Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-100-2013.pdf
PDF · 84.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-6T/100/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým, v trestnej veci obž. W. O., D.. XX.XX.XXXX v Košiciach, trestne stíhanej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.11.2017 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. f / Tr. por. súd o s l o b o d z u j e obžalovanú W. O. - D.. XX.XX.XXXX S. G., H. N. G. - M., A. V. XX, A., Č. F., spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice- okolie sp. zn. 1 Pv 963/13 zo dňa 6.6.2013 podanej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že od augusta 2012 až do súčasnosti riadne neprispieva na výživu svojho syna Z. Z. aj napriek tomu, že táto povinnosť jej vyplýva z rozsudku Okresného súdu Plzeň, Česká republika, sp. zn. 99P/531/2010 zo dňa 21.6.2012 a to sumou 500,- Kč mesačne, čím takto dlhuje na výživnom sumu 31.500 Kč, trestnosť činu zanikla .
odôvodnenie:
Dňa 11.6.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie obžalobu na obžalovanú W. O. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Na hlavné pojednávanie nariadené na 11.12.2015, na ktoré bola obžalovaná riadne predvolaná, sa obžalovaná nedostavila, pričom svoju neúčasť písomne ospravedlnila písomným podaním zo dňa 24.11.2015 na č. l. 131,132, v ktorom zároveň ponechala rozhodnutie súdu v danej veci v jej neprítomnosti. Súd vzhľadom na vyjadrenie obžalovanej a dôkazový materiál obstaraný tak v prípravnom konaní, ako aj vyplývajúci z písomných podaní obžalovanej dospel k názoru, že sú splnené podmienky na konanie v neprítomnosti obžalovanej v zmysle 252 ods. 2 Tr. por. a preto rozhodol, že danú vec prejedná a rozhodne v jej neprítomnosti. Po prednesení obžaloby okresným prokurátorom súd pristúpil k vykonávaniu dokazovania. Na návrh prokurátora súd podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výpovedi obžalovanej zo dňa 25.4.2013 z č. l. 17 - 27 Z výpovede obžalovanej z prípravného konania zo dňa 25.4.2013 na č. l. 20 vyplýva, že z družobného pomeru obžalovanej s M. Z. pochádza dieťa Z. Z.G. nar. 1.10.2009, ktoré rozhodnutím súdu v Plzni, v Českej republike bolo zverené do starostlivosti O. N. a obžalovanej súd určil povinnosť platiť na toto dieťa výživné vo výške 500,- Kč mesačne, k rukám O. N.. Obžalovaná uviedla, že bola priamo prítomná pojednávania na súde, na ktorom bolo rozhodnuté o zverení dieťaťa a určení jej vyživovacej povinnosti, pričom podľa vlastných slov obžalovanej, to bolo niekedy v lete 2012. Po tomto uložení vyživovacej povinnosti obžalovaná 2 x poslala výživné a to konkrétne: 1. dňa 30.8.2012 zaslala k rukám oprávnenej osoby výživné vo výške 15 €, ale toto výživné sa vrátilo s tým, že nebolo prevzaté oprávnenou osobou.
2. až o takmer štyri mesiace, presnejšie dňa 17.12.2012 obžalovaná zaslala k rukám oprávnenej osoby druhýkrát výživné, tento krát vo výške len 8 €, avšak peňažná suma sa vrátila, pretože obžalovaná neuviedla správne poštové smerovacie číslo. Potom už obžalovaná, ako sama uviedla výživné neposielala. Po rozhodnutí súdu, ktorým jej bola určená vyživovacia povinnosť obžalovaná nikde nepracovala, občas pracovala brigádnicky ako upratovačka v obchodnom dome na 8 hodinový pracovný čas, túto prácu vykonávala 1 mesiac, denne zarobila 700 - 900 Kč. Dňa 4.9.2012 obžalovaná porodila syna G., ktorého však nechala v nemocnici, potom bol Kristián umiestnený v detskom kojeneckom ústave a napokon bol zverený do starostlivosti matky obžalovanej. Na dieťa G., obžalovaná údajne výživné riadne platí. Obžalovaná tvrdila, že od júla 2012 bola evidovaná na úrade práce, pričom poberala podporu v nezamestnanosti vo výške cca 3000,- Kč za mesiac. Z úradu práce bola vyradená pre nespoluprácu. Od januára 2013 pracuje v spoločnosti W.n s platom 5.000,- Kč mesačne, od 23.4.2013 je práceneschopná. V čase výsluchu mala výdavky na ubytovanie vo výške 1.300 Kč, alkohol nepožíva, prefajčí asi tak 150
- 200 Kč za mesiac, vedú sa proti nej aj exekučne konania. Od uloženia vyživovacej povinnosti, ak pracovala, tak zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť nenahlásila. Z výpovede svedkyne O. N., ktorú súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.12.2015 so súhlasom prokurátora v súlade s § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Plzni č. k. 99 P 531/2010 zo dňa 21.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.2012 bol maloletý Z. Z. zverený do starostlivosti svedkyne a obžalovaná bola zaviazaná platiť na jeho výživu sumu 500,- Kč vždy do 15-tého dňa mesiaca k rukám svedkyne. Obžalovaná však ku dňu 27.5.2013 nezaplatila výživné ani raz, o Samuela neprejavuje žiadny záujem, neposlala mu žiadne dary, sladkosti, veci, jeden krát telefonicky rozprávala s dieťaťom. Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.12.2015 vykonal prečítaním aj ďalšie navrhnuté listinné dôkazy a to rozsudok OS Plzeň, ČR sp. zn. 99 P 531/2010 z č. l. 39 - 43, doklady predložené obvinenou z č. l. 44- 54, doklady zaslané Políciou ČR z č. l. 55- 78, správu z Katastrálneho úradu v Košiciach z č. l. 79, správu zo Sociálnej poisťovne z č. l. 80, správu Mestskej časti KE - Juh z č. l. 81, správu UPSVaR z č. l. 82, odpor a príkazy k úhrade z č. l. 119 - 123, ospravedlnenie obžalovanej z č. l. 131,132, odpis registra trestov z č. l. 133, lustráciu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z č. l. 134,135 a lustráciu STA z č. l. 136. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.12.2015 dospel k názoru, že z vykonaného dokazovania, predovšetkým z listinných dôkazov objektívne vyplýva, že skutočne rozhodnutím Okresného súdu Plzeň - mesto č. k. 99 P 531/2010 - 309 bol maloletý Samuel Z. D.. X.XX.XXXX zverený do výchovy babičky O. N., D.. XX.X.XXXX, bytom Č., Z. Č.. XXX/X, Slovenská republika a obžalovaná bola zaviazaná prispievať na jeho výživu čiastkou 500,- Kč vždy do 15-tého dňa mesiaca k rukám O. N.. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola obžalovaná evidovaná v období od 12.7.2012 do 13.1.2013, vyradená bola pre nespoluprácu, pričom v období od 12.7.2012 do 5.11.2012 poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 3351,- Kč. V období od augusta 2012 do 5.4.2013 obžalovaná nepoberala žiadne sociálne dávky, ani dávku pomoci v hmotnej núdzi a to ani na území Slovenskej republiky a ani na území Českej republiky. Od 11.1.2013 bola obžalovaná zamestnaná v spoločnosti H. A., Z..F..P.., ktorá ju hodnotí ako zamestnanca so zlou pracovnou morálkou, niekoľkokrát bola upozornená na porušenia pracovnej disciplíny, dokonca zamestnávateľ H. A., Z..F..P.. začal s obžalovanou jednanie o ukončení pracovného pomeru. Obžalovaná v inkriminovanom období nevykonávala podnikateľskú činnosť, nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo. Z výpovede obžalovanej z prípravného konania vyplýva, že obžalovaná od počiatku vedela o tom, že jej bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 500,- Kč na výživu jej syna Z. Z., pričom jej bola známa ako splatnosť vyživovacej povinnosti, tak aj k rukám akej osoby má uloženú povinnosť plniť. Od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým jej bola uložená vyživovacia povinnosť (od 24.7.2012) obžalovaná dobrovoľne zaplatila výživné len 2 x a to dňa 30.8.2012 vo výške 15 €, ktoré si však oprávnená osoba neprevzala a druhýkrát dňa 17.12.2012 vo výške 8 €, ktoré nemohli byť doručené oprávnenej osobe, pretože obžalovaná neuviedla správne poštové smerovacie číslo. Okrem týchto dvoch prípadoch obžalovaná v nasledujúcom období (teda po 17.12.2012) žiadne splátky výživného neplnila, napriek tomu, že od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým jej bola uložená táto vyživovacia povinnosť bola vedená na úrade práce a poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 3351 Kč/ mesačne až do 5.11.2012 a navyše jeden mesiac aj „brigádovala“ pri upratovaní obchodného domu s odmenou 700 - 900 Kč za deň. Súd je toho názoru, že minimálne do 11.1.2013 obžalovaná nemala aj vzhľadom na ustanovenie § 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a § 2 zákona č. 599/2003 z. z. o pomoci v hmotnej núdzi dostatočné peňažné prostriedky na to, aby si mohla riadne a včas plniť
vyživovaciu povinnosť. V decembri 2012 obžalovaná prejavila vôľu zaplatiť výživne hoci len v čiastočnej výške, avšak pre svoju nezodpovednosť, teda z nedbanlivosti zavinila, že suma sa k oprávnenej osobe nedostala. Súd vidí vinu obžalovanej v tom, že potom čo zistila, že nesprávne poukázala peniaze, neurobila ďalší pokus o zaplatenie výživného, aspoň v tejto čiastočnej výške a v ďalšom období ostala pasívna. Dokonca v nasledujúcom období, keď od januára 2013 začala pracovať v spoločnosti Daikin s platom 5.000,- Kč/mesačne, ani v tomto období sa nesnažila plniť si vyživovaciu povinnosť, ani len v nejakej symbolickej miere. Obžalovaná počas konania sama neuviedla a z vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne iné skutočnosti svedčiace v prospech obžalovanej, ktoré by spochybňovali jej vinu resp. by viedli súd k presvedčeniu, že obžalovaná objektívne nemohla plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o plnenia vyživovacej povinnosti v období od januára 2013 do novembra 2015, súd je toho názoru, že obžalovaná neprejavila v danom období ani minimálnu snahu a vôľu plniť výživné voči svojmu synovi Samuelovi aspoň v minimálnej symbolickej miere. Počas uvedenej doby vyživovacia povinnosť obžalovanej stále trvala, pričom ani z ospravedlnenia obžalovanej, ktoré zaslala súdu dňa 2.12.2015 nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by viedli súd k záveru, že obžalovaná objektívne nemohla svoju vyživovaciu povinnosť si plniť riadne a včas. Preto súd dospel k záveru, že počas v rámci celého inkriminovaného obdobia, obžalovaná minimálne od mesiaca január 2013 do 11.12.2015, kedy súd rozhodoval prvý krát meritórne v tejto trestnej veci, bolo povinnosťou obžalovanej riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo výške, v akej jej to bolo uložené rozhodnutím súdu. Obžalovaná minimálne do 23.4.2013 mala nepochybne príjem, z ktorého mohla svoju vyživovaciu povinnosť plniť. V ďalšom období teda od 23.4.2013 až do prvého rozhodnutia súdu v tejto veci sa nepreukázalo, že by obžalovaná bola v tak situácii, ktorá by jej nedovoľovala prejaviť aspoň symbolicky, vôľu a záujem o zabezpečenie vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi, ak už nie v peňažnej forme, tak aspoň v podobe nejakého vecného plnenia. Bohužiaľ nestalo sa tak a preto súd vidí v takomto pasívnom prístupe ľahostajný a nedbanlivostný postoj obžalovanej k výžive jej syna. Na základe vyššie uvedeného dôkazného stavu a úvah súd dňa 11.12.2015 rozsudkom sp. zn. 6 T 100/2013 uznal obžalovanú vinnou zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a uložil jej za tento skutok podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov a skúšobnou dobou 2 rokov. Uvedený rozsudok bol na základe odvolania obžalovanej zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/58/2016 zo dňa 30.1.2016 a vec bola tunajšiemu súdu vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Po vrátení veci súdu prvého stupňa obžalovaná predložila súdu listinné dôkazy na č. l. 189 - 245, 249
- 262, 269 - 273, ktoré boli súdom prečítané v zmysle § 269 Tr. por. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.11.2017 a z obsahu ktorých vyplynulo, že obžalovaná ku dňu konania hlavného pojednávania uhradila dlžné a bežné výživné v 26 platbách v období od 3.12.2014 až do 11.10.2017 v celkovej výške 1.140,01 €. Uvedené prakticky potvrdila aj svedkyňa O. C. - N., k rukám ktorej má obžalovaná povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.11.2017.
Vychádzajúc zo skutku, tak ako je vymedzený v podanej obžalobe, súd konštatuje, že obžalovanej je kladené za vinu neplnenie si vyživovacej povinnosti v období od augusta 2012 až doteraz, teda ku dňu rozhodovania súdu, čo je spolu 63 mesiacov, pričom obžalovanej bola stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 500 Kč/mesiac, čo teda činí dlžné výživné 31.500 Kč, čo v prepočte podľa kurzu, ktorý uvádza NBS ku dňu rozhodovania súdu predstavuje sumu 1.165,75 €.
Teda z vyššie uvedeného vyplýva, že rozdiel medzi dlžným výživným a zaplateným výživným je cca 25 €, čo súd považuje za zanedbateľný rozdiel, vzhľadom k tomu, že výmenný kurz Kč/€ sa prakticky neustále mení, takže pri každej platbe môžu vznikať určité rozdiely. Za ďalšie s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaná počas inkriminovaného obdobia bola v období od 12.7.2012 do 11.1.2013 nezamestnaná a zároveň vedená na úrade práce, teda počas týchto 6 mesiacov obžalovaná nemusela platiť výživné, čo predstavuje sumu 3000 Kč (cca 100,-€), čo v podstate vykryje daný rozdiel medzi dlžným výživným a zaplateným výživným, možno povedať, že obžalovaná prakticky dlžné výživné za obdobie august 2012 do 8.11.2017 uhradila. Súčasne z výpovede svedkyne O. C. - N. nebolo zistené, že by neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovanou mal trvalo nepriaznivé následky pre jej syna Z. Z.. Preto súd dospel k záveru, že došlo k zániku trestnosti činu v zmysle § 86 ods. 2 písm. a) Tr. zák., a z tohto dôvodu súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. f) Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Košice - okolie.