Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-164-2016.pdf
PDF · 106.78 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/164/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: NDF spol. s r.o., SNP 1402/56, Trenčianska Teplá 914 01, IČO: 36 318 663, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Marek Doktor, advokát, Piaristická 273/21, Trenčín 911 01, IČO: 42 151 082, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., Žižkova 11, Bratislava 811 02, IČO: 31 325 416, o zaplatenie 4.500,17 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 2.144,-- eur, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.500,17 eur spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania od 01.04.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,-- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.05.2016 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 4.500,17 eur s príslušenstvom, titulom vrátenia časti poistného.
2) Žalobca v žalobe tvrdil, že v postavení poistníka, uzatvoril so žalovaným v právnom postavení poisťovateľa dňa 30.09.2014 poistnú zmluvu č. 800 400 1200 s druhom poistenia: „poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi“, s celkovou výškou poistného 8.301,-- eur. V zmysle článku III. poistnej zmluvy žalovaný vykonal vyúčtovanie poistného za poistné obdobie od 01.10.2014 do 30.09.2015, na základe čoho žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 14.12.2015 Dodatok č. 1 k poistnej zmluve, ktorým sa stanovilo zálohové poistné na poistné obdobie od 01.10.2015 do 30.09.2016 vo výške 9.246,-- eur. Žalovaný listom zo dňa 25.01.2016 vypovedal poistnú zmluvu. Žalobcovi zaslal list dňa 02.03.2016 titulom zániku poistnej zmluvy č. 800 400 1200 výpoveďou po poistnej udalosti, prostredníctvom ktorého žalovaný žalobcovi oznámil, že poistná zmluva zanikla ku dňu 01.03.2016. Následne vykonal žalovaný vyúčtovanie poistného za obdobie od 01.10.2015 do 01.03.2016. Žalobca v žalobe poukázal na Všeobecné poistné podmienky, stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2005, sp.zn. 1Obpj 1/2005.
3) Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - poistnou zmluvu, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu, Dodatok č. 1 k poistnej zmluve, výpoveď poistnej zmluvy, zánik poistnej zmluvy, vyúčtovanie poistného pre poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, výzvou na zaplatenie zo dňa 29.03.2016. Iné dôkazy žalobca nenavrhol.
4) Žalovaný v podanom odpore nespochybnil existenciu skutkového tvrdenia uvádzaného žalobcom v žalobe o existencii zmluvného vzťahu. Žalobca listom zo dňa 25.01.2016 vypovedal poistnú zmluvu po poistnej udalosti v zmysle článku 2. ods. 1 písmeno i) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu. Listom zo dňa 02.03.2016 žalobcovi oznámil, že poistná zmluva zanikla ku dňu 01.03.2016. Žalovaný v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z článku III. bod 6 Poistnej zmluvy vykonal vyúčtovanie poistného za obdobie od 01.10.2015 do 30.09.2016. Na základe kontroly zistil, že žalobca má voči žalovanému nedoplatok na poistnom vo výške 2.144,-- eur. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu ustanovenie § 803 Občianskeho zákonníka má dispozitívny charakter. Žalovaný svoj nárok na doplatok poistného za poistné obdobie od 01.10.2015 do 01.03.2016 odvodzuje z ustanovenia článku III. bod 6.3 poistnej zmluvy. Účastníci zmluvy sa dohodli odlišne od znenia Občianskeho zákonníka a všeobecných poistných podmienok.
5) Žalovaný v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - dodatok č. 2 k poistnej zmluve, vyúčtovanie poistného. Iné dôkazy žalovaný nenavrhol.
6) Žalobca vo vyjadrení podľa § 167 ods. 3 CSP tvrdil, že žalovaný sa proti podanej žalobe bráni právnou argumentáciou, podľa ktorej došlo zo strany žalobcu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Svoju obranu založil výhradne na ustanovení Článku III. bod 6.3 Poistnej zmluvy, ktorý znie: „Dojednáva sa, že ročné poistné za zamestnanca je minimálne a poisťovateľovi vždy prináleží celé poistné za poistné obdobie, a to bez ohľadu na počet dní, počas ktorých bol zamestnanec poistený." Zo znenia tohto ustanovenia žalovaný odvodzuje, že toto ustanovenie nahrádza (ako dojednanie odlišné) žalobcom v žalobe citované zákonné ustanovenia § 803 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, Článku 2 ods. 1 písm. i) VPP ZOD2012, a tiež Článku 8 ods. 2 a ods. 3 VPP ZOD2012. Žalobca tvrdí, že citovaným dojednaním Článku III. bod 6.3 Poistnej zmluvy zmluvné strany vylúčili aplikáciu všetkých uvedených ustanovení (OZ a VPP ZOD2012) a na otázku vrátenia poistného pri predčasnom zániku poistenia sa bude aplikovať výhradne toto ustanovenie - je úplne zrejmé, že tento právny názor žalovaného je nesprávny, a to z nasledovných dôvodov: a) uvedené ustanovenie Článku III. bod 6.3 Poistnej zmluvy vôbec neupravuje otázku usporiadania nároku zmluvných strán na ponechanie si, či vrátenie poistného v prípade zániku poistenia (pred uplynutím doby, na ktorú bolo vopred uhradené) - teda toto ustanovenie môže obstáť popri vyššie uvedených ustanoveniach OZ a VPP ZOD2012, nakoľko predmet, resp. právne vzťahy, ktoré tieto ustanovenia upravujú, sú odlišné (teda tieto ustanovenia sa vzájomne nevylučujú), b) je zrejmé, že ustanovenie Článku III. bod 6.3 Poistnej zmluvy upravuje otázku povinnosti žalobcu platiť minimálne ročné poistné za každého jedného zamestnanca žalobcu, bez ohľadu na to, koľko dní bol alebo bude počas daného roka tento zamestnanec poistený, teda zmyslom tohto ustanovenia je dojednanie o tom, že žalobca je povinný zaplatiť poistné v stanovenej minimálnej výške za každého jedného svojho zamestnanca, ktorý bude počas daného roka poistený, teda bude zamestnancom žalobcu hoci aj len jeden deň. Toto ustanovenie teda neupravuje otázku predčasného skončenia dojednaného poistného obdobia (daného roka) ako takého, ale len otázku skončenia (a tiež neskoršieho začatia) poistenia (a teda aj zamestnaneckého vzťahu so žalobcom) konkrétneho zamestnanca počas daného poistného obdobia (daného roka). Uvedené je zrejmé aj z tohto, že toto ustanovenie priamo používa formuláciu „ročné poistné", teda vychádza z premisy, že dané poistné obdobie bude trvať skutočne celý dojednaný rok, k čomu však v tomto prípade nedošlo, a preto toto ustanovenie samo osebe nemôže dať a nedáva odpoveď na usporiadanie vzťahov žalobcu a žalovaného v tomto konkrétnom prípade (v prípade predčasného skončenia poistného obdobia), ale tu je potrebné aplikovať vyššie uvedené ustanovenia OZ a VPP ZOD2012, c) je zrejmé, že žalovanému bol a je zmysel ustanovenia Článku III. bod 6.3 Poistnej zmluvy zrejmý od počiatku a v súčasnosti ho len účelovo interpretuje v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, d) žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že za každých okolností patrí nárok na poistné za celé dojednané obdobie jedného roka, bez ohľadu na to, či toto poistenie bude aj počas tohto obdobia skutočne trvať. Nie je mysliteľné, aby žalobca uhradil poistné na rok dopredu a počítal s tým, že toto poistenie môže žalovaný kedykoľvek skončiť (už po jednom mesiaci), avšak on nebude mať nárok na vrátenie pomernej časti poistného, teda de facto by mohol zaplatiť ročné poistné a poistenie by mohlo trvať len jeden mesiac, e) výklad ustanovenia Článku III. bod 6.3 Poistnej zmluvy prezentovaný žalovaným a aj samotný postup žalovaného je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto je potrebné ho odmietnuť
a prijať výklad žalobcu, ktorý je plne súladný so zásadami poctivého obchodného styku - poukazujeme na to, že to bol žalovaný, ktorý predčasne vypovedal Poistnú zmluvu (mimochodom práve na základe ustanovenia Článku 2 ods. 1 písm. i) VPP ZOD2012, o ktorom teraz v odpore tvrdí, že vlastne ani nie je platné, lebo bolo nahradené ustanovením Článku III. bod 6.3 Poistnej zmluvy), a teraz sa on sám domáha toho, aby si mohol ponechať celé poistné, až do konca pôvodne dojednaného obdobia. Takýto postup žalovaného musí byť nepochybne súdom odmietnutý, f) žalobca tvrdí, že ustanovenie § 803 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka je ustanovením kogentným, a teda sa od neho nie je možné odchýliť úpravou v zmluve, čo vyplýva z povahy tohto ustanovenia ako základného princípu vrátenia poistného pri predčasnom skončení poistnej doby, g) ustanovenia § 803 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistený má v prípade zániku poistenia pred uplynutím doby, za ktorú bolo poistné zaplatené, nárok voči poistiteľovi na vrátenie zvyšnej časti poistného, teda toto ustanovenie upravuje právo poisteného, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti (ak dôjde k zániku poistenia pred uplynutím doby, za ktorú bolo poistné zaplatené), z čoho je zrejmé, že zmluvné strany sa nemôžu platne dojednať tak, že poistený na toto vrátenie nárok mať nebude, nakoľko takéto dojednanie by bolo v priamom rozpore s ustanovením § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ktoré je nepochybne kogentné), ktoré zakazuje vzdanie sa práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedeného potom vyplýva aj kogentnosť ustanovenia § 803 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ak by malo byť toto ustanovenie dispozitívne, pripúšťalo by zmluvnú úpravu, ktorá by bola v priamom rozpore s ustanovením § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo je neprípustné. Ustanovenie Článku III. bod 6.3 Poistnej zmluvy nevylučuje aplikáciu ustanovení § 803 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, Článku 2 ods. 1 písm. i) VPP ZOD2012, a tiež Článku 8 ods. 2 a ods. 3 VPP ZOD2012 (ktoré nepochybne odôvodňujú danosť práva žalobcu vo veci) a tiež, že žalovaný v podanom odpore žiadnu inú obranu proti žalobe neuviedol, je zrejmé, že žaloba je dôvodná. Žalobca navrhuje vzájomnú žalobu žalovaného zamietnuť.
7) Žalovaný na pojednávaní sa vo veci vyjadril: Podľa ustanovenia § 803 ods. 3 veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka: Ak nastala poistná udalosť a dôvod ďalšieho poistenia tým odpadol, patrí poisťovateľovi poistné do konca poistného obdobia, v ktorom poistná udalosť nastala. Zákonodarca v úprave citovaného ustanovenia vychádza z toho, že „poistnou udalosťou bol splnený účel poistenia a poistné zaplatené poistníkom bolo plnením poisťovateľa za vzniknutú poistnú udalosť celkom skonzumované" (Fekete, 1.,: Občiansky zákonník. 4. zväzok (Záväzkové právo - zmluvy). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, strana 767: bod 4. Poistné pri zániku poistenia). Citované ustanovenie § 803 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na poistenie majetku, tak aj na poistenie zodpovednosti za škodu. Analógiou v práve, metódou logického výkladu argumentum per analogiam alebo tiež agumentum a simili (dôkaz podobnosti), podľa ktorej, ak platí niečo pre určitú skutočnosť, platí to istotne pre skutočnosť skutkovo podobnú, bola výpoveď poistnej zmluvy po poistnej udalosti podľa ustanovenia § 803 ods. 3 veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka z vyššie uvedeného dôvodu právne relevantná. Po uzavretí poistnej zmluvy žalobcovi z titulu poistenia zodpovednosti za škodu jeho zamestnancov zaplatil za poistné udalosti hlásené v roku 2014 poistné plnenie v sume 1.886,24 eur, v roku 2015 poistné plnenie v sume 19.132,11 eur a v roku 2016 poistné plnenie v sume 5.008,20 eur. Z týchto skutočností vyplýva, že poistné plnenia za poistné udalosti niekoľkonásobne prekročili sumu poistného zaplateného žalobcom ako poistníkom, čím bol splnený účel poistenia a poistné zaplatené poistníkom bolo plnením poisťovateľa za vzniknutú poistnú udalosť celkom skonzumované (v skutočnosti prekročené). Z vyššie uvedených dôvodov nastala podmienka naplnenia znakov ustanovenia § 803 ods. 3 veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka. V ďalšom vyjadrení poukázal na ustanovenie § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V poistnej zmluve č. 8004001200 sú medzi žalovaným a žalobcom v jej časti III. dohodnuté špeciálne ustanovenia o určení poistného ako minimálneho a v nadväznosti na to, o jeho splatnosti. Vzhľadom na špecifickosť tejto zmluvy a keďže medzi žalovaným a žalobcom bolo dohodnuté ročné poistné za zamestnanca ako minimálne poistné, tak sa podľa jej časti III. bod 6.3. dojednalo, že za zamestnanca vždy prináleží poisťovateľovi celé poistné za poistné obdobie, a to bez ohľadu na počet dní, počas ktorých bol zamestnanec poistený. Toto dojednanie medzi terajšími stranami sporu vzniklo tiež z toho dôvodu, že toto poistenie bolo dynamické, kde sa predpokladalo a aj počas poistenia sa priebežne realizovalo odpoisťovanie a pripoisťovanie zamestnancov podľa ich fluktuácie u žalobcu. Toto ustanovenie je napadnuté žalobcom z ním uvádzaných dôvodov o zákaze dispozitívnosti takto upraveného zúčtovania ročného poistného. Máme za to, že v tomto prípade bol stav určenia poistného ako minimálneho a na túto skutočnosť nadväzujúceho zúčtovania ročného poistného dohodnutý v čl. III. poistnej zmluvy plne v dispozícii zmluvných strán na základe ich zmluvnej voľnosti. Pokiaľ túto časť poistnej zmluvy žalobca
napáda a dovoláva sa jej neplatnosti, tak vzhľadom na jeho obligatórny charakter, poistná zmluva č. 8004001200 by bola postihnutá jej absolútnou neplatnosťou, čo by znamenalo, že zmluvné strany by si mali svoje plnenia počas jej platnosti navzájom vrátiť.
8) V súdenom prípade si žalobca uplatnil nárok na vrátenie istiny vo výške 4.517,-- eur v súlade s ust. § 803 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré predstavuje vrátenie časti bežného poistného do doby zániku poistenia. Žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 2.144,-- eur, ktorý predstavuje nedoplatok na poistnom za celé poistné obdobie od 01.10.2015 do 01.03.2016 v súlade s ust. § 803 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nebolo sporné uzatvorenie Poistnej zmluvy č. 800 400 1200 zo dňa 30.09.2014, v znení Dodatku č. 1 ktorých súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky, žalovaný vypovedal poistnú zmluvu, poistné zaniklo ku dňu 01.03.2015. Žalovaný vo výpovedi v druhom odseku uviedol, že poistné je zaplatené do 01.10.2016.
9) Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
10) Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
11) Podľa § 803 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak zanikne poistenie pred uplynutím doby, za ktorú bolo bežné poistné zaplatené, je poistiteľ povinný zvyšujúcu časť poistného vrátiť.
12) Podľa § 803 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nastala poistná udalosť a dôvod ďalšieho poistenia tým odpadol, patrí poistiteľovi poistné do konca poistného obdobia, v ktorom poistná udalosť nastala; jednorazové poistné patrí poistiteľovi aj v týchto prípadoch vždy celé.
13) Skutkové a právne posúdenie súdom: Podľa poistnej zmluvy (č.l. súdneho spisu 14) časť III. poistné bolo podľa § 796 Občianskeho zákonníka dohodnuté ako bežné. Podľa bodu 3. celkové poistné vo výške 9.246,-- eur bude platené ročne ku dňu 01.10. bežného roka. Podľa bodu 4. celkové poistné podľa bodu 3., je pre poistné obdobie od 01.10.2015 do 30.09.2016 stanovené ako zálohové. Zálohové poistné na ďalšie poistné obdobie bude vypočítané na základe zoznamu poistných zamestnancov, na ktorých sa poistenie zodpovednosti za škodu podľa tejto zmluvy vzťahuje, aktuálnemu k prvému dňu príslušného poistného obdobia. Zálohové poistné na ďalšie poistné obdobie bude stanovené dodatkom. Podľa bodu 6.3. dojednáva sa, že ročné poistné za zamestnanca je minimálne a poisťovateľovi vždy prináleží celé poistné za poistné obdobie, a to bez ohľadu na počet dní, počas ktorých bol zamestnanec poistný. Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi. Celá argumentácia žalovaného, ktorý neuznáva nárok žalobcu na vrátenie nespotrebovaného poistného za obdobie od 01.10.2015 do 01.03.2016 a jeho nárok na doplatenie odôvodňuje cez ust. § 803 ods. 3 Občianskeho zákonníka, článok III. bod 6.3. zmluvy. Súd zhodne so žalobcom poukazuje na Stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 1_Obpj_1/2005 zo dňa 16. decembra 2005, ktoré podrobne rozoberá ustanovenie § 803 Občianskeho zákonníka, je použiteľné na skutkový stav predmetu sporu. „Poistné je tak svojou povahou odplatou za to, že poisťovňa poskytuje poistenému poistnú ochranu. Zásady vyplývajúce z §788 ods. 1 a § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú ďalej rozvedené v ustanoveniach § 796 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú režim platenia poistného a jeho zročnosť, v ustanovení § 801 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje dôsledky neplatenia poistného a napokon v ustanovení § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje, za aký čas má poistiteľ právo na poistné, pričom podľa uvedeného ustanovenia nie je rozhodujúce, či išlo o poistné bežné alebo jednorazové („poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia") a či nastala poistná udalosť. Tu sa žiada poznamenať, že bežným poistným sa rozumie poistné, ktoré sa platí bežne za dohodnuté poistné obdobia (obdobie dohodnuté poistiteľom a tým, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu, za ktoré obdobie sa bude poistné platiť) a jednorazovým poistným poistné, ktoré sa má zaplatiť za celú dobu, na ktorú sa poistenie dojednalo a že ak nie je dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia (§ 796 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Zásada paralelnosti poistného krytia s právom poistiteľa na poistné sa podrobnejšie rozvádza v ustanovení § 803 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie, na rozdiel od jeho znenia do 31. decembra 1991, túto zásadu bližšie upravuje len ohľadne bežného poistného a to tak, že ak zanikne poistenie pred uplynutím doby, za ktorú bolo
bežné poistné zaplatené, je poistiteľ povinný zvyšujúcu časť poistného vrátiť. Zákonodarca upravil túto povinnosť poistiteľa len ohľadne bežného poistného zrejme preto, lebo chcel zvýrazniť, že sa vracia časť bežného poistného, ktoré na rozdiel od jednorazového poistného sa platí bežne, za dohodnuté poistné obdobia. Pri jednorazovom poistnom, vzhľadom na úpravu v ustanovení § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podrobnejšia úprava ani nie je potrebná. Vzájomný vzťah ustanovenia § 803 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka treba vyložiť tak, že odsek 1 upravuje všeobecnú zásadu platnú pre poistenie s jednorazovým i bežným poistným. Odsek 2 bližšie vysvetľuje podmienky, za ktorých sa vracia časť bežného poistného pri zániku poistenia pred uplynutím doby, za ktorú bolo poistné zaplatené. Zdanlivú výnimku zo zásady súbežnosti poistného krytia s právom poistiteľa na poistné upravuje § 803 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V skutočnosti však o výnimku z uvedenej zásady nejde. Ak totiž nastala poistná udalosť, a tým zároveň odpadol dôvod ďalšieho poistenia, došlo k splneniu účelu poistenia, poistiteľ plnil v plnom rozsahu, a preto poistné bolo plnením poistiteľa úplne konzumované, takže poistiteľ po stránke poistno-technickej nemá čo vracať. Uvedená zásada platí tak pri poistení s bežným poistným, ako aj pri poistení s poistným jednorazovým s tým rozdielom, že kým pri poistení s bežným poistným patrí poistiteľovi poistné do konca poistného obdobia, v ktorom poistná udalosť nastala, pri poistení s jednorazovým poistným patrí poistiteľovi vždy celé poistné. Vychádzajúc z uvedeného rozboru ustanovení § 803 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, nie je možné prisvedčiť záveru vyslovenému v rozhodnutí sp. zn. 5_Obo_140/03, že v prípade zániku poistenia s jednorazovým poistným z dôvodu nezaplatenia poistného podľa § 801 Občianskeho zákonníka má poistiteľ vždy právo na zaplatenie celého dohodnutého poistného. Tento úsudok nevyplýva z § 803 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje iba vrátenie zvyšujúcej časti zaplateného bežného poistného v prípade zániku poistenia pred uplynutím doby, za ktorú bolo poistenie zaplatené a ani z hypotézy § 803 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje právo poistiteľa na celé jednorazové poistné len pre prípad, že nastala poistná udalosť, a tým odpadol dôvod ďalšieho poistenia. Časť vety za bodkočiarkou v ustanovení § 803 ods. 3 Občianskeho zákonníka („jednorazové poistné patrí poistiteľovi aj v týchto prípadoch celé") možno vykladať len vo vzťahu k časti vety pred bodkočiarkou a aplikovať len pre prípad predvídaný touto časťou vety („ak nastala poistná udalosť a dôvod ďalšieho poistenia tým odpadol, patrí poistiteľovi ..."), nie však vo vzťahu k odseku 2 uvedeného paragrafu upravujúcemu celkom inú hypotézu a dispozíciu. Opačný výklad by znamenal, že ak zaniklo poistenie pre nezaplatenie poistného, je ten, kto uzavrel poistnú zmluvu povinný platiť poistné napriek tomu, že poisťovateľ už žiadnu poistnú ochranu neposkytuje. Plnenie poistného by tak postrádalo akýkoľvek hospodársky dôvod a bolo by v rozpore so zmyslom poistenia, princípom reciprocity a požiadavkou vyváženosti práv a povinností v záväzkových vzťahoch.
14) V poistnej zmluve bolo dohodnuté bežné poistné a nie jednorazové. Ak žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že bolo dohodnuté ako zálohové, treba vychádzať z druhej časti vety Časť III. bod 4. Dodatku č. 2 k Poistnej zmluve, podľa ktorého, zálohové poistné na ďalšie poistné obdobie bude vypočítané na základe zoznamu poistných zamestnancov, na ktorých sa poistenie zodpovednosti za škodu podľa tejto zmluvy vzťahuje, aktuálnemu k prvému dňu príslušného poistného obdobia. Zálohové poistné na ďalšie poistné obdobie bude stanovené dodatkom. Celkové poistné v časti. III. bod 3. bolo dohodnuté vo výške 9.246,-- eur za poistné obdobie od 01.10.2015 do 30.09.2016. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že mu prináleží podľa bodu 6.3. vždy celé poistné za poistné obdobie, pretože toto dojednanie sa týka zamestnanca, čo vyplýva z nasledujúceho textu: „...a to bez ohľadu na počet dní, počas ktorých bol zamestnanec poistný...“. Súd v tejto súvislosti súhlasí s argumentáciou žalobcu v jeho vyjadrení v bode 6 rozsudku. Z uvedeného dôvodu s odkazom na stanovisko Najvyššieho súdu SR 1_Obpj_1/2005 má za to, že žalobcovi vznikol nárok na vrátenie zvyšujúcej časti poistného v súlade s ust. § 803 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca zaplatil ročné poistné vo výške 9.246,-- eur. Žalovanému vznikol nárok na pomernú časť ročného poistného za obdobie od 01.10.2015 do 01.03.2016 (zánik poistenia) vo výške 4.745,83 eur. Žalobcovi vznikol nárok na vrátenie pomernej časti ročného poistného t.j. 4.500,17 eur (5/12 mesiacov) čo je rozdiel medzi zaplateným poistným vo výške 9.246,-- eur a nárokom žalovaného.
15) Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, ktorý sa odvoláva na ust. § 803 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje právo poistiteľa na celé poistné, pretože nastala poistná udalosť a tým odpadol dôvod ďalšieho poistenia. Treba vychádzať z predmetu poistenia, predmetom poistenia bola zodpovednosť zamestnancov za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, pričom tak ako vyplýva zo zoznamu zamestnancov bolo cca. 177 (č.l. súdneho spisu 18). Podľa prehľadu, ktoré predložil žalovaný v roku 2016 a 2015 bolo niekoľko poistných udalostí, pričom žalovaný poskytol poistné plnenie. K výkladu ust. § 803 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na ktorý poukazuje žalovaný vo vyjadrení (č.l.
súdneho spisu 76) a výňatok z Veľkého komentára Občianskeho zákonníka, „v ustanovení § 803 ods. 3 Občianskeho zákonníka je upravený nárok poisťovateľa na poistné v prípade, ak poistenie zaniklo v dôsledku poistnej udalosti. V prípade, že poistenie zaniklo v dôsledku poistnej udalosti, ktorá nastala a ktorá mala za následok, že zanikol predmet poistenia (napr. došlo k úplnému zničeniu poistnej veci poistnou udalosťou), poistné sa nevracia. V takomto prípade má poisťovateľ právo na celé poistné, t. j. aj na zvyšnú časť poistného do konca poistného obdobia. Zákonodarca tu vychádza z toho, že poistnou udalosťou bol splnený účel poistenia a poistné zaplatené poistníkom bolo plnením poisťovateľa za vzniknutú poistnú udalosť celkom skonzumované. Čo sa týka aj prípadu, keď bolo dojednané jednorazové poistné.“ Účelom poistenia bolo poistenie zamestnancov poistníka, vyplatením poistného v prípade jednotlivých poistných udalostí neznamená, že bol splnený účel poistenia a tým odpadol dôvod poistenia. Podľa prehľadu poskytnutého plnenia žalovaným podľa jednotlivých poistných udalostí za rok 2014 - vyplatené poistné vo výške 1.886,24 eur, v roku 2015 vyplatene poistné vo výške 19.132,11 eur. Nie je zrejmé, prečo práve v roku 2017 po poskytnutom plnení v sume 5.008,20 eur odpadol dôvod ďalšieho poistenia. Žalovaný nepreukázal, že došlo k zániku predmetu poistenia. Z prehľadu poistných udalostí sa súdu skôr javí, že dôvodom výpovede poistnej zmluvy bolo to, že žalovaný poskytol väčšie poistné plnenie ako žalobca uhrádzal poistné.
16) Z dôvodov uvádzaných v bode 14) rozsudku súd považuje nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 4.500,17 eur za oprávnený s odkazom na ust. § 803 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 369c ods.1 a podľa § 1 ods. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z.. Súd vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie istiny 2.144,-- eur zamietol, nárok považuje za neoprávnený vzhľadom na vyššie uvedené dôvody.
17) Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal žalovanému ktorý mal vo veci úspech. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III ( § 362 ods. 1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.