Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8Csp-26-2017.pdf
PDF · 86.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. T. XXX/XX, XXX XX Y. v konaní o zaplatenie 159,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 92,85 eur, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 70,72 eur od 22.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 22,13 eur od 22.3.2014 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.2.2017 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 159,85 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo súm: 76,72 eur od 22.2.2014 do zaplatenia, 38,13 eur od 22.3.2014 do zaplatenia, 45,- eur od 24.4.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania tým, že ide o jemu postúpenú pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu žalovaného a spoločnosti Telefónica Slovakia, a.s. založenom zmluvou o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie mobilných služieb.
2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk postupom v zmysle 116 ods. 2 C.s.p. dňa 6.7.2016, písomne nevyjadril.
3. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 159,85 eur, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný ako spotrebiteľ žalovaný nárok nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) C.s.p. nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 8.11.2017 o 8.45 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovom stránke súdu dňa 5.10.2017.
4. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov - Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 17.7.2013 mobilné číslo XXXXXXXXXX, Všeobecnými podmienkami O2, Cenníkom O2 Paušál, Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2015, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX zo dňa 22.9.2015, faktúrami č. 1067486421, č. 1069124892, č. 1071585959, výzvou k úhrade zo dňa 12.10.2015 ako aj ostatným spisovým materiálom.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia považuje: 5. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Telefónica Slovakia, a.s., uzatvoril dňa 17.7.2013 so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, kde mu bolo pridelené telefónne číslo XXXX XXX XXX. V zmysle predmetnej zmluvy zriadil právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ telekomunikačných služieb žalovanému prístup k programu služieb O2 Paušál, za ktoré sa žalovaný zaviazal riadne a včas zaplatiť dohodnutú cenu. V zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby faktúrou č. 1067486421 zo dňa 10.2.2014 splatnou dňa 21.2.2014 na sumu 76,72 eur, faktúrou č. 1069124892 zo dňa 10.3.2014 splatnou dňa 21.3.2014 na sumu 38,13 eur, faktúrou č. 1071585959 zo dňa 10.4.2014 splatnou dňa 23.4.2014 na sumu 45,- eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3015 zo dňa 22.9.2015 právny predchodca žalobcu - Telefónica Slovakia, a.s., postúpil žalobcovi pohľadávky voči žalovanému v rozsahu, ako si ich žalobca uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný do dňa podania žaloby dlžnú sumu neuhradil, ani žiadnym spôsobom nerozporoval.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 6. Podľa § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik - žalobca má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženej faktúry.
7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ.
9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
15. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
16. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dospel k právnemu záveru: 17. Z obsahu žalobcom predloženej zmluvy o pripojení vyplýva, že jej uzavretím vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť poskytovať žalovanému mobilné služby a žalovanému povinnosť uhrádzať cenu za poskytované služby vo výške, ktorá bola vyúčtovaná jednotlivými faktúrami. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť zo zmluvy o pripojení splnil a dohodnuté služby žalovanému poskytol, čo preukázal predloženými faktúrami. Žalovaný povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby nijako v priebehu konania nenamietal. Žalovaný poskytnuté mobilné služby čerpal, pričom svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté mobilné služby v dohodnutej lehote splatnosti nesplnil, keď cenu poskytnutých služieb spolu vo výške 92,85 eur žalobcovi nezaplatil, ani ku dňu vyhlásenia rozsudku, preto súd žalobe v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté mobilné služby vo výške 92,85 eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
18. Súd však nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatku obmedzenie služieb - vo výške 10,- eur vyúčtovaný faktúrou č. 1069124892 zo dňa 10.3.2014 splatnou dňa 21.3.2014 a faktúrou č. 1071585959 zo dňa 10.4.2014 splatnou dňa 23.4.2014 spolu v sume 20,- eur a taktiež poplatok za odpojenie vo výške 29,- eur vyúčtovaný faktúrou č. 1071585959 zo dňa 10.4.2014 splatnou dňa 23.4.2014. Súd tento nárok nemohol priznať žalobcovi z dôvodu, že žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba súvisiaca s týmito poplatkami, práve naopak poplatky sa javia iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby, preto súd tak ako to už bolo uvedené žalobu v časti uplatnených poplatkov, t.j. v celkovej sume 49,- eur zamietol. Súd tiež zamietol žalobu v časti uplatňovaných poplatkov za upomienku oneskorenej platby spolu vo výške 18,- eur vyúčtovaných faktúrou č. 1067486421 zo dňa 10.2.2014 splatnou dňa 21.2.2014, faktúrou č. 1069124892 zo dňa 10.3.2014 splatnou dňa 21.3.2014 a faktúrou č. 1071585959 zo dňa 10.4.2014 splatnou dňa 23.4.2014, nakoľko zo strany žalobcu nebolo preukázané vyhotovenie a doručenie upomienok žalovanému.
19. Nezaplatením ceny poskytnutých služieb v lehote splatnosti uvedenej vo vystavených faktúrach, ktorými bola vyúčtovaná cena mobilných služieb sa žalovaný dostal do omeškania, a preto mu zo zákona vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem ceny mobilných služieb 92,85 eur aj úrok z omeškania. Úroky z omeškania ako sankciu s omeškaním plnenia peňažného dlhu predpokladá priamo Občiansky zákonník v § 517. Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť žalobcovi za poskytnutú službu cenu, tak ako bola vyúčtovaná vo faktúre, a to v lehote jej splatnosti t.j. sumu 70,72 eur do 21.2.2014, sumu 22,13 eur do 21.3.2014. Keďže žalovaný tak neurobil, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu, a keďže ide o peňažný dlh, vznikla mu tak priamo zo zákona povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (ku dňu 21.2.2014, ku dňu 21.3.2014). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v týchto dňoch, bola vo výške 0,25 %, žalobcovi preto vznikol nárok na úrok z omeškania v sadzbe. 5,25 %, v ktorej si ho podanou žalobou aj uplatnil. Omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 92,85 eur trvá, preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi popri istine 92,85 eur aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne, a to zo sumy 70,72 eur od 22.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 22,13 eur od 22.3.2014 do zaplatenia. V časti žaloby, ktorá bola zamietnutá súd žalobcovi nepriznal aj úrok z omeškania.
O trovách konania súd rozhodol: 20. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21 Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, keďže súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia sumy 92,85 eur (58,09 %), čo je neúspechom žalovaného. V časti o zaplatenie 67,- eur (41,91 %) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že v konaní boli obe strany sporu približne rovnako úspešné Súd tak v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).