Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-142-2016.pdf
PDF · 119.23 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/142/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42174902, proti žalovanému S. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ľ..Z. XXXX/XX, XXX XX O., štátny občan SR, o zaplatenie 717,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 398,33 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,33 € od 24.5.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 23,50 € na účet Okresného súdu Zvolen do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Dňa 9.6.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 9.6.2016, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd formou platobného rozkazu zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 717,- € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 717,- € od 20.10.2004 do zaplatenia, a tiež nahradiť trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že žalobu podal v zmysle Zmluvy o úvere č.XXXXXXX, na základe ktorej dňa 11.8.2004 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 398,33 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 318,66 € spolu vo výške 716,99 € za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere v 10 mesačných splátkach po 71,70 €, počnúc dňom 15.9.2004. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené upozornenia žalovaný nereagoval. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednanie predmetnej zmluvy o úvere, stratil výhodu splátok a dňa 20.10.2004 sa dlh stal splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo
vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca mal teda za to, že žalovaný už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu. Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k.1T/67/2009-413 zo dňa 30.6.2009 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2009, rovnako ako vykonateľnosť. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.
2. Dňa 31.1.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.1.2017, ktorý okrem iného v ňom uviedol, že žalovanému poskytli úver vo výške 717,- € na základe Zmluvy o úvere č.XXXXXXX, ktorú nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platnom a účinnom v čase jej uzavretia, teda k 11.8.2004, s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže oprávnene poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a na tieto vzťahy sa v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše poukázali na dojednanie v bode 19 VOP. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka je zrejmé, že predmetná úverová zmluva obsahuje podstatné náležitosti, toto ustanovenie je kogentným ustanovením Obchodného zákonníka. K zdôvodneniu ich tvrdenia, že predmetnú úverovú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ešte uviedol, že klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých jedna tretina je dohodnutý úrok a dve tretiny náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Okrem toho poukázali na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 11.8.2004, ktorý vymedzuje aké náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany žalobcu klientom sú peňažné prostriedky, nie tovar alebo služba, predmetné zmluvy o úvere nemôžu obsahovať niektoré náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch napr. opis tovaru alebo služby a pod.. S poukázaním na vyššie uvedené a vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby tento poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. Na záver uviedli, že v predmetnej zmluve o úvere nie je uvedená RPMN, nakoľko nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, s tým, že žalobca poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca trval na podanej žalobe, keďže žalovaný ku dňu spísania tohto podania t.j. 30.1.2017 má stále neuhradenú pohľadávku vo výške 9.000,59 €.
3. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 20.9.2017, ktoré súd odročil bez meritórneho prejednania veci, keďže žalovaný pred jeho otvorením doručil rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 23.5.2017, z ktorého vyplynulo, že mu bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, s tým, že ho zastupuje Centrum právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci oddlženia konkurzom až do ustanovenia správcu. Následne súd nariadil nový termín pojednávania na deň 8.11.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnili podaním doručeným elektronickou formou dňa 2.11.2017, vzhľadom na veľkú pracovnú zaneprázdnenosť a zároveň požiadali, aby sa súdne konanie uskutočnilo v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Súd vec na tomto pojednávaní meritórne prejednal a rozhodol v súlade s § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu v priebehu konania a to: výňatok zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru z č.l.6, Zmluvu o úvere zo dňa 11.8.2004 z č.l.12, rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 23.5.2017 sp.zn.4N/9123/2017-KaBB z č.l.77, rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.9.2017 sp.zn.3OdK/114/2017 z č.l.78-79 a oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.1T/67/2009, ako i s prednesom žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav. Z prednesu žalovaného na pojednávaní súd zistil, že k veci nevedel nič uviesť. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.1T/67/2009 súd okrem iného zistil, že v konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 30.6.2009 č.k.1T/67/2009-413, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.6.2009, ktorým bola podľa § 334 ods. 4 Trestného poriadku súdom schválená
dohoda o vine a treste uzavretá dňa 17.4.2009 vo Zvolene za prítomnosti prokurátora OP Zvolen JUDr. Kubančíkovej a obvineného S. Š., na základe ktorej bol obvinený S. Š., nar. XX.X.XXXX vinný v bode 4, že dňa 10.8.2004 vo Zvolene na základe písomnej žiadosti o úver č.XXXXXXXŽ požiadal spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. o poskytnutie úveru vo výške 12.000,- Sk, pričom v tlačive žiadosti o úver pre produkt TEMPO hotovosť č.XXXXXXXŽ uviedol údaje o zamestnávateľovi a svojich mesačných príjmoch, ktoré nezodpovedali skutočnosti a na základe ktorých bola predmetná žiadosť posúdená a schválená, čím uviedol poškodenú spoločnosť do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru, kde následne bola dňa 11.8.2004 vo Zvolene podpísaná Zmluva o úvere č.XXXXXXX medzi firmou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom a páchateľom ako dlžníkom, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 12.000,- Sk (398,33 €) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.600,- Sk (318,66 €), bola dlžníkovi vyplatená, tento neuhradil veriteľovi ani jednu splátku úveru, čím bola spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598 spôsobená škoda vo výške 12.000,- Sk (398,33 €), teda v bode 3 a 4 vylákal od iného úver, tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak mu spôsobil väčšiu škodu, čím spáchal v bode 3 a 4 trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, v bode 3 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona platného a účinného od 1.1.2006 a za to bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, pričom obvinenému sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodené strany okrem iného aj POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598 odkázala s ich nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 11.8.2004 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi firmou žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom č.zmluvy XXXXXXX, podľa ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 12.000,- Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.600,- Sk, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 21.600,- Sk v 10 mesačných splátkach po 2.160,- Sk, počnúc dňom 15.9. na tam uvedený bankový účet veriteľa. Dlžník vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. V spodnej časti zmluvy je uvedené, že dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve dňa 11.8.2004, v kolónke podpis dlžníka sa nachádza nečitateľný podpis. Na druhej časti zmluvy sa nachádza osvedčovacia doložka o pravosti podpisu žalovaného zo dňa 11.8.2004, s tým, že toto osvedčenie bolo vydané Lenkou Roziakovou, pracovníkom povereným notárom JUDr. Darinou Hornáčekovou, so sídlom vo Zvolene. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd zistil, že z nich nie je možné zistiť, že sa jedná o Všeobecné obchodné podmienky žalobcu. V bode 13 tohto dokumentu je uvedené, že dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky, tak ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 23.mája 2017 sp.z.4N9123/2017-KaBB súd okrem iného zistil, že týmto bol Centrom právnej pomoci priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci S. Š., nar. XX.X.XXXX (ďalej len „žiadateľ“) a bolo určené, že dlžníka zastupuje Centrum právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci oddlženia konkurzom až do ustanovenia správcu. Z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.9.2017 sp.zn.3OdK/114/2017 zverejnené v Obchodnom vestníku 178/2017, vydaného dňa 19.9.2017 súd okrem iného zistil, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka S. Š., nar. XX.X.XXXX. Zároveň bolo rozhodnuté, že konkurz uznáva za hlavné insolvenčné konanie. Ustanovil do funkcie správcu JUDr. Dušana Paulíka. Zároveň vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky u správcu v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Súd zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZKR) s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZKR) a nedotknutých pohľadávok (§ 166c ZKR) v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze.
4. Podľa § 135 ods. 1 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku, ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
5. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k.1T/67/2009-413 zo dňa 30.6.2009 uznaný za vinného, že dňa 10.8.2004 vo Zvolene na základe písomnej žiadosti o úver č.XXXXXXXŽ požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 12.000,- Sk, pričom v tlačive žiadosti o úver pre produkt TEMPO hotovosť č.XXXXXXXŽ uviedol údaje o zamestnávateľovi a svojich mesačných príjmoch, ktoré nezodpovedali skutočnosti a na základe ktorých bola predmetná žiadosť posúdená a schválená, čím uviedol poškodenú spoločnosť do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a na splácanie úveru, kde následne bola dňa 11.8.2004 vo Zvolene podpísaná Zmluva o úvere č.XXXXXXX medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 12.000,- Sk (398,33 €) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.600,- Sk (318,66 €), bola dlžníkovi vyplatená, tento neuhradil veriteľovi ani jednu splátku úveru, čím bola firme žalobcu spôsobená škoda vo výške 12.000,- Sk (398,33 €), teda od iného vylákal úver tým, že uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak mu spôsobil väčšiu škodu, čím spáchal trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a za to bol aj odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, keď výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Zároveň týmto trestným rozsudkom bol okrem iných aj žalobca odkázaný s ich nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Nakoľko z obsahu podanej žaloby, ako i z odvolania žalobcu zo dňa 20.9.2016 (v spise na č.l.28) bolo zrejmé, že žalobca si touto žalobou uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, čiže žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu náhrady škody, súd skúmal, či sú splnené zodpovednostné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, t.j.: 1/ protiprávny úkon,
2/ spôsobenie škody,
3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4/ zavinenie. Pokiaľ ide o protiprávny úkon žalovaného, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd mal vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Zvolen tento zodpovednostný predpoklad preukázaný, keďže bol viazaný v zmysle citovaného ustanovenia § 193 C.s.p. (resp. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ustanovením § 135 ods. 1 O.s.p.) týmto trestným rozsudkom o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Pokiaľ ide o vznik (existenciu) škody, z vykonaného dokazovania mal tiež súd preukázané, rovnako s poukazom na predmetný rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 30.06.2009, že žalobcovi bola spôsobená škoda - majetková škoda. V tejto súvislosti súd analogicky poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Obdo/41/2011 zo dňa 17.5.2012, v ktorom je odkaz na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 269/2011-55 zo dňa 23.11.2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný účastník právoplatne odsúdený „spôsobenie škody na cudzom majetku“, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojim nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola trestným činom spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 135 ods. 1 O.s.p. (poznámka súdu: v súčasnosti § 193 C.s.p.) totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom posudzovať v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na druhej strane však stále platí, že občianskoprávny súd nie je viazaný výškou škody, aj keby bola vo výroku trestného rozsudku presne vyčíslená, čo vyplýva z toho, že v trestnom konaní sa výška škody spravidla nezisťuje presne, s výnimkou prípadov, keď trestný súd rozhoduje aj o nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 287 Trestného poriadku. V súdenej veci sa súd s týmto právnym názorom Ústavného súdu SR stotožnil, keď nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od tohto právneho názoru odkloniť, v dôsledku čoho považoval nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému, čo do základu za preukázaný a ďalej sa zaoberal iba výškou náhrady škody. Pokiaľ ide o výšku škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená, súd túto ustálil na sumu 398,33 €, čo zodpovedá sume, ktorá bola žalovanému žalobcom reálne poskytnutá, na základe predmetnej Zmluvy o úvere zo dňa 11.8.2004 (suma 12.000,- Sk po prepočítaní konverzným kurzom) a súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 318,67 €, ktorú si žalobca zrejme uplatňoval ako ušlý zisk s poukazom na znenie predmetnej Zmluvy o úvere zo dňa 11.8.2004, podľa ktorej mal byť žalovaný ako dlžník povinný zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi aj poplatok vo výške 9.600,- Sk, keď v tejto časti považoval uplatnený nárok žalobcu za nedôvodný. Súd totiž zastáva názor, že tento poplatok, tak ako bol v predmetnej zmluve dojednaný, je v podstate skrytým úrokom z úveru. Síce podľa znenia všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa žalobca odvolával, mala len tretina tohto poplatku predstavovať dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny mali zahŕňať administratívne náklady súvisiace s vypracovaním a uzatvorením zmluvy o úvere, podľa názoru súdu však účelom tohto poplatku bolo, aby v zmluve nebol dojednaný riadny úrok presahujúci 80 % z istiny a zrejme žalobca majúc na zreteli, že takáto dohoda o úroku v predmetnej zmluve o úvere by bola v rozpore minimálne s dobrými mravmi, rozdelil formálne predmetný úrok z úveru na úrok ako taký a tzv. administratívny poplatok, avšak súd má za to, že tým došlo k obchádzaniu zákona, v dôsledku čoho je táto časť predmetnej úverovej zmluvy absolútne neplatná, s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď túto časť zmluvy je možné oddeliť od ostatného jej obsahu. Pokiaľ by žalobca poukazoval na to, že nárok na zaplatenie takéhoto administratívneho poplatku má vyplývať z ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je možné dojednať odplatu aj nad rámec riadneho úroku z úveru, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa, v tejto súvislosti súd poukazuje na podstatu tohto právneho inštitútu, ktorý má predstavovať akýsi poplatok za rezervovanie peňažných zdrojov z nečerpanej sumy príslušného limitu, čiže má spĺňať funkciu odmeny resp. náhrady za to, že veriteľ rezervuje peňažné prostriedky a čaká kým resp. či vôbec o ne dlžník požiada, pričom nie je ani podstatné, či dlžník úver skutočne čerpal alebo nie. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným však jednoznačne vyplýva, že úver bol žalovanému poskytnutý už pri podpise predmetnej zmluvy v hotovosti, čo žalovaný mal potvrdiť svojim podpisom na zmluve, a preto za takejto situácie má súd za to, že takýto poplatok nebolo možné dojednať ani s odkazom na ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka.
S poukazom na predmetný trestný rozsudok Okresného súdu Zvolen mal súd preukázané aj ďalšie zodpovednostné predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. objektívnu existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako jej následkom, keď súd vzťah príčiny a následku medzi protiprávnym konaním a škodou videl v tom, že pokiaľ by nedošlo k spáchaniu trestného činu - úverového podvodu, nebola by žalobcovi spôsobená žiadna majetková škoda, keďže by žalovanému nebol poskytnutý úver. Pokiaľ ide o posledný zodpovednostný predpoklad, ktorým je zavinenie, toto sa podľa príslušného ustanovenia všeobecnej zodpovednosti za škodu predpokladá (prezumpcia zavinenia). Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd mal za preukázané splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov a následne vznik nároku žalobcu na náhradu škody. Žalovaný v súdenej veci je preukázateľne v omeškaní so zaplatením prisúdenej sumy, pričom súd sa ale nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný sa do omeškania dostal dňa 20.10.2004, čiže dňom kedy malo dôjsť k mimoriadnemu zosplatneniu celého úveru, keďže súd vychádzal z toho, že žaloba bola uplatnená z titulu náhrady škody spôsobenej trestným činom a nie z titulu zmluvy o úvere ako takej, na základe čoho súd dospel k záveru, že žalovaný je v omeškaní až od 24.5.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému v súdenej veci. Pritom súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z prisúdenej sumy s poukazom na výšku základnej úrokovej sadzby ECB, ktorá je od 16.3.2016 vo výške 0 %, s tým, že v takejto výške si uplatnil nárok na úrok z omeškania aj žalobca. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd teda zamietal v časti tento nárok žalobcu, pokiaľ ide o dobu, od ktorej súd žalobcovi voči žalovanému tento nárok priznal.
6. Podľa § 166 ods. 1 zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2017 (ďalej len „zákon o konkurze“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Podľa § 166c ods. 1 zákona o konkurze, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky. d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Podľa § 167 ods. 1 zákona o konkurze, návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. Podľa § 167a ods. 3 zákona o konkurze, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). Žalovaný pred otvorením pojednávania dňa 20.9.2017 oznámil a následne z Obchodného vestníka súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.3OdK/114/2017 zo dňa 11.9.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.178/2017 zo dňa 19.9.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Igor Štepiga, nar. 17.4.1950, trvale bytom Ľ.Fullu 1988/10, 960 01 Zvolen, ktorý je žalovaným v tomto konaní. Súd však nezastavil konanie v zmysle § 167e ods. 1 zákona o konkurze, keďže predmetom konania v súdenej veci bol nárok na náhradu škody spôsobenej úmyselným konaním, čiže v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze sa jedná o pohľadávku nedotknutú oddlžením.
7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na pomer úspechu oboch strán v konaní, keďže pokiaľ ide o istinu bol žalobca úspešný cca v rozsahu 55 %, čiže v zásade by mal mať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %, avšak nakoľko súd zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania, súd vyhodnotil, že pomer úspechu žalobcu a žalovaného v konaní je približne rovnaký a na základe toho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
8. Podľa § 4 ods. 2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30.6.2016, od poplatku sú oslobodení:
i) navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 31.12.2017, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. Podľa prílohy k zákonu o súdnych poplatkoch Sadzobník súdnych poplatkov - I Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní, položka 1 z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba a) z ceny (z úhrady) 6 %, najmenej 16,50 €, najviac 16.596,50 €. Nakoľko bol žalobca zo zákona oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku z podanej žaloby a súd v časti tejto žalobe vyhovel, zaviazal na úhradu súdneho poplatku z podanej žaloby v príslušnej výške žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.