Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-145-2017.pdf
PDF · 88 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/145/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. XXX, vedenej pod sp. zn. Ex/6772/2015 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján Gasper, Phd., Exekútorský úrad Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o vymoženie 923,79 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 2Er/263/2015 - 31, zo dňa 15. mája 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX/6772/2015, doručenú súdu dňa 28.04.2015, zamietol.
2. V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne a napriek jej formulácii všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník - ust. § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa). Priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského úveru poskytnutého povinnému právnym predchodcom oprávneného Poštová banka, a.s., IČO 31 340 890, na základe Zmluvy o úvere zo dňa 16.12.2011. Posúdením predložených listinných dôkazov v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel exekučný súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť, súdu nebol predložený riadny exekučný titul na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.
4. Oprávnený spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O. s. p. ). Exekučný súd pristúpil k hmotnoprávnemu posúdeniu právneho titulu, na ktoré exekučný súd nemá oprávnenie, a exekučný súd takto v rozpore so zákonom nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý nevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v konaní priznával - nepodal žalobnú odpoveď a ani
žalobu proti rozhodcovskému rozsudku. Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný) a po stránke materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia). V rámci tohto skúmania exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského súdu.
5. Oprávnený má zato, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k skutkovým a právnym otázkam, ktoré súd nastolil v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. 6. Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si veriteľ plnil len svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a nemožno ho za to sankcionovať. V tejto súvislosti odvolateľ zároveň poukázal na viaceré výhody rozhodcovského konania a na skutočnosť, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom, zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán. 7. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril
8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
9. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 30. 03. 2015 (§ 36 ods. 2) Exekučného poriadku), žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 28.04.2015, okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 15. 05.2015 a odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu bolo podané dňa 02.06.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.). Dňa 01.07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Treba uviesť, že pôvodným oprávneným v danej exekúcii bola Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO 31 340 890, ktorá svoju pohľadávku vymáhanú v danom exekučnom konaní postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2015 na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105. O návrhu na zmenu účastníka konania rozhodol Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením č. k. 2Er/263/2015-93 zo dňa 30.06.2017 tak, že zmenu účastníka na strane oprávneného pripustil.
12. Rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva.
13. Odhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd, a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, v ďalšom je vylúčená akákoľvek polemika týkajúca sa
textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme. A táto zákonná podmienka jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola, pretože o rozhodcovskej doložke zakotvenej iba v tzv. Všeobecných obchodných podmienkach ((bod 10.2.) nemožno vysloviť iný záver, než že nespĺňa náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi nie je podpísaná. Napriek tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 21.12.2011 (dňa 16.12.2011, ktorý dátum uvádza v odôvodnení exekučný súd zmluvu podpísal len klient) v časti 3 bod 5 pred podpismi účastníkov je uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10. II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je končené a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.“, Všeobecné obchodné podmienky (ktoré by mali byť platné od 01.08.2011 a účinné od 15.08.2011), ktoré oprávnený predložil súdu, sú len nepodpísaný dokument, a ktorý bližšie identifikovaný nie je ani v zmluve o úvere. Potom hoci takéto Všeobecné obchodné podmienky (písomný dokument) by aj boli technicky spojené so zmluvou o úvere, alebo poskytnuté klientovi pri podpise zmluvy o úvere, nemožno z toho vyvodiť záver, že danú rozhodcovskú zmluvu (doložku) účastníci uzavreli písomne resp. že ju dohodli a uzavreli ako samostatnú zmluvu.
14. Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, a to pre banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v tom zmysle, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, uvedené ustanovenie nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na O. s. p. ). Veriteľ (právny predchodca oprávneného) pri podpise zmluvy takto nepostupoval. Aj časť 3 bod 5 zmluvy o úvere (obsahom ktorého je odkaz na konkrétne znenie rozhodcovskej doložky v čl. 10. II časti Všeobecných obchodných podmienok) je veriteľom formulovaný tak, že dlžníkovi (spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu vrátane vopred pripravenej „rozhodcovskej doložky“, ktorá zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť riešenia sporov, že s takouto doložkou súhlasí.
15. Všeobecné obchodné podmienky v bode 10.2.3 stanovili, že pokiaľ klient (povinný) nedoručí veriteľovi najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo pri podpise zmluvy písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Ani toto ustanovenie, však nie je spôsobilé privodiť platnosť rozhodcovskej doložky, pretože od absolútne a od počiatku (ex tunc) neplatnej rozhodcovskej doložky (ust. § 39 a § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka) sa odstúpiť ani nedá.
16. Rozhodnutie exekučného súdu je založené na platnej právnej úprave právneho poriadku SR účinnej v rozhodnom čase - Občianskeho zákonníka - teda súd aplikoval príslušné právne predpisy SR (pramene práva), v ktorých je smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutá. Z hľadiska právneho posúdenia veci nie je na škodu, že exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na cit. smernicu, ako aj ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora.
17. Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného súdu preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda aj čo do materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.
Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
18. V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je oprávnneému dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.
19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).