Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-29-2017.pdf
PDF · 109.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-10P/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: E. E., nar.XX.X.XXXX, maloleté dieťa bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matky Z. E., nar.XX.X.XXXX, bytom E., M. XXXX/XX a otca X. E., nar.X.X.XXXX, bytom U., V. XXX, zastúpený JUDr. Valériou Sopkovou, advokátka so sídlom Košice, Štefánikova 50, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/88/2008-29 zo dňa 21.7.2008 v časti o určení výživného na mal. E. E., nar.XX.X.XXXX tak, že otec maloletého je povinný prispievať na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 150,- eur mesačne vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom 1.1.2017.
II. Zameškané výživné od 1.1.2017 do vyhlásenia rozsudku vo výške 836,- eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatná 15.deň v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Neuhradením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
III. V ostatnej časti súd návrh matky zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 26. 04. 2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného na maloletého E. E. voči jeho otcovi zo sumy 66,39 eur na sumu 180,- eur splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 1. 1. 2017.
2.Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 16. 11. 2006 č. k. 4P/312/2006 bol maloletý E. E., na čas po rozvode jeho rodičov, zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na výživu E. E. mesačne sumou 2.000,- Sk (66,39 eur). Výživné otec neplatí pravidelne a neprispieva nad rámec určeného výživného. Od roku 2006 náklady spojené s výchovou maloletého E. E. podstatne vzrástli. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom mal maloletý E. dva roky a dva mesiace a výživné, ktoré už v tom čase bolo určené nízko, v súčasnosti vôbec nezodpovedá skutočným výdavkom na maloleté dieťa. Výdavky na bývanie predstavujú v priemere 180,-eur mesačne, v tom sú zahrnuté služby spojené s bývaním, elektrina, poplatok za smeti, daň z nehnuteľnosti. Výdavky na domácnosť predstavujú 200eur mesačne, v tom je zahrnutá strava, drogéria a ostatné výdavky spojené s chodom domácnosti. V súčasnej dobe je maloletý E. žiakom X. triedy na Základnej škole Klačno v Ružomberku. Výdavky na štúdium predstavujú jednorazové výdavky ako zošity (30,-eur), kultúrne podujatia (40,-eur), školský výlet (100,-eur). Strava v školskej jedálni predstavuje v
priemere 20,-eur mesačne. V budúcom roku sa zúčastni lyžiarskeho výcviku, čo bude predstavovať ďalšie výdavky. Maloletý E. v súčasnosti rýchlo rastie, čo zvyšuje potrebu výdavkov na jeho oblečenia a obuv, čo odhaduje v priemere na sumu 30,-eur mesačne. Okrem toho platí za maloletého syna telefón vo výške priemerne 4,- eurá mesačne a jednorazovo poistku vo výške 248,67eur za rok. Ďalej treba financovať aj voľno časové aktivity syna E., z nich najvyšší výdavok predstavuje nákup kolobežky v hodnote 150,-eur. Okrem vyššie uvedeného v súčasnosti až do novembra 2017 ona spláca úradu práce a sociálnych vecí 100,-eur mesačne ako úhradu vratky náhradného výživného. Maloletý E. nemá zdravotné problémy, na odporúčanie zubára však bude potrebovať zubný strojček, ktorý spolu so súvisiacimi službami (dentálna hygiena, konzultácie a pod.) bude predstavovať celkový výdavok vo výške v rozmedzí 1.000,- eur až 2.000,-eur. Má za to, že je povinnosťou otca sa podieľať na zvýšených výdavkoch spojených s výchovou maloletého syna. Je presvedčená o tom, že je v jeho možnostiach platiť vyššie výživné. V súčasnosti nevie, kde je bývalý manžel zamestnaný, posledný známy príjem, ktorý uviedol, bol 600,-eur mesačne, má však za to, že má vyšší príjem, hmotnou núdzou netrpí (vlastní osobné auto) a žije skôr nadštandardne. Ona je rozvedená a býva v dvojizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. V súčasnej dobe je ona zamestnancom Slovenskej pošty s čistým príjmom 480,- eur mesačne, okrem toho poberá prídavky na dieťa vo výške 23,-eur mesačne a vyššie uvedené výživné vo výške 66,39eur mesačne.
3.Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok v písomnej správe zo dňa 12.6.2017 uviedol, že matka spolu so synom býva v 2-izbovom byte. Celá domácnosť je zrekonštruovaná, zariadená vkusne a moderne, udržiavaná je na veľmi dobrej hygienickej úrovni. Jedna izba je zariadená ako obývacia izba a druhá izba ako spoločná spálňa matky a syna. Výdavky na bývanie sú vo výške 180,-eur mesačne. V tejto sume je zahrnutá aj zálohová platba za elektriku, poplatok za vývoz smeti a daň z nehnuteľnosti. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne a včas. Výživné uhradí až po podaní trestného oznámenia matkou. V súčasnosti nemá uhradené výživné od apríla 2017. Otec sa so synom stretáva nepravidelne, naposledy bol u neho tento rok počas jarných prázdnin. V telefonickom kontakte sú len sporadicky. Matka dieťaťa pracuje na Slovenskej pošle v Ružomberku, kde pracuje na dve zmeny. V čase poobedných zmien jej so starostlivosťou pomáha matka. Mal. E. je žiakom X.ročníka na Základnej škole Klačno Ružomberok. Výdavky súvisiace so školou matka uviedla v návrhu. Mal. E. sa stravuje v školskej jedálni, čo je mesačný výdavok cca 20,-eur. Pomery na strane dieťaťa sa od posledného určenia výživného pri rozvode manželstva v roku 2008 výrazne zmenili a preto považujú návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný.
4.Na pojednávaní matka mal. dieťaťa zotrvala na podanom návrhu. Poukázala na jeho písomné znenie. Uviedla, že maloletý je nešťastný, pretože z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nemôže sa vyrovnať štandardu svojich spolužiakov, majú doma počítač aj tablet, ale teraz sú pokazené, nemôže ich dať opraviť, lebo na to nemajú peniaze, ani kúpiť nové. Maloletý má iba mobilný telefón, čo mu dal otec. Môžu si dovoliť iba bežné výdavky, i keď v súčasnosti je u maloletého zmena v tom, že dorástol do výšky 170 cm, a teda má zvýšené výdavky aj pokiaľ sa týka výživy a ošatenia. Nedávno absolvoval celoškolský výlet do Budapešti, čo uhrádzala z ušetrených finančných prostriedkov, keď jej rodičia na niečo dajú, keď má sviatok, a tiež mu aj na výlet prispeli aj jej rodičia. Na ďalší triedny výlet do Poľska už však nemohol ísť, lebo na to mi už nezostali peniaze. Vzhľadom na zdravotné problémy zo zubami, maloletý má odporučené, že má mať zubný strojček, avšak keďže sa jedná o platené ošetrenie, ktoré bude celkovo stáť v rozmedzí od 1.000,- do 2.000,- eur, nie je schopná toto sama pokryť. Otec na výživu platí veľmi nepravidelne, resp. vôbec, preto bola nútená dať aj trestné oznámenie, avšak on potom vždy to zameškané výživné zaplatí. Podala aj exekúciu na výživné, pričom jej dlhuje viac ako 4.000,- eur, exekútor však nič nevymáha tvrdiac, že otec nepracuje. S maloletým sa stretáva veľmi nepravidelne, naposledy cez jarné prázdniny, avšak aj to ho musela doviesť až do Popradu, a potom ho otec poslal späť samého autobusom z Prešova, pričom na cestu mu dal 20,- eur a sladkosti. Bývalý manžel je ženatý, má dve deti, pri návšteve v jeho domácnosti syn videl, že domácnosť má nadštandardne zariadenú a tiež keď ho videli jej rodičia, tak bol dosť značkovo oblečený. Myslí si, že on pracuje, avšak z dôvodu, aby nemusel platiť výživné, vykonáva prácu načierno. Dostávala náhradné výživné, avšak nakoľko otec doplatil zameškané výživné, tak teraz musí toto vracať a spláca ho po 100,- eur mesačne. Otec maloletému nič neposkytuje a v súčasnosti sa stretávajú len sporadicky, keď maloletý je na otca dosť naviazaný. Plavecký výcvik zaplatila minulý rok 120,- eur, v tomto roku, keďže nemá peniaze, tak už si to nemôžu dovoliť.
5.Právna zástupkyňa otca maloletého uviedla, že otec nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného na 180,- eur, navrhol dohodu s matkou na sumu 100,- eur. Od podania návrhu sa pomery na strane otca nezmenili, otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k mal. deťom pochádzajúcim z terajšieho manželstva, ktoré majú zdravotné problémy, a to alergiu na kravské mlieko a tiež atopickú dermatitídu, to všetko si vyžaduje zvýšené výdavky. Dôvod, pre ktorý otec nie je evidovaný na úrade práce, uviesť nevedela, otec si hľadá prácu a v súčasnosti sa pripravuje na skúšky ako stavebný dozor. S maloletým sa vzhľadom na veľkú vzdialenosť stretáva len sporadicky a vtedy aj prispieva nad rámec výživného. Pokiaľ pán E. absolvuje skúšky, tak má prísľub zamestnania. Nejedná sa však o určité konkrétne zamestnanie, skôr sa potom chce zamerať na získanie zamestnania v tomto odbore. Žije z toho, čo dostáva jeho manželka a tiež vo väčšej miere prispievajú svokrovci. Nevedela uviesť, ako dlho je už nezamestnaný. Predtým bol asi pred 10 rokmi živnostník.
6.Otec maloletého bol vypočutý prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Medzilaborce, ktorý v správe zo dňa 19.10.2017 uviedol, že v čase šetrenia bola doma prítomná pani R. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je manželkou otca maloletého. Spolu s ňou sa v domácnosti nachádzali ich spoločné dve mal. deti: R. E., nar. XX.XX.XXXX a C. E., nar. XX.XX.XXXX. Otec maloletého sa dostavil na úrad nasledujúci deň, kde bol s ním vykonaný pohovor. Pri prešetrení pomerov sa zamerali na otázky stanovené Okresným súdom Ružomberok. Otec maloletého uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou. Spolu vychovávajú dvoch synov. Okrem uvedených mal. detí a mal. E. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije so svojou manželkou a dvoma mal. deťmi v priestrannom rodinnom dome, ktorý patrí otcovi manželky. Domácnosť je udržiavaná, zariadená vkusným účelovým nábytkom a bytovými doplnkami. Každý člen domácnosti má vytvorený vhodný priestor na osobné potreby. Manželia s mal. deťmi užívajú prízemie domu. Cez víkendy k ním chodia manželkini rodičia, ktorí obývajú vrchné poschodie domu. Čo sa týka mesačných výdavkov na bývanie, otec maloletého pri pohovore uviedol, že pri platení bývania sa striedajú s rodičmi jeho manželky. Jeden mesiac platí náklady na bývanie za dom on, druhý mesiac rodičia manželky. Túto skutočnosť potvrdila aj manželka otca maloletého. Výška platieb za prevádzku domu predstavuje 120,- eur mesačne. Manželka otca maloletého je nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Mal. R. navštevuje predškolské zariadenie a mal. C. je v celodennej starostlivosti svojej matky. Otec maloletého deklaroval, že toho času nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani nie je majiteľom žiadneho motorového vozidla. V súčasnosti je nezamestnaný, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko nemá žiadny príjem, žijú toho času z príjmu jeho manželky.
7.Okrem výsluchu účastníkov súd vo veci vykonal dokazovanie listinami a tiež spisom tunajšieho súdu 3C/88/2008 a zistil tento stav:
Rozsudkom č.k. 3C/88/2008-29 právoplatným dňa 18.8.2008 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal prispievať výživným 2.000,- Sk(66,38 eur) mesačne. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým v neobmedzenom rozsahu. Maloletý bol v tom čase vo veku 4 roky. Ako vyplýva z uvedeného spisu čistý zárobok otca bol v tom čase 19.729,- Sk (654,88 eur) ( pracoval v NAY, Bratislava) a matky 13.146,- Sk(436,36 eur) ( pracovala Slovenská pošta a.s.)
Podľa potvrdenia o návšteve školy bol maloletý v šk. roku 2016/2017 žiakom X. triedy ZŠ.
Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne je otec vedený ako zamestnaný od 31.3.2009, dávny v nezamestnanosti, nemocenské dávky a ani dôchodok nepoberá, matka pracuje v Slovenskej pošte a.s., nemocenské dávky ani dôchodok nepoberá.
Podľa správy ÚPSVaR Ružomberok oddelenie služieb pre občana, matky je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 eur
Matka má v osobnom vlastníctve byt evidovaný na LV č. XXXX k.ú. a obec E..
Podľa správy zamestnávateľa matky, táto pracuje u nich od 1.7.1993, v práci je hodnotená kladne, jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 5/2016-4/2017 je 522,81 eur.
Podľa správy Daňového úradu Žilina otec za zdaňovacie obdobie 2016 nepodal daňové priznanie.
Z vyšetrovacích spisov č. ČVS: ORP-257/VYS-RK-2016, č. ČVS: ORP-448/VYS-RK-2016 a č. ČVS:ORP-364/VYS-RK-2015, súd zistil, že matka podala trestné oznámenie voči otcovi, nakoľko neplatil výživné. V rámci vyšetrovania uviedol, že pracuje v spol. SADKOSTAV Slovakia s.r.o., so sídlom Púchov
Podľa správy Satkostav Slovakia s.r.o. otec dieťaťa tam pracoval za obdobie 8-12/2015. Odvtedy nepoberal u nich žiadny príjem.
Otec písomne deklaroval svoje výdavky na bývanie 66,71 eur, stravu 200,- eur, špeciálna strava lieky pre deti 80,- eur, iné výdavky na deti 50,- eur, výdavky na domácnosť 50,- eur, zdravotné poistenie 60,- eur. Podľa LV č. XXX nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, doklad SIPO je vedený na meno U. F. v sume 133,43 eur.
Podľa sobášneho listu uzatvoril otec manželstvo dňa XX.X.XXXX, podľa rodných listov detí sa mu z manželstva narodili mal. R. dňa XX.X.XXXX a C. dňa XX.XX.XXXX.
Lekárskymi správami preukazoval zhoršený zdravotný stav detí ( atopická dermatitída, intolerancia kravského mlieka)
Podľa § 78 ods.1/ prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 Zákona o rodine ods.:
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 Zákona o rodine ods.:
1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1/Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa čl. 5, Čl. I Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
8.Po zhodnotení vykonaného dokazovania vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona o rodine súd návrhu matky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel a to týchto dôvodov:
9. Naposledy bolo o výživnom na maloletého rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 3PC/88/2088-29 zo dňa 21.7.2008, podľa ktorého bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal prispievať výživným 2.000,- Sk(66,38 eur) mesačne. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým v neobmedzenom rozsahu. Maloletý bol v tom čase vo veku 4 roky. Ako vyplýva z uvedeného spisu čistý zárobok otca bol v tom čase 19.729,- Sk (654,88 eur) a matky 13.146,-Sk(436,36 eur)
10.V zmysle citovaného ust. § 78 Zákona o rodine, k zmene predchádzajúceho súdneho rozhodnutia môže súd pristúpiť iba vtedy , ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. Je teda potrebné v danom prípade preukázať závažné zmeny v pomeroch všetkých účastníkov, teda nie len na strane detí ale ja na strane rodičov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiály vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Porovnaním skutočností zistených vo veci 3PC/88/2088-29 (posledné rozhodnutie o výživnom ) mal súd za preukázanú zmenu pomerov na strane dieťaťa, spočívajúcu v tom, že v súčasnosti je žiakom X.. triedy ZŠ- má 13 rokov ( pri poslednom rozhodovaní mal 4 roky), ktorá odôvodňuje zmenu určeného výživného.
11.Podľa § 62 od. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov
12.Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného.
13. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec maloletého nie je vedený v evidencii uchádzačov, podľa jeho tvrdenia nikde nepracuje, avšak súdu nepreukázal závažné dôvody, ktoré by mu bránili získaniu primeraného zamestnania. Otec uzatvoril nové manželstvo dňa XX.X.XXXX, z ktorého sa mu narodili mal. R. dňa XX.X.XXXX a C. dňa XX.XX.XXXX.
14. Vo vzťahu k oprávnenému ( maloletému dieťaťu) súd skúmal odôvodnenosť jeho potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho
vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
15. Od posledného rozhodovania o výživnom sa zmenili pomery na strane dieťaťa, ktoré je vekovo staršie a navštevuje X. triedu ZŠ. Matka deklarovala zvýšené výdavky s ošatením, stravou, zabezpečením školských potrieb, kultúrnymi a športovými záujmami maloletého. Maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje všetky jeho potreby. Otec sa maloletým kontaktuje veľmi obmedzene, na výživu prispieva nepravidelne. Matka musí výživné riešiť podaním trestných oznámení a exekúciou. Matka pracuje stále u rovnakého zamestnávateľa a jej príjem je 522,- eur mesačne + rodinné prídavky na dieťa.
16. Opierajúc sa o zistené skutočnosti a vyhodnotiac vykonané dokazovanie vo všetkých jeho vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach otca je platenie výživného v stanovenej výške, aj napriek jeho ďalším dvom vyživovacím povinnostiam, keď tento nepreukázal žiadne závažné okolnosti, ktoré by mu bránili vykonávať prácu, z ktorej by mohol získať príjem. Otec nepreukázal, že si hľadal aj iné zárobkové možnosti, pričom nie je sporná skutočnosť, že na internetových stránkach sa nachádzajú pracovné ponuky nielen na domácom pracovnom trhu ale ja v zahraničí. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce. Otec ako vyplynulo z listinných dôkazov nemá žiadne obmedzenia závažného charakteru(napr. invalidita, zhoršený zdravotný stav, dlhodobá PN), ktoré by mu bránili vykonávať prácu, je dobrovoľne nezamestnaný a nie je ani evidovaný na príslušnom pracovnom úrade. Bolo tiež nevyhnutné prihliadať aj na skutočnosť, že otec sa žiadnym primeraným spôsobom nepodieľa na zabezpečení potrieb maloletého. Súd poukazuje na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti. Nie je možné aby povinný rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej starostlivosti preniesol celú zodpovednosť za uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa o dieťa aj osobne stará. Súd teda s prihliadnutím aj na ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca, na dobu, ktorá prešla od posledného rozhodnutia o výživnom, návrhu matky čiastočne vyhovel a zvýšil výživné na sumu 150,- eur mesačne.
17.Zameškané výživné určil súd ako rozdiel sumy výživného, ktoré otec platil do dňa vydania tohto rozhodnutia a zvýšeného výživného, a to za obdobie od 1.1.2017 do vyhlásenia rozsudku. Preto otec má nedoplatok na výživnom v sume 836,- eur (10 x 83,62 eur). Toto zameškané výživné je otec povinný uhradiť matke v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným.
18.Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Ružomberok, (355 ods.2, 357 písm. a/ CSP) písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.