Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10Csp/104/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adr. pre doručovanie: Pribinova 25, 811 09, proti žalovanému R. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 155,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 155,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 16. 12. 2014 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a. Súd povoľuje žalovanému splácať istinu s úrokom z omeškania v splátkach po 50,- Eur mesačne, vždy k poslednému dňu v mesiaci počínajúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod stratou výhody splátok. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,54 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 24. 03. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zostatku na istine 155,- Eur spolu s poplatkom v sume 170,- Eur, zmluvnou pokutou vo výške 312,- Eur, trovami mediačného konania vo výške 154,75 Eur, poplatkom za upomienky vo výške 36,- Eur, úrokom vo výške 32 % ročne zo sumy úrokom vo výške 32 % ročne zo sumy 300,- Eur od 04. 02. 2013 do 16. 05. 2013 v sume 26,56 Eur, úrokom vo výške 32 % ročne zo sumy 245,- Eur od 17. 05. 2013 do 26. 07. 2013 v sume 15,04 Eur, úrokom vo výške 32 % ročne zo sumy 190,- Eur od 17. 07. 2013 do 15. 12. 2014 v sume 84,29 Eur, úrokom vo výške 32 % ročne zo sumy 155,- Eur od 16. 12. 2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 360,- Eur od 13. 08. 2014 do 15. 12. 2014 v sume 6,12 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 325,- Eur od 16. 12. 2014 zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04. 02. 2013 uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka žalobca, ako veriteľ poskytol žalovanému, ako dlžníkovi úver vo výške 300,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 250,- Eur v 10 mesačných splátkach po 55,- Eur, počnúc dňom 28. 02. 2013. Dňa 15. 07. 2013 požiadal žalovaný o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátky. Na základe tejto žiadosti mal byť celý úver splatený dňa 21. 04. 2014. Zmluvné strany sa dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca je právnická osoba a žalovaný je fyzická osoba. V zmysle všeobecných obchodných podmienok sa žalovaný zaviazal uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 36,-Eur a na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 312,- Eur. Žalobca a žalovaný sa zaviazali pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu využiť mediáciu. Mediačné konanie bolo vedené pred Mediačným centrom

zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.. K urovnaniu sporu nedošlo, žalobca si uplatnil aj náklady mediačného konania v sume 154,75 Eur. Žalovaný doposiaľ uhradil 145,- Eur.

2. Súd prejednal vec v zmysle § 297 C. s. p. v spojitosti s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Na termín verejného vyhlásenia rozsudku sa nedostavili strany sporu ani právny zástupca žalobcu.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a to podaným návrhom, Zmluvou o úvere zo dňa 04. 02. 2013, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, žiadosťou o úpravu splátkového kalendára, vyjadrením žalovaného spolu s dohodou s splátkach (ČEZ Slovensko, s. r. o.), dokladom SIPO, pracovnou zmluvou, oznámením o výplate dôchodku, prehľadom NBS o priemerných úrokových sadzbách.

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Dňa 04. 02. 2013 uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 300,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 250,- Eur, spolu vo výške 550,- Eur v 10 mesačných splátkach po 55,- Eur počnúc dňom 28. 02. 2013. Dňa 15. 07. 2013 požiadal žalovaný o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátky z dôvodu pracovnej neschopnosti. Žalobca žiadosť schválil dňa 06. 08. 2013. Prvú posunutú splátku mal žalovaný uhradiť dňa 21. 09. 2013 a úver mal byť splatený dňa 21.04.2014 ako uviedol žalobca. Žalobca inicioval mediačné konanie, ktoré žalovaný zmaril. Žalovaný doposiaľ uhradil 145,-Eur.

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva..

7. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa § 1 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

11. Podľa § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

12. Súd vykonal dokazovanie v súlade s citovanými ustanoveniami zákona. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že zmluva bola uzatvorená podľa predpisov obchodného práva. Predloženú zmluvu súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá má byť uzatvorená v súlade so Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (lex specialis) a podporne v súlade s Občianskym zákonníkom (lex generalis). Súd považuje za preukázané, v súlade s ust. § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z., že poskytnutý úver je úverom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať vyššie uvedené ustanovenia zákonov. V zmluvnom vzťahu vystupuje žalobca ako veriteľ (právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti - § 2 písm. b) cit. zák.) a žalovaný ako spotrebiteľ (fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania -§ 2 písm. a) cit. zák.) Spotrebiteľská zmluva teda zmluva medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadá pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd mal preukázané, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.

13. Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa názoru súdu je odplata vo výške 250,- Eur v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s ustanovením § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. súd z úradnej povinnosti skúmal možnosti oslabenia nároku žalobcu, keďže ide o spotrebiteľský spor. Svoju pozornosť zameral na platnosť zmluvy, resp. jej časti. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že zmluva ako celok je platná, ale podľa názoru súdu je ustanovenie zmluvy v časti upravujúcej odplatu v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Celková odplata predstavuje 83,33% z poskytnutého úveru. Žalobca nepreukázal a nešpecifikoval výšku nákladov na vyhotovenie zmluvy, podľa ktorých by súd mohol posúdiť ich primeranosť. Pokiaľ ide o náležitosti predloženej zmluvy súd posúdil jej súlad s ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z. z. platným a účinným v čase uzatvorenia zmluvy a zistil, že v predloženej zmluve je uvedené, že poplatok je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % (97,88 Eur) a administratívnými nákladmi vo výške 152,12. Žalobca odvolávajúc sa na všeobecné podmienky v žalobe uviedol, že tretina poplatku pripadá na úrok a zvyšok na administratívne poplatky, s čím však nekorešponduje znenie zmluvy, kde na poplatok pripadá suma 97,88 Eur, čo je viac ako tretina. Súd podotýka, že vo všeobecných podmienkach v bode 10 nie je uvedené aká časť poplatku pripadá na úrok a aká časť na administratívne náklady. Súd preto vychádza z ročnej úrokovej sadzby uvedenej v zmluve 39,15 Eur. Z prehľadu NBS súd zistil, že priemerná úroková sadzba, ktorú poskytujú obchodné banky v sledovanom období február 2013 s dobou splatnosti do 1 roku bola 9,44 % Dohodnutá úroková sadzba 39,15 % je viac ako štvornásobkom takto uvedenej priemernej úrokovej sadzby, čo súd považuje za rozpor s dobrými mravmi. Súd v zásade rešpektuje

zvýšenú úrokovú sadzbu u klientov, ktorí sú nepriechodní u bánk, zohľadňujúc zvýšenú mieru rizika, ale stanovená hodnota úrokovej sadzby nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, čo v tomto prípade podľa názoru súdu nie je. Súd preto ustanovenie o úrokovej sadzbe považuje za neplatné. Keďže ide o absolútnu neplatnosť, súd nemôže takto určenú úrokovú sadzbu znížiť na prijateľnú hodnotu, ale posúdil zmluvu ako zmluvu, v ktorej úroková sadzba uvedená nie je (§ 9 ods. 2 písm. i) cit. zák.) a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zák. č. 129/2010 Z. z., sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie vyčíslených úrokov a poplatku vo výške 170,- Eur. Súd považuje za preukázané, že žalovaný uhradil sumu 145,- Eur. Žalobca má tak nárok na vrátenie rozdielu z poskytnutej sumy a už zaplatených splátok vo výške 155,- Eur (300 -145) a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy.

17. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

18. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 132,- Eur považuje súd za nedôvodnú. Ustanovenie o zmluvnej pokute považuje súd za neprijateľné z dôvodu, že spotrebiteľ sa dostal do znevýhodneného postavenia oproti veriteľovi, najmä v súvislosti s vyjednávacou silou účastníkov a úrovňou informovanosti spotrebiteľa. Ustanovenie o zmluvnej pokute nebolo individuálne dohodnuté, spotrebiteľ tak pristúpil na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, pretože ide o pripravené tlačivo s uvedenou zmluvnou pokutou. Nie je možné akceptovať takto stanovenú zmluvnú pokutu ako dojednanú zmluvnú pokutu podľa § 544 ods. 1 OZ, keď žalovaný nemal absolútne žiadnu možnosť vyjadriť sa k zmluvnej pokute. Mohol len zmluvu ako celok (aj s VOP) podpísať alebo odmietnuť. Neprijateľnosť zmluvnej pokuty možno vidieť aj v tom, že zmluvná pokuta má v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti. V danom prípade však bola dohodnutá len zmluvná pokuta v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného, pričom pre prípad porušenia povinnosti žalobcu nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach vedie súd k názoru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v ktorej bola určená žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta nerozlišuje závažnosť porušenia jednotlivých zmluvných povinností a z tohto hľadiska je primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu konkrétnej povinnosti nepreskúmateľná. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Súd nepriznal žalobcovi ani nárok na zaplatenie trov mediačného konania z dôvodu, že dohoda nebola uzatvorená individuálne ( tak ako ustanovenie o zmluvnej pokute). Aj v tomto prípade nemal žalovaný na výber, či chce alebo nechce uzatvoriť dohodu o mediačnom konaní. Nemohol si ani vybrať, či aspoň navrhnúť subjekt, ktorý by mal mediáciu vykonať. Pokiaľ ide o poplatok za upomienky súd by v tomto prípade priznal žalobcovi nárok na úhradu nákladov. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal náklady súvisiace s vyhotovením a odoslaním upomienok. Žalobca nielen, že nepreukázal ich zaslanie žalovanému, ale nepreukázal ani len ich existenciu (nie sú súčasťou žaloby). Súd preto nárok na zaplatenie sumy 36,- Eur zamietol.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 360,- Eur od 13. 08. 2014 do 15. 12. 2014 v sume 6,12 Eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 325,- Eur od 16. 12. 2014 zaplatenia. Súdu nie je zrejmé akým spôsobom žalobca dospel k uvedenému výpočtu. Z uvedeného dôvodu a z dôvodu, že žalobcovi priznal len sumu 155,- Eur (v tejto časti je žalovaný preukázateľne v omeškaní) súd o nároku na úroky z omeškania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

22. Podľa § 232 ods. 3 C. s. p.,lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

23. Podľa § 232 ods. 4 C. s. p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

24. Žalovaný požiadal o možnosť splácať dlh v splátkach po 50,- Eur mesačne. Z doručených písomností má súd preukázané, že žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 111,60 Eur a pracuje na čiastočný úväzok s príjmom 300,-Eur mesačne brutto. Zároveň spláca dlh u dodávateľa energie vo výške 135,- Eur mesačne. Súd tak považuje za preukázané, že žalovaný by sumu 50,- Eur mesačne mohol splácať a dlh by bol splatený v lehote 4 mesiacov a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. V prípade neuhradenia jednej splátky stráca žalovaný výhodu splátok a splatným sa stáva celý dlh.

25. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C. s. p.. V prejednávanej veci mal žalobca úspech len čiastočný, keď z požadovanej sumy 827,75 Eur (istina, poplatok, zmluvná pokuta, trovy mediačného konania, poplatok za upomienky) mu súd priznal len 155,- Eur. Miera úspechu žalobcu bola 18,73 % a neúspechu 81,27 % (úspech žalovaného). Žalovaný by tak mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu vyjadrenom rozdielom miery úspechu a neúspechu (81,27 %-18,73 %) - 62,54 %. Súd však zistil, že žalovanému žiadne trovy nevznikli preto mu žiadne trovy neprizná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.