Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-179-2016.pdf
PDF · 103.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/179/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: D. K., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XXXX/XX, XXX XX Š.E., zast.: Michal Tomaschek, advokát so sídlom Laténska 67, 851 10 Bratislava, o zaplatenie 2.244,67 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 344,51 eur s príslušenstvom zastavuje. II. Žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Po čiastočných späťvzatiach žaloby zo dňa 24.06.2016 o zaplatenie 2.469,97 eur s príslušenstvom sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia nezaplatenej istiny 1.900,16 eur, úroku do zosplatnenia 54,32 eur, úroku z omeškania do zosplatnenia 0,82 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny ako i z nezaplatených úrokov, i titulom poplatkov za poistenie 2,08 eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu (ďalej len „ÚZ“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.000,- eur na žalovaným určený účet. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol listom vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do dnešného dňa uhradená. Táto predstavuje sumu 1.957,38 eur, tvorenú nezaplatenou istinou poskytnutého úveru vo výške 1.900,16 eur, úrokmi 54,32 eur, úrokmi z omeškania 0,82 eur a poplatkami 2,08 eur.
2. Žalobca ďalej žiadal úrok z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov.
3. Žalovaný potvrdil, že mu bol poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur, splátkami zaplatil spolu 5.320,- eur. Úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobu žiadal ako bezdôvodnú zamietnuť. Predložil prehľad o platbách splátok i jeho sumár (čl. 115-129 spisu).
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom procesnej obrany právneho zástupcu žalovaného, vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa včas písomne ospravedlnil, súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, Zmluvou o úvere č. XXXXXX zo dňa 28.10.2014, VOP účinnými od 20.05.2014, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 26.05.2016, prehľadom splácania žalobcu i žalovaného (čl. 115-129 spisu) a zistil tento skutkový stav veci:
5. Medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 28.10.2014 k uzavretiu úverovej zmluvy č. XXXXXX („ÚZ“), podľa ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúčelový úver vo výške 3.000,- eur, poskytnutý jednorázovo na refinancovanie iných úverov, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 mesačných anuitných splátkach vo výške 42,46 eura splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca, so splatnosťou 1. splátky 20.11.2014 a poslednej splátky 21.11.2022, a to buď inkasom z osobného účtu, resp. príkazom na úhradu z inkasného účtu na úverový účet. Celková čiastka, ktorú mal podľa zmluvy žalovaný splatiť (súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom) bola vyčíslená sumou 4.226,16 eur, pri RPMN 9,88 % a úrokovej sadzbe 7,90 % p.a. - fixnej do splatnosti. Priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 16,81 %. Poplatok za správu úveru nebol dohodnutý. ÚZ bolo dojednané poistenie schopnosti splácať úver 1,04 eur a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. V článku 1 bod 1.2. ÚZ bol dojednaný úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. a ďalšie poplatky.
6. Žalovaný podľa dokladov predložených žalobcom poskytnutý úver riadne (včas a v dohodnutých splátkach) nesplácal a žalobca listom z 26.05.2016 vo väzbe na článok 8.12 VOP vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru, na základe čoho vznikla žalovanému povinnosť jednorázovo uhradiť žalobcovi celý dlh. Jeho výšku uviedol žalobca vo výzve sumou 2.751,67 eur, na splatenie ktorej poskytol žalobca žalovanému lehotu do 05.06.2016. Zároveň bol vo výzve žalovaný upozornený, že uvedený dlh sa denne úročí a rastie.
7. ÚZ, na podklade ktorej si žalobca uplatnil žalovanú pohľadávku, je s ohľadom na charakter subjektov, ktoré ju uzatvárali (žalobca - veriteľ, ktorý je bankou a konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a ako dlžník žalovaný - spotrebiteľ - fyzická osoba nekonajúca pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), je spotrebiteľskou zmluvou. Konkrétne ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“). Na takýto vzťah je preto potrebné aplikovať okrem ustanovení ZoSÚ aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. OZ) v znení účinnom v čase uzavretia ÚZ. Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v § 52 a nasl. OZ v tom smere, že s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (OZ) v neprospech spotrebiteľa. Takéto zmluvy s poukazom na § 53 ods. 1 OZ nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa -neprijateľné podmienky (vyjmúc prípadov, ak ide o zmluvné podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak ide o ustanovenia, ktoré boli individuálne dojednané) a ktorých príkladný výpočet obsahuje ust. § 53 ods. 4 OZ).
8. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje ZoSÚ v § 9, ktorý v odseku 1 vyžaduje písomnú formu pri takejto zmluve a v odseku 2 sú stanovené zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy (okrem všeobecných náležitostí podľa OZ). Nedostatok týchto náležitostí, konkrétne pokiaľ ide o nedostatok písomnej formy zmluvy a ktorejkoľvek z náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) spôsobuje ten dôsledok, že s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ sa úver poskytnutý na podklade takejto úverovej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
9. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
10. V predmetnej zmluve z náležitostí požadovaných daným ustanovením absentuje výslovné uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, vypočítanej žalobcom v ÚZ vo výške 9,88 %. Podľa všetkého pri výpočte RPMN žalobca podľa tabuľky 1.2. ÚZ vychádzal z údajov pod bodom 1.2. ÚZ, čo však nepostačuje, keďže zákon vyžaduje, aby zo zmluvy bolo výslovne zrejmé (bolo v zmluve výslovne uvedené), z akých konkrétnych údajov žalobca vychádzal pri výpočte RPMN.
11. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
12. K tomuto zákonnému ustanoveniu sa žalobca dňa 25.08.2016 vyjadril, v podstate uviedol, že v zmysle bodu 1.1 zmluvy banka poskytne klientovi peňažné prostriedkyza podmienok uvedených v tejto zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoriajej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (ďalej len OP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie vo všeobecných obchodných podmienkach. Zároveň bod 2.5.3 OP banky popisuje anuitné splácanie nasledovne: splácanie anuitným spôsobom znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania mení. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných splátok a že rozdelenie splátok na istiny a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Z uvedeného vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou sadzobníka a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho spoplatnenia zmluvy neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. V prospech argumentácie banky svedčí aj fakt, že návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch z októbra 2015 navrhoval § 9 doplniť o odsek 3 v znení „Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v odseku 2 musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a nie v jej prílohách a ani vo všeobecných obchodných podmienkach“. Z pripravovanej novely teda vyplýva, že za právneho stavu ku dňu uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy, zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. k) taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť.
13. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere má byť o.i. zrejmá ako výška splátky istiny poskytnutého úveru, tak aj výška každej splátky úrokov poskytnutého úveru a napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak sú nejaké poplatky dojednané. Túto náležitosť pokiaľ ide o uvedenie, aká konkrétna má byť výška mesačnej splátky samotnej istiny a koľko predstavuje výška mesačnej splátky dojednaných úrokov a koľko výška mesačnej platby poplatkov spojených s úverom predmetná ÚZ neobsahuje, keďže obsahuje len uvedenie výšky súhrnnej splátky, ktorá je u každej z počtu 96 anuitných (rovnomerných) splátok splatných v období od 20.11.2014 do 21.11.2022 uvedená vo výške 42,46 eur mesačne. Súd má z praktík bánk poznatok, že každá splátka v sebe zahŕňa v príslušnej časti splácanie časti istiny aj úroku mesačne, teda každá z anuitných splátok zahŕňa v rôznom pomere splácanie istiny úveru a úrokov s tým, že ich súčet dosahuje práve výšku mesačnej splátky 42,46 eur a okrem toho je osobitne účtovaná platba poplatku za poistenie vo výške 1,04 eur mesačne, čím mesačná splátka úveru (istiny a úroku) s poplatkami predstavuje 43,50 eur mesačne.
Pokiaľ ide o vyslovený právny záver k náležitosti vyplývajúcej z § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, súd poukazuje napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.06.2017 sp. zn. 23Co/490/2016 a súd prvej inštancie sa týmto jeho právnym názorom riadil nasledovne:
14. V danej veci bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená úverová zmluva dňa 28.10.2014, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000 eur. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach v počte 96 po 42,46 eura pri dojednanej úrokovej miere 7,9%p.a.. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. stanovuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák.č. 129/2010 Z.z., zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená úverová zmluva zo dňa 28.10.2014 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. Niektoré náležitosti o spotrebiteľskom úvere sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie vo VOP. Súd nespochybňuje fakt, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj VOP ako ani to, že nie všetky náležitosti musia byť v samotnej zmluve. Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to byť takou formou, aby bola zrozumiteľná a prehľadná pre spotrebiteľa. Zo zmluvy vyplýva, že splátka zostáva rovnaká počas celej doby, avšak plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina. Ak žalobca vie predložiť spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku, niet dôvodu, aby spotrebiteľovi nepredložil tabuľku, ktorá by zrozumiteľne uvádzala prehľad splátok (v zmysle zákona) pri uzatváraní samotnej zmluvy, aby spotrebiteľ mal prehľad o tom, čo a kedy spláca resp. má splácať.
15. Je pravdou, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bírovej súdny dvoru viedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
16. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.6.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom na explicitné znenie
zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem).
17. Je teda na mieste jednoznačný záver, že k žalobe pripojená zmluva o úvere takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je preňho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov (č.l. 3 a nasl. spisu) vyplýva, že zmluva o úvere presnú výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy. Na uvedenom konštatovaní už nemôže nič zmeniť ani žalobcova podrobná špecifikácia žalovanej pohľadávky.
18. Pre vyššie uvedené nedostatky ÚZ je potrebné úver na jej podklade poskytnutý žalovanému žalobcom považovať s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za úver bezúročný a bez poplatkov.
19. Ak je úver (aj) bez poplatkov, je na mieste záver, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.850,- eur a nie vo výške 3.000,- eur, keďže sumu 150,- eur ako poplatok za poskytnutie úveru (článok 1.2. ÚZ) ihneď na sumu 3.000,- eur započítal a fakticky žalovaný čerpal (a mohol čerpať) iba 2.850,- eur (pohyby na účtoch).
20. Podľa žalobcom doloženého prehľadu na úverovom účte (tabuľka na čl. 21), žalovaný na úhradu záväzku vyplývajúceho z ÚZ uhradil od uzavretia ÚZ do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru listom z 26.05.2016 celkovo sumu 2.624,95 eur.
21. Podľa žalovaným doloženého prehľadu splátok (čl. 115-129 spisu) uhradil žalovaný ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku celkovo sumu 5.320,- eur, a to v roku 2015 (dátum/suma): 20.2./220,23.2./10,20.3./230,26.3./140,20.4./250,30.4./200,20.5./250,19.6./220,26.6./240,21.7./240,20.8./230,21.9./100 v roku 2016 (dátum/suma): 20.1./150, 10.2./40, 29.2./70, 15.3./50, 1.4./80,4.4./100,23.5./100,30.5./110,20.6./175,23.6./20,14.7./150,20.7./160,11.8./20,16.11./100,2.12./30, v roku 2017 (dátum/suma): 20.1./40,7.2./50,17.3./30, 11.4./30, 25.5./30, 12.6./100,9.8./50,7.9./175.
22. Pokiaľ by žalobca namietal, že pre posúdenie výšky žalovaným uhradených splátok súd nemal zistené podklady pre takéto rozhodnutie, tu súd poukazuje na ust.§ 150 a 151 CSP. Najmä ustanovenie § 151 ods. 1 CSP uvádza „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné“. Sumár úhrad splátok vo výške 5.320,- eur a dôvody ako k tejto sume dospel, žalovaný uviedol na pojednávaní dňa 08.11.2017, na ktorom sa žalobca z vlastnej vôle nezúčastnil. Žalovaný pritom postupoval porovnávacou metódou, keď spároval žalobcom predložené zúčtovania platieb splátok s vlastnými výpismi z účtu s výsledný rovnakým súčtom 5.320,- eur. Svojou dobrovoľnou neúčasťou na pojednávaní dňa 08.11.2017 sa žalobca vlastne zbavil možnosti priamo na tieto skutkové tvrdenia žalovaného reagovať. Tvrdenia žalovaného takto bolo potrebné považovať za nesporné. (Porovnaj rozsudok KS Banská Bystrica z 23.05.2017, sp. zn. 13Co/138/2017). Napokon aj § 132 ods. 2 C.s.p. stanovuje že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označený dôkaz. V takejto dôkaznej situácii súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splátky vo výške spolu 5.320,- eur žalovaný na splatenie predmetného úveru neuhradil, (napríklad tým, že síce tieto platby žalobca prijal, ale zaúčtoval ich na splátky hypotekárneho úveru, existencia iných úverov v tomto konaní nebola zistená).
23. Ak vyššie uvedené nedostatky ÚZ (každý jednotlivý z nich) ZoSÚ sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru na jej podklade poskytnutého, zohľadniac súčet doterajších
platieb žalovaného na splnenie jeho záväzku z ÚZ, celkový dlh žalovaného zanikol zaplatením, a teda žalobcovi súd zo žalovanej nemal čo priznať (2850 mínus 5320).
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p., kedy mal žalovaný čistý úspech 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia v exekúcii.