Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-233-2017.pdf
PDF · 111.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/233/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Česká republika, Hradec Králové, Československej armády 954/7, IČO: 247 85 199, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30 proti žalovanému S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., L. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Jaškom, advokátom, Prievidza, so sídlom Falešníka 10, o zaplatenie 8.238,48 eur s príslušenstvom, na odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 17Csp/44/2016-69 zo dňa 24. apríla 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi 578,39 eur spolu s spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,86 eur od 21.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.04.2017 do zaplatenia a vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu zamieta. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 86 %, ktorú náhradu trov konania j e žalobca p o v i n n ý zaplatiť žalovanému k rukám jeho zástupcu JUDr. Jozefa Jaška, advokáta, v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.598,71 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 8,05 % ročne z 1.171,98 eur od 24.6.2015 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.6.2015 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.7.2015 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.8.2015 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.9.2015 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.10.2015 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.11.2015 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.12.2015 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.1.2016 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.2.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania v sadzbe 8,05 % ročne z 105,51 eur od 21.3.2016 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.4.2016 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.5.2016 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.6.2016 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.7.2016 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.8.2016 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.9.2016 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.10.2016 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.11.2016 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.12.2016 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.1.2017 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.2.2017 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.3.2017 do zaplatenia, z 105,51 eur od 21.4.2017 do zaplatenia, a to do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o náhrade trov konania vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 25.11.2016 proti žalovanému domáhal
zaplatenia 8.238,48 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 8,05 % ročne z 8.120,24 eur od 24.6.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, pričom tvrdil, že jeho právny predchodca so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, ktorý žalovaný riadne nesplácal. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo že právny predchodca žalobcu, ktorú svoju pohľadávku previedol na žalovaného, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník 19.6.2009 uzavreli zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 6.800 eur, ktorý mal splatiť v 119 splátkach po 105,51 eur vždy do 20. dňa mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná 20.7.2009 a posledná 20.5.2019. Okrem vrátenia istiny mal žalovaný v splátkach zaplatiť úrok v sadzbe 13,30 % ročne a mesačný poplatok za správu úveru 1,99 eur. Nad rámec tvrdení strán z vykonaného dokazovania vyplynulo, že 26.7.2010 sa právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli na tom, že splátka istiny od 20.8.2010 do 19.2.2011 bude len 28,- eur mesačne. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 3.6.2015 mal zaplatiť 56 splátok po 105,51 eur a 6 splátok po 28 eur, teda spolu 5.760,03 eur. Napriek týmto dojednaniam žalovaný právnemu predchodcovi svojimi splátkami zaplatil len 4.588,05 eur. Žalobca napriek týmto zisteniam a bez uvedenia ďalších skutkových tvrdení uvádzal, že 4.588,05 eur zaplatených žalobcom nebolo započítaných na dohodnuté splátky, ale z tejto sumy bolo: (i) na vrátenie úveru započítaných 610,68 eur (preto na vrátenie istiny zostalo 6.189,32 eur); (ii) na zaplatenie úroku 3.410,30 eur (pritom do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bol vypočítaný úrok 5.341,22 eur a preto na zaplatenie úroku zostalo dlžných 1.930,92 eur) a (iii) na zaplatenie nešpecifikovaných poplatkov bolo započítaných 567,07 eur. Teda žalovaný mal v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhovať spolu na vrátení úveru a úrokoch 8.120,24 eur. Okrem toho mu do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti mal vzniknúť dlh na úroku z omeškania 118,24 eur. Z vykonaného dokazovania, no predovšetkým z tvrdení žalobcu však nevyplynuli, a to ani po opakovaných výzvach skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, čo bolo dôvodom toho, že právny predchodca žalobcu plnenia žalovaného nezapočítaval na dohodnuté splátky, ale oddelene na istinu, úroky a poplatky. Z vykonaného dokazovania ani nevyplynuli skutočnosti, na základe ktorých žalobca k takejto výške istiny, úrokov, poplatkov a úroku z omeškania dospel. Z vykonaného dokazovania, pričom medzi stranami to nebolo sporné, ďalej vyplynulo, že právny predchodca žalovaného 8.6.2015 žalovanému doručil listinu označenú ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorej mu oznamuje, že k 3.6.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky a požiadal ho o zaplatenie 8.238,48 eur, ktoré čo do skutkových a právnych dôvodov žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo dojednané, že možno vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy v lehote, ktorá sa určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa § 2 ods. 2 písm. i), ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy /tu súd prvej inštancie chybne uviedol číselné označenie aplikovaných paragrafov zákona o spotrebiteľských úveroch, keď namiesto § 2 malo byť správne uvedené § 4 - poznámka odvolacieho súdu/. Uviedol, že na právny vzťah strán sa podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka vzťahuje Obchodný zákonník, keďže medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy, ktorá mala náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Okrem Obchodného zákonníka sa na vzťah účastníkov vzťahujú aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, čo vyplýva z § 2 písm. a) tohto zákona. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v zmluve bolo dohodnuté, že žalovaný sa zaväzuje vrátiť poskytnuté peniaze spolu s úrokom a poplatkami v mesačných splátkach po 105,51 eur. Takéto dojednanie je v súlade s § 2 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaný dojednaniu o splátkach vytýkal to, že z neho nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splatenie istiny, úroku a poplatkov. Takáto požiadavka však z citovaného ustanovenia nevyplýva, keďže zákon vyžaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok a nie výšku istiny a úroku v splátkach. Preto dohodnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Povinnosť žalovaného bola jasne vyjadrená dojednaním o dohodnutých splátkach určením ich výšky počtu a termínov splatnosti, pričom ekonomická výhodnosť úveru vyplýva z jasného vyjadrenia ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník 19.6.2009 uzavreli zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 6.800 eur, ktorý mal splatiť v 119 splátkach po 105,51 eur vždy do 20. dňa mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná 20.7.2009 a posledná 20.5.2019. 26.7.2010 sa právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli na tom, že splátka istiny od 20.8.2010 do 19.2.2011 bude 28,- eur. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 3.6.2015 mal zaplatiť 56 splátok po 105,51 eur a 6 splátok po 28 eur, teda spolu 5.760,03 eur, no zaplatil len 4.588,05 eur. Preto bola žaloba sčasti o zaplatenie 1.171,98
eur dôvodná, a to na základe § 497 Obchodného zákonníka, keďže súčasťou dohodnutých splátok boli plnenia na vrátenie istiny, úrokov a poplatkov. Čo sa týka tvrdení žalobcu o tom, že 4.588,05 eur zaplatených žalobcom nebolo započítaných na dohodnuté splátky, ale z tejto sumy bolo na vrátenie úveru započítaných 610,68 eur, na zaplatenie úroku 3.410,30 eur a na zaplatenie poplatkov 567,07 eur, dospel súd k záveru, že z tvrdení žalobcu a z vykonaného dokazovania vôbec nebolo zrejmé, čo bolo dôvodom toho, že právny predchodca žalobcu plnenia žalovaného nezapočítaval na dohodnuté splátky, ale oddelene na istinu, úroky a poplatky. Pritom z vykonaného dokazovania ani nevyplynuli skutočnosti, na základe ktorých k takejto výške úrokov, poplatkov a úroku z omeškania dospel. Preto súd dospel k záveru, že dlh žalovaného k 3.6.2015 predstavoval len vyššie uvedenú čiastku 1.171,98 eur. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aká časť splátok žalovaného, ktoré sa stali splatnými do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola určená na zaplatenie istiny, aká na zaplatenie poplatkov a aká na zaplatenie úroku. Preto nebolo možné dospieť k záveru, aká časť istiny úveru sa mala stať splatnou v dohodnutých splátkach úveru v období pred a v období po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Údaj podsúvaný žalobcom, že istina k tomuto dňu predstavovala 6.189,32 eur bol zjavne nesprávny, keďže bol spôsobený nesprávnym započítavaním platieb žalovaného na iné, skutkovými tvrdeniami nepodložené položky ako na dohodnuté splátky úveru. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že právny predchodca žalovaného 8.6.2015 žalovanému doručil listinu oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorej mu oznámil, že k 3.6.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky a požiadal ho o zaplatenie 8.238,48 eur. Tento právny úkon právneho predchodcu žalovaného súd posúdil ako neplatný. Z dojednaného slovného spojenia vyhlásenie mimoriadnej splatnosti možno dospieť k záveru, že účelom tohto jednostranného úkonu má byť to, že istina, ktorá sa ešte nestala splatnou v jednotlivých splátkach, sa stáva splatnou v dôsledku tohto úkonu. Medzi stranami vôbec nebolo dohodnuté, či vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru má mať za následok to, že dôjde k tomu, že doteraz nesplatná časť istiny sa stáva splatnou alebo sa stáva splatnou i iná zložka dlhu. Keďže zo zmluvných dojednaní a ani zo samotného úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nebolo možné vyvodiť, čo sa týmto úkonom stáva splatným, súd dospel k záveru, že tento jednostranný právny úkon právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému je neplatný, a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže tento právny úkon právneho predchodcu žalobcu nevyvolal žiadne právne následky, nemal ani žiadne následky na zmluvné dojednania, podľa ktorého mal žalovaný platiť mesačne dohodnuté splátky po 105,51 eur. Preto od júna 2015 do apríla 2017 sa stalo v dôsledku plynutia času splatnými ďalších 23 splátok úveru po 105,51 eur a dlh žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet 1.171,98 eur s násobkom 23 splátok po 105,51 eur (2.426,73), čo je spolu 3.598,71 eur. Okrem toho súd žalobcovi priznal i úrok z omeškania z priznanej splatnej čiastky úveru k 24.6.2015 a z jednotlivých splátok úveru v období od júna 2015 do apríla 2017, a to vždy od 21. dňa mesiaca, a to podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. tak, ako sa stávali splatnými jednotlivé splátky úveru. V prevyšujúcej časti bola žaloba nedôvodná, a to z dôvodu, že k obdobiu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že okrem dohodnutých splátok by vznikli právnemu predchodcovi žalobcu akékoľvek iné nároky. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na pomer úspechu žalobcu 43.68 % a žalovaného 56,32 %. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Podľa neho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch upravoval vo svojom § 4 obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patril aj údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Tento údaj predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje, keďže sa v nej nachádza len údaj o výške splátky 105,51 eur resp. 28 eur a 118,94 eur v zmysle jej dodatku č. 1. Nie je teda presne uvedené aká časť istiny, úrokov a iných poplatkov je zahrnutá v každej jednotlivej splátke. Zákonom stanovené rozčlenenie splátok tak nie je dodržané, čoho následkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že istina úveru nie je 6.800,- eur ale len 6.610,83 eur, pretože výška úveru bola ponížená o jednorázový spracovateľský poplatok 189,17 eur. Žalovaný je teda povinný žalobcovi zaplatiť len rozdiel medzi skutočnou výškou istiny čerpaného úveru 6.610,83 eur a sumou jeho doterajších splátok 4.588,05, teda len 2.022,78 eur. Žiada, aby túto povinnosť mu odvolací súd umožnil plniť v splátkach, ktorých výšku a termín sám určí. 3. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, tieto správne právne posúdil a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť. 5. Podstata odvolania žalovaného spočíva v tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil žalovaným čerpaný spotrebiteľský úver ako úver úročený a s poplatkami, pretože zmluva o úvere neobsahuje zákonom požadovanú náležitosť - údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť čerpaného úveru. 6. Uvedený argument použil žalovaný už pred súdom prvej inštancie, ktorý však tento argument nepovažoval za dôvodný s tým, že z citovaného ustanovenia nevyplýva, keďže zákon vyžaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok a nie výšku istiny a úroku v splátkach. Odvolací súd je však iného právneho názoru. 7. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. 8. Podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 9. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili dňa 19.06.2009 právny predchodca žalobcu a žalovaný je ohľadne splátok úveru uvedený údaj o výške splátky istiny - 105,51 eur, počte splátok - 119 a periodicite, splatnosti splátok istiny - mesačne, k 20. dňu kalendárneho mesiaca, splatnosť úrokov - mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca. 10. Posúdením uvedených údajov podľa vyššie uvedených ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak ako ho má na mysli zákon, keď v zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny celkovej splátky, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky pripadá na istinu, koľko na úrok, koľko na prípadné poplatky. 11. Pokiaľ ide o posúdenie uvedenej náležitosti v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany uzatvorili, tu odvolací súd vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej, ktorý síce rozhodoval v intenciách zákona č. 129/2010 Z.z. o bezúročnosti úveru v prípade neuvedenia špecifikácie splátok úveru, avšak tam uvedené ustanovenie § 9 ods. 1 písm. k), ktoré v zmluvách o spotrebiteľskom úvere požaduje uvedenie údaja o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je prakticky totožné s ustanovením § 2 ods. 2 písm. i) predtým platného a účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol aplikovaný v tomto spore. 12. Podľa odvolacieho súdu ani eurokonformným výkladom Smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorý poskytol vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí Súdny dvor, nemožno prelomiť úplne jasné ustanovenie zákona č. 258/2001 Z.z.. Zákonodarca v tomto ustanovení jasne deklaroval požiadavku na rozpísanie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, koľko z každej splátky pripadá na istinu, koľko na úrok, koľko na prípadné poplatky. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase uzatvorenia zmluvy stranami sporu platný a účinný. Keďže v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istiny, úroky a iné poplatky ako požaduje vnútroštátna zákonná úprava a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Aj z predmetného rozhodnutia Súdneho dvora je zrejmé, že Smernica č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu a Slovenská republika pri implementácii Smernice do zákona č. 258/2001 Z.z., resp. zákona č. 129/2010 Z.z. povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila, pretože nesmela zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Uvedený konflikt medzi Smernicou č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a uvedenými zákonmi však nie je možné riešiť priamou aplikáciou predmetnej smernice. Jednalo by sa o tzv. priamy účinok smernice. Otázka priameho účinku smerníc, konkrétne podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia je riešený v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ. V zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci a priamy účinok smerníc je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice. Uvedené právne závery Súdny dvor EÚ potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach /napríklad rozsudok z 26. februára
1986 vo veci Marshall, rozsudok zo dňa 05. októbra 2004 vo veci Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01/. V danom prípade tak priama aplikácia dotknutej smernice na vzťah medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom nie je možná. 13. Ďalšou otázkou je, či do úvahy neprichádza tzv. nepriamy účinok smerníc, ktorý spočíva v eurokonformnom výklade dotknutého vnútroštátneho práva, ktorý sleduje dosiahnutie účelu, cieľa smernice. Nepriamy účinok smerníc má však vždy svoj rozsah a svoje medze, ktoré sa nachádzajú v rozsahu a medziach vnútroštátnych metód výkladu práva. Súdny dvor EÚ potom ešte sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. V rozhodnutí vo veci Adeneler, C-212/04 /rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006/ uviedol, že "povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47)". Vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 258/2001 v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov a v časti určenia termínu konečnej splatnosti úveru, nie je výklad týchto zákonných ustanovení podľa záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej možný. Takýto výklad by bol výkladom práva contra legem a v podstate by viedol k nahradeniu vnútroštátneho práva predmetnou Smernicou. V konečnom dôsledku by sa tak jednalo o výklad porušujúci všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. 14. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ani rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej na správnosti výkladu a aplikácie § 2 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere splátka úveru rozpísaná tak, že bude zrejmý výška, počet a termín splátok istiny, výška, počet a termín splátok úrokov a prípadne i výška, počet a termín splátok poplatkov, ak boli dojednané. 15. To, že uvedený zákonom požadovaný údaj nemožno naplniť len uvedením jednej sumy celkovej splátky, v ktorej sú zahrnuté a nerozlíšené tak splátka istiny ako aj splátka úrokov, prípadne poplatkov, je v tomto prípade o to viac zvýraznené tým, že podľa predmetnej zmluvy má splátka istiny úveru a splátka úrokov iný termín splatnosti. Údaj o rôznom termíne splatnosti splátky istiny úveru a splátky úroku tak je v rozpore s údajom, že úver spolu s úrokom sú splácané jednou splátkou v celkovej sume 105,51 eur. 16. Odvolací súd tak na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že spotrebiteľský úver, ktorý žalovaný čerpal od právneho predchodcu žalobcu je bezúročný a bezpoplatkov, a žalovaný tak má povinnosť splatiť len istiny čerpaného úveru. 17. Aj keď podľa obsahu zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 6.800,- eur, žalovaný tento čerpal len vo výške 6.610,83 eur /zvyšok 189,17 eur si právny predchodca žalobcu ponechal ako spracovateľský poplatok, na čo však pre bezpoplatkovosť úveru nemal právo a preto túto sumu nemožno zahrnúť do istiny úveru čerpaného žalovaným/. Na čerpaný úver žalovaný podľa výsledkov dokazovania súdu prvej inštancie zaplatil spolu do dňa vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie 4.588,05 eur, takže má povinnosť zaplatiť žalobcovi len zostávajúcu nesplatenú časť istiny úveru 2.022,78 eur /čerpaný úver 6.610,83 eur - splátky celkom 4.588,05 eur/. 18. Otázkou však bolo, či celý uvedený dlh žalovaného bol už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie splatný. Tu je v prvom rade treba uviesť, že odvolací súd súhlasí s právnym posúdením neplatnosti vyhlásenia právneho predchodcu žalobcu o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 3.6.2015 a v podrobnostiach v tejto časti odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Keďže teda nebola platne vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, je spotrebiteľský úver čerpaný žalovaným splatný podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Nemožno však zachovať výšku splátky úveru dojednanú v zmluve, pretože táto popri splátke istiny úveru /na ktorú má žalobca nárok/ obsahuje aj splátku úroku /na ktorú žalobca nárok nemá/. Je ale potrebné zachovať tak počet splátok istiny, ako aj ich splatnosť, čím bude zachovaný aj termín konečnej splatnosti úveru ako bol stranami v zmluve dojednaný. Celkovú sumu istiny čerpaného úveru 6.610,83 eur tak možno rozdeliť na 119 splátok po 55,5531 eur mesačne, ktoré splátky sú podľa zmluvného dojednania splatné vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci od 20.07.2009 do 20.05.2019. Keďže žalovaný do dňa vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zaplatil na čerpaný úver celkovo 4.588,05 eur, splnil si 82 splátok úveru celkom /82 x 55,55319 eur = 4.555,36 eur/ a z 83. splátky úveru splatnej dňa 20.06.2016 sumu 32,69 eur /82 splátok v sume 4.555,36 eur + časť 83. splátky v sume 32,69 eur = celkom žalovaným zaplatených 4.588,05 eur/. Do dňa vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie /24. apríla 2017/ bolo splatných celkom 93 splátok v celkovej sume 5.166,44 eur /93. splátka bola splatná 20.04.2017/, takže ku dňu vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bol celkový splatný dlh žalovaného na čerpanom úvere 578,39 eur /zostatok splátky č. 83 v sume 22, 86 eur + nasledujúcich 10 splátok do splátky č. 93 splatnej 20.04.2017, t.j. 22,86 eur +
(10 x 55,5531 = 555,53 eur) = 578,39 eur, resp. suma 94 splatných splátok 5.166,44 eur - suma splátok žalovaným splatených 4.588,05 = 578,39 eur/. Žalovaný tak má povinnosť zaplatiť žalobcovi 578,39 eur ako dlh na splátkach istiny čerpaného úveru, ktoré boli splatné od 20.06.2016 do 20.04.2017. Zvyšná časť čerpanej istiny úveru /splátky 94 až 119 splatné v období od 20.05.2017 do 20.05.2019/ nebola ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie ešte splatná a preto v tejto časti nebola žaloba žalobcu dôvodná a mala byť ako taká zamietnutá. 19. Popri uvedenej nezaplatenej splatnej istine čerpaného úveru v sume 578,39 eur má žalobca aj nárok na úroky z omeškania z jednotlivých splátok úveru, ktoré uvedenú sumu tvoria, pretože žalovaný nezaplatil tieto splátky úveru v dojednaných termínoch a dostal sa tak so splnením svojho dlhu do omeškania. Výška úrokov z omeškania je určená podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. ako 8 % ročne. Úrok z omeškania v uvedenej výške patrí žalobcovi zo sumy 22, 86 eur /zvyšná časť splátky 83 splatnej dňa 20.06.2016/ od 21.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur /splátka 84 splatná dňa 20.07.2016/ od 21.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur /splátka 85 splatná dňa 20.08.2016/ od 21.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur /splátka 86 splatná dňa 20.09.2016/ od 21.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur /splátka 87 splatná dňa 20.10.2016/ od 21.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur /splátka 88 splatná dňa 20.11.2016/ od 21.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur /splátka 89 splatná dňa 20.12.2016/ od 21.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur /splátka 90 splatná dňa 20.01.2017/ od 21.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur /splátka 91 splatná dňa 20.02.2017/ od 21.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur /splátka 92 splatná dňa 20.03.2017/ od 21.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur /splátka 93 splatná dňa 20.04.2017/ od 21.04.2017 do zaplatenia. 20. Na základe uvedených záverov odvolací súd po inom právnom posúdení skutkového stavu tak ako ho v spore zistil súd prvej inštancie rozhodol, že napadnutí rozsudok súdu prvej inštancie sa mení tak, že žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi 578,39 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22, 86 eur od 21.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 55,5531 eur od 21.04.2017 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. V spore nebola ani jedna zo strán plne úspešná a preto odvolací súd vychádzal z pomeru procesného úspechu strán sporu, ktorý určil na 86 % v prospech žalovaného / úspech žalobcu (priznaných 578,39 eur) v pomere k predmetu konania (8.238,48 eur) je 7 % a úspech žalovaného (zamietnutých 7.660,09 eur) v pomere k predmetu konania (8.238,48 eur) je 93 %, takže čistý pomer úspechu žalovaného je 86 %/. Na základe toho potom odvolací súd rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania /vrátane trov odvolacieho konania/ v rozsahu 86 %, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému k rukám jeho zástupcu JUDr. Jozefa Jaška, advokáta, v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).