Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7Co-231-2017.pdf
PDF · 79.39 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/231/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o zaplatenie peňažnej pohľadávky 176,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4Csp/70/2017 zo dňa 13. júna 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu 176,79 Eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne z tejto sumy od 01.12.2015 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 21.10.2014 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou sa banka zaviazala zriadiť pre žalovanú účet. Vzhľadom na charakter tejto zmluvy ju okresný súd kvalifikoval ako zmluvu spotrebiteľskú. Konštatoval, že žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť poplatky, ktoré jej boli zúčtované na ťarchu osobného účtu a ich výšku, nepreukázal zmluvné dojednanie o výške poplatku, pričom za nedostatočný považoval odkaz na Sadzobník poplatkov žalobcu. Ďalej okresný súd uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov sporu o povinnosti žalovanej platiť poplatok za upomienku - prečerpanie účtu, poplatok za výzvu - debet a poplatok za kartu MasterCard, ktoré boli účtované na ťarchu účtu. Žalobca si tiež nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k úrokom, ktoré boli účtované na ťarchu účtu žalovanej, keďže neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe boli účtované. Okresný súd poukázal na ust. § 132 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednania o povinnosti žalovanej platiť úroky, keď navyše tieto predstavujú odplatu veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca žalovanej peňažné prostriedky neposkytol, ale len zúčtoval na ťarchu jej účtu poplatky. Za platné zmluvné dojednanie nepovažoval okresný súd Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, pretože tieto majú slúžiť len na dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Za platné zmluvné dojednanie nepovažoval ani Sadzobník poplatkov veriteľa. Rovnako konštatoval, že žalobcovi neprináleží poplatok za vedenie účtu, keďže v zmysle ust. § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov len za vykonané transakcie. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, keďže na jej strane žiadne trovy konania nevznikli a z obsahu spisu neboli žiadne trovy preukázané.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a budú mu priznané aj trovy prvoinštančného a odvolacieho konania. Poukázal na ust. § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách a § 31 ods. 4, ods. 5 písm. d), ktoré výslovne neustanovujú, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Právo účtovať si poplatky za poskytovanie produktov/služieb mu vyplynulo z bodu 4 ods. 2 predmetnej zmluvy, ktorý odkazuje na Sadzobník poplatkov s tým, že všetky poplatky sa účtujú na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíroovej, z ktorého vyplýva záver, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale ich časť môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie je upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy a teda nebol daný dôvod na nepriznanie takéhoto úroku.
3. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) vec preskúmal z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a 380 ods. 1 CSP) a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Odvolací súd argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní nepovažoval za opodstatnenú. Zákon o platobných službách nepredstavuje vo vzťahu k normám spotrebiteľského práva špeciálnu úpravu, ktorá by vylučovala aplikáciu právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, na ktorej je založená požiadavka individuálneho (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a písomného (§ 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dojednania zásadných zmluvných ustanovení, medzi ktoré nepochybne úprava poplatkov a úrokov patrí. Nie je preto dôvod upustiť od ustálených záverov aplikačnej praxe súdov, v zmysle ktorých majú všeobecné obchodné podmienky slúžiť „len“ na bližšie vysvetlenie vzájomných povinností účastníkov zmluvy, rozhodne však nemajú byť priestorom na formulovanie tak významných náležitostí zmluvy, akými sú poplatky za poskytovanú službu. Tieto preto musia byť esenciálnou náležitosťou textu základnej zmluvy. Správny je záver okresného súdu, že v okolnostiach posudzovanej veci absentuje kvalifikované zmluvné dojednanie, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na uplatnené poplatky. Obsah sadzobníka, resp. Všeobecných obchodných podmienok je z tohto hľadiska právne irelevantný. Ich doplňujúca povaha ako i značná rozsiahlosť a neprehľadnosť textu vylučujú možnosť, aby boli považované za prameň základných zmluvných náležitostí. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Bíroová ide o rozhodnutie C-42/2015, v ktorom sa konštatuje, že Smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v § 9, ako už bolo konštatované, presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, ktoré musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. S poukazom na vyššie konštatované odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, preto jeho rozhodnutie potvrdil a potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.
6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal voči odvolateľovi, žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
7. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)