Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/449/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: S. nar. XX. XX. XXXX, B., P., zastúpeného JUDr. Darinou Hanáčkovou, advokátkou, Záhradnícka 41, Bratislava, proti žalovanému: KAMI PROFIT, s.r.o., Pri starom letisku 17, Bratislava, IČO: 35 943 301, zastúpeného ČORBA & PARTNERS, s.r.o., Klincová 35, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 933 973, o zaplatenie 4 000,- eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 000,- eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne takto:

- zo sumy 2 000,- eura od 01. 08. 2016 až do zaplatenia,

- zo sumy 2 000,- eura od 01. 09. 2016 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14. 12. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4 000,- eura s príslušenstvom titulom neuhradenia sumy za poskytnuté služby.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalobca a žalovaný mali v zmysle mandátnej zmluvy uzavretej ústne dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 2 000,- eura mesačne za práce mandatára pre mandanta v zmysle zmluvy. Žalobca si v zmysle zmluvy vykonal všetky práce na stavbe I.D.C. Holding, v zmysle čoho mu boli vystavené potvrdenia za odpracované mesiace jún a júl 2016. Na základe týchto potvrdení si potom žalobca vystavil svoje faktúry. Na základe viacerých výziev sa žalobca domáhal zaplatenia svojej dohodnutej odmeny, avšak faktúry mu boli vrátené a dohodnutá odmena ostala nevyplatená.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, pričom navrhol predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že žalobca v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka uzatvoril dňa 16. 03. 2015 so žalovaným mandátnu zmluvu č. 021/2015/LIDL/KA/MB/MZ, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu pre žalovaného ako mandanta zabezpečiť výkon odborného dozoru stavby - stavebného dozoru počas celej doby realizácie stavby „Priemyselný park - Logistické centrum a ľahká priemyselná výroba Sereď - Logistická hala AREÁL 312, LIDL“. Žalovaný k uvedenej mandátnej zmluve predložil žalobcovi návrh dodatku č. 1, v zmysle ktorého žalobca pre žalovaného ako mandatár mal

naďalej zabezpečiť výkon odborného dozoru stavby - stavebného dozoru počas celej doby realizácie stavby „Rozvoj závodu Pečivárne Sereď, o. z., I. až III. etapa“. K podpísaniu predmetného dodatku č. 1 zo strany žalobcu nedošlo. Žalobca žalovanému do dnešného dňa neoznámil dôvod nesúhlasu s obsahom dodatku č. 1, alebo prípadné prekonzultovanie predmetného dodatku č. 1 a dohodnutie sa. Nakoľko žalobca predmetný dodatok č. 1 nepodpísal a vykonával výkon odborného dozoru stavby - stavebný dozor na stavbe „Rozvoj závodu Pečivárne Sereď, o. z., I. až III. etapa“, vznikla medzi žalobcom a žalovaným v zmysle ust. § 566 Obchodného zákonníka nová ústne uzavretá mandátna zmluva, nakoľko nepredpisuje pre platnosť mandátnej zmluvy písomnú formu. Týmto konkludentným konaním sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonávať výkon odborného dozoru stavby - stavebný dozor na stavbe „Rozvoj závodu Pečivárne Sereď, o. z., I. až III. etapa“ do konca realizácie stavby. Predmetnú stavbu žalovaný získal uzatvorením mandátnej zmluvy č. 2015_12_21 zo dňa 15. 01. 2016 s investorom spoločnosťou I.D.C. Holding, a.s., IČO: 35 706 686 na dobu určitú, a to do konca realizácie stavby „Rozvoj závodu Pečivárne Sereď, o. z., I. až III. etapa“, pričom predmetnú mandátnu zmluvu bolo možné ukončiť zo strany mandanta - kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu mohol mandátnu zmluvu vypovedať, alebo zo strany mandatára - mohol mandátnu zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. V súlade s vyššie uvedeným bol žalobca povinný v zmysle ust. § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka uskutočňovať v mene a na účet žalovaného výkon odborného dozoru na stavbe investora. Výkon odborného dozoru na stavbe bol žalovaný povinný vykonávať v zmysle Obchodného zákonníka riadne a podľa pokynov žalovaného a v súlade s jeho záujmami, ktoré žalobca poznal alebo musel poznať. Zároveň ako mandatár - žalobca bol povinný oznámiť žalovanému ako mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitostí a ktoré mohli mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Napriek vyššie uvedeným povinnostiam počas trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe ústne uzavretej mandátnej zmluvy žalobca v rozpore so záujmami žalovaného začal poskytovať vo svojom mene a na svoj účet svoje služby priamo pre obchodného partnera žalovaného I.D.C. Holding, a.s. v rovnakom čase a rozsahu, ako sa zaviazal vykonávať tieto služby pre žalovaného a následne žalovaný pre investora. Na základe vyššie uvedeného konania žalobcu investor ukončil výpoveďou zo dňa 30. 09. 2016 so žalovaným spoluprácu, keďže mal na rovnaký čas a rovnaký rozsah prác uzavretý zmluvný vzťah priamo so žalobcom. Na základe vyššie uvedeného žalobca konal v rozpore s pokynmi a záujmami žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca od 01. 08. 2016 bezdôvodne prestal vykonávať pre žalovaného činnosť stavebného dozoru na predmetnej stavbe. Na základe uvedeného je nepochybné, že žalobca žalovanému svojim konaním spôsobil značnú škodu z titulu ušlého zisku, keďže celý predmetný zisk na danej zákazke mal žalovaný kalkulovaný na konci realizácie zákazky. Dňa 04. 07. 2016 bola žalovanému žalobcom doručená faktúra č. 160007 zo dňa 30. 06. 2016 za poskytnuté služby v mesiaci jún 2016 vo výške 2 000,- eura. Faktúra č. 160007 v názve položky obsahovala text „výkon činnosti na základe mandátnej zmluvy č. 021/2015/ LIDL/KA/M/MZ za obdobie 01. 06. 2016 - 30. 06. 2016“. Následne dňa 02. 08. 2016 bola žalovanému žalobcom doručená faktúra č. 160008 zo dňa 31. 07. 2016 za poskytnuté služby v mesiaci júl 2016 vo výške 2 000,- eura. Taktiež táto faktúra č. 160008 v názve položky obsahovala text „výkon činnosti na základe Mandátnej zmluvy č. 021/2015/LIDL/KA/M/MZ za obdobie 01. 07. 2016 - 31. 07. 2016“. Na základe uvedeného žalovaný dňa 05. 08. 2016 vrátil predmetné faktúry žalobcovi spolu so sprievodným listom, že boli nesprávne vystavené, nakoľko sa odvolával na neúčinnú mandátnu zmluvu, keďže až toho času žalovaný zistil, že zo strany žalobcu nebol podpísaný dodatok č. 1 k mandátnej zmluve č. 021/2015/ LIDL/KA/M/MZ. Dňa 12. 08. 2016 bola žalovanému doručená písomnosť od žalobcu spolu s faktúrami, v ktorej uviedol, že vrátenie faktúr bolo neoprávnené. Následne dňa 15. 08. 2016 žalovaný opätovne vrátil faktúry č. 160007 a č. 160008 žalobcovi s uvedením, že sa odvoláva už na neúčinnú mandátnu zmluvu a nie na ústne dohodnutú mandátnu zmluvu. Z tohto titulu neboli toho času žalovaným uhradené faktúry, nakoľko vtedy ešte žalovaný nemal vedomosť o tom, že žalobca nevykonal svoju činnosť riadne a v súlade so záujmami žalovaného ako mandanta. Dňa 24. 08. 2016 a dňa 06. 10. 2016 žalobca zaslal žalovanému upomienky k nezaplateným faktúram č. 160007 a č. 160008. Následne žalovaný zistil, že žalobca ako mandatár nekonal v súlade s ústne dohodnutou mandátnou zmluvou, nakoľko konal rozpore so záujmami žalovaného ako mandanta a aj v rozpore s poctivým obchodným stykom, keďže využil dôverné informácie, ktoré mu boli zverené o rozsahu, čase a cene poskytovaných služieb na to, aby obišiel žalovaného a priamo sa dohodol na poskytovaní služieb s investorom. Na základe vyššie uvedeného žalovaný zaslal dňa 10. 10. 2016 žalobcovi výzvu na úhradu spôsobenej škody a doriešenie obchodných vzťahov, prostredníctvom ktorej vysvetlil žalobcovi skutkový stav a požiadal ho o stretnutie. S cieľom minimalizovať vzniknuté škody ho v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka požiadal o urýchlené pracovné stretnutie, ktorého predmetom malo byť prerokovanie možností ďalšej

vzájomnej spolupráce a úhrada spôsobenej škody, na ktorý nijako nezareagoval. Následne dňa 31. 10. 2016 bola žalovanému doručená písomnosť od právnej zástupkyne žalobcu, v ktorej žalovaného žiadala o zaplatenie vyššie uvedených faktúr. Dňa 14. 11. 2016 žalovaný zaslal právnej zástupkyni žalobcu stanovisko k výzve na uhradenie nedoplatku 4 000,- eura, v ktorej reagoval na písomnosť zo dňa 31. 10. 2016 a zároveň opätovne požiadal o osobné stretnutie a vyriešenie predmetnej záležitosti. Následne sa žalovaný so žalobcom dňa 28. 11. 2016 stretli v kancelárii žalovaného, kde si žalovaný uplatnil u žalobcu náhradu škody, ale k žiadnej dohode medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Podľa ust. § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. V zmysle vyššie uvedeného bol žalobca na základe ústne dohodnutej mandátnej zmluvy zaviazaný pre žalovaného vykonávať činnosti riadne podľa jeho pokynov a v súlade s jeho záujmami. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uzavrel s investorom zmluvu a zákonným spôsobom neukončil trvanie zmluvného vzťahu so žalovaným, žalobca nevykonával svoju činnosť riadne a v záujme žalovaného, ale týmto konaním prevzal obchodného partnera žalovaného a začal vykonávať činnosti priamo pre investora. Žalobca sa mandátnou zmluvou zaviazal, že pre žalovaného ako mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v jeho mene alebo uskutočnením inej činnosti a žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu za to odplatu. V zmysle ust. § 571 Obchodného zákonníka žalobcovi nevznikol za dané obdobie nárok na odmenu, nakoľko už v tomto období nevykonával svoju činnosť riadne v súlade so záujmami žalovaného, keďže v krátkom čase na to došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalovaným a investorom. Zároveň faktúry žalobcu boli vystavené nesprávne, nakoľko v predmete faktúry sa odvolával na mandátnu zmluvu, ktorá už bola neúčinná vzhľadom na to, že v predmetnom období mal vykonávať činnosť pre žalovaného na základe ústne uzavretej mandátnej zmluvy, načo bol niekoľko krát upozornený. Na jednej strane aj keď má žalobca podpísané od zamestnanca žalovaného, že vykonával činnosť, čo žalovaný nespochybnil, na strane druhej mal žalovaný za to, že žalobca nevykonával svoju činnosť riadne, podľa pokynov a v záujme žalovaného. V rovnakom čase ako mal uzavretú mandátnu zmluvu so žalovaným sa dohadoval, resp. poskytoval svoje činnosti aj priamo pre investora žalobcu. V zmysle hore uvedených dôvodov žalovanému vznikla škoda v celkovej výške 16 856,29 eura bez DPH z titulu ušlého zisku. Vzniknutú škodu si žalovaný určil na základe rozdielu výnosov, ktoré mal získať na zákazke a vynaložených nákladov na zamestnancov v zmysle ich pracovných zmlúv, resp. mandátnej zmluvy. Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka je zmluvná strana povinná nahradiť škodu za porušenie povinnosti druhej zmluvnej strane, ibaže porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, pričom sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk (§ 379 Obchodného zákonníka). Žalovaný považoval tieto výdavky za škodu, ktorá mu vznikla tým, že žalobca porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu a je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Na základe vyššie uvedeného konania žalobcu a zákonného ustanovenia je nepochybné, že žalobca žalovanému spôsobil značnú škodu, ktorá vznikla jeho nečinnosťou voči žalovanému a jeho konaním pre spoločnosť I.D.C. Holding, a.s. Dňa 28. 11. 2016 žalovaný na stretnutí žalobcovi predložil vyčíslenie škody, ktorú mu svojím konaním/nekonaním spôsobil, ale nedošlo k zaplateniu škody vo výške 16 856,29 eura. V zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka každý, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane. Na základe vyššie uvedeného všetky nároky, ktoré si žalobca uplatňuje sú neoprávnené, nakoľko mu nárok na odmenu nevznikol, keďže nevykonával svoju činnosť riadne a v súlade so záujmami žalovaného. Ak sa súd nestotožní s vyššie uvedenou argumentáciou, žalovaný si jednostranne započítal svoju pohľadávku z titulu náhrady škody voči žalobcom uplatnenej pohľadávke s príslušenstvom vo výške, v akej sa stretli.

4. Žalobca k veci ešte uviedol, že žalobca začal spolupracovať so žalovaným a predmetom zmluvy bolo dozorovanie stavby Lidl v Seredi. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú (do doby odstránenia vád a nedorobkov, čo nastalo vo februári 2016). Odmenu za prácu si dohodli vo výške 2 000,- eur/mesiac.

5. Žalovaný k veci ešte uviedol, že žalobca potvrdil, že žalovanému zaslal iba zmätočný návrh ukončenia mandátnej zmluvy. Zmätočný z dôvodu, že návrh sa týka mandátnej zmluvy, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným ukončená zmluvne dohodnutou skutočnosťou, t. j. realizáciou stavby LIDL. Čiže aj sám žalobca nepriamo potvrdil, že v zmysle ústne uzatvorenej mandátnej zmluvy mal pre nás naďalej vykonávať činnosť do riadneho ukončenia stavby „Rozvoj závodu Pečivárne Sereď, o. z., I. až III. etapa“. Čiže na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že počas platnosti a účinnosti našej

mandátnej zmluvy (ústne dohodnutej) pracoval pre obchodného partnera žalovaného a zároveň ako sám poukázal, odo dňa 01. 08. 2016 pracoval aj pre spoločnosť ProClienta Group, s.r.o. na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci, čím nekonal a ani nemohol konať v súlade so záujmami žalovaného a tým žalovanému spôsobil škodu. Na základe vyššie uvedeného žalobca konal v rozpore s pokynmi a záujmami žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca od 01. 08. 2016 bezdôvodne prestal vykonávať pre žalovaného činnosť stavebného dozoru na predmetnej stavbe a je nepochybné, že žalobca svojim konaním spôsobil značnú škodu žalovanému z titulu ušlého zisku, keďže celý predmetný zisk na danej zákazke mal žalovaný kalkulovaný na konce realizácie zákazky, pretože žalobca mal pre žalovaného vykonávať činnosť do riadneho ukončenia stavby.

6. Súd v konaní vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: potvrdeniami žalovaného žalobcovi za odpracované mesiace jún a júl 2016, výzvou žalobcu žalovanému na zaplatenie zo dňa 26. 10. 2016, faktúrami žalobcu žalovanému č. 160007 a č. 160008, mandátnou zmluvou č. 021/2015/LIDL/KA/MB/ MZ zo dňa 16. 03. 2015, návrhom dodatku č. 1 k mandátnej zmluve zo dňa 25. 01. 2016, mandátnou zmluvou č. 2015_12_21 zo dňa 15. 01. 2016 vrátane príloh č. 1 a 2, výpoveďou mandátnej zmluvy č. 2015_12_21 zo dňa 30. 09. 2016, protokolom o odovzdaní a prebratí agendy vrátane príloh, listom žalovaného žalobcovi o vrátení faktúr, odpoveďou žalobcu, listom žalovaného žalobcovi o vrátení faktúr zo dňa 15. 08. 2016, mailovou komunikáciou strán sporu, odpoveďou žalobcu, upomienkami žalobcu žalovanému č. UP160001, č. UP160002 a č. UP160003, výzvou žalovaného žalobcovi zo dňa 05. 10. 2016, stanoviskom žalovaného žalobcovi zo dňa 09. 11. 2016, vyčíslením škody žalovaného, výpismi z účtu žalobcu, výpisom zo živnostenského registra žalobcu a výpisom z obchodného registra spoločnosti žalovaného.

7. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

8. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí , a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

9. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

11. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

12. Podľa ust. § 566 ods. 1 Obch. Z. mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

13. Podľa ust. § 566 ods. 2 Obch. Z. ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

14. Podľa ust. § 567 ods. 2 Obch. Z. činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

15. Podľa ust. § 571 ods. 1 Obch. Z. ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

16. Podľa ust. § 571 ods. 2 Obch. Z. ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

17. Podľa ust. § 575 ods. 1 Obch. Z. mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas.

18. Podľa ust. § 373 Obch. Z. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobom druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

19. Podľa ust. § 358 Obch. Z. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

20. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

21. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

22. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

23. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

24. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

25. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

26. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

27. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

28. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

29. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

30. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

31. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

32. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

33. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

34. Podľa ust. § 147 ods. 2 C.s.p. vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

35. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.

36. V konaní nebolo sporné, že strany sporu mali medzi sebou uzavretú mandátnu zmluvu č. 021/2015/ LIDL/KA/MB/MZ zo dňa 16. 03. 2015, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytovať pre žalovaného výkon odborného dozoru stavby „Priemyselný park - Logistické centrum a ľahká priemyselná výroba Sereď - Logistická hala AREÁL 312, LIDL“, a to až do jej kolaudácie. Strany sporu zhodne uviedli, že uvedená stavba bola kolaudovaná vo februári 2016, kedy táto písomne uzavretá mandátna zmluva zanikla. 37. Žalobca však pre žalovaného poskytoval obdobnú činnosť dozoru stavby aj na stavbe „Rozvoj závodu Pečivárne Sereď, o. z., I. až III. etapa“, pričom tak robil bez písomnej zmluvy. Skutočnosť, že žalobca poskytol pre žalovaného na tejto stavbe uvedenú činnosť súdu potvrdilo nielen zhodné vyjadrenie žalovaného o poskytnutí tejto činnosti v uvedenom období žalobcom, ale aj potvrdenia o odpracovanej činnosti žalobcu pre žalovaného projektovým managerom žalovaného S. Na uvedenú stavbu bola v rámci činnosti „technický dozor a koordinátor stavby“ uzavretá mandátna zmluva č. 2015_12_21 zo dňa 15. 01. 2016 vrátane príloh č. 1 a 2 medzi mandantom I.D.C. Holding a.s.

a žalovaným ako mandatárom. Žalobca je živnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom Ing. Miroslav Bugár - BMBAU, IČO: 46 770 445.

38. Z uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca a žalovaný v zmysle ust. § 1 a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka uzavreli medzi sebou ústnu zmluvu s odkazom na ust. § 272 Obchodného zákonníka. Typom takejto zmluvy bola mandátna zmluva podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvnou povinnosťou žalobcu bolo preto poskytovanie služieb dozoru stavby na konkrétnu stavbu „Rozvoj závodu Pečivárne Sereď, o. z., I. až III. etapa“, ktorej technický dozor a koordináciu zabezpečoval žalovaný na základe mandátnej zmluvy č. 2015_12_21 zo dňa 15. 01. 2016.

39. Nakoľko išlo o ústne uzavretú zmluvu, presné vymedzenie zmluvných práv a povinností zmluvných strán nebolo medzi stranami písomne dohodnuté, a preto takéto niečo bolo obtiažne v konaní stranami preukázať. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca v mesiacoch jún a júl 2016 vykonal na tejto stavbe pre žalovaného činnosť, ktorej samotnú kvalitu, odbornosť a charakter žalovaný vôbec nespochybňoval, práve naopak jej vykonanie potvrdil jednak písomne (predmetnými potvrdeniami S., jednak výslovne sám počas konania. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca v zmysle ust. § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka poskytol žalovanému činnosť riadne v zmysle zmluvných a technických dojednaní, a preto mu podľa ust. § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka vznikol nárok na odplatu, nakoľko poskytovaná činnosť bola predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu. Výšku takejto odplaty súd ustálil s odkazom na ust. § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka vo vzťahu k výške dohodnutej odplaty za obdobnú činnosť podľa mandátnej zmluvy č. 021/2015/LIDL/KA/MB/MZ, uzavretej medzi stranami sporu dňa 16. 03. 2015, ktorá bola dohodnutá na sumu 2 000,- eura za mesiac.

40. Na základe uvedeného súd teda priznal žalobcovi nárok na odmenu za poskytnuté služby žalovanému za mesiace jún a júl 2016 vo výške 2 000,- eura za každý mesiac, spolu teda 4 000,- eura.

41. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca neposkytoval dohodnutú činnosť v mesiacoch jún a júl 2016 riadne, pretože od 01. 08. 2016 spolupracoval so spoločnosťou ProClienta Group s.r.o. a od 01. 10. 2016 pracoval v spoločnosti mandanta žalovaného v spoločnosti I.D.C. Holding a.s., ktorá žalovanému vypovedala mandátnu zmluvu č. 2015_12_21 dňa 30. 09. 2016. K uvedenej výpovedi tejto mandátnej zmluvy podľa názoru žalovaného prišlo z toho dôvodu, že žalobca ako stavebný dozor a osoba, ktorá mala všetky potrebné a dostupné technické informácie ohľadom dozoru predmetnej stavby „Rozvoj závodu Pečivárne Sereď, o. z., I. až III. etapa“ začal pracovať pre uvedenú spoločnosť, ktorá tým pádom už nepotrebovala služby žalovaného. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný domnieval, že žalobca tým, že prestal poskytovať činnosť pre žalovaného a začal ju poskytovať spoločnosti I.D.C. Holding a.s. zavinil ukončenie obchodnej spolupráce medzi touto spoločnosťou a žalovaným a tým pádom pokles predpokladaného zisku z pokračovania takejto obchodnej spolupráce, ktorý si žalovaný vyčíslil na sumu 16 856,29 eura bez DPH, pričom voči žalobcovi sa v tomto konaní domáhal iba náhrady škody vo výške žalovanej sumy.

42. Súd však uvedené tvrdenia žalovaného nepovažoval za preukázané vzhľadom k tomu, že žalovaný súdu nepreukázal žiadnym dôkazom dôvod ukončenia spolupráce medzi ním a spoločnosťou I.D.C. Holding a.s. Rovnako žalovaný nepreukázal súdu žiadnym hodnoverným dôkazom náplň práce, resp. činnosti, ktorú žalobca od 01. 10. 2016 vykonával v prospech I.D.C. Holding a.s., teda či išlo o rovnakú, resp. obdobnú činnosť, akú poskytoval v období od júna do júla 2016 žalovanému.

43. Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka nespočívalo na žalobcovi zavinenie za zníženie obchodného majetku žalovaného jednak z vyššie uvedených dôvodov a jednak aj preto, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca priamo osobne zavinil ukončenie obchodnej spolupráce medzi žalovaným a I.D.C. Holding a.s. Ohľadom uplatnenia náhrady škody žalovaným súd ešte uvádza, že obchodná spoločnosť nemôže vyvodzovať nárok na náhradu škody od tretieho subjektu z dôvodu, ak jej zmluvný partner vypovie, resp. ukončí vzájomný obchodný vzťah. V tomto prípade ide o podnikateľské riziko, ktoré znáša každý podnikateľ sám a zodpovednosť za ktoré nemôže prenášať na žiaden iný subjekt.

44. Na základe vyššie uvedených skutočností nemôže súd jednostranný úkon započítania vzájomných pohľadávok, ako súčasť procesnej obrany žalovaného, považovať za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné žalobu zamietnuť. Okrem neurčitosti úkonu započítania súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebolo zo strany žalovaného jednoznačne a bez pochybností preukázané, že žalobca v

mesiacoch jún a júl 2016 nevykonával činnosť na predmetnej stavbe v súlade s pokynmi žalovaného a že v tejto súvislosti porušil akúkoľvek svoju zmluvnú povinnosť. Uvedené tvrdenie žalovaného nemohlo byť súdu jednoznačne preukázané z objektívneho dôvodu, ktorým bola tá skutočnosť, že strany sporu nemali písomne uzavretú mandátnu zmluvu, a preto obsah zmluvných povinností nebolo možné jednoznačne preukázať. Na základe uvedeného a s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozhodnutia súdu možno konštatovať, že žalobca nespôsobil žalovanému žiadnu škodu resp. nezavinil ušlý zisk žalovaného žiadnou svojou činnosťou, konaním alebo opomenutím, a preto nebolo podľa súdu uplatnenie vzájomného nároku ako súčasť procesnej obrany žalovaného relevantným dôvodom pre zamietnutie žaloby tak, ako to v konaní žiadal žalovaný.

45. Nakoľko žalobca a žalovaný nemali úrok z omeškania pre prípad omeškania s platením peňažného záväzku žalovaného dohodnutý, žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy za obdobie od 01. 08. 2016 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 160007). K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 01. 08. 2016) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi. Žalobca v žalobnom návrhu ohraničil obdobie, za ktoré si uplatnil úrok z omeškania, a to aj čo do dátumu, po ktorý si uplatňuje úrok z omeškania. Súd viazaný žalobným návrhom žalobcu v zmysle ust. § 216 ods. 1 C.s.p. preto priznal žalobcovi úrok z omeškania za obdobie, za ktoré si žalobca príslušenstvo pohľadávky uplatnil. Rovnako žalovanému vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 40,- eura podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

46. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie faktúr č. 160007 a č. 160008 spolu s príslušenstvom za dôvodný, a preto jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

47. Nakoľko právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 09. 10. 2017 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 08. 11. 2017, na ktorom rozsudok vo veci samej vyhlásil.

48. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech vo veci, keďže súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.