Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-105-2016.pdf
PDF · 121.18 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/105/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, Michalská 18, 815 63 Bratislava, právne zastúpený: HMG LEGAL, s. r .o. , IČO: 35 885 459, Červeňova 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: G. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie sumy 555,18 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 450,18 € a úrok vo výške 19,5 % ročne z istiny 250,-- € od 28. 04. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 373,98 € od 28. 04. 2016 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 62 % .
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 05. 05. 2016 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 555,18 € (istina, úrok, úrok z omeškania, poplatky), úrok 19,5 % ročne z istiny 250,-- € od 28. 04. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 478,98 € (istina, úrok a poplatky) od 28. 04. 2016 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že sporové strany uzavreli dňa 24. 06. 2011 Zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky do výšky úverového limitu 250,-- €. Žalovaný poskytnutý úver nesplácal, bol v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, žalobca v oznámení o zosplatnení úveru vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú ku dňu 31. 03. 2014. Podľa Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie, istina so zaplatením ktorej je klient v omeškaní sa úročí úrokom z úveru a úrokom z omeškania. Úroky z úveru a poplatky sú úročené len úrokom z omeškania. Vyčíslený dlh ku dňu 27. 04. 2016 vo výške 555,18 € pozostáva z istiny 250,-- €, riadneho úroku 123,98 €, úroku z omeškania 76,20 €, poplatkov 105,-- €.
2. Žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 15. 06. 2016 spolu s výzvou súdu, aby sa v lehote do 10-tich dní k žalobe vyjadril. Žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril.
3. Od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok, ktorý sa v súlade s § 470 ods.1 C. s. p. uplatní aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súd vyzval žalobcu na bližšiu špecifikáciu nároku, najmä aby ozrejmil, na základe akých úkonov zo strany žalovaného prípadne banky vznikla neuhradená istina s upozornením, že nepostačuje k žalobe pripojiť listiny a to výpisy z účtu, pretože žalobca je povinný v žalobe uviesť skutkové tvrdenia, ktorými odôvodňuje svoj nárok a tieto tvrdenia doložiť dôkazmi, nemôže očakávať, že súd sám zistí z predložených dôkazov, čo vlastne žiada a aké skutočnosti sa v pripojených dôkazoch nachádzajú s poukazom na povinnosť podľa § 150
C. s. p. Žalobca bol tiež vyzvaný, aby špecifikoval akú sumu uhradil žalovaný po vzniku dlhu, ako boli platby započítané na dlžných sumách, špecifikoval aké poplatky, úroky, úroky z omeškania boli účtované v priebehu úverového vzťahu a či a akým spôsobom boli uhrádzané. Pokiaľ súd v Obchodných podmienkach zistil dojednanie článku 3.3 uplatňovanie úrokov z dlžných súm po ich splatnosti popri úrokoch z omeškania a to aj pri omeškaní platení úrokov, súd tento postup považuje za neoprávnený. Žalobca na výzvu súdu doplnil žalobu písomným podaním doručená súdu 16. 10. 2017, v ktorej uviedol, že nezaplatená istina vo výške 250,-- € predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru, pričom priebeh jeho čerpania ako aj splácania vyplýva z prílohy podania vypracovanej ku dňu 27. 04. 2016. Vyčíslené riadne úroky vo výške 123,98 € boli účtované odo dňa prvého čerpania úveru a sú vyčíslené ku dňu 27. 04. 2016. Základom pre výpočet úroku bol aktuálny zostatok na úverovom účte, t. j. aktuálna výška čerpaného úveru. Jednotlivé sumy riadnych úrokov k poslednému dňu jednotlivých kalendárnych mesiacov vyplývajú z priloženej špecifikácie. Úroky z omeškania vo výške 76,20 € boli počítané z nedoplatkov na splátkach, ktoré boli splatné k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Prvý krát sa žalovaný dostal do omeškania s platením riadnych úrokov, splatné v júli 2011. Následne si svoj záväzok splnil v auguste 2011, potom sa opakovane dostal do omeškania. Jednotlivé sumy úrokov z omeškania, obdobie účtovania ako aj základ pre ich výpočet vyplývajú z priloženej špecifikácie. Nezaplatené poplatky vo výške 105,-- € predstavujú súčet poplatkových úkonov a to 3x výzva po 35,-- € zo dňa 03. 12., 30. 12. 2013, 05. 12. 2014. Poplatky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov platných v čase vykonania poplatkového úkonu. Žalobca uviedol, že v danom prípade sa jednalo o úver formou povoleného prečerpania finančných prostriedkov, kedy žalovaný mohol ľubovoľne a opakovane čerpať finančné prostriedky až do výšky schváleného úverového rámca a kedykoľvek mohol splatiť celú vyčerpanú sumu alebo jej časť. Pokiaľ splatil úver, mohol ho opätovne čerpať a to aj čiastočne. Úrok z úveru je splatný posledný deň v mesiaci. Pokiaľ na bežnom účte žalovaného nie je dostatok finančných prostriedkov na úhradu úrokov, z omeškanej sumy je účtovaný úrok z omeškania. V danom prípade preto nie je možné určiť jeho konečnú splatnosť vo forme presne stanoveného dňa. Tak isto nie je možné určiť splátky čerpaného úveru, najmä ich výšku a ich počet. Keďže bol žalovaný v omeškaní s vrátením čerpaných finančných prostriedkov, žalobca ho vyzval na úhradu dlhu a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti všetkých neuhradených záväzkov. Žalovaný svoj záväzok neuhradil, žalobca listom zo dňa 01. 04. 2014 oznámil, že došlo k zosplatneniu ku dňu 31. 03. 2014. Žalobca poukázal na to, že pripája špecifikáciu pohľadávky, z ktorej vyplýva spôsob započítania úhrad na istinu, úroky, úroky z omeškania, poplatky. Jednotlivé sumy v predloženej špecifikácii sú vypočítané k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Po podaní žaloby žalovaný neuhradil žiadne úhrady. Žalobca si zároveň uplatňuje aj nárok na úroky 19,5 % ročne z istiny 250,-- € od 28. 04. 2016 do zaplatenia, t. j. aj po zosplatnení úveru. Žalobca poukázal na ustanovenia Zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka ako aj na § 16 ods.1 veta druhá Zákona o spotrebiteľských úveroch. Veriteľovi teda prináležia zmluvné úroky až do reálneho splatenia úveru. Keďže k splateniu úveru do dnešného dňa nedošlo, žalobcovi patrí úrok z úveru až do jeho faktického splatenia, t. j. vrátania peňažných prostriedkov predstavujúcich istinu úveru. Žalobca považuje za dôležité rozlišovať medzi pojmami splatenie úveru a zosplatnenie úveru, v opačnom prípade by sa žalobca využitím zákonného oprávnenia na zosplatnenie úveru dostal do anomálnej situácie, v ktorej by bol v horšom postavení, než aké mal pred porušením povinnosti žalovaným, čo by bolo v rozpore so základnými právnym princípmi. Žalobca poukázal aj na komentár k § 506 Obchodného zákonníka (D. D. a kolektív), podľa ktorého: „Dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy, tak ako aj v prípade § 505 a § 507 je oprávnenie veriteľa požadovať vrátanie dlžnej sumy aj s úrokmi. Povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo Zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy.“ Aj v rozhodnutiach súdov bolo konštatované, že úrok z úveru je cenou (odplatou) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov a dlžník má zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t. j. do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. 2Cob/55/2015 zo dňa 27. 05. 2015 konštatoval: „V ustanovení § 502 ods.1 ObZ je upravené, od kedy je dlžník povinný platiť úroky z úveru, chýba v ňom však výslovné ustanovenie, ktoré by určovalo, do kedy táto povinnosť dlžníka trvá. Niet pochybností o tom, že táto doba môže byť dohodnutá v Zmluve o úvere. Úrok z úveru je cenou za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov a preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t. j. do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozhodujúce je dojednanie v Úverovej zmluve. Z tu predloženej Úverovej zmluvy výslovne vyplýva, že splátky istiny po lehote splatnosti budú ďalej úročené úrokovou sadzbou a k nej najviac sadzbou úrokov z omeškania. Zmluvné strany sa teda nedohodli, že dlžníci budú platiť úroky len do dohodnutej doby splatnosti, ale až do skutočného vrátanie poskytnutých peňažných prostriedkov.“ K pojmom splatenie a zosplatnenie úveru poukázal na rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn.
7C/124/2014 zo dňa 23. 12. 2014, v ktorom sa uvádza: „Je potrebné rozlišovať medzi „splatením úveru“ a „zosplatnením úveru“, pričom ide o skutočnosti s rozličnými právnymi dôsledkami pre existenciu nároku veriteľa. Splatením úveru sa rozumie jeho vrátenie veriteľovi spolu s úrokmi, ktoré plnia funkciu odplaty a splatením úveru zaniká nárok veriteľa. Zosplatnením úveru sa naopak rozumie určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo pôvodne dohodnuté v splátkach, pričom táto skutočnosť nijako nespôsobuje zánik nároku veriteľa na vrátenie úveru a tiež povinnosť platiť úrok z neho, keď samotný zákon (č. 129/2010) stanovuje povinnosť zaplatiť úrok až do splatenia úveru a so zosplatnením úveru nespája pre veriteľa žiadne negatívne právne následky. Žalobca tak zotrval na svojom nároku v celom rozsahu s tým, že je opodstatnený.
4. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie, nakoľko boli splnené podmienky § 297 písm. b/ C. s. p., pretože sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský spor, jedná sa o otázku jednoduchého právneho posúdenia, nebola zistená spornosť skutkových tvrdení strán a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-- €. V súlade s ustanovením § 219 ods.3 C. s. p. súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08. 11. 2017. Súd po oboznámení sa so žalobou, doplňujúcim vyjadrením žalobcu a pripojenými listinnými dôkazmi zistil nasledujúci stav veci.
5. Podľa oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 24. 06. 2011 žalobca oznámil žalovanému, že na základe jeho žiadosti zo dňa 24. 06. 2011 k bežnému účtu, banka schvaľuje povolené prečerpanie do výšky úverového limitu 250,-- € s tým, že ide o druh spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania účtu. Úver môže byť čerpaný od 24. 06. 2011. Zmluvné strany dohodli, že ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania je výška úrokovej sadzby 16,9 % ročne a sadzba úroku z omeškania 9,25 % ročne. Úroková sadzba je platná pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa článku 3 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Dňom uvedeným pri podpise banky je uzavretá Zmluva o povolenom prečerpaní podľa článku 1 bod 2 Obchodných podmienok pre povolené prečerpania bežného účtu. Zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. Dlžník je povinný úver splatiť kedykoľvek na požiadanie banky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky, Predzmluvný formulár a dlžník podpisom zmluvy potvrdil, že tieto dokumenty prevzal.
6. Podľa Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu ČSOB banky (čl. 10 až 11) účinné od 01. 01. 2011, článok 2 bod 1, banka poskytuje klientovi úver vo forme povoleného prečerpania na jeho bežnom účte a to do výšky úverového limitu. Úverový limit predstavuje maximálnu čiastku, ktorú je klient oprávnený podľa zmluvy čerpať, banka otvorí klientovi úverový účet, z ktorého sa bude povolené prečerpanie poskytovať formou napojenia úverového účtu na bežný účet klienta. Podľa bodu 2, čerpanie úveru a jeho splácanie sa uskutočňuje tak, že okamihom prevodu peňažných prostriedkov z bežného účtu klienta v čiastke prevyšujúcej kreditný zostatok na tomto účte dochádza k čerpaniu úveru klientom a okamihom prevodu peňažných prostriedkov na jeho bežný účet je najskôr splácaný vyčerpaný úver alebo jeho časť. Podľa bodu 5 je klient povinný zabezpečiť na svojom bežnom účte, ku ktorému je poskytnuté povolené prečerpanie k poslednému dňu kalendárneho mesiaca dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich pre úhradu mesačných splátok úrokov vrátane úrokov z omeškania. Podľa článku 3 úročenia a poplatky, bod 1, čerpané peňažné prostriedky sú úročené úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie účtu, ktoré banka zverejňuje. Úrok je splatný na konci každého kalendárneho mesiaca. Podľa bodu 3, čiastky so zaplatením ktorých je klient v omeškaní budú úročené úrokovou sadzbou podľa bodu 1 tohto článku, pričom banka je oprávnená úročiť tieto čiastky aj úrokom z omeškania. Podľa bodu 4, úroková sadzba je pohyblivá a je dohodnutá v zmluve na dobu neurčitú. Banka má právo kedykoľvek meniť výšku úrokovej sadzby. Každú zmenu výšky úrokovej sadzby banka oznámi klientovi písomne a vo výpisy na výveske v pobočkách a na internetovej stránke. Ak klient s návrhom novej úrokovej sadzby nesúhlasí, a ak sa nedohodnú zmluvné strany inak, je klient povinný banke písomne túto skutočnosť oznámiť a pokladá sa to za výpoveď zo zmluvy. Podľa článku 7 bod 1A, ak je klient v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke, podľa bodu 2 je banka oprávnená podľa písmena A/ vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení banky.
7. Podľa Všeobecných obchodných podmienok banky (čl. 12 až 19) účinné od 01. 04. 2011 v časti 3 záverečná časť, bod 3.3.1 je banka oprávnená za svoje služby požadovať odplatu, ktorú predstavujú jednotlivé poplatky podľa Sadzobníka banky príslušného vzhľadom k obchodu.
8. Podľa prehľadu úrokových sadzieb platných od 01. 11. 2015 k povolenému prečerpaniu účtu pre fyzické osoby je úroková sadzba 19,5 %.
9. Žalobca predložil súdu výpis z interných evidencií, ktorý je však v anglickom jazyku (čl. 21) bez príslušných vysvetliviek, prípadne prekladu, preto na tento dôkaz súd nemohol prihliadať (pred súdom je nevyhnutné konať v úradnom jazyku - slovenskom jazyku a to aj pri predkladaní listinných dôkazov).
10. Podľa Sadzobníka poplatkov platného od 01. 07. 2013 (čl. 36, 3) v bode 5 úvery, je stanovený poplatok za výzvu 35,-- €, za upomienku 10,-- € (pri povolenom prečerpaní účtu). Žalobca predložil súdu špecifikáciu čerpania a úhrad úveru (čl. 38), z ktorého vyplýva postupné čerpanie úveru od 6/2011 s tým, že od mesiaca 10/2012 je evidovaný stály zostatok dlhu na úvere 250,-- €. Posledná evidovaná úhrada je v 11/2013 v sume 10,-- €. Od 3/2014 je evidovaný zostatok dlhu na istine po 250,-- €. Ďalej žalobca k doplneniu žaloby pripojil výpisy z interných systémov banky (čl. 39 až 48), na ktoré poukazoval vo svojom vyjadrení, a ktorými dokladoval účtovanie úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov. Bližšie vysvetlenie však k týmto dokladom neuviedol, preto sú pre súd nepreskúmateľné a súd na ne prihliadnuť nemohol.
11. Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o bežnom účte (§ 708), zmluvy o úvere (§ 497).
11.1. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
11.2. Podľa § 711 ods.1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
11.3. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523497'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a nasl.).
11.4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11.5. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
11.6. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení do 30.4.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11.7. Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani nenamietal, že spor, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol medzi ním ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových produktov a služieb) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho služieb, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Napriek úprave zmluvy o úvere ako tzv. „absolútneho obchodného vzťahu“, otázky pri dvojakej úprave normami občianskeho civilného práva a práva obchodného, súd posudzoval podľa noriem občianskeho práva, ktorá je pre spotrebiteľa
výhodnejšia (viď aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 2/2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.US 402/2013 zo dňa 19. 06. 2013).
11.8. Z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení z. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Táto norma má aj procesnú povahu a citované ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014 ( čl. XIV ). Súd preto preskúmava spotrebiteľskú zmluvu ex offo vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).
11.9. Podľa § 2 ods.1 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Podľa ods. 2) Banka môže okrem prijímania vkladov a poskytovania úverov vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie bankové činnosti: a) poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie.
11.10. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách v znení do 31.12.2013, platobnou službou sa rozumie a) vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet a vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s vedením platobného účtu, b) výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu a vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s vedením platobného účtu, c) vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb 1. úhradou, 2. prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku, 3. inkasom, d) vykonávanie platobných operácií z úveru poskytnutého používateľovi platobných služieb 1. formou povoleného prečerpania platobného účtu, a to 1a. úhradou, 1b. prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku, 1c. inkasom, alebo 2.formou úverového rámca prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku.
11.11. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 492/2009 Z.z., poskytovateľ platobných služieb vykonáva platobné operácie na základe jednoznačného pokynu používateľa platobných služieb, ktorým je platobný príkaz v listinnej podobe alebo elektronickej podobe na vykonanie platobnej operácie. Podľa ods. 2, poskytovateľ platobných služieb odpíše finančné prostriedky z platobného účtu aj bez predloženia platobného príkazu b) na úhradu všetkých cien a skutočných výdavkov za poskytnuté služby, na úhradu splatných debetných úrokov alebo v ďalších prípadoch, v ktorých je na to poskytovateľ platobných služieb oprávnený podľa rámcovej zmluvy alebo c) v prípadoch písomne dohodnutých medzi poskytovateľom platobných služieb a používateľom platobných služieb..
11.12. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11.13. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11.14. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky za obdobie k 31.01.2014 bola vo výške 0,25 %.
12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu a to na základe Zmluvy o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania zo dňa 24. 06. 2011, ktorú službu poskytoval žalobca ako banka v prospech žalovaného ako klienta k bežnému účtu. V tejto časti sa zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúce Zmluvu o úvere ako aj ustanoveniami Zákona o bankách, o platobných službách a Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. Keďže sa v danom prípade jedná o zmluvu spotrebiteľskú, súd podrobil zmluvný vzťah prieskumu z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa. Preskúmaním zmluvy súd konštatuje, že zmluvné strany dohodli systém povoleného prečerpania tak, že žalovaný bol oprávnený čerpať finančné prostriedky banky až do výšky dojednaného limitu povoleného prečerpania t. j. 250,-- €. Ďalej bolo dojednané, že za poskytnuté finančné prostriedky bude žalovaný uhrádzať dojednaný úrok platný posledný deň každého kalendárneho mesiaca. Úroky účtuje banka a pripisuje ich na ťarchu účtu žalovaného automaticky. Poskytnuté finančné prostriedky boli splácané jednak automaticky priebežným znižovaním debetného zostatku na bežnom účte klienta alebo na výzvu banky v lehote uvedenej vo výzve. Súd konštatuje, že na základe predložených listinných dokladov žalobcu nie je celkom zrejmé ako vznikli debetné položky na bežnom účte žalovaného, t. j. či len na základe jeho pokynov alebo na základe úkonov zo strany banky, kedy banka automaticky je oprávnená zaťažovať bežný účet žalovaného pripisovaním účtovaných úrokov z povoleného prečerpania, poplatkami za služby a úkony banky. Banka je oprávnená takto postupovať v súlade so Zmluvou, Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom. Súd však konštatuje, že žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk a žalovaný nevzniesol žiadne námietky proti čerpanej úverovej istine, preto súd nemal dôvod pochybovať o tvrdení banky o poskytnutí finančných prostriedkov v prospech žalovaného do výšky 250,-- €. Za poskytnuté finančné prostriedky bol žalobca oprávnený účtovať aj úrok, pričom tento úrok vyčíslil vo výške 123,98 €, z prehľadu platieb žalovaného vyplýva, že tento bol v omeškaní so splácaním úveru a žalobca vyčíslil úrok z omeškania vo výške 76,20 €. Súd preto tieto nároky žalobcu považoval za oprávnené. Pokiaľ žalobca v žalobe uplatnil nárok na poplatok 3x výzva za 105,-- €, súd konštatuje, že žalobca nezdokladoval výzvy zo dňa 03. 12. a 30. 12. 2013, predložil len tzv. poslednú výzvu zo dňa 05. 02. 2014. Ďalej zdokladoval, že uvedené výzvy účtoval v súlade so Sadzobníkom. Súd však konštatuje, že sadzba poplatku za uvedený úkon vo výške 35,-- € je zjavne neprimeraná, pretože nezodpovedá nákladom, ktoré banka s takýmto úkonom reálne má. Je treba povedať, že uvedený poplatok nie je účtovaný za služby vyžiadané klientom, ale je účtovaný výlučne v záujme žalobcu v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného riadne uhrádzať svoje povinnosti. Účelom takýchto poplatkov preto nemá byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ale ich výška by mala odrážať reálne náklady dodávateľa spojené s realizáciou takéhoto úkonu. Na sankcionovanie účastníka, ktorý porušil nejakú zmluvnú povinnosť slúžia iné právne inštitúty (úrok z omeškania, zmluvná pokuta a podobne). Neušlo pozornosti súdu, že v predloženom Sadzobníku poplatok za upomienku činí 10,-- € a potom poplatok za výzvu vo výške 35,-- € sa javí ako skutočne neprimeraný. Okrem toho je treba povedať, že zmyslom upomienky je upozornenie na omeškanie a výzva dlžníkovi, aby si dodatočne splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ak dlžník nereaguje na prvú upomienku, je na mieste prijať iné opatrenia a nie opakovane neúčelne vyzývať dlžníka na zaplatenie povinnosti ďalšími upomienkami, pretože prípadné náklady spojené s opakovaným upomínaním nemôžu predstavovať účelne vynaložené náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky. Preto súd nepriznal žalobcovi nárok na uplatnené poplatky za výzvy vo výške 105,-- €, pretože ich považoval za čiastočne nepreukázané a neprimerané.
13. Súd sa ďalej zaoberal uplatneným nárokom žalobcu na platenie úroku vo výške 19,5 % ročne z istiny, s ktorou je žalovaný ako dlžník naďalej v omeškaní. Svoj nárok žalobca odvodzoval jednak zo zákonnej úpravy a jednak zo zmluvnej úpravy. K právnej argumentácii vo vzťahu k úprave platenia úrokov v zmysle Obchodného zákonníka súd uvádza: V zmysle § 503 ods.1 Obchodného zákonníka je upravený záväzok dlžníka platiť úroky, pričom splatnosť úrokov je viazaná na záväzok vrátiť použité finančné prostriedky. To znamená, že úrok je veriteľ oprávnený účtovať len do splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov, z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by bol veriteľ oprávnený účtovať úrok do skutočného vrátanie finančných prostriedkov. Splatnosťou sa teda rozumie dojednaná splatnosť záväzku a nie skutočné vrátenie peňažných prostriedkov. Pokiaľ žalobca dôvodil ustanovením § 503 ods.3 druhá veta Obchodného zákonníka, tu súd poukazuje, že sa jedná o iný právny stav ako v prejednávanej veci. Nemožno vytrhnúť jednu vetu z kontextu zákonného ustanovenia a uplatniť ju na inú situáciu, než akú rieši uvedený odsek 3. V odseku 3 sa rieši situácia, kedy je sám dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou splatnosti určenou v zmluve a v takom prípade je povinný platiť v zmysle zákonných ustanovení úroky len z dobu do vrátania peňažných prostriedkov. Teda sa
jedná o skrátenie doby, po ktorú sú finančné prostriedky poskytnuté dlžníkovi a zákon uprednostňuje stav, kedy veriteľ má právo na úroky len za takto skrátenú dobu poskytnutia finančných prostriedkov. Z uvedeného ustanovenia nemožno vyvodiť záver uvádzaný žalobcom, že veriteľ by mal v danom prípade nárok na dohodnú výšku úrokov dojednaných podľa pôvodného záväzkového vzťahu aj za dobu, kedy je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Je však pravdou, že v danom prípade sa nejedná o kogentné ustanovenia a strany zmluvy si uvedené právne vzťahy môžu upraviť aj inak. Pokiaľ žalobca poukazoval na rôzne rozhodnutia slovenských súdov ako aj českého súdu, súd konštatuje, že mu je známe, že daná problematika nie je riešená slovenskými súdmi jednotne. Je treba povedať, že súdy v civilnom sporovom konaní prejednávanú individuálne spory a je potrebné každý prípad vyhodnotiť v zmysle zistených skutkových okolností v tom ktorom konkrétnom prípade. Súd po posúdení predloženého zmluvného vzťahu, správania sa zmluvných strán konštatuje, že pokiaľ predmetnom zmluvného vzťahu mal byť dlhodobý opakujúci sa úver, z ktorého žalovaný ako dlžník bol povinný uhrádzať úrok, pričom úhrada istiny bola ponechaná výlučne na jeho vôli, konštatuje, že pokiaľ sa žalovaný rozhodol neuhrádzať istinu (či už zo subjektívnych alebo iných dôvodov), vo veci zostal nečinný, je uzrozumený s tým, že kým istinu žalobcovi nevráti, je povinný z nej uhrádzať dojednaný úrok. Súd ďalej preskúmal aj dojednanú výšku úroku, ktorý toho času je vo výške 19,5 % ročne, systém zmeny úroku je dojednaný tak, že žalovaný pokiaľ s ním nesúhlasí, môže dojednaným postupom zabrániť ďalším jednostranným zmenám úroku na strane žalobcu, preto súd konštatuje, že v danom prípade zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje žalobcovi požadovať úrok z úveru aj po zosplatnení úveru, nie je zmluvnou podmienkou neprimeranou, nevytvára nerovnovážny stav medzi zmluvnými stranami a preto súd konštatuje, že postup žalobcu, ktorý si uplatňuje úrok z úveru aj po zosplatnení je v súlade so zákonnou aj zmluvnou úpravou. Súd preto zároveň priznal žalobcovi právo na úhradu úroku vo výške 19,5 % ročne z istiny 250,-- € od 28. 04. 2016 do zaplatenia. Keďže je žalovaný v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, patrí žalobcovi aj zákonný nárok na úrok z omeškania a to zo sumy 373,98 € (istina 250,-- € + úrok 123,98 €) od 28. 04. 2016 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi takto uplatnený nárok a žalovaný bude povinný ho uhradiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods.3 C. s. p.).
14. V prevyšujúcej časti vo vzťahu k poplatkom spolu s príslušenstvom súd nárok žalobcu považoval za nedôvodný a preto ho zamietol (výrok č. II rozsudku).
15. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.2 C. s. p., t. j. podľa pomeru úspechu. Žalobca bol úspešný v rozsahu 81 %, preto sa od jeho úspechu odratúva neúspech (81 % - 19 %), žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 62 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.