Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14S-29-2014.pdf
PDF · 105.91 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: TORSON spol. s r.o., so sídlom Hlohovecká cesta 94/22, 920 41 Leopoldov, IČO: 36 219 916, právne zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP č.3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo S/2014/00526-2.1, O-285/2013 zo dňa 10.02.2014 takto
rozhodol:
I.Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice č. S/2014/00526-2.1, O-285/2013 zo dňa 10.02.2014 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R 135/2013/SE zo dňa 24.10.2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II.Súd žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou dňa 06.03.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.S/2014/00526-2.1 O-285/2013 zo dňa 10.02.2014, ktorým tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R 135/2013/SE zo dňa 24.10.2013, ktorým tento prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 33.000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), v treťom bode zákona o inšpekcii práce tým, že prevádzkoval stroj Colorado v.č.6100, r. v. 2002, ktorý nezodpovedal požiadavkám ustanovených v bezpečnostno-technických predpisoch v tom, že ochranné zariadenie nezabránilo pohybu nezabezpečených pohyblivých častí stroja v čase prítomnosti obsluhy v pracovnom priestore stroja (v zóne nebezpečenstva), pričom spôsobil dňa 7.10.2011 L. P. smrteľný pracovný úraz, čím porušil ust. § 6 ods. 1 písm. a) zák.č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 4 ods. 2 prílohy č.1 bod 2.8 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Žalobca namietal aj to, že žalovaný sa nevysporiadal s vecnou legitimáciou žalobcu v posudzovanej veci a žalovaný aplikoval nesprávnu technickú normu z ktorej vyvodil porušenie povinnosti žalobcu.
2.V žalobe žalobca namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, zistený skutkový stav bol v rozpore s obsahom spisov a tento nebol postačujúci na posúdenie veci, obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní správnych orgánov sa vyskytla vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov. Poukázal na to, že v priebehu celého konania nebola preukázaná technická nefunkčnosť optickej clony v čase vzniku smrteľného pracovného úrazu ako technickej vady strojného zariadenia, smrteľný úraz vznikol preukázateľne v bezprostredne príčinnej súvislosti porušením bezpečnostných predpisov a pravidiel obsluhy strojného zariadenia Colorado zo strany poškodeného a tretích osôb a prípadné
preukázanie, že nefunkčnosť optickej clony strojného zariadenia Colorado spôsobila technická vada tohto zariadenia je irelevantné pri posudzovaní riešenej protiprávnosti, keďže žalobca prevádzkoval homologizované a certifikované strojné zariadenie Colorado, ktoré spĺňalo podľa záverov znaleckého posudku požiadavky všetkých technicko-bezpečnostných noriem a taktiež riadne vykonával kontrolu jeho funkčnosti a revízie. Z tohto dôvodu neboli zistené predpoklady pre vyslovenie záveru o porušení povinnosti na strane žalobcu v súvislosti so vznikom smrteľného pracovného úrazu. Žalobca poukázal, že závery protokolu sú nepostačujúce, pretože otázku posúdenia technickej funkčnosti optickej clony môže posúdiť len odborník a nie pracovníci verejnej správy. Okrem toho poukázal na to, že v konaní správnych orgánov sa vyskytli aj procesné chyby spočívajúce v nedostatočnom zistení skutkového stavu, keďže nebolo zistené kto uviedol stroj do pohybu pred vznikom smrteľného pracovného úrazu a nebolo dostatočným spôsobom skúmané zavinenie poškodeného na vzniku smrteľného pracovného úrazu. Ďalej žalobca poukázal, že protokol Inšpektorátu práce nebol so zástupcami žalobcu prerokovaný a len jeho samotné doručenie žalobcovi nepostačuje.
3.Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.4.2014 uviedol, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní postupoval v súlade so zákonom, dostatočne zistil skutkový stav a dostatočným spôsobom vyriešil príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti na strane žalobcu so vzniknutým smrteľným pracovným úrazom. Uviedol, že pri vyhotovení dokumentácie z miesta úrazu bola vykonaná skúška stroja za prítomnosti viacerých osôb, pričom bolo jednoznačne preukázané, že stroj sa po uvedení do chodu a následnom prerušení bezpečnostnej clony nezastavil a lisovacie hlavy dokončili pohyb do dolnej polohy. Zo skúšky stroja bol vyhotovený videozáznam a inšpektorát práce vyhotovil predbežný protokol. Najdôležitejším dôkazom o nesprávnom fungovaní optickej clony je podľa vyjadrenia žalovaného samotný vznik pracovného úrazu, nakoľko pri správnej činnosti optickej clony za žiadnych okolností nie je možné spustiť stroj, ak sa v nebezpečnom priestore nachádza obsluha a to platí dokonca aj v prípade uvedenia stroja do chodu treťou osobou. Žalovaný považuje za jednoznačne dokázané, že skutok sa stal v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu s následkom smrti, nakoľko žalobca nevykonával potrebné opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zákon ukladá zamestnávateľom vykonávať všetky potrebné preventívne a ochranné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a tak zabezpečovať, aby nedošlo k ohrozeniu alebo poškodeniu zdravia zamestnancov.
4.Z prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava č. R 135/2013/SE zo dňa 24.10.2013 vyplýva, že prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 33.000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), v treťom bode zákona o inšpekcii práce tým, že prevádzkoval stroj Colorado v.č.6100, r.v.2002, ktorý nezodpovedal požiadavkám ustanovených v bezpečnostno-technických predpisoch v tom, že ochranné zariadenie nezabránilo pohybu nezabezpečených pohyblivých častí stroja v čase prítomnosti obsluhy v pracovnom priestore stroja (v zóne nebezpečenstva), pričom spôsobil dňa 7.10.2011 L. P. smrteľný pracovný úraz, čím porušil ust. § 6 ods. 1 písm. a) zák.č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 4 ods. 2 prílohy č. 1 bod 2.8 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bol protokol č.ITA-01-23-2.2/P-J1-13, v ktorom pracovníci inšpektorátu vyhodnotili príčiny vzniku smrteľného pracovného úrazu, kde skonštatovali, že pri riadnej funkcii bezpečnostnej clony alebo aj jej poruchy mal stroj zastaviť, čím by nedošlo k vzniku smrteľného pracovného úrazu a túto skutočnosť vyhodnotili ako porušenie povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa spočívajúcu v nedostatočnom zaistení ochrany zdravia a života zamestnancov.
5.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 11.11.2013 odvolanie.
6.Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. S/2014/00526-2.1 O-285/2013 zo dňa 10.02.2014 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcu, keď skonštatoval, že v priebehu dokazovania bolo zistené, že príčinou pracovného úrazu bol chybný a nepriaznivý stav zdroja úrazu a chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie. Krimpovací stroj Colorado, na ktorom došlo ku vzniku pracovného úrazu, nezodpovedal požiadavkám ustanoveným v bezpečnostno-technických predpisoch v tom, že ochranné zariadenie - optická bezpečnostná clona - nezabránilo pohybu nebezpečných pohyblivých častí stroja v čase prítomnosti obsluhy v pracovnom priestore stroja, teda v zóne nebezpečenstva. Zistený nedostatok bol v príčinnej súvislosti s udalosťou. Pracovníci inšpektorátu práce pri kontrole funkcie bezpečnostnej clony po vzniku
úrazu zistili, že táto bola funkčná iba pri dodržaní poradia úkonov. Prvý krok - prerušenie clony, druhý krok - stlačenie tlačidla na spustenie stroja. S výsledkom optická clona nedovolila spustiť stroj. V prípade zámeny krokov t. j. najskôr spustenie stroja do chodu a následne prerušenie clony nedošlo k zastaveniu stroja, ale lisovacie hlavice sa vysunuli do dolnej polohy. Z tohto jednoznačne vyplývalo, že pri spustenom stroji a následnom prerušení optickej clony táto nebola funkčná a nezastavila stroj.
7.Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 12.2.2015, pričom žalobu ako nedôvodnú zamietol rozsudkom sp. zn. 14S/29/2014 - 64.
8.Proti uvedenému rozsudku podal žalobca dňa 26.3.2015 odvolanie.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn.6Sžo 86/2015 zo dňa 22.3.2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č.14S/29/2014-64 zo dňa 12.februára 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že s poukazom na obsah žaloby, prvostupňový súd nezaujal stanovisko k žalobným námietkam spočívajúcich v nevysporiadaní sa s vecnou legitimáciou žalobcu v posudzovanej veci a v aplikácii nesprávnej technickej normy. Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd na uvedené námietky nereagoval vôbec, pričom s námietkou žalobcu týkajúcej sa porušenia procesných zásad sa tiež nevysporiadal dostatočným spôsobom.
10. Krajský súd v Trnave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania dňa 09.11.2017 podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil, že žaloba je čiastočne dôvodná.
11. Krajský súd v Trnave pri rozhodovaní o námietkach žalobcu dospel k záveru, že zásadnou námietkou v danom konaní je námietka žalobcu, že nebola preukázaná technická nefunkčnosť optickej clony v čase vzniku pracovného úrazu, keďže podľa znaleckého posudku stroj zn. Colorado bol homologizovaný a certifikovaný a že tento stroj spĺňal všetky relevantné bezpečnostno-technické predpisy na území SR a znalecká organizácia, ktorá po vzniku smrteľného pracovného úrazu skúmala toto strojné zariadenie skonštatovala, že po komplexnom vyskúšaní daného stroja nezistila technické vady strojného zariadenia a nevyslovila záver o nefunkčnosti ochranného zariadenia bezpečnostnej clony v čase vzniku pracovného úrazu. Žalobca v tomto smere poukazuje na to, že posúdenie funkčnosti stroja je výsosne odbornou otázkou, ktorú nemohli riešiť pracovníci inšpektorátu práce, ale túto otázku môže riešiť len znalec. V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že vyjadrenia žalobcu sú v danom smere nepresné, keďže zo znaleckého posudku znaleckej organizácie JHS s.r.o. Martin č. 701/2012 vyplýva aj to, že znalec bez výsledkov skúšok nemôže zodpovedať či strojné zariadenie malo skryté vady. Znalec sa vyjadroval len k tomu, či krimpovací stroj zn. Colorado zodpovedá normám platným na území SR. Znalecká organizácia neskúmala otázky funkčnosti stroja za jeho chodu a toto vykonali zástupcovia žalobcu Inšpektorátu práce, Kriminálnej polície Trnava, zástupca vlastníka stroja, zástupcovia Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava a zástupcovia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Za prítomnosti týchto osôb bola vykonaná skúška stroja zameraná najmä na funkčnosť bezpečnostnej clony, pričom pri skúške bolo jednoznačne preukázané, že stroj sa po uvedení do chodu a následnom prerušení bezpečnostnej clony nezastavil a lisovacie hlavy dokončili pohyb do dolnej časti stroja. Zo záverov protokolu vyplýva, že pracovníci inšpektorátu práce zistili, že žalobca ako prevádzkovateľ stroja nevykonával pravidelné kontroly raz za rok za účelom overenia bezpečnostných parametrov stroja, čo je porušením povinností vyplývajúcich z § 9 ods. 1 písm. a) zákč.124/2006 Z.z. a § 5 ods. 2 bod a) nariadenia vlády č.392/2006 Z.z. nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z článku 7.3 STN 21 0700/zmena 4:1997.Žalobca nevykonával pravidelné kontroly správnej funkcie stroja a bezpečnostných zariadení vždy pred zahájením práce na stroji, čo je porušením povinností vyplývajúcich z § 9 ods. 1 písm. a) zákč.124/2006 Z.z nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z článku P27 STN 21 0700/zmena a:1987. Ďalej pracovníci inšpektorátu práce v protokole skonštatovali, že počas ohliadky stroja v deň úrazu bolo zistené, že po uvedení pohyblivých častí (lisovacích hláv) stroja Colorado do pohybu tlačidlom štart v automatickom režime a po následnom prerušení bezpečnostnej clony sa tieto pohyblivé časti nezastavili skôr ako sa vnikne do zóny nebezpečenstva, ale dokončili pohyb do svojej dolnej polohy, čo je porušením povinnosti § 6 ods. 1 písm. a) zák.č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 4 ods. 2 prílohy č. 1 bod 2.8 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
12. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v danom prípade nebolo možné kvalifikovane zistiť zo strany pracovníkov inšpektorátu práce či je ochranné zariadenie funkčné, keďže zo spisového materiálu vyplýva, že pracovníci inšpektorátu práce za prítomnosti konateľa spoločnosti Ing. Pavla Štefanoviča vykonali fyzicky kontrolu funkčnosti bezpečnostnej clony tak, že počas ohliadky bola cez bezpečnostnú clonu do zóny nebezpečenstva vložená ruka a následne bol stlačený ovládač štart cyklu, pričom stroj sa nespustil a na displeji sa zobrazila informácia o prerušení svetelnej clony. Následne bol stlačený ovládač štart cyklu a počas chodu lisovacej hlavy do dolnej polohy bola bezpečnostná clona stroja prerušená rukou, pričom lisovacie hlavy sa nezastavili, ale dokončili pohyb do dolnej polohy a tam zostali stáť pripravené na dolisovanie výstupkov. Zistená skutočnosť, že ak sa do zóny bezpečnostnej clony vstúpi už počas chodu stroja a táto nezabráni pohybu pohyblivých častí stroja, je dôkazom toho, že v okamihu pracovného úrazu ochranné zariadenie neplnilo svoj účel ani funkciu. Logicky z toho teda vyplýva, že na takúto skúšku funkčnosti ochrannej clony nebolo potrebné odborné posúdenie, keďže došlo k overovaniu funkčnosti tejto clony bezprostredne po úraze priamo na tomto stroji.
13. Pokiaľ ide o zavinenie poškodeného v súvislosti so vznikom smrteľného pracovného úrazu a s námietkou žalobcu, že pokiaľ by poškodený dodržal všetky bezpečnostné predpisy, mohlo by dôjsť len k následku - poškodeniu horných končatín, súd poukazuje jednak na to, že v priebehu konania bolo zistené, že poškodený pracoval na stroji 4 mesiace, bolo s ním vykonané riadne školenie a bol poučený o obsluhe stroja, tak isto bol preškolený zo všeobecných predpisov bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Logickým sa v danom prípade stáva tvrdenie žalovaného, že nefunkčnosť bezpečnostnej clony je preukázaná samotným vznikom pracovného úrazu, pričom k poškodeniu hlavy mohlo prísť tým, že poškodený sa svojou hlavou dostal do pracovného priestoru stroja, keď nastavoval polohu snímačov resp. mazal klzné a vodiace plochy stroja. V prípade, že by fungovala bezpečnostná clona, došlo by k zastaveniu pohybu lisovacích hláv v čase, keď poškodený túto činnosť vykonával. Pracovníci inšpektorátu práce zistili z výpovedí spolupracovníkov poškodeného, že stroj Colorado niekedy nefungoval správne, keď po vložení dielcov a stlačení ovládača nedošlo k pohybu lisovacích hláv. Vtedy obsluha čistila a nastavovala polohy snímačov a to tým spôsobom, že pracovník obsluhy sa musel predkloniť do pracovného priestoru stroja.
14. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol v danom smere dostatočne zistený skutkový stav, súd sa s touto námietkou nestotožňuje, pretože z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pracovníci inšpektorátu práce bezprostredne po vzniku pracovného úrazu vykonali kontrolu strojného zariadenia zn. Colorado, so zameraním na príčiny vzniku smrteľného pracovného úrazu, o tejto kontrole spísali protokol, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia. Námietka žalobcu, že protokol nebol s ním žiadnym spôsobom prejednaný je nedôvodná, keďže ako vyplýva zo spisového materiálu, konatelia spoločnosti boli upovedomení o tom, že sa môžu zúčastniť prerokovania protokolu a hoci sa konateľ spoločnosti Ing. Pavol Štefanovič zdržiaval v priestoroch ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, čo bolo zistené z jeho evidencie príchodov a odchodov, tento sa dňa 8.1.2013 nedostavil na prerokovanie protokolu. Jeho námietka, že sa v priestoroch prevádzky zdržoval len krátkodobo, aj to za účelom vyzdvihnutia si zdravotnej karty bola vyvrátená tým, že z uvedenej evidencie bolo zistené, že sa tam zdržoval dlhší čas ako tvrdil a to aj v čase keď sa mohol zúčastniť prerokovania protokolu.
15. Krajský súd dospel k totožnému záveru ako žalovaný, že pokuta bola žalobcovi uložená dôvodne, pretože žalobca nezabezpečil pracovisko tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie jeho zamestnancov, keď na základe skutkových okolností bolo preukázané, že poškodený zamestnanec utrpel pracovný úraz s následkom smrti pri obsluhe strojového zariadenia zn. Colorado, keď žalobca nezabezpečil funkčnosť optickej clony spočívajúcej v zastavení strojového zariadenia v prípade ak vstúpi osoba do pracovného priestoru stroja t. j. do zóny nebezpečenstva.
16. Námietku žalobcu o nesprávnom procesnom postupe žalovaného pri zisťovaní skutkových okolností udalosti a pri vykonávaní a hodnotení dôkazov nepovažoval súd za dôvodnú. Informácie ktoré boli podkladom pre prvostupňové správne rozhodnutie si zabezpečili inšpektori postupom podľa § 12 ods. 1 písm. b) zák.č.125/2006 Z.z., následne bol žalobcovi poskytnutý protokol z vyšetrovania pracovného úrazu, ku ktorému sa žalobca mal právo vyjadriť. Žalovaný v konaní umožnil realizáciu jeho procesných práv a s jeho námietkami sa vo svojom rozhodnutí aj náležitým spôsobom vysporiadal.
17. Správne rozhodnutia oboch stupňov obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu podľa ktorého sa
rozhodlo, v odôvodnení správne orgány uviedli skutočnosti ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia a preto nepovažoval súd námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti správnych rozhodnutí pre nedostatočné odôvodnenie za dôvodnú.
18. Krajský súd na námietku žalobcu o zbavení sa objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz v zmysle § 195 a nasl. Zákonníka práce neprihliadol z dôvodu, že predmetom konania v danej veci nie je zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovným úrazom, ale preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, pri ktorom je podstatné zistenie protiprávneho konania alebo stavu. V tejto veci bolo zistené, že v čase pracovného úrazu s následkom smrti zamestnanca žalobcu neplnilo ochranné zariadenie svoj účel, na základe ktorého pri vstupe poškodeného do zóny nebezpečenstva nedošlo k zastaveniu strojového zariadenia zn. Colorado a z dôvodu nefunkčnosti optickej ochrannej clony došlo k smrteľnému pracovnému úrazu. V konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia nemožno aplikovať ani ustanovenia § 196 ods. 2 Zákonníka práce o čiastočnom zbavení sa objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom; toto ustanovenie sa použije v občiansko-právnom konaní o zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze. V predmetnej veci však zisťovanie zákonných podmienok rozhodujúcich pre posúdenie zavinenia pre účely zistenia nároku na náhradu škody vo vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom nebolo právne relevantné, pretože postup a rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za správny delikt bol odôvodnený porušením resp. nesplnením povinností vyplývajúcich pre žalobcu ako zamestnávateľa z vyššie citovaných predpisov, pričom treba zdôrazniť, že ide o zodpovednosť objektívnu, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie žalobcu.
19. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne vecnej legitimácie žalobcu, podľa ktorej správne orgány ani prvostupňový súd sa vôbec nezaoberali otázkou vecnej legitimácie žalobcu v rámci posudzovanej zodpovednosti za správny delikt, teda tou skutočnosťou, že žalobca nebol zamestnávateľ poškodeného, taktiež nebol vlastníkom stroja ktorý spôsobil smrteľný pracovný úraz a podľa uzatvorenej zmluvy s vlastníkom uvedeného stroja mal vlastník, nie žalobca vykonávať generálnu údržbu daného stroja, krajský súd poukazuje na to, že s týmto právnym názorom žalobcu sa nestotožňuje, nakoľko žalobca mal s Ústavom na výkon trestu odňatia slobody a Ústavom na výkon väzby v Leopoldove uzatvorenú zmluvu o dielo zo dňa 15.01.2010, podľa ktorej v článku IX. tejto zmluvy, poučenie o predpisoch BOZP pre vykonávanie práce vykonáva zhotoviteľ (Ústav pre výkon trestu odňatia slobody a Ústav pre výkon väzby Leopoldov) pred zahájením prác. Školení BOZP a PO sa bude zúčastňovať aj pracovník objednávateľa (žalobcu), oprávneným na školenie BOZP a PO ktorý poskytne platné normy k predmetnej výrobe, ich metodický a praktický výklad. Objednávateľ (žalobca) nebude požadovať zmenu druhu práce bez predchádzajúceho poučenia pracovníkov. Objednávateľ (žalobca) je povinný vytvoriť na pracovisku podmienky bezpečnej práce podľa všeobecných právnych predpisov a nie je oprávnený požadovať od pracovníkov zhotoviteľa prácu v rozpore s BOZP a PO alebo takú, ktorá by ohrozila ich zdravie a bezpečnosť. V prípade nedodržania tohto ustanovenia objednávateľ (žalobca) zodpovedá za úplné odškodnenie pri prípadnom vzniku pracovného úrazu.
20. Z odseku 1 článku IX. zmluvy o dielo ďalej vyplýva, že organizáciu prác odsúdených na pracovisku, výkon, kontrolu množstva a kvality prác zabezpečujú pracovníci objednávateľa (žalobcu). Z článku IX. ods. 3 ďalej vyplýva, že objednávateľ (žalobca) zodpovedá za škody vzniknuté na pracovisku chybnými pracovnými príkazmi. V prípade vzniku škody úmyselnou alebo neúmyselnou činnosťou pracovníkov zhotoviteľa je objednávateľ povinný bez zbytočného odkladu prizvať zmocneného pracovníka zhotoviteľa k jeho prešetreniu.
21. Z uvedenej zmluvy o dielo a z článku IX. ods. 2 teda jednoznačne vyplýva, že práve objednávateľ je zodpovedný za úplné odškodnenie pri prípadnom pracovnom úraze pri nedodržaní podmienok bezpečnej práce podľa všeobecne platných predpisov. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca na základe tejto zmluvy zodpovedá za odškodnenie pri pracovnom úraze, možno z tohto odvodzovať aj jeho zodpovednosť za prípadný pracovný úraz.
22. V súvislosti s aplikáciou nesprávnej technickej normy, Krajský súd v Trnave sa v plnej miere stotožňuje s právnym názorom žalobcu vysloveným v odvolaní proti jeho prvému rozhodnutiu zo dňa 12.2.2015, v ktorom žalobca namietal, že správne orgány a následne aj sám krajský súd sa bližšie nezaoberali zdôvodnením pôsobnosti aplikovanej technickej normy STN 210700 a v tomto smere sú
rozhodnutia nepreskúmateľné. Technická norma ST 210700, ktorá bola podľa názoru správnych orgánov porušená, nemá vo vzťahu k strojnému zariadeniu Colorado vecnú pôsobnosť, nakoľko sa vzťahuje na iný typ stroja, aplikovaná technická norma sa vzťahuje na tvárniace stroje, strojné zariadenie Colorado je však krimpovacím strojom. Krajský súd v Trnave sa stotožňuje s právnym názorom, že prvostupňový správny orgán nevykonal v postačujúcej miere dokazovanie, nakoľko vyslovil záver vo vysoko odbornej otázke - aplikácie technických noriem bez znaleckého posudku, resp. vo veci ktoré nie je schopný riadne v rámci svojej kompetencie posúdiť. Keďže aplikácia použitej technickej normy má zásadný význam na posúdenie príčin vzniku smrteľného úrazu, resp. príčin nefunkčnosti optickej clony stroja, až pri aplikácii správnej technickej normy možno posudzovať príčinnú súvislosť údajného porušenia povinností žalobcu technickej normy so smrteľným pracovným úrazom (nefunkčnosťou optickej clony).
23. Z uvedeného dôvodu krajský súd konštatuje zhodne s právnym názorom žalobcu, že posúdenie technickej funkčnosti optickej clony strojného zariadenia je odborná záležitosť, ktorá mala byť predmetom znaleckého skúmania vo vzťahu k použitej STN norme pri posudzovaní periodicity v akej má byť vykonávaná kontrola strojného zariadenia Colorado, na túto otázku treba mať odborné znalosti, na ktoré nebol kompetentný ani správny orgán, ani prvostupňovú súd.
24. Ďalšou úlohou prvostupňového správneho orgánu bude do konania pribrať znalca na posúdenie otázky aplikácie správnej technickej normy pre strojné zariadenie Colorado, t. j. pre krimpovací stroj.
25. V súvislosti s ďalšími námietkami ktoré vzniesol žalobca v žalobe, príp. aj v podanom odvolaní, krajský súd sa pridržiava všetkých svojich dôvodov ktoré uviedol v rozsudku č.14S/29/2015-64 zo dňa 12.2.2015.
26. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, t. j. z dôvodu nedostatku dôvodov ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
27.O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
28.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.