Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_68P-125-2021.pdf
PDF · 138.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/125/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. H. F., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, L., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Jana Uhrinová s.r.o., so sídlom Bezručova 1, Bratislava, IČO: 52 424 944 a otec - V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, L., o návrh matky na zníženie výživného, úpravu styku a uložiť otcovi informačnú povinnosť, takto
rozhodol:
I. Súd zamieta návrh matky na zníženie výživného na mal. H.
II. Matka je oprávnená stýkať sa s mal. H. každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 10:00 hod. do 16:00 hod. a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku po dobu prvých 12 mesiacov za prítomnosti starej matky mal. H., a to A. F., nar. XX.XX.XXXX s tým, že otec je povinný dieťa na styk s matkou pripraviť a v určený čas ho prostredníctvom A. F., nar. XX.XX.XXXX odovzdať matke pred budovou aktuálne navštevovaného školského zariadenia mal. H. a matka je povinná na tom istom mieste dieťa otcovi riadne a včas vrátiť prostredníctvom starej matky A. F., nar. XX.XX.XXXX.
III. Matka je oprávnená stýkať sa s mal. H. každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 10:00 hod. do 16:00 hod. a to s účinnosťou od prvého dňa 13. mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že otec je povinný dieťa na styk s matkou pripraviť a v určený čas ho odovzdať matke pred budovou aktuálne navštevovaného školského zariadenia mal. H. a matka je povinná na tom istom mieste dieťa otcovi riadne a včas vrátiť.
IV. Súd zamieta návrh matky na uloženie povinnosti otcovi informovať ju ohľadom mal. H..
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.06.2021 domáhala zníženia výživného na mal. H. zo 100 eur na 30 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu z dôvodu, že je pre zdravotné problémy dlhodobo nezamestnaná. Doplneným podaním doručeným súdu dňa 08.10.2021 žiadala okrem zníženia výživného aj upraviť jej stretávanie sa s maloletým v každom párnom týždni od piatku od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod., pričom by si matka dieťa preberala v bydlisku otca. Taktiež matka žiadala uložiť povinnosť informovať ju o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa ohľadom návštevy lekárov, zmenu školy, dlhodobejšie pobyty dieťaťa mimo bydliska rodiča. Návrh matka odôvodnila tým, že ona má tri deti a po zhoršení vzťahu s otcom H. sa podľa jej tvrdenia otec rozhodol, že si dieťa nechá. Matka v návrhu uvádzala, že bola donútená opustiť spoločnú domácnosť, kde spolu s
otcom a H. žila. Matka ďalej tvrdila, že často krát jej otec odmietal dieťa ukázať, pritom by chcela vidieť, ako dieťa rastie.
2. Otec nesúhlasil so žiadnym návrhom matky a pýtal sa, kde bola toľko rokov a prečo sa skôr o svojho syna nezaujímala.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa a kolízneho opatrovníka, výsluchom mal. H., výsluchom svedkyne A. F. ( stará matka mal. H.), rodnými listami všetkých mal. detí matky, rozsudkom OS Bratislava V č. k. 20P/364/2017 -51 z 05.2.2017, lekárskymi správami od traumatológa ohľadom zdravotného stavu matky, písomnými vyjadreniami rodičov, pripojeným spisom OS Bratislava V sp. zn.: 20P/81/2016, správou Mestského úradu Trnava z 10.3.2022, správou mestskej polície mesta Trnava z 16.3.2022, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
4. Mal. H. je dieťa X. J. a V. F.. Svedeckou výpoveďou Ingrid Kmeťovej mal súd preukázané, že rodičia mal. H. nikdy nebývali v spoločnej domácnosti. Matka bývala v byte so svojou babkou a jej mal. dcérou M.. S. H. býval v H. u svojej matky ( svedkyne A. F.) a za matkou len dochádzal. Matka sa nechcela za otcom do H. presťahovať berúc ohľad na svoju babku a iné svoje dieťa. Zo svedeckej výpovede pani F. vyplynulo, že jedného dňa prišli ona aj s rodičmi dieťaťa a s H. autom pred jej dom v H., matka z auta vystúpila a utiekla od dieťaťa. Od toho času ostal zabezpečovať starostlivosť o mal. H. len otec.
5. Naposledy boli rodičom upravené práva a povinnosti k mal. H. rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 20P/81/2016- 43 zo dňa 09.08.2016 ( právoplatný dňa 12.10.2016). V zmysle rodičovskej dohody bol vtedy mal. H. zverený do osobnej starostlivosti otca. Matke bolo určené výživné na dieťa v sume 100 eur mesačne. Styk matky s maloletým upravený nebol. V tom období ani jeden z rodičov nežil s nikým v manželskom zväzku, matka mala už iného priateľa. Otec nemal okrem mal. H. iné maloleté deti. Matka mala vyživovaciu povinnosť k mal. M., s ktorou žila a o ktorú sa starala. H.. H. mal vážne zdravotné problémy so srdiečkom, narodil sa so srdcovou vadou, hneď po narodení absolvoval operáciu, otec s ním pravidelne navštevoval kardiologickú poradňu, pravidelne užíval lieky. Matka od maloletého odišla deň po jeho operácii srdca. Otec bol v tom období nezamestnaný, pôvodne vedený na úrade práce, ale od júla 2015 poberal na syna mesačne rodičovský príspevok v sume XXX,XX eur a rodinné prídavky vo výške XX,XX eur, t.j. spolu XXX,XX eur. Otec sa osobne staral o H. a živila ho jeho zárobkovo činná matka. Pokiaľ mal možnosť zabezpečiť si stráženie syna, pracoval brigádne a vedeli si mesačne privyrobiť 80 eur. Pôvodne rodičovský príspevok poberala matka, ale nakoľko sa otec o dieťa staral, tak mu príspevok posielala na účet. Matka poberala v roku 2016 rodinné prídavky na jedno dieťa v sume 23,52 eur, bývala v podnájme za XXX eur mesačne v dvojgarsónke s babkou a dcérou M. ( nar. XX.XX.XXXX), ktorá nechodila do materskej škôlky. Ani jeden z rodičov nebol evidovaný ako nezamestnaný. Od septembra 2016 nastupoval maloletý do materskej škôlky v Bratislave. Matka vtedy tvrdila, že má priateľa, ktorý jej finančne pomáhal, ale nebývali v spoločnej domácnosti. Matka bola nezamestnaná, neevidovaná, brigádne si vedela privyrobiť XXX eur - XXX eur.
6. V súčasnom období rodičia nezmenili osobný stav. H. je o X rokov starší. Otcovi nevznikli ďalšie vyživovacie povinnosti. H. dcéra M. F., nar. XX.XX.XXXX bola uznesením tunajšieho súdu č.k. 20P/364/2017 - 51 zo dňa 05.12.2017 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca Y. J., nar. X.X.XXXX, matke bola určený vyživovacia povinnosť na M. v sume 100 eur mesačne. Z obsahu predmetného uznesenia vyplýva ( bod. 7) vyjadrenie starého otca M., že matka chcela nechať maloletú na sociálnom úrade, aby ju dali do ústavu. Matke sa narodilo dňa XX.XX.XXXX tretie dieťa ( mal. G.). Z obsahu správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ( ďalej len „ÚP,SV a R“) z 10.1.2022 vyplýva, že otec H. bol naposledy evidovaný ako nezamestnaný od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, vyradený bol na vlastnú žiadosť z dôvodu starostlivosti o dieťa.
7. Matka má základné vzdelanie. Zo správy ÚP,SV a R z 10.1.2022 vyplýva, že matka bola naposledy evidovaná ako nezamestnaná od 10.7.2020 do 14.12.2021, kedy bola vyradená pre nespoluprácu. Zo správy vyplýva, že matka si hľadala prácu ako predavačka ( v r. 2020), takáto práca jej aj bola ponúknutá. Nepoberá žiadne sociálne dávky. Vyradenie pre nespoluprácu odôvodnila tým, že jej ponúkali prácu predavačky v Bratislave, pritom ona dlhodobo žije v V.. Nemá žiadny príjem.
8. K pracovnej časti svojho života matka uviedla, že od roku XXXX, kedy mala úraz, nepracuje. Pred úrazom pracovala len brigádne, napr. ako O., alebo J. a tak vedela zarobiť cca XXX-XXX eur. Podľa tvrdenia matky k jej úrazu došlo pádom zo schodov, lebo nefungoval výťah. Podľa tvrdenia otca H. matku zo schodov zhodil je partner, s ktorým vtedy žila, avšak ničím svoje tvrdenie nepreukázal. Na otázku súdu, čo matke bránilo dorobiť si aspoň nejaké vzdelanie, pr. strednú odbornú školu za účelom možnosti sa zamestnať ( súd myslel v období po roku 2017, keď nepracovala, o mal. H. sa staral otec a o mal. M. jej otec) matka uviedla, že nad tým ani neuvažovala. Nefajčí a umelé nechty si robí sama doma, ale z úradu práce jej neponúkli žiadny rekvalifikačný kurz. Výživné na H. neplatila pravidelne, lebo nemala z čoho a ani nič navyše mu neposielala.
9. Matka bývala v čase prvého pojednávania 15.2.2022 s jej terajším partnerom a ich spoločným synom v dome u jeho rodičov, ktorým prispievali mesačne na bývanie a stravu sumou 260 eur. Matka má v osobnej starostlivosti mal. G., ktorý bol pôvodne umiestnený v CDR cca 1 rok pre jej zdravotné problémy. Otec G. nemal zručnosti na postaranie sa o dieťa a jeho rodičia nemali o to záujem. Od augusta XXXX má mal. G. už u seba. Jej partner je evidovaný ako nezamestnaný, brigádnicky si mesačne privyrobí sumou XXX eur až XXX eur. H.. M. s ňou a jej babkou žila do X-tich rokov, po smrti babky sa rozhodol jej dedo jej pomôcť a M. si k sebe zobral. Aktuálne si M. bráva na víkendy. Aktuálne (počas druhého pojednávania 17.05.2022) sú presťahovaní do podnájmu do 3- izbového bytu z dôvodu, že v dome rodičov partnera je problém s elektrinou. Mesačné výdavky spojené s bývaním sú podľa matky v sume XXX eur vrátane energie. Matka ďalej tvrdila, že jej partner nemá fixný príjem, pomáha bratovi vo firme zameranej na autodopravu, nepozná jeho výšku. Ale partner je evidovaný ako nezamestnaný. Finančne im pomáhajú rodičia partnera, prispievajú polovicou na nájomné a tiež na stravu.
10. Matka k mal. H. uviedla, že je to dlhšia doba od posledného osobného kontaktu so synom. Naposledy bola za synom v H. na jeho meniny, keď mal 6 rokov. Babka dieťaťa ( matka otca) ju pustila do domu, dali si kávu, zablahoželala synovi, po odchode jej však babka volala informujúc ju, že mali doma hádku. Podľa názoru matky to mohlo byť aj z dôvodu, že bola na návšteve aj so svojom vtedajším priateľom. Následne matka písala otcovi, ale podľa jej tvrdenia on chcel od nej len výživné na dieťa. Po narodení dieťaťa otec chcel, aby sa presťahovala do H., ale matka s tým nesúhlasila. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že aj po súdnom zverení H. otcovi sa všetci stretávali a to až do roku XXXX, kedy si našla iného partnera. Od narodenia H. sa o neho hneď staral otec. Naposledy syna videla, keď mal 6 rokov. Matka tvrdila, že otec s ňou nechce komunikovať a ak žiada o informácie, tak odpovedá len výzvou na platenie výživného.
11. Matka svoj návrh na zníženie výživného odôvodňuje aj svojim zdravotným stavom a problémami s rukou, pre ktorú nemôže pracovať. Matka k svojmu zdravotnému stavu však na prvom pojednávaní uviedla, že už dlhšie nenavštívila traumatologickú ambulanciu H.. E., k inému lekárovi nechodí.
12. Z obsahu lekárskej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava, klinika úrazovej chirurgie R. a N., traumatologická ambulancia z XX.XX.XXXX vyplýva, že matka mala v X/XXXX operáciu pre zlomeninu ľav.capitulum humeri dvoma skrutkami. T. č. lekár uvádza stuhnutie lakťa pre zdravotné ťažkosti nebola realizovaná operácia. Bola určená diagnóza: M XX.XX, obmedzená hybnosť lakťa cca X-XX-XXX. Z anamnézy uvedenej v lekárskej správy vyplýva, že matka dňa XX.X.XXXX spadla zo schodov na ľavý lakeť. V roku XXXX mala plastiku nosa. G. 23.5.2017 absolvovala operáciu.
13. Otec býva v spoločnej domácnosti s mal. H., svojou matkou v rodinnom dome v H.. Dom je vo vlastníctve jeho matky a v dome býva aj jeho sestra s manželom a synom. Matke prispieva na bývanie sumou 100 eur a má so synom k dispozícii dve izby. Otec má základné vzdelanie, je riadne zamestnaný a má podľa potvrdenia zamestnávateľa netto mesačný príjem XXX,XX eur. Otec poberá rodinné prídavky na dieťa, v roku 2021 to bolo XX,XX eur mesačne a v roku 2022 v sume XX,X8 eur mesačne. Rodičovský príspevok na dieťa v sume XXX,XX eur poberala od 01.07.2015 do 30.06.2019.
14. Otec sa k návrhu matky vyjadril aj písomne. Poukázal na fakt, že od zverenia H. ani raz nežiadal o zvýšenie výživného aj napriek zvyšujúcim sa výdavkom na dieťa. Zvýšené výdavky má aj pre pretrvávajúce problémy dieťaťa so srdcom, s čím sú spojené návštevy nemocníc, lekár a užívanie liekov. Poprel, že by mala matka niekedy záujem o dieťa, lebo už počas tehotenstva sa mu vyhrážala, že ak porodí, tak mu dieťa nechá. Pár týždňov po pôrode aj odišla a dieťa mu reálne nechala. Matku musí
upozorňovať, aby zaplatila výživné, niekoľko krát musel na ňu aj podať trestné oznámenie pre neplatenie výživného. Styk H. s cudzou matkou by bolo pre dieťa traumatizujúci.
15. Otec poukázal na fakt, že matka mu H. ako malinkého nechala pred domom a odišla. Otec v konaní tvrdil, že matka od neho nikdy nepožadovala informácie o maloletom, preto ju neinformoval. Matka sa o syna nikdy nestarala. Skôr sa pýtal matky, kde bola tých X rokov života dieťaťa a nežiadala informácie. Podľa jeho názoru mal. H. svoju matku nepozná a jeho matku oslovuje ako matka, pritom otec mu to stále vysvetľuje. Poprel, že by matke niekedy zakazoval styk s dieťaťom, ale ona sa o dieťa nezaujímala. Pýtal sa priamo matky, kde bola, keď mal H. horúčky, kiahne či keď ho boleli zuby. Otec poprel, že by bol nahnevaný, keď matka navštívila maloletého na jeho 6 narodeniny. Otec nesúhlasil s tým, aby bol mal. H. v domácnosti matky na celý víkend z dôvodu, že sa tam „matka s partnerom tlčie“. Prejavil však ochotu stretnúť sa s matkou a mal. H. niekde na neutrálnej pôde. Otec nesúhlasil s návrhom matky, aby dieťa chodilo k matke. Prejavil ochotu súhlasiť so stretávaním v každú párnu sobotou aj od 10:00 hod. do 16:00 hod. za jeho prítomnosti alebo jeho matky. Nesúhlasí, aby išli mimo L.. Otec však súhlasil, aby matka doviedla ostatné deti a H. sa s nimi spoznal.
16. Právna zástupkyňa matky na druhom pojednávaní uvádzala, že otec jedného dňa zobral dieťa a odišiel mimo územia SR. Matka vedela v ktorej dedine ako aj dome býva otec s dieťaťom ,ale presnú adresu nevedela. A nechcela ísť do dediny opísať si číslo domu, scíe jej v tom nič objektívne nebránilo.
17. Zo správy ÚP,SV a R Bratislava z 9.2.2022 vyplýva, že prešetril pomery v domácnosti rodičov. V tom čase žila matka s partnerom J. ( nar. XX.X.XXXX) a ich spoločným synom v prenajatom byte. V ďalšom texte však uvádza, že matka žije v spoločnej domácnosti s rodičmi jej partnera. V správe sa uvádza, že matka sa o svoju dcéru M. zaujíma, nad rámec výživného jej nakupuje oblečenie, prispieva na vreckové, raz za mesiac si ju na víkend berie k sebe a rovnako aj cez prázdniny.
18. Po prvom súdnom pojednávaní sa zrealizovali dve stretnutia matky s mal. H., vždy za prítomnosti tretej osoby. J. stretnutie bolo na parkovisku pri F. a trvalo cca 15 - 20 minút. Druhé stretnutie bolo za prítomnosti starej matky dieťaťa dňa 1.5.2022 na basketbalovom zápase H., kam bola matka pozvaná.
19. V rámci konania súd zisťoval názor mal. H. k otázke možného stretávania sa s biologickou matkou jeho výsluchom. Maloletý vie o svojich problémoch so srdiečkom, čaká ho čoskoro operácia srdca. V škole chodí na krúžok basketbalu v utorok a štvrtok od 14,00 hod. do 15,00 hod. H. vedel pekne uviesť, že býva v Maďarsku v rodinnom dome s otcom, svojou mamou ( tak označuje babku) na prízemí a na poschodí býva teta ( otcova sestra) s manželom a jeho XX ročným bratancom. Do školy ho denne vozia babka alebo teta. V dome má H. vlastnú izbu. Maloletý počas výsluchu označoval za matku svoju babku, otcovu mamu. Sám vysvetlil, že babka nie je jeho mamou a vie o biologickej matke X., ktorú označoval ako „tú pravú“. Keď bol chorý, tak s ním po lekároch chodil otec. Otec sa s ním doma aj hrá, pozerajú spolu filmy, alebo je otec alebo mama v jeho izbe s ním. K svojej pravej matke uviedol, že ju naposledy videl, keď mal 5 alebo 6 rokov. Marcus chce dať matke šancu, ale len jednu. Marcus sa vyjadril, že nechce byť sám s matkou pri stretnutí a chce, aby tam ešte bol niekto prítomný, napríklad tato alebo jeho „mama“ ( babka), lebo sa pravej matky veľmi bojí, že ho zoberie a už nevráti.
20. Mal. H. žiakom 2. ročníka základnej školy v Bratislave, do školy ho vozí jeho babka, otec alebo teta a zo školy ho vyberá otec cestou z práce. Maloletý chodí na krúžok L.u, kde platí otec ročne poplatok 200 eur ( t.j. 20 eur mesačne pri 10 mesiacoch šk. roka). Chlapec sa v škole stravuje, stravné tu činní cca 31 mesačne. Chodí do školskej družiny, za ktorú sa platí mesačne 20 eur. Pre zdravotné problémy dieťaťa so srdcom ( má umelú chlopňu) s ním otec absolvuje 6-7x na kontrolu do X.. Mesačné výdavky na stravu dieťaťa má otec cca XXX eur mesačne. Otec poukázal na to, že matka máva nedoplatok na výživnom, naposledy to bol o 5 mesiacov, preto aj podával na ňu trestné oznámenie. Mal. H. nič navyše matka neposiela, či už finančne ani len vecne.
XX. Svedkyňa A. F. ( nar. XX.XX.XXXX) pracuje XX rokov na are ( V X.) ako ošetrovateľka. R. jej matkou otca dieťaťa, bývajú v jednej domácnosti. Podľa výpovede svedkyne, keď bolo dieťa malé, tak k nej do domu chodila na návštevy cez víkend aj matka H., ale o dieťa sa staral otec a bol s ním doma celý týždeň. Keď mal maloletý 2,5 roka, tak k nej prestala matka dieťaťa úplne chodiť. Rodičia sa rozišli, lebo matka si našla iného priateľa Ona písala matke a informovala ju o zdravotnom stave dieťaťa, väčšinou keď išla od lekára. Podľa svedkyne bola matka syna pozrieť, keď mal maloletý 5 rokov. Vtedy matka
prišla asi na 45 minút aj s jej novým priateľom, matka dieťaťu priniesla aj hračku a sladkosti, sedeli na dvore, dieťa sa pri nich hralo a stretnutie bolo v kľudnej atmosfére. Svedkyňa tvrdí, že otec na návštevu matky nereagoval a ona ani s matkou netelefónovala. Svedkyňa tiež potvrdila, že mal. H. má X vady srdca ( falotovú tetralógiu) a operovali ho na srdiečko ako 5 dňového. Má pS., t.j. dieru v srdci, nemal vyvinutú M. Lekár mu povedal, že športovať môže, ale nie vrcholovo. Svedkyňa súhlasila s tým, aby bola osobne prítomná pri stretnutiach matky s maloletým, keďže si s ňou dobre vychádzala. Ďalej presne špecifikovala mesačné pravidelné výdavky na mal. H. na: družinu je XX U., obedy v škole XX eur, J. pri vození dieťaťa do školy XX eur ( pokiaľ vezie len dieťaťa do práce nejde), oblečenie cca XX eur , najdrahšia položka je strava, ale ona varí pre tri osoby. Jej výpoveďou mal súd preukázané, že súhlasí zúčastňovať sa pri osobnom stretávaní sa matky s dieťaťom.
Svedkyňa sa osobitne vyjadrila k tomu, za akých okolností u nej ostal bývať mal. H.. Po tom, čo ostala matka tehotná, tak jej poslala správu, že ak jej syn nedá na potrat, tak porodí a dieťa jej donesie ( matka toto tvrdenie na pojednávaní sama potvrdila). Keď malo dieťa mesiac, doviezla od lekára rodičov dieťaťa s dieťaťom ku nej pred dom autom, ale matka vystúpila z auta a odišla. Svedkyňa za matkou ešte aj utekala, ale matka sa už nevrátila.
22. V záverečnom vyjadrení matka súhlasila so stretávaním v každý párny víkend v sobotu od 10:00 hod. do 16:00 hod. Vzhľadom na dieťaťom prezentovaný strach akceptuje aj to, aby sa stretnutia zo začiatku realizovali po dobu 6 mesiacov za prítomnosti starej matky a následne už bez nej. Považuje za primerané znížiť jej výživné z 100 eur na 60 eur mesačne vzhľadom na výdavky dieťaťa vyčíslené starou matkou. Aktuálne má veľký problém nájsť si prácu vzhľadom na postihnutie ruky, nie je schopná vykonávať práce pokladníčky, ruka neznesie záťaž. Má plánovanú operáciu, ale termín nemá.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákona o rodine“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Na druhej strane ak sú majetkové pomery povinného rodiča viac než priemerné, nie je dôvod prečo by sa dieťa nemalo podieľať na životnej úrovni svojho povinného rodiča.
25. 24. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
26. Podľa §28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
27. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
33. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
34. Predmetom konania je návrh matky na zníženie výživného ( najprv žiadala znížiť na 30 eur, v priebehu konania na 60 eur) a na úpravu stretávania sa s mal. H..
K návrhu na zníženie výživného:
35. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zníženie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby mal. H., aj na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Pod odôvodnenými potrebami rodiča na maloleté dieťaťa je nutné všeobecne rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.
36. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane oprávneného či povinného rodiča, alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
37. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za viac ako 5 rokov od poslednej úpravy výživného ( v roku 2016) na strane dieťaťa i na strane rodičov, kedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u H. došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástol, je žiakom základnej školy, čím sa zvýšili výdavky na jeho vzdelávanie.. Má zdravotné problémy so srdiečkom, čaká ho operácia. Matka za celé obdobie syna ani raz nekontaktoval, výživné neplatila otcovi na syna vždy pravidelne, nič navyše synovi neposlala, otca ani len nevyzvala o poskytnutie informácií, či je dieťa zdravé, či niečo nepotrebuje. Taktiež je starší, čím sú vyššie výdavky na stravu a oblečenie. Osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne otec, bez pomoci biologickej matky.
38. V čase posledného rozhodnutia boli obaja nezamestnaní, neevidovaní. Otec mal pôvodne netto mesačný príjem XXX,XX eur ( viď ods. X odôvodnenia rozsudku), teraz má príjem netto mesačne XXX,XX eur (XXX,XX eur + XX,XX eur). H. pri poslednom rozhodovaní v roku XXXX poberala rodinné prídavky po XX,XX eur, starala sa o mal. M., platila za podnájom cca XXX eur mesačne, mesačne si privyrobila XXX eur - XXX eur, finančne jej pomáhal priateľ. Rodičia doposiaľ nezmenili osobný stav.
39. Matke vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, dňa XX.XX.XXXX sa jej narodil syn G. , ktorý bol medzi časom dva krát zverený do náhradnej ústavnej starostlivosti na dlhšie obdobie, dokonca aj v období, keď si matka podávala návrh na zníženie výživného na súd. Aktuálne má matka mal. G. v svojej osobnej starostlivosti. Mal. G. pochádza z jej terajšieho druhovského pomeru, pričom s druhom L. J. býva v jednej domácnosti, aktuálne v podnájme v X izbovom byte za XXX eur, pritom reálny príjem svojho partnera ( inak evidovaného ako nezamestnaný) nepozná. U matky došlo od roku XXXX k zmene aj v tom, že
jej najstaršia dcéra mal. M. bola v roku XXXX zverená do starostlivosti matkinho otca, matka platí na M. výživné po 100 eur mesačne, ale matka sa s dcérou stretáva a tvrdí, že jej kupuje aj veci navyše vrátane oblečenia. Matka si neplní vyživovaciu povinnosť voči H. riadne, máva nedoplatok na výživnom a preto ju otec vyzýva na platenie. Matka je aktuálne nezamestnaná, neevidovaná , bola vyradená pre nespoluprácu, nemá žiadny príjem okrem rodinných prídavkov na mal. G.. Matka súd nepredložila žiadne aktuálne lekárske potvrdenie, ktorým by preukázala, že nemôže vykonávať vôbec žiadny prácu, že by nemohla vôbec pracovať a mať aspoň nejaký príjem.
40. Otec býva s mal. H. v rodinnom dome so svojou matkou, sestrou, švagrom a synovcom v H., pritom otec má so synom k dispozícii dve izby, matke na bývanie mesačne prispieva. H. denne do školy do L. vozia, či už otec, babka alebo sestra otca a zo školy si ho vyberá otec cestou z práce. Otec má pravidelný mesačný príjem XXX,XX eur. Otec deklaroval pravidelné mesačné výdavky na syna sumou XXX eur bez obuv a oblečenia ( viď bod XX. odôvodnenia rozsudku). Výpoveďou svedkyne vyplynuli ešte výdavky na dieťa na oblečenie cca XX eur, na J. pri vození do školy cca XX eur. Takto súdu vyšli mesačné výdavky na maloletého v celkovej sume XXX eur. Súd predmetnú sumu hodnotí za objektívny mesačný výdavok vzhľadom na vek a zdravotné problémy dieťaťa a fakt, že matka dlhé roky nič dieťaťu nekúpila hoci len na oblečenie. Zároveň prihliadal na to, že otec si nepodal návrh na zvýšenie výživného. Čiže z pohľadu reálnych výdavkov otca na dieťa súd hodnotí návrh matky na zníženie výživného za nedôvodný.
41. Súd nevyhodnotil ani matkou uvádzaný zdravotný stav ako objektívny dôvod, pre ktorý nemôže mať vôbec žiadny príjem a teda platiť len znížené výživné. Pritom vychádza z týchto myšlienkových pochodov: Matka preukázala súdu, že v roku XXXX spadla zo schodov, v dôsledku čoho mal úraz ruky (lakťa). Z správy UP,SV a R vyplýva, že pri zaradení s do evidencie o zamestnanie sa uchádzala v roku XXXX o prácu predavačky ( t. j. 3 roky po úraze). Na prvom pojednávaní súdu uviedla, že už dlhšie nenavštívila traumatologickú ambulanciu H.. E., k inému lekárovi nechodí. Matka tvrdí, že nikde nepracuje, pracovať nemôže a že umelé nechty si robí sama. R. je toho názoru, že matka objektívnym lekársky potvrdením nepreukázala, že by v čase podávania jej návrhu na súd či v čase rozhodovania súdu mal tak závažné zdravotné problémy, ktoré by jej dovoľovali vykonávať aspoň nejakú prácu. Tu súd prihliadal aj na fakt, že matka býva v krajskom meste V. a pokiaľ by aspoň nejakú vôľu mala, tak by aspoň na niekoľko hodín pracovať mohla. Matka by si mala uvedomiť, že je matkou troch maloletých detí, za ktorých výživu je tiež zodpovedná, aj keď s a jej o dve deti starajú iné osoby. Súd vychádza l toho, že ak by matka naozaj mala od roku 2017 tak vážne problémy ruku používať, riešila by si situácia minimálne návštevami lekárov, hľadaním pomoci u nich alebo žiadosťou o poberanie invalidného dôchodku, čím by dosiahla aspoň nejaký príjem. Práve z týchto všetkých dôvodov nemohol súd prihliadať na vyjadrenie matky, že kvôli ruke nemôže pracovať. Ak by nemohla pracovať ako predavačka, tak by v roku 2020 nežiada o prácu predavačky.
42. K rozhodnutiu súdu, že v súčasnosti nie je dôvod na zníženie výživného u matky svedčili aj ďalšie výsledky dokazovania. Totiž matky v svojom podaní uvádzala, že má tri deti. Toto je tvrdenie je síce pravdivé, avšak reálne sa aktuálne stará len o najmladšieho G., ktorý bol tiež už dva krát umiestnený v M. z dôvodu, že matka starosť o neho nezvládala. Taktiež vykonaným dokazovaním vyplynulo, že nie je tak úplne pravdivé, že by sa otec rozhodol dieťa si ponechať. Z vyjadrení svedkyne a podporne z následného vyjadrenia maky na druhom pojednávaní vyplynulo, že otcovi ani iné neostalo, keďže matka mu dieťa nechala v H. a odišla od maličkého dieťaťa, ktoré bolo po operácii srdca. Súd ďalej skúmal možnosti a schopnosti oboch rodičov, resp. potencionálnu možnosť dosahovať rodičmi aspoň rovnaký príjem, aký mali v čase posledného rozhodovania o výživnom. Obaja rodičia majú základné vzdelanie, otec má pravidelný mesačný príjem, matka poberá len rodinné prídavky na mal. G.. Avšak podstatnou zmenou u matky je, že má ďalšie dieťa, ale jej príjem je vlastne rovnaký ako v roku 2016 - teda v podstate žiadny, lebo poberá rodinné prídavky na jedno maloleté dieťa.
43. V ďalšom na čo súd prihliadal pri rozhodovaní o návrhu na zníženie je fakt, že súd musí obligatórne posudzovať aj to, v akej miere sa ten ktorý rodič osobne o dieťa stará. No a v konaní jednoznačne preukázané bolo, že matka sa vôbec o mal. H. nestará, nezaujíma, síce napríklad o mal. M. záujem prejavuje, dokonca si ju bráva na víkendy a kupuje jej aj veci navyše. O mal. G. sa aktuálne stará denne. Z tohto potom vyplýva, že pasivita matky vo vzťahu k starostlivosti k mal. H. musí byť nahradená finančným plnením, výživným. Prihliadajúc aj na vývoj životných nákladov súd dospel k záveru, že i napriek ďalšiemu dieťaťu matky tu nie sú splnené podmienky, aby súd matke výživné znížil v akejkoľvek výške. Súd je toho názoru, že by to bolo vo vzťahu k samotnému H. nespravodlivé, lebo matka naozaj
okrem výživného 100 eur nič maloletému nedáva, ani len svoju prítomnosť ako ostatným svojim dvom deťom.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh matky na zníženie výživného je nedôvodný a v tejto časti jej návrh zamietol.
K návrhu na úpravu styku:
45. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
46. Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).
47. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
48. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
49. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
50. Podľa § 38 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. 51. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
52. Podľa § 116 CMP ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia.
53. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti
54. V ďalšom sa súd vyporiadal s otázkou úpravy rozsahu styku matky s dieťaťom a či by sa to malo realizovať za prítomnosti alebo bez prítomnosti tretej osoby. Súd rešpektujúc práva oboch rodičov zvolil postup, že si k veci vypočul názor samotného maloletého dieťaťa. H. vie, ako sa jeho matka volá, ale niekoľko rokom mu nevolala, nič mu neposlala, ani pohľadnicu, ako sám uviedol. Avšak matke chce dať jedni šancu, aby sa s ním začala stretávať. Maloletý prejavil však veľký strach stretávať sa matkou sám, lebo sa veľmi bojí, že ho niekam odvezie a nevráti. Súd akceptoval tieto vyjadrenia H. a v pozadí neostala ani vedomosť o zdravotnom stave dieťaťa. Po odprezentovaní tohto názoru dieťaťa matka ustúpila od svojej požiadavky brávať si syna každý druhý týždeň na celý víkend aj s prespávaním. Sama matka si uvedomuje potreby malého a postupného stretávania s a so synom, potreby vybudovať si u neho dôveru. Obaja rodičia sa rovnako zhodli, aby sa matka začala stretávať s maloletým každú párnu sobotou od 10:00 hod. do 16:00 hod. prítomnosti starej matky dieťaťa, svedkyne A. F.. Táto sama súhlasila, aby ju súd zaviazal byť na stretnutiach prítomná. Z tohto dôvodu súd v tejto časti ohľadom úpravy styky v otázke rozsahu vyhovel. Matka síce súhlasila so stretávaním sa za prítomnosti tretej osoby len cca 3-6 mesiacov, ale súd po vypočutí dieťaťa a zistení všetkých okolností prípadu vrátane zistenia, za akých okolností dieťa ostalo u otca a matka sa mu dlhé roky nehlásila ( dieťaťu), súd je toho názoru, že je potrebné na dlhší čas upraviť otázku stretávania sa dieťaťa s matkou za prítomnosti inej osoby, starej matky. Súd takýmto obdobím určil prvých 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Až následne určil styk bez prítomnosti ďalšej osoby. Súd však dáva do pozornosti rodičom, že ak samotný maloletý H. bude chcieť tráviť viac času s mamou a súrodencami bez prítomnosti starej matky, nič rodičom nebráni aby si aj skôr takto stretávanie dohodli.
K návrhu uložiť povinnosť otcovi poskytovať informácie matke:
55. Matka ďalej v rámci návrhu žiadala uložiť povinnosť otcovi informovať ju o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa (návštevy lekárov, zmena školy, dlhodobejšie pobyty dieťaťa mimo bydliska rodiča). Matka však súdu v konaní nepreukázala, že ona by vôbec o nejaké informácie ohľadom dieťaťa žiadala a že by jej neboli poskytnuté, odmietnuté či zatajené. Vzhľadom na vyjadrenia matky je súd toho názoru, že táto časť návrhu bola len účelová na zmiernenie jej návrhu na zníženie výživného v snahe vykresliť sa ako rodič so záujmom o dieťa. Nakoľko však matka vyššie uvedené skutočnosti ničím nepodložila, neosvedčila dôvodnosť návrhu v tejto časti, súd zamietol jej návrh uložiť povinnosť otcovi informovať ju. Matka je rodič so svojimi právami, nikto jej ich neodňal, teda má právo žiadať informácie od lekára dieťaťa , zo školy dieťaťa( a aj ich od inštitúcií dostať), mať prístup na edupage ( žiačka knižka dieťaťa). Taktiež svedeckou výpoveďou starej matky dieťaťa súd zistil, že ak ide s H. od lekára, tak matku informovala. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že ak by mal otcovi, ktorý sa doposiaľ sám o dieťa stará a často musí vykryť výživu dieťaťa bez výživného od matky uložiť túto povinnosť, išlo by tu o šikanózny výkon práva .
56. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
POUČENIE: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.