Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Csp-105-2017.pdf
PDF · 108.38 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/105/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudcom JUDr. Petrom Vrbjarom, v právnej veci žalobkyne Z. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpená JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andrea Cviková, s.r.o, advokátska kancelária so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 28.04.2011 je n e p l a t n á.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 28. apríla 2011 so žalovaným. Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorila v rámci formulárovej typovej spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č.: XXXXXXXXXX. V odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že zmluvu považuje za problematickú, nakoľko sú v nej okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia, ktoré sú v rozpore s §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, (ďalej len „OZ“), ako aj §9 a §11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, z týchto dôvodov považuje poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový. Zároveň uvádza, že dohodnutý úrok z úveru predstavuje 7,01 %, pričom úrokovej miery stanovené v apríli 2011 Národnou bankou Slovenska boli vo výške 12,88%, z čoho je zrejmé , že úrok dohodnutý medzi účastníkmi zmluvy bol viac ako päťkrát vyšší. Takto dojednané úroky sú v rozpore s dobrými mravmi a teda dojednanie o úrokoch je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle §39 OZ. Žalobkyňa poukázala, že uznesením Okresného súdu Rožňava, zo dňa 09. mája 2016 pod č. k. 11C/99/2017-15 bolo v predmetnej veci nariadené neodkladné opatrenie.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril, že popiera dôvodnosť tvrdenia žalobkyne, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, rovnako tak nejestvuje žiadna norma unijného práva upravujúca Dohodu o zrážkach zo mzdy. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa vytvára značnú nerovnováhu v postavený strán. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/142/2016-86. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje moc nad jej majetkom. Považuje za potrebné zdôrazniť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorých regulácia je upravená osobitnými predpismi. Žalovaný zároveň namietal, že výška odplaty za spotrebiteľské úvery bola v čase poskytnutia úveru stanovená vo výške 44,86% a dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Čo sa týka tvrdenia
žalobkyne, o chýbajúcom údaji, termínu končenej splatnosti úveru a doby trvania zmluvy, tieto považuje za nedôvodné a popiera ich. Z ustanovenia článku 4. ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje, a tým je splnená požiadavka podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní výsluchom žalovaného a prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to zmluvy o revolvingovom úvere č.: XXXXXXXXXX, Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č.: XXXXXXXXXX, oznámenie o vykonávaní zrážok zo mzdy a iných príjmov adresované zamestnávateľovi žalobkyne, žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere a zistil tento skutkový stav:
4. Strany sporu uzavreli zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č.: XXXXXXXXXX, na základe tejto zmluvy bola žalobkyni poskytnutá čiastka 1.500,- Eur, so splatnosťou 42 splátok, vždy k 19. dňu v mesiaci s výškou mesačnej splátky úveru 80,37 Eur. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie ročnej priemernej miery nákladov vo výške 70,01 %, pri priemernej RPMN 44,86 %. Žalobkyni bola schválená výška revolvingu vo výške 1.500,- Eur s tým, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola stanovená na sumu 3.375,54 Eur. Spolu s úverovou zmluvou uzavretou so stranami sporu bola uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy dňa 28. apríla 2011. Táto dohoda nie je súčasťou úverovej zmluvy a nenachádza sa na tej istej listine. Úverová zmluva aj Dohoda o zrážkach zo mzdy sú typickými formulárovými zmluvami, písanými malými písmenami s množstvom nečitateľného textu. Na základe uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy, žalovaný dňa 20. januára 2017 požiadal zamestnávateľa žalobkyne GEMTEX, a.s., so sídlom Štítnicka 25, Rožňava o vykonávanie zrážok z dôvodu, že žalobkyňa meškala s úhradou splátok.
5. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
6. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená stranami je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Obč. zákonníka a to z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať, pričom sa jedná formulárovú zmluvu a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabráneniu ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Súd mal za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je tzv. štandardná, alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú. Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. V tejto súvislosti poukázal súd aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiacich pri Ministerstve spravodlivosti zo dňa 21.januára 2011, v ktorej komisia dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Obč. zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v práve a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Obč. zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút podľa názoru súdu umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd Dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1-6 Občianskeho zákonníka a preto vyhovel žalobe o určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.
7. Podmienky Dohody o zrážkach zo mzdy umožňovali žalovanému vykonávať u akéhokoľvek zamestnávateľa žalobkyne zrážky zo mzdy bez časového obmedzenia a bez toho, aby mal zamestnávateľ možnosť zistiť, koľko zrážok sa už vykonalo a koľko sa ešte bude môcť vykonať. Obsah Dohody o zrážkach zo mzdy tiež umožnil žalovanému, aby do tejto dohody dopísal ďalšieho zamestnávateľa, a to bez súhlasu žalobkyne. S poukazom na skutočnosť, že dohoda je dvojstranný právny úkon, ktorý možno meniť a uzatvoriť na základe súhlasu a prejavu vôle dvoch zmluvných strán, v uvedenom prípade došlo k porušeniu § 40ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy teda svojím obsahom odporovala zákonu a priečila sa i dobrým mravom, nakoľko zmocňovala žalovaného ako veriteľa kedykoľvek dopísať do dohody o zrážkach zo mzdy súčasného zamestnávateľa žalobkyne.
8. Na návrh žalobkyne súd nariadil uznesenie č. k. 11Csp/99/2017 -15, neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č.: XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 28. apríla 2011, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Súd zároveň uložil zamestnávateľovi žalobkyne, GEMTEX, a.s., so sídlom Štítnická 25, 048 01 Rožňava, IČO: 31 696 180, zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe ustanovenia umožňujúceho vykonať zrážky zo mzdy, obsiahnutého v Zmluve o revolvingovom úvere č.: XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 28. apríla 2011 do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
9. Súd konštatuje, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pretože bez tohto určenia by bolo jej právne postavenie ohrozené, naďalej by pretrvával stav jej objektívnej právnej neistoty, pričom tento stav nemožno odstrániť inými prostriedkami. Nie je síce dôležité ako táto neistota vznikla, avšak aj napriek tomu súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetný stav vyvolal žalovaný, ktorý predmetnú dohodu textovo sám pripravil, a preto zodpovedá za jej obsah. Zároveň sa vyrieši sporná otázka či žalovaný je oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom takejto Dohody o zrážkach zo mzdy alebo nie a odstránia sa tak pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu.
10. Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu R 17/1972 naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).
16. Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1. apríla 2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
17. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
18. Podľa § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
19. Podľa § 298 ods. 1 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
20. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
21. Podľa ustanovení čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
22. Podľa ustanovení čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.
23. Podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
24. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
26. Ako už bolo uvádzané v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa podpísala na zvláštnej listine aj Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej žalobkyňa súhlasila, aby jej boli vykonané zrážky zo mzdy, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere. Predmetnou dohodou žalobkyňa súhlasila, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Z dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o úvere je tzv. štandardná, alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.
27. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
28. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28. apríla 2014 obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky napr. v bode 8.1. Podľa dohody bolo dojednané, že za možnosť odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je žalobkyňa povinná uhradiť poplatok vo výške 215,75 Eur a odklad akýchkoľvek splátok revolvingu poplatok vo výške 192,08 Eur. Z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 6C/55/2013-79 zo dňa 10.2.2014 bolo zistené, že poplatok za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tomto konaní bol na strane žalovaného označený taktiež žalovaný účastník. Dohodou o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá splatnosť aj tohto poplatku určeného na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a zabezpečená vymoženosť tohto finančného plnenia. Obdobne rozhodol rozsudkom vo veci Okresný súd Spišská Nová Ves č.k. 4C/15/2014-53 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/654/2014.
29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorá zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená dohodu vo vzťahu k žalovanému ako
veriteľovi podpísať napriek tomu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis žalobkyne. Podpisom zmluvy sa žalovaný dobrovoľne podrobil vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.
30. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd Dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú, a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).