Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-432-2016.pdf
PDF · 87.17 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/432/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa na doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanej: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, L., o zaplatenie 554,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 07. 06. 2016, č. k. 7C/128/2015 - 61, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dňa 30.04.2008 uzatvorili Úverovú zmluvu. Nárok žalobcu, ktorý z tejto zmluvy žalobou uplatnil súd posúdil ako nedôvodný v celom rozsahu. Žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 1 500 eur, pričom žalovaná uhradila žalobcovi postupne v jednotlivých splátkach sumu 1 704 eur. Potom z hľadiska istiny je úver preplatený. A nakoľko súd z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový, súd v konečnom dôsledku dospel k záveru, že žalovaná splatila z poskytnutého úveru sumu vyššiu než aká jej bola žalobcom poskytnutá.
3. Úverovú zmluvu súd posudzoval podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože aj keď predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je treba hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zároveň súd zmluvu posudzoval podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v Úverovej zmluve, z ktorej žalobca uplatnil svoje nároky, chýbajú podstatné náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 písm. i) - výška, počet a termíny, splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, taktiež pod písm. g) - termín konečnej splatnosti úveru, resp. tieto údaje nie sú uvedené tak, ako to uvedený zákon vyžaduje. Potom je úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta tohto zákona. Následne súd skúmal len oprávnenosť nároku žalobcu v časti uplatnenej istiny úveru 554,51 eur a úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 554,51 eur odo dňa 27.03.2015 do zaplatenia. Ako je už uvedené vyššie, súd nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 554,51 eur zamietol s odôvodnením, že žalovaná splatila z poskytnutého úveru sumu vyššiu než aká jej bola žalobcom poskytnutá. A pokiaľ ide o úrok z omeškania z tejto sumy súd mal zato, že žalobca si ho uplatňuje za obdobie, kedy už
žalovaná nebola v omeškaní s úhradou úveru, a preto nárok na úrok z omeškania odo dňa 27.03.2015 do zaplatenia, jej ani nemohol vzniknúť.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu účastníkov vo veci, pričom v konaní úspešná žalovaná si náhradu trov neuplatnila.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu a aby žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
6. Žalobca nenapáda právnu kvalifikáciu predmetného sporu a ani sa k nej nevyjadruje. Súdu vyčíta, že zle vyhodnotil skutkové okolnosti veci, čo viedlo k zamietnutiu žaloby žalobcu. Súd nesprávne vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy, keď došiel k záveru, že žalovanej bola poskytnutá suma 1 500 eur a uhradila sumu 1 704 eur. Súd totiž nevzal do úvahy, že držiteľ revolvingového úveru má k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca. Termín „revolvingový“ znamená „obnovujúci sa“, pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva. S každou uhradenou mesačnou splátkou žalovaný „sporí čiastku“, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať, čo znamená, že pokiaľ klient pravidelne splácal jeho úverový rámec sa obnovoval a mohol ďalej čerpať finančné prostriedky. Žalobca (ako aj iné bankové a nebankové spoločnosti) ponúka spolu s revolvingovým úverom aj kreditnú kartu, ktorú žalovaná mohla používať na klasické nákupy (aj výber hotovosti), a postupne sa peniaze z účtu odčítavali, až kým nevyčerpala disponibilný zostatok. Revolvingový úver mala následne splácať.
7. Žalobca predložil súdu podrobný prehľad čerpania, splátok a úhrad, ktorý poskytuje údaje o tom, kedy žalovaná čerpala finančné prostriedky prostredníctvom revolvingového úveru, ako aj všetkých úhrad. Je zrejmé, že súd na základe listín predložených žalobcom zle vyhodnotil skutkový stav. Svojím rozhodnutím okresný súd dovolil žalovanej bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu (§ 451 Občianskeho zákonníka) minimálne o sumu 676,81 eur. Tým, že právny predchodca poskytol žalovanej revolvingový úver v rámci úverového rámca vo výške 1 500 eur neznamená, že žalovanej nemohla byť poskytnutá suma vyššia. V skutočnosti žalobca ako dodávateľ poskytol na základe revolvingovej zmluvy žalovanej sumu 2 258,51 eur a žalovaná uhradila sumu 1 704,- eur, pričom žalobca si uplatnil žalobou voči žalovanej len rozdiel medzi poskytnutou sumu a úhradami, čo predstavuje 676,81 eur. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, toto obohatenie vydať tomu, na koho úrok bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 Občianskeho zákonníka). Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Žalobca má zato, že žalovaná neuhradila viac ako jej bolo poskytnuté zo strany žalobcu, preto súd nemal zamietnuť žalobný návrh, pretože zle vyhodnotil skutkovú stránku predmetného sporu.
8. Vyjadrenie žalovanej nebolo k odvolaniu podané.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
11. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie okresného súdu v nadväznosti na odvolacie dôvody uvádzané žalobcom a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné.
12. V odvolaní žalobca argumentuje tým, že žalobou voči žalovanej si uplatnil len rozdiel medzi sumou úveru, ktorý žalobca žalovanej reálne poskytol a úhradami, ktoré žalovaná uhradila žalobcovi. Súdu spolu so žalobou predložený podrobný „prehľad čerpania, splátok a úhrad“, podľa názoru žalobcu poskytuje údaje o tom, kedy žalovaná čerpala finančné prostriedky prostredníctvom revolvingového úveru, ako aj všetkých úhrad žalovanou, ktorý listinný dôkaz súd nevyhodnotil správne, keď mal zato, že
žalovaný poskytol žalovanej úver vo výške 1 500 eur. Suma 1 500 eur predstavuje tzv. úverový rámec poskytnutého revolvingového úveru, čo znamená, že žalovanej mohla byť poskytnutá vyššia suma než 1 500 eur, čo sa aj stalo. Žalobca nepopiera, že žalovaná mu uhradila celkom sumu 1 704 eur, ako uvádza okresný súd v rozhodnutí. Pokiaľ ide o sumu žalovanou čerpaných prostriedkov žalobca tvrdí, že žalovaná čerpala celkom sumu 2 258,51 eur, čo preukazuje predložením prehľadu čerpania a splácania, pričom si žalobca žalobou voči žalovanej uplatňuje iba rozdiel medzi poskytnutou sumu (teda istinou) a úhradami (podľa výpočtov žalobcu uvádzaných v jeho odvolaní sumu 676,81 eur), na čo má žalobca nárok z titulu bezdôvodného obohatenia sa žalovanej na úkor žalobcu (§ 451 Občianskeho zákonníka).
13. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie listinami: úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami fotokópiou poštového podacieho hárku. Podľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že okresný súd prihliadal aj na prehľad čerpania a splácania doložený v súdnom spise, tzv. Výpis čerpania, splátok a úhrad, pretože iba z tohto mohol získať informáciu o tom, že žalovanej „bol poskytnutý úver vo výške 1 500 eur“. V samotnej Úverovej zmluve zo dňa 30.04.2008 je totiž uvedená celková výška úveru „4 000,- Sk“, čo v prepočte na peňažnú menu euro nezodpovedá sume 1 500 eur, akú okresný súd uviedol ako sumu poskytnutého úveru žalovanej. Avšak ako okresný súd vyhodnotil ostatný obsah tzv. Výpisu čerpania, splátok a úhrad, z odôvodnenia rozsudku nevyplýva. Predovšetkým nie je zrejmé, prečo súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy, resp. nemal za preukázané čerpanie úveru vo výške „2 258,51 eur“ ako uvádza žalobca v žalobe a ako je zároveň uvedené aj v tabuľke nazvanej „rekapitulácia“ nachádzajúcej sa v spodnej časti Výpisu o čerpaní a splácaní, v ktorej je uvedená aj výška uhradenej sumy istiny úveru hodnotou „1 704,00 eur“, ktorú sumu súd pri rozhodovaní zohľadnil, hoci s dôrazom na to, že táto suma nebola medzi účastníkmi sporná. Faktom je, že žalovaná v priebehu konania žalobcom v žalobe tvrdenú skutočnosť, že „žalobca jej prostredníctvom úverovej karty poskytol revolvingový úver spolu vo výške 2 258,51 eur“ nerozporovala, nenamietala. Vo vyjadrení k žalobe, v podaní zo dňa 17.06.2015 žalovaná namietala predovšetkým platnosť zmluvy o revolvingovom úvere ako takej, a že nesúhlasí s výškou úrokov, nakoľko žalobca si požaduje okrem základnej úrokovej sadzby ešte aj percentuálne body a má zato, že k výške vymáhanej sumy dospel nesprávnym výpočtom. Niet pochýb o tom, že predmetným textom reagovala žalovaná na čl. IV. žaloby, kde žalobca uviedol, že uplatňuje úrok z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne, čo zodpovedá základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu + 8 percentuálnych bodov.
14. Zo žalobného návrhu aj odvolania žalobcu je zrejmé, že svoj nárok voči žalovanej uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. V žalobe sám uvádza, že si neuplatňuje úroky a poplatky spojené s poskytnutým úverom. Napriek tomu sa okresný súd podrobne zaoberal skúmaním zmluvy o úvere z hľadísk odôvodňujúcich ne/priznanie úrokov a poplatkov z úveru, na čo je prioritne zamerané aj odôvodnenie jeho rozhodnutia. Avšak podľa názoru odvolacieho súdu zbytočne a najmä na úkor vykonania, či vyhodnotenia dôkazov, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci samej.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené dôvody predmetné rozhodnutie okresného súdu nemožno mať za náležite odôvodnené, pretože nie je preskúmateľné súdom vyššej inštancie. A výsledok rozhodnutia okresného súdu nemôže obstáť napriek tomu, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí boli riadne predvolaní avšak súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav mu umožňoval vydať meritórne rozhodnutie (§ 101 ods. 2 O. s. p.) a poukázal na prejednaciu zásadu sporového konania (§ 120 ods. 1 prvá veta O. s. p.) s dôrazom na procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia, dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je účastníkov procesný neúspech.
16. Keďže odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo veci samej, zrušil aj závislý výrok o trovách konania. V ďalšom konaní súd prvej inštancie znova rozhodne o nároku žalobcu, a o trovách konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.
17. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).