Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-5C/38/2017

Uznesenie

Okresný súd Brezno v právnej veci žalobcov 1) A. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., A. XXX/X a 2) K. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., A. XXX/X, obaja zast. Advokátska kancelária TAGAJ s.r.o., Banská Bystrica, Horná 23, IČO 47 234 091 proti žalovanému Z. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., A. XXX/XX o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

1. Súd návrh z a m i e t a.

2. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhajú vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal priblížiť sa k nehnuteľnostiam žalobcov na vzdialenosť kratšiu ako XX metrov od hranice pozemku nehnuteľností, zakázal priblížiť sa k osobám žalobcov na vzdialenosť kratšiu ako X metrov a zakázal mu akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme ich kontaktovať, vrátane slovného alebo osobného kontaktovania alebo prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Návrh odôvodnili tým, že sa so žalovaným poznajú od začiatku roka XXXX. Vzhľadom na vtedy dobré vzťahy ich žalovaný viackrát navštevoval, najmä za účelom poskytnutia pomocných prác na dome a pozemku (farme). V danom období dochádzalo medzi žalobcami k manželským nezhodám, ktorých bol žalovaný svedkom. Ten si neskôr z mobilného telefónu žalobcu v rade 1) bez jeho vedomia odpísal telefónne číslo žalobkyne v rade 2) a začal ju kontaktovať, čo vyústilo do ich intímneho pomeru. Žalobkyňa v rade 2) sa snažila vzťah ukončiť koncom roka XXXX, ale žalovaný to neakceptoval, začal na ňu vyvíjať psychologický nátlak neustálym kontaktovaním, nadával jej, vyhrážal sa, že ak ju nebude mat' on, tak ju nebude mat' nikto iný a naliehal, aby opustila manžela. Pri jednom stretnutí koncom roka XXXX jej ukázal strelnú zbraň a vravel, že všetko povie žalobcovi v rade 1). Žalobkyňa na neho podala trestné oznámenie a rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX bol žalovaný odsúdený za trestný čin nebezpečného prenasledovania a trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere X roky s podmienečným odkladom a stanovením skúšobnej doby X roky spolu s probačným dohľadom nad jeho správaním. Zároveň mu bol uložený zákaz kontaktovať žalobkyňu v rade 2) v akejkoľvek forme. V období najmä od apríla XXXX do mája XXXX dochádzalo k viacerým škodovým udalostiam na majetku žalobcov (farma s chovom hovädzieho dobytka) spôsobených úmyselným konaním neznámej osoby, pričom všetky skutky sa stali v období prenasledovania a kontaktovania žalobkyne zo strany žalovaného. Ku škodám prestalo dochádzať po vzatí žalovaného do väzby, a tak majú žalobcovia dôvodné podozrenie, že uvedené skutky spáchal žalovaný ako pomstu. Žalovaný aj po právoplatnom odsúdení vyvíja psychologický nátlak na žalobcov a ich maloleté deti, čo spočíva najmä v konaniach, keď dňa XX. XX. XXXX žalovaný zverejnil na sociálnej sieti status s nasledovným znením: "Tak konečne doma. B. zZ.dine nikdy som nevedel že s ku... sa môže stať anjel a jedine krídelka ktoré som na nej videl boli len tie nalepené na nohavičkách.", v dňoch XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX sledoval autom žalobkyňu, dňa

XX. XX. XXXX aj napriek tomu, že parkovisko bolo prázdne zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo v tesnej blízkosti vozidla žalobkyne, tak aby jej znemožnil nástup do jej vozidla zo strany vodiča, dňa XX. XX. XXXX žalobkyňa po telefonáte od žalobcu, že príde veterinár, ktorého treba vyplatiť, vyšla pred svoj dom a v momente ako prišiel žalobca s veterinárom pred dom, žalovaný vyšiel na ulicu a pozoroval, čo sa pred domom žalobcov deje a dňa XX. XX. XXXX si žalobca v rade 1) šiel do auta zobrať peňaženku a keď pristúpil k autu, žalovaný skoro okamžite prechádzal okolo na svojom aute. Keď zistil, že pri aute sa nachádza žalobca, zrýchlene na aute prešiel okolo, otočil sa a zvýšenou rýchlosťou prechádzal okolo auta žalobcu. Tieto konania boli oznámené orgánu činnému v trestnom konaní, ktorý tieto jednotlivé konania vyhodnotil ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Prenasledovanie zo strany žalovaného sa zintenzívnilo v období od júna XXXX, keď opakovanie viackrát za deň predchádza popred dom žalobcov, pričom nazerá do okien ich domu a snaží sa vyhľadať kontakt s nimi, a to aj vo večerných hodinách. Zároveň pri vykonštruovanom stretnutí žalobcu v rade 1) slovne provokuje a opľúva motorové vozidlá žalobcov. Dňa XX. XX. XXXX sa žalobca v rade 1) spolu s deťmi vracal z rybolovu, keď sa na ulici prechádzal žalovaný s manželkou, ktorý napľul na kapotu auta žalobcu v rade 1). Žalobca v rade 1) zastavil vozidlo a chcel sa spýtať, prečo to urobil, ale žalovaný ho fyzicky napadol. Žalobca v rade 1) následne žalovaného spacifikoval. Za toto konanie podal žalovaný na žalobcu v rade 1) trestné oznámenie, a preto aj žalobca v rade 1) uvedené konanie žalovaného oznámil orgánom činným v trestnom konaní. Ako svedkov uviedol manželov Q.. Žalobca v rade 1) pri tomto oznámení zároveň uviedol, že takéto incidenty sú na dennej báze a opakujú sa, pričom pri osobných stretnutiach so žalobcom v rade 1) sa žalovaný invektívne vyjadruje na jeho adresu, ukazuje mu vztýčený prostredník, opľúva dopravné prostriedky a vyhráža sa fyzickou likvidáciou, účelovo vyhľadáva kontakt so žalobkyňou v rade 2). Koná tak, aby nedošlo k výslovnému porušeniu uloženého obmedzenia alebo povinnosti v zmysle rozsudku. Dáva si pozor, aby jeho konanie nebolo akýmkoľvek spôsobom zachytené. Dňa XX. XX. XXXX sa žalobkyňa v rade 2) vracala z nákupu potravín, prešla popred dom žalovaného, ktorý ju bez akejkoľvek aktivity z jej strany oslovil ,,Nádhera", na čo zareagovala slovami "Si myslím" a išla ďalej. Následne za ňou zakričal "Mala by si sa zakopať!" O tomto informovala probačného a mediačného úradníka listom zo dňa XX. XX. XXXX. Žalovaný viackrát denne prechádza popred dom žalobcov bez akéhokoľvek odôvodniteľného účelu, sleduje osobné motorové vozidlo žalobcov alebo iným spôsobom prenasleduje žalobcov, čo potvrdzujú aj priložené videozáznamy, na ktorých je zaznamenané, že žalovaný sa svojím motorovým vozidlom preváža popred dom žalobcov, pričom vzhľadom na jeho konanie, intenzitu prechádzania, umiestnenie jeho domu, domu žalovaných a iných budov v obci D. (napr. potraviny, obecný úrad, autobusová zastávka a iné) a jeho možnosť využiť iné (lepšie) cesty je možné toto konanie označiť výlučne za účelové a nemajúce žiadne opodstatnenie. Toto vedia potvrdiť aj susedia žalobcov. Účelové konanie žalovaného tak pozostáva z prenasledovania žalobcov na motorovom vozidle, sledovania ich domu, provokovania a vulgárneho správania sa žalovaného vo vzťahu k žalobcom. Žalovaný svojím konaním účelovo vytvára psychologický nátlak na žalobcov a ich maloleté deti, čím neúnosným spôsobom zasahuje do ústavných práv na ochranu osobnosti a na dôstojný život. Jeho konanie vnímajú maloleté deti žalobcov, ktoré ťažko zaspávajú, mávajú zlé sny, boja sa samé chodiť do školy, vojsť na cestu, čo jednoznačne nepriaznivým spôsobom vplýva na ich psychologický vývoj. Žalobcovia sa snažia prechádzať vzniku konfliktov, keď cestu okolo domu žalovaného využívajú len v nevyhnutnej miere. Uvedené skutky žalovaného jednotlivo nespĺňajú náležitosti nijakého z trestných činov a ani doposiaľ neboli vyhodnotené ako porušenie podmienky žalovaného. Treba ich skúmať vo vzájomnej spojitosti a nadväznosti, kedy žalobcovia pomaly nemajú možnosť sa v obci D. premiestniť bez toho, aby ich žalovaný nenasledoval. Žalobkyňa v rade 2) sa vzhľadom na neustále sledovanie cíti bezpečne iba doma, obmedzila pohyb na verejnosti, ale vyhýbanie sa chodeniu na verejnosť jej spôsobuje ťažkosti, lebo je živnostníčkou. Žalobcovia majú farmu, a zároveň aj deti, ktoré sú aktívne, športujú a za týmto účelom sa musia pohybovať mimo dom. Činnosť vykonávaná zo strany žalovaného nepriaznivo psychicky aj fyzicky vplýva na žalobcov a ich deti. Žalobkyňa, ktorá porodila XX. XX. XXXX, stráca prirodzenú tvorbu materského mlieka na základe stresu, ktorý vytvára žalovaný. Žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu neúnosným spôsobom zasahuje do života žalobcov, čím im spôsobuje psychické problémy, nepriaznivým spôsobom ovplyvňuje ich kvalitu rodinného života a s poukazom na jeho právoplatné odsúdenie vzbudzuje dôvodnú obavu o život a majetok. Násilie možno definovať ako akýkoľvek čin alebo správanie, ktorého následkom je, že obeť tohto násilia robí niečo, čo nechce robiť, alebo sa jej bráni robiť niečo, čo chce robiť alebo sa v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať len fyzický kontakt s obeťou ale môže sa jednať o zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie, ktoré môže byť jednou z najhorších foriem násilia, nakoľko nezanecháva na obeti zjavné poranenia. Žalovaný býva a trvalý pobyt má nahlásený na adrese A. č. XXX/XX, pričom medzi hranicou nehnuteľností žalobcov a hranicou

pozemku, kde má žalovaný trvalý pobyt je vzdialenosť cca XX metrov, preto sú žalobcovia toho názoru, že uloženie zákazu žalovanému priblížiť sa k ich nehnuteľnostiam na vzdialenosť kratšiu ako štyridsať metrov od hranice nehnuteľností, ho žiadnym spôsobom neobmedzí na obvyklom spôsobe života. Žalovaný taktiež nebude obmedzený žiadnym spôsobom v prístupe k jeho trvalému pobytu, nakoľko prístup k jeho domovu je možný z viacerých ulíc a nie je nutné, aby pri príchode domov prechádzal okolo nehnuteľnosti žalobcov. Vyššie uvedené skutočnosti taktiež odôvodňujú zákaz priblíženia sa žalovaného k osobám žalobcov na vzdialenosť kratšiu ako päť metrov, čím sa docieli ochrana ich dôstojného a pokojného života.

2. Ako dôkazy označili rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX, uznesenie U.: X.-XXX/PH-BR-XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, printscreen z www.facebook.com zo dňa XX. XX. W., uznesenie OR PZ U.: X.-XXX/PH-BR-XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, sťažnosť proti uzneseniu, uznesenie OP C. č.k. XPn XXX/XX/XXXX-X zo dňa XX. XX. XXXX, uznesenie OR PZ U.: X.- XX/PH-BR-XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, záznam o podaní oznámenia zo dňa XX. XX. XXXX, oznámenie o porušení rozsudku, videozáznamy na nosiči dát, čestné prehlásenia svedkov, výpisu z listu vlastníctva č. XXX, č. XXXX, kópiu mapy, žalobu zo dňa XX. XX. XXXX a vyjadrenie k žalobe zo dňa XX. XX. XXXX. Ako dôkazy navrhli výsluch žalobcov, svedkov a oboznámenie sa s predloženými dôkazmi.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d), f), g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Z rozsudku Okresného súdu C. č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste vyplýva, že žalovaný bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360 ods. X písm. a), c) R. zákona, z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. X Trestného zákona a zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere W. roky, ktorého výkon mu bol podmienečne podložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní X roky. Zároveň mu bol uložený zákaz kontaktovať poškodenú (žalobkyňu v rade 2) v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

10. Uznesením U.: X.-XXX/PH-BR-XXXX zo dňa XX. XX. XXXX bolo oznámenie o podozrení zo spáchania prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia a prečinu nebezpečného prenasledovania odovzdané X. úradu v C., odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania. V tomto uznesení poverený príslušník PZ konštatoval, že

aj keď opakovane došlo k stretnutiu žalobkyne v rade 2) a žalovaného na verejnosti, tento ju nijakou formou nekontaktoval, teda dodržal vyššie uvedený rozsudok a keďže obaja bývajú na tej istej ulici k ich stretnutiam na verejnosti bude s určitosťou dochádzať. Konaním žalovaného nebola naplnená skutková podstata žiadneho trestného činu, ale jeho konanie by mohlo byť posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v rade 2) sťažnosť, ale prokurátor X. prokuratúry C. uznesením č.k. XPN XXX/XX/XXXX-X zo dňa XX. XX. XXXX jej sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

XX. Uznesením U.:X.-XX/PH-BR-XXXX zo dňa XX. XX. XXXX bola trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečné prenasledovanie postúpená X. úradu C., odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku. Žalobkyňa v rade 2) bola po začatí trestného stíhania vypočutá ako svedkyňa a uviedla, že "od podania trestného oznámenia a začatia riešenia tejto veci prenasledovanie zo strany žalovaného prestalo. Stane sa, že sa na ulici stretnú, ale sú to náhodné stretnutia a nie stretnutia, kedy by žalovaný cielene vyhľadával jej osobu." Poverený príslušník mal za to, že konanie žalovaného nie je také závažné, aby mohlo u žalobkyne v rade 1) vzbudiť dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie, alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jej života. V niektorých prípadoch (napr. ráno XX. XX. XXXX alebo XX. XX. XXXX) nemusel žalovaný vynaložiť žiadne úsilie, aby mohol vyhľadať prítomnosť žalobkyne v rade 2), pretože bol doma na vlastnom balkóne. Pri udalostiach zo dňa XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX bol poverený príslušník toho názoru, že by žalovaný neprenasledoval žalobkyňu v rade 2) spolu so svojou manželkou a dcérou, ktoré s ním boli v aute.

12. Predmetom týchto dvoch konaní boli skutky opísané žalobcami v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ku ktorým malo dôjsť v priebehu mesiacov december XXXX a január XXXX.

XX. Dňa XX. XX. XXXX bolo vydané uznesenie pod U.: X.-XXX/PH-BR-XXXX, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie pre prečin krádeže - zdroja na elektrický ohradník, uzemňovacej tyče, bleskopoistky, prípojného kábla, kompletného vchodu do ohradníka, struny z vchodu a batérie XX V a prečin poškodzovania cudzej veci - elektrického ohradníka, všetko majetku žalobcov - z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti odôvodňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia bolo od začiatku konania poškodeným - žalobcom v rade 1) vyslovené podozrenie, že páchateľom tohto protiprávneho konania je žalovaný. Avšak okrem vyslovených domnienok žalobcov a neurčitého vyjadrenia žalovaného pri rozhovore s A. A. (matkou žalobkyne v rade 2) nebol vyprodukovaný žiadny dôkaz, aby bolo možné spájať osobu žalovaného s predmetnými trestnými činmi.

14. Žalovaný dňa XX. XX. XXXX podal na X. súd C. žalobu na ochranu osobnosti, ktorou sa domáha, aby sa žalobkyňa v rade 2) zdržala akéhokoľvek kontaktu s ním, pretože opakovane chodí popred ich dom aj keď nemusí, vykrikuje na neho, že "len sa tak správaj a dostaneš sa tam, kde si bol". Podľa jeho názoru si žalobcovia zabezpečili kameru a používajú ju vždy, keď sa úmyselne stretnú, preto chodí von s manželkou. Podávali na neho trestné oznámenia, ale tie sa skončili zamietnutím a teraz podávajú návrhy mediačnej a probačnej úradníčke. Žalobkyňa v rade 2) prehlasuje, že ona zákaz kontaktovania nemá, a preto ho môže kontaktovať a provokovať. Žalobca v rade 1) ho dňa XX. XX. XXXX napadol a toto oznámil aj polícii. Vo vyjadrení k žalobe uviedla žalobkyňa v rade 2) v podstate tie isté skutočnosti ako v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

15. Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že žalobca podal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď ho mal dňa XX. XX. XXXX vo večerných hodinách napadnúť žalovaný.

16. Dňa XX. XX. XXXX bolo spísané podanie žalobkyne v rade 2) adresované mediačnej a probačnej úradníčke tunajšieho súdu o porušovaní rozsudku č.k. XT/XXX/XXXX-XXX, ktoré bolo odôvodnené v zásade tými istými skutočnosťami ako návrh na vydanie neodkladného opatrenia.

17. K návrhu boli doložené listy vlastníctva č. XXX a XXXX pre katastrálne územie D., podľa ktorých vlastníkom domu súp. č. XXX a pozemku, na ktorom je dom postavený, sú A. K. a Z. K. a vlastníkom domu súp. č. XXX, pozemku, na ktorom je postavený a záhrady sú B. K., B. H., A. K. a A. E..

XX. F. Q., Q. Q. a F. X. vo svojich čestných prehláseniach (zo dňa XX. XX. XXXX resp. XX. XX. XXXX) uviedli, že žalovaný viackrát za deň prechádza popred dom žalobcov a podľa ich názoru ide o zámerné provokovanie žalobcov.

XX. Z. K. v čestnom prehlásení zo dňa XX. XX. XXXX uviedla, že žalovaný a jeho manželka niekoľkokrát za deň chodia popred ich dom, neustále nazerajú do okien, do dvora, smejú sa a robia grimasy a jej niekoľkokrát vynadali.

20. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov strán by bolo právo strany ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené (mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné) všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v prípade, ak je potrebná bezodkladná úprava pomerov.

21. Čo sa týka zákazu akéhokoľvek kontaktovania žalobcov zo strany žalovaného, tu súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný už má trestným rozsudkom č.k. XT/XXX/XXXX-XXX uložený zákaz kontaktovať žalobkyňu v rade 2) v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, preto nie je dôvod, aby tak bolo znova rozhodnuté v tomto konaní. Ohľadom kontaktovania žalobcu v rade 1) súd nemá za preukázané, že ho žalovaný nadmerne kontaktuje - väčšina opísaných skutkov sa týka výlučne žalobkyne v rade 2). Kontaktovanie žalobcu v rade 1) písomným spôsobom, telefonicky ani elektronickými prostriedkami preukázané nebolo.

22. Žalobcovia sa ďalej domáhajú, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa na vzdialenosť kratšiu ako XX metrov od hranice pozemku ich nehnuteľností. Podľa čiastočných výpisov z listov vlastníctva nie sú žalobcovia vlastníkmi uvedených nehnuteľností a trvalý pobyt majú uvedený iba v jednej z nich (podľa súp. č. ide o rodinný dom, ktorí vlastnia A. K. a Z. K.). Ulica pred domom je verejné priestranstvo prístupné každému, nie súkromný majetok. Žalovaný nevstupuje bez povolenia na majetok žalobcov (ktorý v podstate nie je ich majetkom, keďže nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností) a žiadne poškodenie majetku žalobcov mu preukázané nebolo napriek presvedčeniu žalobcov, že on bol vinníkom. Obmedziť žalovaného, aby sa na XX metrov k týmto nehnuteľnostiam nepribližoval by znamenalo, že žalovaný by, v prípade potreby, nemohol navštíviť ani ostatných susedov na uvedenej ulici, ktorí majú svoje pozemky a stavby v tomto okruhu. Zároveň ak by sa napr. vykonávali práce na ceste v tesnej blízkosti domu žalovaného (z opačnej strany ako sú nehnuteľnosti uvádzané žalovanými), nemal by žalovaný podľa výpisu z katastrálnej mapy žiadnu možnosť ako sa dostať zo svojho domu napr. do práce resp. obchodu a pod. Z doložených videozáznamov tiež nie je zrejmá žiadna skutočnosť odôvodňujúca tento zákaz. Na týchto záznamoch je vidieť osobné motorové vozidlo, ktoré v priebehu niekoľkých sekúnd prejde po ulici (príp. vôbec nejde po uvedenej ulici), nespomalí ani z neho nikto nevystúpi. Tiež nie je zrejmé, kto sa v motorovom vozidle nachádza. Zo záznamov, kde ide po ulici traktor tiež nevidieť, žeby tento spomaľoval pri prechádzaní okolo miesta, kde je umiestnená kamera (na posledných záberoch sa v traktore nachádzajú muž, žena a aj dieťa), pričom niektoré videozáznamy sú úmyselne spomalené (č. 1, 2, XX, XX, XX). Súd preto nie je toho názoru, že je tu potrebná bezprostredná úprava pomerov spočívajúca v takomto zákaze.

23. Pokiaľ ide o zákaz priblíženia sa na X metrov k žalobcom ani tu súd nevidí dôvod na vyhovenie návrhu. Žalovaný žalobkyňu fyzicky nenapadol ani nenapáda (a ona to v návrhu ani netvrdila). Psychické násilie žalobkyňa v rade 2) tiež nepreukázala. Žalovaný ju nekontaktuje ani neohrozuje. Čo sa týka skutku zo dňa XX. XX. XXXX týkajúceho sa žalobcu v rade 1) a žalovaného, tak tento je s najväčšou pravdepodobnosťou predmetom vyšetrovania a súdu nebolo preukázané kto koho v skutočnosti napadol. Žalobkyňa v rade 2) podala naposledy trestné oznámenie v januári XXXX.

Neuviedla ani nepreukázala, či aj po tomto dátume podávala trestné oznámenia prípadne oznámenia o spáchaní priestupku. Obe konania boli postúpené na prejedanie priestupku, pričom z registra priestupkov žalovaného nevyplýva, že by bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania priestupku. Samotná žalobkyňa v rade 2) pri svojom výsluchu pred orgánom činnom v trestnom konaní uviedla, že od podania trestného oznámenia prenasledovanie zo strany žalovaného prestalo (č.l. XX súdneho spisu). Žalobca v rade 1) podal iba oznámenie o priestupku, ktoré sa týka skutku zo dňa XX. XX. XXXX, žiadne iné trestné oznámenie ani podanie z jeho strany nepreukázal.

24. Podľa názoru súdu, ak by bola existovala dôvodná obava ako ju opisujú žalobcovia v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, tak súd by už v trestnom konaní uložil žalovanému aj zákaz približovať sa k žalobkyni v rade 2) a nie iba zákaz kontaktovať ju akoukoľvek formou.

25. Súd nevykonal navrhované dôkazy - výsluchy žalobcov a svedkov. Žalobcovia do spisu doložili čestné vyhlásenia svedkov, pričom tri z nich sú v podstate totožné a hovoria iba o tom, že žalovaný niekoľkokrát denne predchádza motorovým vozidlom popred dom žalobcov. Žalovaný však neprechádza iba popred dom žalobcov, ale aj popred ostatné domy nachádzajúce sa na ulici A. s tým, že aj on sám býva na tej istej ulici niekoľko domov od žalobcov. Súd potom nevidel dôvod na vypočúvanie svedkov pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení. Tiež nevykonal výsluch žalobcov, pretože tí mali možnosť všetky skutočnosti uviesť priamo v návrhu, ku ktorému doložili aj listinné doklady a videozáznamy, na ktoré sa odvolávajú. S týmito sa súd oboznámil a nepovažoval za potrebné žalobcov aj vypočuť. Súd je toho názoru, že žalobcovia by neuviedli žiadne iné skutočnosti podstatné pre jeho rozhodnutie o návrhu.

26. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že k podaniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia došlo až viac ako tri mesiace po údajnom útoku žalovaného na žalobcu v rade 1) a viac ako X mesiacov po rozhodnutí povereného príslušníka Policajného zboru o postúpení konaní (uvedených aj v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia) na prejednanie priestupku a približne mesiac po tom, ako bola žalobkyni v rade 2) doručená žaloba na ochranu osobnosti, ktorú voči nej podal žalovaný.

27. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že je prirodzené očakávať rozpory a na napätých vzťahoch medzi rodinami majú vinu obe strany. Toto je znásobené tým, že bývajú v tesnej blízkosti seba na tej istej ulici. Kontaktom sa tak nedá úplne vyhnúť, ale tieto by nemali byť obťažujúce a v nadmernej miere. Súdu takéto konanie zo strany žalovaného preukázané nebolo. Tiež žalobcovia nepreukázali, že by konanie žalovaného zle vplývalo na ich psychický stav a dosahovalo takú intenzitu, aby sa mohlo považovať za psychické násilie. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak súd považoval návrh na vydanie neodkladného opatrenia za nedôvodný v celom. Žalobcovia nepreukázali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, žalovaný bezprostredne neohrozuje ich život, zdravie ani majetok a jeho konanie nie je takej intenzity aby si vyžadovalo taký veľký zásah do jeho slobody pohybu. Súd preto návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 257 a čl. 4 a contrario tak, že v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože súd s ním nekonal a preukázateľne mu žiadne trovy konania nevznikli (ani vzniknúť nemohli). O výške náhrady trov konania súd rozhodovať nebude.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).