu bol dňa 05.09.2017 doručený návrh matky maloletých detí, zastúpenej právnou zástupkyňou, na nariadenie návratu maloletej do krajiny ich obvyklého pobytu, t.j. do K. republiky v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí na tom skutkovom základe, že maloleté deti mali v K. republike obvyklý pobyt, nakoľko od svojho narodenia žili obe v K., kde navštevovali základnú školu v L. G.-C. a to nepretržite až do apríla 2017, kedy otec odišiel s deťmi na územie Slovenskej republiky, do L., a to bez vedomia a súhlasu matky alebo rakúskeho súdu. Rodičia maloletých detí sú manželia. Matka maloletých detí sa v decembri 2015 rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti a Vianoce 2015 stráviť s deťmi u svojich rodičov v X.. Po návrate matky z X. otec bral deti od matky, nedovolil a stále nedovolí matke sa nerušene s deťmi stretávať a maloletým deťom uvádza informácie o matke, ktoré nie sú pravdivé. V K. je vedené konanie o opatrovnícke práva k maloletým deťom, a to na súde L. an der Z. pod značkou 3Ps/274/15t, kde rakúsky súd vykonáva rozsiahle dokazovanie a prijíma potrebné opatrenia. V konaní pred rakúskym súdom bol vypracovaný aj znalecký posudok, zo záverov ktorého okrem iného vyplynulo, že maloletá R. preberá pohľad otca detí na situáciu a jej popis situácie nepôsobí ako založený na prežití. R. sa nachádza v masívnom konflikte

lojality, kedy si otca idealizuje a znižuje hodnotu matky, aby pre seba tento konflikt vyriešila. Maloletá H. podľa zistení a záverov znalca je vo svojej tvorbe vôle v intenzívnej miere ovplyvňovaná staršou sestrou. Znalec tak podľa matky dospel k jasnému záveru, že ani maloletá R. ani maloletá H. nie sú schopné vyjadriť svoj autentický názor vzhľadom na situáciu medzi rodičmi, v ktorej sa nachádzajú. K. súd na pojednávaní vo veci dňa 20.06.2017 nariadil uznesenie sp. zn. 3PD 274/15t, ktorým odňal otcovi rodičovské právo v časti výberu školy pre maloleté deti a toto právo zveril príslušným orgánom pomoci deťom a mladistvým. Otcovi zároveň uložil povinnosť návratu do K., pričom na zmenu bydliska detí je potrebný súhlas Okresného súdu L. an der Z.. Otcovi zároveň súd uložil povinnosť zabezpečiť terapiu pre maloletú R.. Otec podľa tvrdení matky v návrhu nerešpektoval ani jeden z uvedených výrokov. Podľa názoru matky je premiestnenie detí na Slovensko úmyselným konaním otca, kedy počas prebiehajúceho konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v K. nie sú závery dokazovania také, ako by si otec predstavoval, a tak sa snaží presídliť deti do inej krajiny, kde dúfa v iné závery prípadného konania o opatrovníckych právach k deťom. Konanie otca matka preto považuje za zrejmý „forum shopping“, čiže vyberanie priaznivejšej jurisdikcie.

2. Ako dôkazy boli zo strany navrhovateľky, matky maloletých detí R. K. a H. J., k návrhu pripojené: sobášny list, rodný list maloletej R. K., rodný list maloletej H. J. vydaný osobitnou matrikou MV SR, predbežné zmluvy o štúdiu maloletých detí na R. základnej škole na B. XX, L. zo dňa 12.04.2017, uzavreté medzi zriaďovateľom a otcom maloletých detí, uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/83/2017-24 zo dňa 03.05.2017, č.k. 49P/30/2017-59 zo dňa 12.07.2017 a č.k. 49P/37/2017-60 zo dňa 31.07.2017, preklad záverov znaleckého posudku znalkyne H.. J. K., vypracovaný v opatrovníckej veci vedenej pod sp. zn. 3PS 274/15t pred Okresným súdom L. an der Z., K., uznesenie Okresného súdu L. an der Z. sp.zn. 3PS 274/15t zo dňa 20.06.2017 a zápisnica z pojednávania v tomto konaní zo dňa 05.06.2017 - preklad výpovede znalkyne, ako aj uznesenie označeného súdu č.k. 3PS 274/15t-274 zo dňa 11.08.2017, potvrdenie o návšteve školy Y. L.-G. C..

3. Súd uznesením zo dňa 06.09.2017, č. l. 99 a 100, ustanovil maloletým deťom R. K. a H. J. na zastupovanie maloletých detí a ochranu ich záujmov v tomto konaní kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava (ďalej len „kolízny opatrovník“).

4. Súd postupom podľa § 131 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vyzval uznesením zo dňa 06.09.2017, č.l. 101 až 103, otca maloletých detí R. K. a H. J., ako účastníka, ktorý podľa navrhovateľky porušuje právo, aby sa v lehote 7 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k návrhu navrhovateľky a aby v prípade, že s návrhom nesúhlasí, pripojil k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označil iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedol, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní. Súd zároveň otca v uznesení poučil, že ak sa bez vážneho dôvodu na výzvu súdu v stanovenej lehote nevyjadrí, prípadne neoznámi, aký závažný dôvod mu v tom bráni, súd bude mať za to, že sa vzdáva práva účasti na pojednávania a za to, že proti návrhu nemá námietky. Otcovi maloletej bolo uznesenie súdu doručené dňa 29.09.2017.

5. Otec maloletých detí sa k návrhu matky vyjadril podaním doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 05.10.2017. S návrhom matky otec maloletých detí nesúhlasil, nakoľko podľa jeho názoru nie sú dané podmienky pre vyhovenie návrhu. Proti návrhu matky namietal otec obvyklý pobyt maloletých detí, keď tvrdil, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí bola a je od ich narodenia Slovenská republika, v nadväznosti na čo tvrdil, že nedošlo k neoprávnenému premiestneniu maloletých detí. Nezávisle od posúdenia krajiny obvyklého pobytu maloletých existuje podľa otca riziko, že maloleté deti by boli odlúčením od otca a v starostlivosti matky s následným pobytom v K. republike vystavené ťažkej psychickej traume, bola by im spôsobená ujma a boli by ignorované ich práva. Otec žiadal vykonať výsluch maloletých detí. Uviedol, že maloleté deti mali dlhodobo od narodenia podstatnú väzbu so Slovenskou republikou, ktorá bola a je aj v súčasnosti pri plnení najlepších záujmov a šťastia maloletých detí oveľa silnejšia a intenzívnejšia ako väzba s K. republikou. Maloleté deti sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, tak ako ich otec a väčšina rodinných príbuzných a rodinných známych a priateľov a ich detí, s ktorými obidve deti udržiavali a udržujú najintenzívnejšie osobné kontakty. Otec a matka dlhodobo pracujú v L.. V záujme maloletých detí otec zabezpečil pre rodinu bývanie vo vidieckom prostredí v rodinnom dome v K. v obci L. G. C. vzdialenom od L. 18 km. Od 24.04.2016 žijú maloleté deti s otcom a matka opustila spoločnú domácnosť slobodne a dobrovoľne. Na zabezpečenie riadneho domova a záujmov detí otec od 01.03.2017 prenajal byt na V. ul. V L., kde býva spolu s deťmi. Maloleté deti boli pritom od narodenia v pravidelnom kontakte s otcovými rodičmi a krstnými rodičmi, ako aj s inými

príbuznými a známymi žijúcimi v L.. Maloleté deti trávili množstvo času s prarodičmi z otcovej strany v L., v ich byte, kde boli často celé dni a prespávali tu. Takýto vzťah maloleté deti s prarodičmi z matkinej strany žijúcimi v X. vytvorený nemali. Maloleté deti mali svojho pediatra a celú zdravotnú starostlivosť zabezpečenú od narodenia v L..

6. Otec maloletých detí v rámci obrany predložil ako dôkaz znalecký posudok znalca J.. O. Y. vrátane dodatku zo dňa 09.05.2017, vypracovaný na objednávku otca, správu H.. L. L., vysvedčenie maloletých detí spolu s potvrdením o návšteve školy vydané R. základnou školou H., výpis z obchodného registra, návrh právnej zástupkyne matky zo dňa 08.03.2017, informačný list právneho zástupcu otca zo dňa 16.06.2017, závery znaleckého posudku H.. J. (preklad do slovenského jazyka), závery znaleckého posudku prof. G.. D. zo dňa 28.07.2016 (preklad slovenského jazyka), závery znaleckého posudku Dr. R. zo dňa 04.08.2016 a 19.09.2016 (preklad do slovenského jazyka). Otec tiež k návrhu pripojil potvrdenie pediatričky maloletých detí, čestné vyhlásenia príbuzných a známych.

7. Vo veci boli uznesením č.k. 3P/143/2017-382 zo dňa 06.11.2017 nariadené vhodné opatrenie na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletých detí v nasledovnom znení: I. Súd zakazuje matke a otcovi maloletých detí opustiť územie Slovenskej republiky s maloletými deťmi bez súhlasu súdu až do dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3P/143/2017 o návrhu matky na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z. II. Súd nariaďuje zapísať zákaz opustiť územie Slovenskej republiky maloletých detí: R. K. Y., nar. XX.XX.XXXX a H. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia policajného zboru Slovenskej republiky. III. Vhodné opatrenie je vykonateľné dňom jeho vyhotovenia. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 06.11.2017.

8. Súd v konaní zisťoval aj názor maloletých detí, za účelom čoho vypočul maloletú R. K. a H. J. dňa 23.10.2017 bez prítomnosti rodičov za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Súd vypočul každé z maloletých detí samostatne. Rozhovor prebiehal v adekvátnom prostredí, v osobitnej miestnosti určenej výlučne na výsluchy maloletých detí v uvoľnenej atmosfére. Maloletá H. J., ktorú súd vypočul ako prvú, pôsobila počas rozhovoru mierne ustráchaným dojmom. Na otázky súdu odpovedala ochotne, nemala však tendenciu k samostatnému predslovu, resp. vysloveniu názoru, vždy počkala na položenie otázky, až potom sa vyjadrila. Možno konštatovať, že maloletá plynule ovláda slovenský jazyk, aj keď pri jeho používaní robí chyby v skloňovaní, čo je spôsobené tým, že rodina používala na dorozumievanie angličtinu a v škole bola vyučovacím jazykom detí nemčina. Maloletá R. K., ktorá takisto bez väčších ťažkostí hovorí po slovensky, pôsobila „bojovne“ naladená s vôľou presvedčiť súd o svojej pravde vo vzťahu k výsostne negatívnemu ladeniu voči matke. V rozhovore s ňou nebolo možné prehliadnuť používanie rovnakých vyjadrovacích prostriedkov a slovných spojení, aké vo svojej výpovedi používal otec pri opise správania matky a opise asistovaných stretnutí nariadených rakúskym súdom, ktorý záver súdu je preskúmateľný porovnaním zvukového záznamu z výsluchu maloletej a zvukového záznamu z výpovede otca na pojednávaní zo dňa 20.10.2017. Obe maloleté deti vnímali problematiku návratu do K. výlučne cez prizmu asistovaných kontaktov nariadených rakúskym opatrovníckym súdom. R. zdôrazňovala údajné negatívne nastavenie všetkých, ktorí sa akokoľvek zúčastňovali na ich živote v K., počnúc rakúskym súdom a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, učiteľov, susedov až po spolužiakov, ktorí mali byť vo vzťahu k nim a ich otcovi až nepriateľsky naladení, za čo vinila výlučne matku. Naproti tomu vo vzťahu k miestu jej terajšieho pobytu sa vyjadrila, „že na Slovensku je všetko lepšie, ľudia sú tu omnoho milší. V K. boli ľudia podľa slov R. zlí, aj učitelia, čo odôvodnila tým, že ona bola vždy dobrá v matematike, ale oni jej dali dvojky, hoci mala úlohy vypracované správne. Jednostranný sa ukázal v rozhovore s oboma dievčatami aj ich náhľad na rodičov. Papi, ako dievčatá volajú otca, je dobrý, stará sa o nich, všetko organizuje, robí im oslavy, je milý, naproti tomu matka je zlá a chce ich dať do ústavu.

9. Výpoveď maloletých detí R. K. a H. J. súd vyhodnotil s poukazom na vyslovené závery a uzavrel, že maloleté deti, vzhľadom na stav rodinných vzťahov, ktoré sú predmetom opatrovníckeho konania vedeného pre súdom v K. republike, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že maloleté deti sú v dlhodobom výchovnom pôsobení otca bez vyváženého kontaktu s matkou, nie sú schopné samostatne vyjadriť svoj názor k otázke ich návratu na územie K. republiky. Z uvedených dôvodov súd nemohol prihliadnuť na názor maloletých detí a vyhodnotiť ho ako dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci, a to aj napriek tomu, že jeho zisťovaniu venoval náležitú pozornosť.

10. Kolízny opatrovník ako súdom ustanovený zástupca maloletých detí R. K. a H. J. sa k návrhu navrhovateľky, matky maloletých detí, nevyjadril a návrh na rozhodnutie vo veci samej súdu nepredniesol. Súd konal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 08.11.2017 v neprítomnosti kolízneho opatrovníka s poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keďže kolízny opatrovník maloletých detí sa na pojednávanie napriek predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a pojednávanie odročiť nepožiadal (č.l. 354 a 431). Dňa 25.09.2017 zaslal súdu na žiadosť súdu správu zo sociálneho šetrenia v mieste pobytu maloletých detí na území Slovenskej republiky, v ktorej uviedol, že otec býva so svojimi dcérami R. K. a H. J. na V. ulici XX v L.. Rodina býva vo veľkom 4-izbovom byte, kde majú maloleté deti zriadenú detskú izbu. V súčasnosti otec hľadá vhodný pozemok na Slovensku, kde by chcel stavať rodinný dom. Otec počas pohovoru uviedol, že od apríla 2016 sa stará sám osobne o maloleté deti po tom, čo matka maloletých detí opustila spoločnú domácnosť. Pán Y. sa rozhodol zmeniť bydlisko a aj školu po tom, čo sa už v značnej miere prejavovali negatívne dôsledky rozvodového konania aj v škole maloletých detí. Otec uviedol, že ich v K. strašili „ústavom“, kde sa mal napraviť vzťah maloletých detí k matke. Uvedenú žiadosť o umiestnenie detí v ústave mala podať matka z dôvodu, že ju maloleté deti odmietajú a asistované kontakty realizované v K. nikam neviedli. Aj keď maloleté chodili do školy v K., v L. navštevovali záujmové krúžky, jazdenie na koňoch a tenis. Od apríla 2017 už maloleté deti navštevujú súkromnú školu H. v L.. Matka so svojimi dcérami udržiava pravidelný kontakt. Pritom však otec maloletých detí uvádza, že sa za účelom stretnutia s deťmi kontaktuje „panovačne“. Napríklad, že „kde je H.?“ Pán Y. ju zvykne sám pozývať na stretnutia s deťmi. Taktiež je otec pripravený privítať matku vo svojej domácnosti za účelom návštevy spoločných detí. Ako dôkaz svojich tvrdení prezentoval aj fotku matky z reštaurácie na G.. Otec uvádza, že matka má neobmedzený prístup k deťom a tiež sú aj v mobilnom spojení. Pán Y. počas šetrenia uviedol, že matke poskytol dostatočné informácie o spoločných deťoch, taktiež jej poskytol prístupové práva k elektronickým školským kontám detí. Matka má možnosť sa aj bez otca stretávať s dcérami, tak, ako tomu je v súčasnosti počas záujmového krúžku tenisu. Maloleté deti sa počas šetrenia nenachádzali v domácnosti, a preto nebolo možné priamo pozorovať ich správanie. Otec uviedol, že sú po fyzickej a aj psychickej stránke už v poriadku. Naposledy v škole v prírode maloletá R. vykrikovala zo sna a vzhľadom na strach spala s učiteľkou. Otec uviedol, že deti sú ostražité v prítomnosti matky a cudzích osôb, keďže ešte stále majú strach aby neboli niekam (ústav) zobraté.

11. Predmetom konania je v danom prípade rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na nariadenie návratu maloletých detí R. K. a H. J. do cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní („návratové konanie“). Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. ( ďalej len „Dohovor“ ). Rakúska republika a Slovenská republika sú týmto medzinárodným predpisom viazané. Procesná reflexia uvedeného hmotnoprávneho predpisu je vyjadrená v ust. § 123 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

12. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.

13. Podľa čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len „Dohovor“), cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

14. Podľa čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a

b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

15. Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím. Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

16. Podľa čl. 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa. 17. Podľa čl. 14 Dohovoru pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť.

18. Podľa čl. 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

19. Podľa článku 2 bod 11 Nariadenia rady, pojem neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: a. je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a b. za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností. V zmysle Nariadenia Rady, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa. 20. Podľa článku 11 bod 4 Nariadenia rady, súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate. 21. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

22. Súd v rámci návratového konania rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom (s výnimkou rámca vhodných opatrení). Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 alebo 20 Dohovoru. Výnimky je pritom potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri ich aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate idú proti hlavným cieľom Dohovoru.

23. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby a záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ust. § 123 . 24. Dokazovanie v predmetnom konaní súd zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletých detí neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať na otázky: aká je krajina obvyklého pobytu detí; kto k maloletému dieťaťu vykonával opatrovnícke práva a ak v prípade, ak súd zistí, že návrat maloletých detí je potrebné nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu. 25. Prvou otázkou, s ktorou sa s poukazom na odsek 24 súd musel vysporiadať, bolo ustálenie krajiny obvyklého pobytu maloletých detí. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, uznesení vydaných Okresným súdom Okresného súdu L. an der Z. sp.zn. 3PS 274/15t, K. v konaní vedenom pod sp.zn. 3PS 274/15t, potvrdenia tamojšieho školského zariadenia, výpovedí oboch rodičov, vyplynulo, že maloleté deti sa na území K. republiky zdržiavali nepretržite od svojho narodenia. Maloleté deti v K. navštevovali základnú školu v mieste ich bydliska v obci L. G.-C.. Maloleté deti ako potvrdili obaja rodičia, aj keď s odlišným odôvodnení, keď otec tvrdil, že rakúskeho lekára navštevovali deti len v prípade akútnej potreby, mali v K. zabezpečenú zdravotnú starostlivosť u miestnej pediatričky. Rodičia maloletých detí sú manželia, od apríla 2016 nežijú v spoločnej domácnosti.

26. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nebol doposiaľ upravený, pokiaľ ide o meritórne rozhodnutie. Ako však vyplynulo z listinných dôkazov predložených matkou, ktoré súd posúdil s poukazom na článok 14 Dohovoru (odsek 17), pred Okresným súdom Okresného súdu L. an der Z., K. republika, sp.zn. 3PS 274/15t, je vo vzťahu k maloletým deťom už po dobu vyše 1,5 roka vedené opatrovnícke konanie, v ktorom súd okrem iného vydal dňa 20.06.2017 uznesenie (preklad na č.l. 52 až 55), ktorým otcovi maloletých detí predbežne odňal starostlivosť v oblasti voľby školy vo vzťahu k obom maloletým deťom a zveril ju príslušnému orgánu pomoci deťom a mladistvým. Otcovi maloletých detí uložil tiež povinnosť návratu do K. a následne sa smie bydlisko oboch maloletých detí preložiť len so súhlasom opatrovníckeho súdu, Okresného súdu L. an der Z.. Vykonávanie starostlivosti matky a otca sa obmedzuje v tom zmysle, že sa im ukladajú nasledujúce povinnosti: inštalovanie resp. opätovné zapojenie vhodnej terapie pre maloletú R.. Zvyšok návrhu matky na odňatie zo starostlivosti súd zamietol.

27. Z uvedeného je zrejmé, že jurisdikciu nad maloletými deťmi vykonáva rakúsky súd, ako súd krajiny obvyklého pobytu maloletých detí, pričom otec v konaní pred rakúskym súdom právomoc rakúskeho súdu nenamietal, čo svedčí o účelovosti námietky krajiny obvyklého pobytu, ktorú vzniesol v návratovom konaní pred tunajším súdom. Súd v nadväznosti na nesporné zistenie, že krajinou jurisdikcie maloletých detí je K. republika, uzavrel, že v danom prípade preto nieto sporu v otázke krajiny obvyklého pobytu maloletých detí a tvrdenia otca o väzbách na Slovenskú republiku svedčiacich, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je Slovenská republika, nie sú spôsobilé vyvrátiť fakt, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je K. republika, kde maloleté deti od narodenia vyrastali v dome svojich rodičov v obci L. G.-C., navštevovali tu až do momentu premiestnenia otcom základnú školu a mali tu tak prirodzene vytvorené svoje centrum sociálneho života.

28. V nadväznosti na uvedené, s poukazom na čl. 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. októbra 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len „Dohovor“), mal súd v konaní preukázané, že maloleté deti R. K. a H. J. mali bezprostredne pred ich premiestnením otcom na územie Slovenskej republiky obvyklý pobyt na území K. republiky.

29. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že sa stotožnil s tvrdením právnej zástupkyne navrhovateľky, že otec maloleté deti premiestnil na územie Slovenskej republiky s cieľom tzv. forum shopping, teda s cieľom dosiahnuť zmenu právomoci, resp. vybrať si podľa neho priaznivejšiu jurisdikciu vo veci rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom do rozvodu manželstva, prípadne po rozvode manželstva, v prospech súdu v Slovenskej republike (tzv. forum shopping).

30. V druhom rade sa súd vysporiadal s otázkou výkonu opatrovníckeho práva k maloletým deťom. Podľa čl. 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä práva určiť miesto pobytu dieťaťa. Z predložených listinných dôkazov - rodných listov maloletých detí, sobášneho listu rodičov, ako aj vyššie označených rozhodnutí rakúskeho súdu súd vyvodil záver, že ide o deti narodené z matky, pochádzajúce z manželstva rodičov, ku ktorým vykonávajú opatrovnícke práva obaja rodičia. Matka nadobudla opatrovnícke právo zo zákona, riadne opatrovnícke právo vykonávala, je teda nad všetky pochybnosti preukázané, že bez súhlasu matky otec nemohol rozhodnúť o mieste pobytu maloletých detí.

31. Ďalej zostalo ustáliť otázku, či premiestnenie maloletých detí bolo vykonané neoprávnene. Neoprávneným premiestnením, alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a za predpokladu, že to právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností (čl. 3 Dohovoru). Súd mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade otec premiestnil maloleté deti v marci 2017, potom ako od 01.03.2017 prenajal byt na V. ulici (vyplýva priamo z vyjadrenia otca k návrhu) a maloleté deti podľa jeho tvrdení začali navštevovať v L. R. základnú školu H.. Predbežnú zmluvu o štúdiu uzavrel otec so školou dňa 12.04.2017 (č.l. 19 až 22) a dňa 07.04.2017 prihlásil otec obe maloleté deti na trvalý pobyt na adrese V. XX, L., čo v konaní sporné nebolo. Matka s vysťahovaním maloletých detí na Slovensko súhlas otcovi neudelila a otec nemal na vysťahovanie maloletých detí ani súhlas súdu. Dňa 20.06.2017 bola rakúskym súdom otcovi uznesením označeným v odseku 26 uložená povinnosť návratu do K. republiky. Od marca 2017 tak trvá protiprávny stav neoprávneného premiestnenia maloletých detí otcom na územie Slovenskej republiky, teda mimo územia krajiny ich obvyklého pobytu. Tieto skutočnosti otec dôkazmi spôsobilými preukázať súhlas matky s premiestnením maloletých detí na územie Slovenskej republiky nespochybnil.

32. Napokon sa súd v zmysle článku 13 písm. b) Dohovoru zaoberal otázkou, či existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by maloleté deti R. a H. vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

33. Otec nenariadenie návratu odôvodňoval rizikom v podobe psychickej ujmy spôsobenej návratom, vysloveným znalcami, ktorých posudky otec v konaní predložil, ktoré by maloletým deťom v prípade ich návratu hrozilo. V súvislosti s týmto rizikom poukazoval otec na výpovede maloletých detí, ktoré návrat na územie K. republiky odmietajú. Otec mal za to, že pred súdom vyslovený názor maloletých detí je autentický, čo oprel o závery psychologického posudku vypracovaného znalcom J.. O. Y.. K predmetným záverom znalca, ako aj záverom ostatných, v konaní otcom predložených znaleckých posudkov, súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že boli vypracované bez účasti matky, bez poskytnutia anamnézy matkou, bez skúmania interakcie matky s maloletými deťmi, nie je možné na ich výsledky v konaní prihliadať, nakoľko postrádajú objektivitu odborného skúmania a boli vypracované len na základe údajom odobratých od otca maloletých detí. Pokiaľ ide o názor maloletých detí, tým sa súd podrobne vysporiadal v odseku 8 a 9 tohto rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené závery súd vyhodnotil, že otec v konaní

existenciu vážneho nebezpečenstva, že návrat by maloleté deti vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie (článok 13 písm. b) Dohovoru) nepreukázal.

34. Súd v snahe vyvrátiť akékoľvek pochybnosti o bezpečnom návrate maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu uvádza, v danom prípade už samotné spomínané prebiehajúce opatrovnícke konanie pred Okresným súdom L. an der Z., dáva objektívne dostatočnú istotu, že práva a oprávnené záujmy maloletých detí budú po ich návrate do K. republiky, ako členského štátu Európskej Únie, chránené na požadovanej úrovni, a to aj napriek tomu, že otec s postupom tohto súdu subjektívne nesúhlasí.

35. Súd sa na podporu správnosti svojho rozhodnutia odvoláva tiež na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí týkajúcom sa návratovej veci (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 176/2015 zo dňa 27.04.2015) poukázal na to, že z rodičovstva vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti. Rodič, ktorý neoprávnene premiestni dieťa z miesta jeho obvyklého pobytu, zasiahne nielen do práv druhého rodiča (najmä jeho práva na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu), ale aj do práv samotného dieťaťa, najmä práva byť vychovávané obidvomi rodičmi (čl. 7 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, publikovaného oznámením č. 104/1991 Zb., ďalej len „Dohovor“), práva na nezasahovanie do života v rozpore s právom (čl. 16 Dohovoru), práva na to, aby nebolo nezákonne premiestnené z miesta obvyklého pobytu (čl. 11 Dohovoru) a práva nebyť zbavené svojho rodinného prostredia (čl. 20 Dohovoru). V zmysle citovaného rozhodnutia, v konaní o navrátenie dieťaťa ide o čo najrýchlejšie navrátenie dieťaťa tam, kde žilo v čase pred jeho medzinárodným únosom a kde môže byť v súlade s právom meritórne rozhodnuté o úprave pomerov k dieťaťu. Účelom konania o nariadenie návratu dieťaťa neoprávnene premiestneného z miesta jeho obvyklého pobytu je zabezpečiť, aby o deťoch rozhodovali súdy štátu ich obvyklého pobytu. Takéto konanie má zároveň pozbaviť únoscu výhod, ktoré získal neoprávnením premiestnením dieťaťa. Skutočnosť, že v cudzine únosca nedosiahne vydanie rozhodnutia o opatrovníckych právach k dieťaťu a riskuje konanie o návrat, by mala tiež pôsobiť preventívne a nabádať rodičov, aby sa nerozhodli uniesť dieťa a uprednostnili vyriešenie sporov o opatrovníckych právach v štáte obvyklého pobytu dieťaťa. Súd v tomto konaní rozhoduje len o nariadení alebo nenariadení navrátenia dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu (pod jurisdikciu tohto štátu); rozhodnutie súdu o navrátení dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu nie je rozhodnutím o opatrovníckych právach, ani rozhodnutím o navrátení dieťaťa konkrétnej osobe, resp. rozhodnutím o oddelení dieťaťa od inej konkrétnej osoby, keď najlepšiemu záujmu dieťaťa zásadne zodpovedá jeho navrátenie do miesta obvyklého pobytu, Haagsky dohovor predsa len uznáva aj potrebu určitých výnimiek z tejto zásady, preto v čl. 13 písm. b/ ods. 2 a tiež v čl. 20 vymenúva prípady, v ktorých síce k medzinárodnému únosu došlo, napriek tomu ale dieťa nemožno navrátiť do miesta jeho obvyklého pobytu, lebo návrat dieťaťa by bol v rozpore s jeho záujmami. Výnimky v zmysle čl. 13 písm. b/ Haagskeho dohovoru treba vykladať reštriktívne (už len z toho dôvodu, že vo svojej podstate idú proti hlavným cieľom Haagskeho dohovoru).

36. Súd uznesením prijatým na pojednávaní dňa 08.11.2017 rozhodol, že upúšťa od vykonania dokazovania výsluchom J.. O. Y., ako aj výsluchu triednej učiteľky a štatutárneho zástupcu R. základnej školy H., nakoľko dospel s poukazom na ust. § 123 C.m.p. k záveru, že vzhľadom na zistený skutočný stav a charakter konania je vykonanie týchto dôkazov nadbytočné.

37. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh matky je dôvodný a v súlade s čl. 12 Dohovoru, rozhodol súd tak, že nariadil návrat maloletých detí R. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, a H. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, do krajiny ich obvyklého pobytu do K. republiky.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej je prípustné odvolanie (§59 Civilného mimosporového poriadku) v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Súd podľa § 134 ods. 2 C. m. p. poučuje účastníkov konania tiež o možnosti výkonu rozhodnutia v zmysle štvrtej časti, § 370 ods. 2 a nasl. C. m. p. Na výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní je miestne príslušný súd, ktorý vo veci konal v prvej inštancii. Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.