Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-28-2017.pdf
PDF · 126.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8P/28/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci navrhovateľky V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, Č. proti manželovi T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, Č., právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Durajom, advokátom so sídlom Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, za účasti maloletých detí; T. F., nar. XX.X.XXXX a T. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania V. F., rod. C., nar. XX.X.XXXX a T. F., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Č. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.
II. Maloleté deti T. F., nar. X.X.XXXX a T. F., nar. X.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti a výchovy matky V. F., rod. C., nar. XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená zastupovať ich a spravovať ich majetok v bežných veciach.
III. Otec T. F., nar. XX.X.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého T. F., nar. X.X.XXXX sumou 170 € mesačne a na maloletého T. F., nar. X.XX.XXXX sumou 110 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 16.8.2017 domáhala vo veci samej vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo s otcom maloletých detí rozviedol, maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a výchovy a otca maloletých detí zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí po 250 € mesačne. Styk s maloletými deťmi upraviť nežiadala. V rámci skutkového stavu týkajúceho sa vzťahu otca a maloletých detí v návrhu uviedla, že otec maloletých detí sa zhruba od augusta 2016 nezdržiaval doma, neustále odchádzal, prestali spolu tráviť čas ako rodina. Zmenilo sa jeho správanie tak k navrhovateľke, ako aj k deťom. Následne v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, doručenom súdu dňa 14.9.2017, uviedla, že otec maloletých detí po tom, ako sa dozvedel o návrhu na rozvod ich manželstva, opustil v júli 2017 spoločnú domácnosť, navrhovateľke neposiela žiadne peniaze, neprispieva jej na deti ani na domácnosť. Jedinou platbou, ktorú v poslednom období od neho obdržala bola suma 400 €, tá však nepostačuje na úhradu všetkých nákladov navrhovateľky a maloletých detí. Ďalej uviedla, že celú svoju výplatu poukazuje na účel úhrady splátok úverov, pričom jej výplata nepokrýva ani výšku mesačných splátok. Otec maloletých detí si bez jej vedomia požičiaval finančné prostriedky od rôznych inštitúcií, o ktorých sa dozvedela až postupom času, keď im boli zasielané upomienky, nakoľko otec maloletých detí pôžičky nesplácal. Keďže veritelia mali záujem
uspokojiť sa z nehnuteľnosti, v ktorej žijú, svoj rodinný dom v máji 2016 predali priateľke navrhovateľky. Za kúpnu cenu vyplatili dlhy. S kupujúcou sa dohodli, že jej budú hradiť mesačné splátky úveru a ona ako nová vlastníčka im dovolí rodinný dom obývať, pričom po splatení úveru prevedie dom späť na nich. Splátky tohto úveru mesačne predstavujú 780 €, pričom navrhovateľka zarába mesačne zhruba 720 €. Túto sumu teda mesačne poukazuje S. N. F., ako novej vlastníčke nehnuteľnosti, v ktorej spolu s maloletými deťmi v súčasnosti žije. Výška príjmu navrhovateľky závisí od počtu nočných služieb, príplatkov za víkendy a sviatky, navrhovateľka pracuje ako zdravotná sestra. Okrem toho poberá prídavky na deti vo výške 70 € mesačne. Navrhovateľka konkretizovala výdavky na domácnosť; komunálny odpad 8,35 € mesačne, daň z nehnuteľnosti 8,65 € mesačne, poistenie automobilu 6,52 € mesačne, elektrina 115,10 € mesačne, vodné a stočné 19,37 € mesačne, pohonné hmoty 100 € mesačne, telefóny - navrhovateľka a manžel - otec maloletých detí 85 € mesačne, 41,67 € mesačne, drevo 16,67 € mesačne, plynová bomba 14 € mesačne, čo predstavuje spolu 408,81 € mesačne. Na maloletého T. a T. konkretizovala výdavky; ošatenie 50 € mesačne, obuv 40 € mesačne, strava 250 € mesačne, drogéria 20 € mesačne. Syn T. sa venuje futbalu, mesačný členský poplatok predstavuje 10 €, k tomu je potrebné hradiť cestovné na zápasy, náklady na športové oblečenie a obuv, chrániče a podobne, čo celkovo predstavuje sumu zhruba 200 € ročne (16,67 € mesačne). Náklady spojené s povinnou školskou dochádzkou u syna T. predstavujú 9 € titulom ZRPŠ ročne a ďalšie náklady na učebnice, zošity a iné školské pomôcky zhruba 100 € ročne. Syn T. navštevuje škôlku, náklady - poplatok za škôlku 20 € mesačne a za stravu v škôlke zhruba 25 € mesačne. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že otec maloletých detí pracuje ako živnostník v zahraničí s čistým mesačným príjmom zhruba 2500 €. Na pojednávaní dňa 8. 11. 2017 navrhovateľka svoje tvrdenia rozviedla. Uviedla, že hlavným dôvodom, pre ktorý návrh na rozvod podala, bola nevera manžela, ktorý ju podviedol, opakovane, prvýkrát po narodení druhého syna, keď sa jej k tomu aj priznal a ona mu odpustila. O nevere sa dozvedela aj od samotného zamestnávateľa manžela, ale aj od dotyčných žien, pričom jej manžel túto neveru vždy popieral. Situácia sa vyhrotila v júli tohto roka, keď zistila, že manžel má opäť známosť, posielal denne veľké množstvo sms správ. O jeho nevere sa dopočula aj od viacerých ľudí. Vo vzťahu k finančnej situácii v rodine uviedla, že mali s manželom hypotekárny úver na dom, ktorý prestali platiť, pretože manžel mal ako podnikateľ exekúcie na sociálnej a zdravotnej poisťovni, mal dlhy aj v stavebninách, nakoľko si dal doviesť na stavbu materiál a nevyplatil ho. Za účelom ich splácania navrhovateľka požičiavala peniaze od rodiny. Manžel stále chodil do práce, aj do zahraničia, nedoniesol však domov ani euro. Navrhovateľka nevedela ani o jeho účte v Tatra banke, na ktorom mal 3.000,- € prečerpanie a kreditnej karte 2.000,- €, pri vysokom úroku. Navrhovateľka dokonca dávala zlato do záložne, aby mali peňažné prostriedky. Uviedla, že úvery boli aj spoločné. Napríklad v Providente alebo v Slovenskej pôžičkárni. Brali ich však na účel úhrady dlhov manžela. Tieto úvery vyplatili zo spotrebného a hypotekárneho úveru, ktorý si vzala za účelom kúpy ich rodinného domu priateľka S. N. F., ktorá im vyplatila kúpnu cenu vo výške 114.000,- €. Navrhovateľka uviedla, že z tejto sumy uhradili spoločný úver 35.000,- €, 5.000,- € v Tatra banke úver manžela, 3.000,- € na účet manžela v Tatra banke za prečerpanie, 2.000,- € dlh na kreditnej karte manžela, 1.300,- € exekútorovi, 12.000,- € vrátili kupujúcej, ktorá im stále požičiavala peňažné prostriedky. Zo zvyšku kúpnej ceny vymenili v spodnej časti domu okná, urobili terasu a kúpili televízor. Navrhovateľka návrh na zrušenie BSM nepodala, pretože manžela milovala a verila, že sa situácia zlepší. Jeho nezodpovedný prístup si uvedomila až teraz. Uviedla, že aj napriek tomu, že nehnuteľnosť už v súčasnosti manželom nepatrí, ale je vo vlastníctve tretej osoby, avšak navrhovateľka spolu s deťmi a svojou matkou v nej býva, platí mesačne 780,- € za to, že v tomto dome môže bývať. Ide o sumu zodpovedajúcu výške mesačnej splátky úveru súčasnej vlastníčky nehnuteľnosti. Navrhovateľka zvažovala zmenu bývania, avšak jej matka, ktorá spolu s ňou a deťmi žije, nesúhlasí, pretože dom, v ktorom žijú, je jej rodičovským domom. Vo vzťahu k výške požadovaného výživného produkovala tieto skutkové tvrdenia: na maloletého T. predstavujú mesačné výdavky 200,- € na stravu, nakoľko sa nestravuje v škole, ZRPŠ 0,90 €, školské pomôcky 10,- € mesačne, futbal 10,- € plus 16,67 €, hygiena 10,- €, obuv 20,- €, ošatenie 20,- €, lieky (nakoľko denne na základe lekárskeho predpisu užíva lieky na alergiu) vo výške 2,50 € a dobíjacia karta (ktorú dobíja za účelom cesty autobusom do školy a zo školy) vo výške 20,- €. Na maloletého T. tvrdila nasledovné výdavky: poplatok škôlka 20,- €, strava v škôlke 27,- €, nakoľko došlo k zvýšeniu, strava doma 105,- €, hygiena 5,- €, obuv 20,- €, ošatenie 20,- €, lieky (nakoľko užíva denne na základe lekárskeho predpisu lieky na alergiu) vo výške 5,- € a na dobitie karty na autobus mesačne 20,- €. Nevyhnutné výdavky rodiny špecifikovala nasledovne: elektrina 55,- €, vodné stočné 8,- €, jej hygiena 15,- € a jej strava 100,- €, nakoľko na obuv a ošatenie v súčasnosti nemá žiadne prostriedky. Zotrvala na požiadavke, aby otec platil výživné na maloletého T. 200,- € a na maloletého T. 150,- €.
2.Manžel navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6. 11. 2017 poprel tvrdenia navrhovateľky o jeho nevere. Navrhovateľka ho neustále upodozrievala. On považuje za hlavný dôvod citového odcudzenia práve manželkinu žiarlivosť. Takmer všetky hádky, vzájomné konflikty a dusná atmosféra v domácnosti vznikala v dôsledku jej obviňovania. Tieto konflikty viedli k tomu, že manžel sa odsťahoval zo spoločnej spálne. Pokiaľ z domácnosti odchádzal, bolo to za účelom zlepšenia finančnej situácie, nakoľko odchádzal na rozličné fušky. V minulosti pracoval v zahraničí, v dôsledku čoho bol tiež nútený odchádzať z domu. Nie je pravdou, že by opustil spoločnú domácnosť, bol nútený odísť, nakoľko navrhovateľka ho vyhodila. Momentálne žije v malom staršom dome, ktorý mu do prenájmu poskytla jeho matka V. F.. Býva v ňom sám, rovnako všetky náklady hradí sám. Ďalej tvrdil, že 2 týždne po jeho odchode zo spoločnej domácnosti sa k navrhovateľke nasťahoval jej nový priateľ, sama navrhovateľka má mimomanželskú známosť. Uviedol, že v súčasnosti pracuje ako živnostník v Čadci v objekte Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci, kde vykonáva murárske práce, pri príjme zhruba 800,- €. Príjem tvrdený navrhovateľkou vo výške 2.500,- € je v súčasnosti nereálny, ten dosahoval v zahraničí, kde v minulosti pracoval, napr. v Belgicku, Francúzsku a pod., musel však ako živnostník v zahraničí skončiť z dôvodu, že tam pre neho nebola práca. Následne na pojednávaní uviedol, že dôvodom, prečo prestal v zahraničí pracovať bola skutočnosť, že mu nebola vyplácaná odmena za vykonanú prácu, asi 3 mesiace spätne. V súčasnosti má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti k deťom z prvého manželstva, spolu vo výške 60,- € mesačne. Jeho mesačné výdavky predstavujú: nájom 150,- €, strava 200,- €, hygiena a drogéria 20,- €, ošatenie a pracovné ošatenie 50,- €, obuv 20,- €, benzín 100,- €, zdravotná poisťovňa 60,- €, sociálna poisťovňa 146,- €, výživné 200,- € a telefón 40,- €. Na pojednávaní dňa 8. 11. 2017 svoje skutkové tvrdenia rozviedol, keď uviedol, že manželka o všetkých dlhoch a všetkých exekúciách vedela, manžel jej všetky peniaze, ktoré zarobil, dával, ona ich spravovala, hospodárila, pričom uhrádzala výdavky nielen na domácnosť, ale mala na starosti aj jeho výživné na deti z prvého manželstva, pre neplatenie ktorého mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený. Keď teda peniaze neboli, úhrady nerealizovala. Nevedel sa vyjadriť k úverom, k ich účelu ani k tomu, na čo boli použité, pretože vždy to mala na starosti manželka. Jeho príjem dosahoval niekedy aj 2.300,- €, avšak spolu s fuškami. Pokiaľ neboli peniaze, manželka sama mu povedala, aby zobral zálohu, ale všetko šlo napokon do domácnosti, o všetkom manželka vedela. Uviedol, že bol pri podpise zmluvy o predaji domu, bola im vyplatená kúpna cena 114.000,- €. Nevie však, čo všetko sa z tejto sumy vyplatilo, nakoľko to mala na starosti manželka. Bude možno musieť ukončiť podnikateľskú činnosť, nakoľko nedokáže pokryť povinné výdavky súvisiace s podnikaním. Uviedol, že v súčasnosti mu jeho pomery neumožňujú platiť vyššie výživné než v písomnom vyjadrení navrhol, a to na maloletého T. 120,- € mesačne a na maloletého T. 90,- € mesačne.
3.Kolízny opatrovník sa v uvedenej veci vyjadril písomne podaním zo dňa 8. 11. 2017, v ktorom uviedol, že manželia ako rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 25. 7. 2017. Otec prispieva na výživné detí spolu sumou 140,- €, v zmysle uznesenia súdu vydaného v uvedenej veci v konaní o návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia. Matka sa stará o 3 maloleté deti, jedno pochádza z jej prvého manželstva. Žije v murovanom rodinnom dome spolu so svojou matkou, k dispozícií má 4- izbový byt na poschodí, zatiaľ čo jej matka býva na prízemí. Dom je už vo vlastníctve navrhovateľkinej priateľky. Navrhovateľka je zamestnaná ako zdravotná sestra na neurologickom oddelení KNsP Čadca s priemerným čistým mesačným zárobkom zhruba 720,- €. Poberá prídavok na 3 detí v sume 70,56 € a výživné v sume 140,- €, ktoré v súčasnosti otec platí na základe rozhodnutia súdu. Z príjmu, ktorý má mesačne platí 772,- € titulom hypotekárneho a spotrebného úveru, ktorý bol použitý na splatenie dlhov a exekúcií otca maloletých detí. Maloletý T. je žiakom 8. ročníka ZŚ Č. - C., učí sa priemerne, výchovné problémy s ním nie sú, zdravotný stav nevyžaduje zvýšené výdavky, aktívne hráva futbal, s čím má matka zvýšené výdavky. Maloletý T. navštevuje predškolské zariadenie na ZŠ a MŠ Č. - C.. Jeho zdravotný stav je dobrý. Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti a výchovy matky a otca zaviazať povinnosťou výživného podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Na pojednávaní 8. 11.2017 zástupca kolízneho opatrovníka poukázal na nespornosť otázky zverenia detí do osobnej starostlivosti a výchovy matky, rovnako otázky styku otca s deťmi, keďže matka sa vyjadrila, že nebráni otcovi v stretávaní sa s nimi a otec toto vyjadrenie nesporoval. Keďže vo výchove a starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, kolízny opatrovník navrhol zveriť deti matke a otca zaviazať povinnosťou platiť výživné na maloletého T. vo výške 170,- € a na maloletého T. vo výške 110,- € mesačne.
4.Súd v uvedenej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, najmä sobášnym listom a rodnými listami maloletých detí,
z ktorých mal zistené, že navrhovateľka a jej manžel uzavreli manželstvo 3. 5. 2004. Toto manželstvo ku dňu rozhodovania súdu trvá. Z manželstva sa narodili 2 maloleté deti, maloletý T., nar. X. X. XXXX a T., nar. X. XX. XXXX.
5.Z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C. vyplýva, že rodinný dom, v ktorom navrhovateľka s maloletými deťmi v súčasnosti býva, je vo výlučnom vlastníctve tretej osoby S. N. F., ktorý nadobudla titulom kúpnej zmluvy V č. XXXX/XXXX zo dňa 10. 8. 2016, pričom na tejto nehnuteľnosti viazne ťarcha v podobe záložného práva v prospech VÚB a. s..
6.Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky č. l. 79 mal súd zistené, že jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 636,88 €, daňový bonus 64,23 €, spolu 701,11 € mesačne. Z výplatnej pásky navrhovateľky vyplýva, že za mesiac júl 2017 predstavovala jej hrubá mzda 862,86 € a čistá 729,73 €. Súčasť príjmu tvorí aj príplatok nočný 39,37 €, príplatok sviatok 48,30 €, príplatok sobota, nedeľa 22,31 €, čo je v danom prípade spolu 109,98 €.
7.Zo zmlúv o úvere, ktoré navrhovateľka doručila, vyplýva, že obe boli uzavreté medzi S. N. F. ako novou vlastníčkou nehnuteľnosti a bankovým subjektom. Ide o zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo VÚB banke, a.s. vo výške 25.000 € pri výške mesačnej anuitnej splátky, vrátane poistného, 317,51 € a zmluvu o úvere zo dňa 4.4.2016 na sumu 89.600 €, pri výške mesačnej anuitnej splátky 394 €, čo je spolu 711,51 € mesačne.
8.Z potvrdenia o vklade v hotovosti zo dňa 16.12.2016 vyplýva, že navrhovateľka ako vkladateľ vložila na účet novej vlastníčky sumu 780 €, rovnaké skutočnosti vyplývajú aj z potvrdenia o vklade zo dňa 20.4.2017.
9.Pri listinnom dôkaze - kúpnej zmluve, ktorou bol prevedený popri iných nehnuteľnostiach aj rodinný dom súp. č. XX na kupujúcu S. N. F., súd konštatuje, že na kópii predloženej navrhovateľkou absentujú náležitosti - podpisy predávajúcich a kupujúcej. Uzavretie zmluvy však potvrdil sám manžel navrhovateľky. Vzhľadom k zápisu v katastri nehnuteľností súd o platnosti tohto úkonu nepochyboval, napokon, to nebolo predmetom tohto konania.
10.Z potvrdenia Futbalového klubu Č. o návšteve futbalového krúžku zo 4.9.2017, vyplýva, že klubový poplatok na maloletého T. F. predstavuje 10 € mesačne, jednorazový registračný poplatok 5 €, výstroj predstavujú kopačky, halová obuv, termoprádlo, tréningové oblečenie, brankárske rukavice, náklady spojené s cestovaním na ligové prípravné zápasy a turnaje do okruhu 50 km a štartovné na turnaji (v závislosti od výšky štartového 5 až 10 € na jedného hráča).
11.Z rozhodnutia Mesta Č. vyplýva výška dane z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie 2017 v sume 103,77 € a z rozhodnutia Mesta Č. zo dňa 29.3.2017 miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 100,26 €.
12.Z výpisu zo Živnostenského registra SR, aktuálneho ku dňu rozhodovania, ktorý súd obstaral v súlade s § 185 CSP, mal súd zistené, že otec maloletých detí je samostatne zárobkovo činnou osobou s predmetom podnikania tesárstvo, prípravné práce k realizácií stavby, dokončovacie práce stavebné pri realizácií exteriérov a interiérov.
13.Z nájomnej zmluvy predloženej manželom navrhovateľky zo dňa 30. 6. 2017 vyplýva, že manžel navrhovateľky ako nájomca platí svojej matke ako prenajímateľke mesačné nájomné vo výške 150,- €, doba nájmu je v zmluve dohodnutá na obdobie od 1. 7. 2017 do 31. 12. 2018.
14.Z potvrdenia o podaní o daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 mal súd zistené, že manžel navrhovateľky ako daňovník podal daňové priznanie, v rámci ktorého deklaroval príjmy dosiahnuté v roku 2016 vo výške 9.740,- €, výdavky 7.081,33 € a základ dane 265,67 €.
15.Z kópií poštových poukážok predložených manželom navrhovateľky vyplýva, že v mesiaci október 2017 poukázal sumu 60,- € adresátovi O. F., matke maloletých detí pochádzajúcich z predchádzajúceho manželstva. Z ďalšieho poštového poukazu vyplýva, že rovnako v mesiaci október tohto roka poukázal navrhovateľke sumu 140,- € titulom výživného na obe maloleté deti. Z ďalšieho listinného dôkazu
vyplýva, že v októbri 2017 uhradil aj sumu 103,77 € ako daňový nedoplatok na dani z nehnuteľnosti, v ktorej navrhovateľka s deťmi zostala bývať.
16. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o rodine muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len "snúbenci"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 17.Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky na rozvod manželstva, tu súd poukazuje na to, že nesporné bolo, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, a to ani funkciu biologickú, keď manželia spolu nežijú nielen v spoločnej domácnosti, ale ani intímne, ani funkciu ekonomickú, nakoľko manželia spolu nehospodária a v súčasnosti už ani funkciu výchovnú, keď je zrejmé, že osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne matka. S poukazom na uvedené manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželia sa vyjadrili, že nemajú záujem obnoviť manželské spolužitie, nemali snahu o obnovu spolužitia, súdu sa nepodarilo ich zmieriť. Obaja zhodne uviedli, že vzťahy medzi nimi považujú za trvalo a hlboko rozvrátené. S poukazom na uvedené, aj s poukazom na to, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v nefungujúcom manželstve, súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Vo vzťahu k hlavnej príčine rozvratu manželstva súd poukazuje na to, že navrhovateľkou tvrdená nevera ako hlavný dôvod podaného návrhu na rozvod, preukázaná nebola. Neboli produkované dôkazy, ktorými by presvedčila súd o pravdivosti tohto tvrdenia, nakoľko manžel neveru popieral. Rovnako v rovine tvrdení zostali tvrdenia manžela navrhovateľky ohľadne nevery jeho manželky. Pokiaľ ide o druhý dôvod, na ktorý navrhovateľka poukazovala, a to na celkovú finančnú situáciu rodiny a dlhy manžela, podľa názoru súdu nebolo preukázané, že by dlhy, na ktoré navrhovateľka poukazovala, boli len dlhmi jej manžela, ktoré by zapríčinil sám, svojim zavinením. Nesporné bolo, že šlo o dlhy súvisiace s jeho podnikaním. Úvery si brali či už v bankových alebo nebankových spoločnostiach spoločne, avšak na účel úhrady dlhov manžela z podnikania, keďže aj často striedal zamestnanie z dôvodu, že mu nebola vyplácaná mzda za vykonanú prácu, v dôsledku čoho narastali jeho dlhy na zdravotnej a sociálnej poisťovni, začali sa exekúcie, čo dospelo až do štádia, kedy bolo nevyhnutné predať spoločný rodinný dom, na ktorý si manželia vzali hypotéku, ktorú už spoločne nedokázali pre dlhy splácať. Dlhy však následne z kúpnej ceny splatili s tým, že zo zostatku kúpnej ceny prerobili okná na dolnom podlaží domu, terasu, či zakúpili televízor. Tu súd poukazuje na to, že pokiaľ bola finančná situácia tak kritická a vážna a dlhy v tom čase stále existujúce, nemožno považovať výdavky na tento účel (rekonštrukcia domu, ktorý už bol v tom čase vo vlastníctve tretej osoby) za nevyhnutné výdavky. V tomto smere považuje konanie oboch manželov za nezodpovedné. Nebolo jednoznačne preukázané, v akom rozsahu a na aký účel bola kúpna cena 114.000,- € použitá, aj keď manžel tvrdenia navrhovateľky v tejto časti nesporoval. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že nesporné bolo, že manžel navrhovateľky po celú dobu trvania manželstva pracoval, nebol teda nečinný, evidovaný ako nezamestnaný. Nesporné však bolo aj to, že pracoval na fuškách a že dokázal zarobiť i viac, než deklaruje v súčasnosti. Súd poukazuje na to, že podnikanie prináša so sebou aj určité riziko. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na dlhodobo zlú finančnú situáciu spojenú práve s podnikaním svojho manžela, mala možnosť podať návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva a aspoň týmto spôsobom ochrániť ich vlastnícke právo a predísť takejto ťaživej finančnej i celkovej životnej situácii. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam podľa názoru súdu nebolo preukázané, že by sa na rozvrate manželstva podieľal len manžel navrhovateľky, resp. len niektorý z manželov. Neboli tvrdené a preukazované iné dôvody dlhov manžela navrhovateľky (napr., že by bol míňal spoločné peňažné prostriedky na alkohol, hazardné hry a pod.). Preto za hlavnú príčinu rozvratu vzťahov ustálil odlišné predstavy o fungovaní manželstva, o postavení druhého manžela v manželstve i v rodine, rozličné názory, postoje, aj vo vzťahu k dlhodobej zlej finančnej situácií v rodine, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu a následnému opusteniu spoločnej domácnosti manželom navrhovateľky.
18. Súd aj pri rozhodovaní o výživnom prihliadal na tú skutočnosť, že bolo nesporné, že úvery si brali manželia zväčša spoločne a že manžel navrhovateľky rovnako nesporoval, že by väčšina spoločných finančných prostriedkov a to aj kúpnej ceny, ktorú dostali z predaja ich rodinného domu, bola použitá na
úhradu týchto úverov a dlhov, ktoré súviseli s jeho podnikaním. Dokonca potvrdil aj dohodu s manželkou a kupujúcou ich rodinného domu S. N. F., že manželka bude hradiť mesačne zo svojej výplaty výšku splátok úverov, ktoré si zobrala nová vlastníčka, priateľka navrhovateľky v súvislosti s kúpou ich domu na seba a že on bude mesačne prispievať navrhovateľke na chod domácnosti a výživu detí. Nesporné bolo, že tak robil až do opustenia spoločnej domácnosti. K nemu došlo až po podaní návrhu na rozvod manželstva, teda táto okolnosť tvrdená navrhovateľkou, že prestal platiť a prispievať na domácnosť a výživu detí, nastala až po odchode zo spoločnej domácnosti (júl 2017). Súd však prihliadal na to, že manžel navrhovateľky si bol a musí byť vedomý toho, že ide o dlhy spoločné, ktoré brali obaja manželia zväčša na úhradu dlhov z jeho podnikania, toto sporné nebolo. Manžel vedel o situácií ohľadne bývania po predaji domu, keď bol účastný tejto dohody, ktorú nesporoval, pričom nesporné bolo aj to, že po odchode zo spoločnej domácnosti navrhovateľke neprispieval, teda dohodu porušil, preto sa navrhovateľka spolu s deťmi ocitla v ťaživej finančnej situácií, na ktorú poukazovala, keď celý svoj plat poukazuje ako ekvivalent úhrady za užívanie nehnuteľnosti - rodinného domu, v ktorom s deťmi žije, hoci skutočným účelom je úhrada úverov zobratých za účelom úhrady dlhov, ktoré sú najmä dlhmi z podnikania manžela navrhovateľky. Túto skutočnosť však súd hodnotí pri rozhodovaní o výške výživného inak, než pri hodnotení príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi, keď nemôže byť na ťarchu maloletých detí, že ich otec má dlhy z podnikania. Sám poukazoval na to, že bude musieť podnikanie končiť, pretože nedokáže pokryť povinné výdavky s ním spojené. Tu súd poukazuje na ustanovenie § 75 Zákona o rodine, keď otec maloletých detí aj naďalej, napriek situácii, ktorú zapríčinil najmä on (pretože tvrdenia navrhovateľky o dlhoch z jeho podnikania a úveroch za účelom ich splatenia nesporoval), berie naďalej na seba neprimerané riziká. Sám tvrdí, že nedokáže platiť povinné úhrady spojené s podnikaním, naďalej však podniká, dokonca pri menšom zárobku, aký dosahoval v zahraničí, v ktorom má stále možnosť pracovať. Opak otec detí nepreukázal.
19.Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého T. sumou 170,- € mesačne. Pri tvrdených výdavkoch na T. vo výške 310,- € predstavuje 170,- € 55 %, teda ani nie 2/3-iny všetkých deklarovaných výdavkov, ktoré napokon otec maloletého nerozporoval. Poukazoval len na to, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť na neho viac ako 120,- €. Súd prihliadal aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní zastupuje záujmy maloletých detí, ktorý sumu v tejto výške považoval vo vzťahu k doteraz tvrdeným a preukázaným pomerom na strane oboch rodičov za dôvodnú a primeranú. Vo vzťahu k výživnému na maloletého Filipa zaviazal súd otca povinnosťou prispievať 110,- € mesačne, čo pri tvrdených výdavkoch vo výške 222,- € predstavuje zhruba 50 %, teda polovicu. V súčte predstavuje súdom určené výživné o 70,- € viac, než otec tvrdil, že je v jeho schopnostiach a možnostiach. Tu súd však poukazuje aj na jeho vyjadrenia, keď sám tvrdil, že si privyrába aj tzv. fuškami, hoc len príležitostne. Súd je toho názoru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať aj vyšší príjem, a to aj s poukazom na jeho tvrdenie, že je možnosť pracovať aj v zahraničí. Súd apeluje na otca, že je v jeho záujme, aby sa snažil o zvýšenie svojho príjmu, keď nemá ani zdravotné ťažkosti a netvrdil a nepreukazoval zníženie schopnosti zamestnať sa prípadne v inom odbore alebo popri zamestnaní, ktoré v súčasnosti má, si nájsť ďalšiu prácu, resp. brigádu. Súd poukazuje aj na to, že otec deklaroval vyššie výdavky než je jeho príjem, z čoho možno usúdiť, že má aj iné príjmy, resp. iný zdroj príjmov. Nepodarilo sa mu presvedčiť súd o tom, že prácu v zahraničí ukončil dôvodne a že už nemá možnosť vykonávať lepšie platenú prácu, než tú, ktorú v súčasnosti vykonáva. Na strane druhej súd poukazuje na to, že pokiaľ navrhovateľka ako matka nedokáže naďalej splácať mesačne titulom bývania (za účelom úhrady úverov) sumu 780,- € mesačne, ktorá predstavuje jej mzdu, mala by zvážiť prípadnú zmenu bývania, ktoré by bolo nižšie nákladové, a to aj v záujme maloletých detí. Tu snaha zachovania bývania v rodičovskom dome v danom prípade na úkor životnej úrovne a záujmov detí nie je namieste. Súd poukazuje aj na to, že bolo preukázané a nebolo sporné, že účastná kúpnej zmluvy bola aj matka navrhovateľky ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti, ktorá ju predávala ako spoluvlastníčka 1-ice. Rovnako nesporné bolo, že naďalej v súčasnosti v tejto nehnuteľnosti býva, mala by sa teda podieľať na úhrade navrhovateľkou tvrdených nákladov spojených s bývaním. Nezostala bez povšimnutia skutočnosť, ktorú napokon ani sám otec nesporoval, že aj navrhovateľka, aj jej matka konali v záujme zlepšenia finančnej situácie v rodine, ktorá sa zhoršila v dôsledku dlhov súvisiacich s podnikaním manžela navrhovateľky, najmä za účelom pokrytia jeho dlhov. Podľa názoru súdu teda určená výška výživného je vzhľadom na vek maloletých detí a ich odôvodnené nevyhnutné potreby a na pomery otca ako povinného rodiča dôvodná a zároveň primeraná, dokonca nepokrýva ani 2/3-iny, či 3-iny výdavkov na maloletého deti, ako by v zmysle rozhodovacej praxe súdov mala.
20.O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimo sporového poriadku, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Civilný mimosporový poriadok v časti upravujúcej konanie o rozvod manželstva ani v časti upravujúcej starostlivosť o maloleté deti inak neustanovuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.
Právo podať odvolanie nemá ten účastník konania, ktorý sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdá.
Navrhovateľka - matka maloletých detí a kolízny opatrovník nie sú oprávnení podať odvolanie, pretože sa po vyhlásení tohto rozsudku na pojednávaní tohto práva výslovne vzdali.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Čadca dňa 8. novembra 2017 Mgr. Lýdia Stehurová sudkyňa