Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-65-2016.pdf
PDF · 101.33 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/65/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej Y. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. XXX, v spore o zaplatenie 1753,70 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie 1,68 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1,68 eura od 15. 11. 2013 do zaplatenia, s a z a s t a v u j e .
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1742,04 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 52,04 eura od 15. 11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 1. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 2. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 3. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 4. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 5. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % ročne zo sumy 52,04 eura od 21. 6. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 7. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 8. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 52,04 eura od 21. 9. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 10. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 12. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 1. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 2. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 3. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 4. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 5. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 6. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 7. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 8. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 9. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 10. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 12. 2015 do zaplatenia, do 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28. 9. 2016, sa pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a. s.) domáhal voči žalovanej zaplatenia 1753,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1753,70 eura od 15. 11. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o pôžičke číslo 5018318, uzavretej so žalovanou dňa 21. 1. 2013, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2258,20 eura. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť v 35 mesačných splátkach po 64,52 eura. Doposiaľ zaplatila 203,56 eura. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a
včas, dňa 30. 10. 2013 ju vyzval k okamžitej úhrade dlhu. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi súčtom sumy, ktorú mala žalovaná ku dňu podania žaloby zaplatiť, vo výške 1955,58 eura a sumy nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 1,68 eura a sumou vykonaných úhrad vo výške 203,56 eura.
2. Žalovaná nevyužila svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa písomne nevyjadrila. Na pojednávaní uviedla, že si je vedomá, že si pôžičku vzala, avšak nemá ju z čoho zaplatiť.
3. Uznesením zo dňa 8. 6. 2017 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o., z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí sporu.
4. Podaním, doručeným súdu dňa 19. 10. 2017, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 1,68 eura s príslušenstvom späť.
5. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorý súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti, z dôvodu hospodárnosti konania a žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorá svoju neúčasť neospravedlnila včas a dôležitými dôvodmi. Súdu síce bola ešte pred pojednávaním dňa 23. 10. 2017 doručená bez ďalšieho sprievodného listu prepúšťacia správa žalovanej z nemocnice, žalovaná však pojednávanie odročiť nežiadala.
6. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pôžičku si zobrala na nábytok. Je si vedomá, že si úver zobrala, rada by dlh splácala v splátkach po 20 eur. Nepamätala si, že by bola pôžička použitá na vyplatenie predchádzajúcich pôžičiek, avšak mala 2 pôžičky v Quatre. Bližšie si okolnosti uzavretia zmluvy nepamätala. Býva v rodinnom dome s manželom a 2 deťmi. Jedna dcéra ešte chodí do školy, syn je už plnoletý, pracuje. Poberá príjem z dávok v hmotnej núdzi vo výške 117,42 eura mesačne a prídavkov na deti 23,52 eura mesačne. Manžel nepracuje, príjem nemá. Výdavky na bývanie sú 44 eur mesačne na elektriku, 12 eur mesačne na vodu. Exekútorovi platí 60-70 eur mesačne. Syn prispieva na stravu a bývanie sumou 100 eur mesačne. Vlastní len polovicu rodinného domu, v ktorom býva.
7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to zmlúv o pôžičke č. 5018318, 1104248038, 1033983413, obchodných podmienok, predžalobnej upomienky, vrátane poštovej doručenky, prehľadov splátok a úhrad, súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník, uzatvorili dňa 21. 1. 2013 zmluvu o pôžičke č. 5018318, v ktorej si dojednali poskytnutie pôžičky vo výške 1662,84 eura, na účel úhrady záväzkov žalovanej zo zmlúv o pôžičkách čísla 20147328 zo dňa 27. 10. 2011 vo výške 1494,16 eura a 20059448 zo dňa 21. 3. 2011 vo výške 168,68 eura. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 23,97 % ročne, v 35 mesačných splátkach vo výške 64,52 eura, s termínom konečnej splatnosti úveru 12/2015. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 23,97 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 20,9 %. Žalovaná uhradila veriteľovi spolu 203,56 eura. Dňa 30. 10. 2013 vyzval veriteľ žalovanú na úhradu celej nesplatenej časti úveru vo výške 2096,89 eura, v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaná výzvu prevzala dňa 11. 11. 2017.
9. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník, uzatvorili dňa 1. 11. 2011 zmluvu o pôžičke č. 1104248038, v ktorej si dojednali poskytnutie pôžičky vo výške 1358,86 eura, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 45,73 % ročne, v 36 mesačných splátkach vo výške 64 eur, s termínom konečnej splatnosti úveru 10/2014. Zmluva obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov aj priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaná uhradila na pôžičku spolu 2029,15 eura, pričom dňa 21. 1. 2013 bola vykonaná úhrada vo výške 1494,16 eura. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník, uzatvorili dňa 21. 3. 2011 zmluvu o pôžičke č. 1033983413, v ktorej si dojednali poskytnutie pôžičky vo výške 292,81 eura, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 46,44 % ročne, v 24 mesačných splátkach vo výške 17,72 eura, s termínom konečnej splatnosti úveru 3/2013. Zmluva obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov aj priemernej
hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaná uhradila na pôžičku spolu 548,32 eura, pričom dňa 21. 1. 2013 bola vykonaná úhrada vo výške 168,68 eura.
10. Z listinných dôkazov, predložených na nahliadnutie žalovanou na pojednávaní, súd zistil, že za obdobie 8/2017 boli žalovanej vyplatené dávky v sume 117,42 eura a za obdobie 9/2017 v sume 23,52 eura.
11. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
14. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 1,68 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1,68 eura od 15. 11. 2013 do zaplatenia zastavil, nakoľko žalobca vzal podanú žalobu v uvedenej späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Žalovaná, ktorej bolo čiastočné späťvzatie žaloby doručené, neoznámila vážne dôvody pre nezastavenie konania.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 21. 1. 2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba V. K. Q. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
29. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu, po vykonanom čiastočnom späťvzatí, čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s.) a žalovaná uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanej pôžička na účel splatenia skôr poskytnutých úverov, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť, spolu s dojednaným úrokom, v mesačných splátkach. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve o úvere. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, najmä dojednaný úrok. Podľa zákonného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5. 2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Žalobcovi by preto prislúchalo právo na zaplatenie splátok úveru splatných od 20. 10. 2013 do 20. 12. 2015, t. j. do dojednanej konečnej splatnosti úveru, nárok na zaplatenie ktorých v čase podania žaloby na súd dňa 28. 9. 2016 nebol premlčaný, spolu 27 splátok po 64,52 eura, čo činí 1742,04 eura. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1742,04 eura a v zostávajúcej časti podanú žalobu, z dôvodu premlčania, zamietol.
30. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, prislúchalo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Keďže žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca si so žalovanou dojednal možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prípade omeškania s platením splátok v zmysle zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, súd
priznal žalobcovi úroky z omeškania len z jednotlivých nezaplatených splátok, a to vždy len z časti splátky pripadajúcej na istinu, t. j. zo sumy 52,04 eura (zo splátky v sume 64,52 eura, pri výške úroku 23,97 % ročne, pripadá na úrok 12,48 eura a na istinu 52,04 eura), nakoľko úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky neprislúchajú z úrokov, teda z príslušenstva pohľadávky. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 52,04 eura od 15. 11. 2013 do zaplatenia (keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 15. 11. 2013, kedy už bola splatná splátka splatná 20. 10. 2013, pričom pokiaľ ide o počiatok uplatnených úrokov z omeškania nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený žalobou) a následne z istiny z jednotlivých nezaplatených splátok, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, t. j. od 21. dňa v mesiaci, zo sumy 52,04 eura od 21. 11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 1. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 2. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 3. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 4. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 5. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % ročne zo sumy 52,04 eura od 21. 6. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 7. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 8. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 52,04 eura od 21. 9. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 10. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 12. 2014 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 1. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 2. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 3. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 4. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 5. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 6. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 7. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 8. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 9. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 10. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 52,04 eura od 21. 12. 2015 do zaplatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu zamietol.
31. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
32. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú sumu s príslušenstvom v lehote 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd nepovažoval žalovanou navrhované splátky vo výške 20 eur mesačne za primerané, nakoľko len splácanie priznanej sumy bez príslušenstva by trvalo viac ako 7 rokov. Takto určená doba splácania dlhu by bola v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu na splatenie dlžnej sumy v primeranej lehote. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovanej už bola na základe zmluvy o úvere poskytnutá výhoda splátok, pričom v zmluve o úvere bola výška splátky dojednaná v sume 64,52 eura mesačne. Súd mal za to, že oprávneným záujmom žalobcu by zodpovedalo povolenie splácania dlhu v splátkach vo výške, ktorá nie je v zásadnom nepomere ku výške dojednanej splátky v zmluve o úvere. Žalovanou navrhovaná splátka by však nedosahovala ani 1/3-inu dojednanej splátky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že oprávneným záujmom oboch strán sporu zodpovedá určenie dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie. Súd považoval za primeranú právam oboch strán sporu lehotu na plnenie 4 mesiace od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota je primeraná na to, aby si žalovaná zabezpečila prostriedky na jednorazové splatenie priznaného plnenia. Súčasne, vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznaného plnenia, nedôjde „posunom“ lehoty na plnenie ku neprimeranému zásahu do jeho práv.
33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal čiastočne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomernej časti. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 1742,04 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 99 %, jeho neúspech 11,66 eura, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 1 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 98 % (99 % - 1 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
98 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.