Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Cb/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu: SPP

- distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: CUKRÁRSKA VÝROBA FILOVÁ s.r.o., so sídlom Horné Saliby 890, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 254 029, zast.: K. O., bytom K., K. XXX/XX, o zaplatenie 35.578,44 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.142,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 6.142,47 Eur od 19.3.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 66% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 11.1.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 35.578,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 35.578,44 Eur od 19.3.2015 do zaplatenia, a k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľ distribučnej sústavy a žalovaný ako odberateľ zemného plynu odoberal zemný plyn na odberných miestach I. na adrese H. I. XXX a I. na adrese H.É. I. XXX. Zamestnanci žalobcu nadobudli 12.1.2015 pri kontrole odberných miest žalovaného podozrenie, že žalovaný odoberá plyn meradlami, na ktorých bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - overovacia/ zabezpečovacie značky (tzv. plomby), umiestnené pri počítadle plynomera. Plynomery boli po dohode s odberateľom 14.1.2015 zdemontované a odoslané na posúdenie znalcovi pre odbor Kriminalistiky a odvetvie Mechanoskopia, ktorý posudkami č. 72/PL-2015 a č. 71/PL-2015 zo 17.2.2015 potvrdil, že na plynomeroch boli porušené plomby pri počítadlách plynomerov. Žalobca si uplatňuje náhradu škody, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným, a to prostredníctvom meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Porušením, resp. poškodením overovacej/zabezpečovacej značky zaniká platnosť úradného overenia meradla a údaje o spotrebe plynu z tohto meradla nemôžu byť použité na určenie množstva spotrebovaného zemného plynu odberateľom. Výška škody spočíva v hodnote žalovaným odobraného množstva zemného plynu (určeného pomocou metodiky stanovenej vo vyhláške MHSR č. 449/2012 Z.z.) a nákladoch, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu u žalovaného vynaložiť. Žalovaný za obdobie od 19.2.2014 do 12.1.2015 zemný plyn odoberal. Pri odpočte 18.2.2014 bolo na 1. odbernom mieste na plynomere výr. č. 39345242 rok výroby 1996 odpočítaný stav 34.433 m3 a v deň jeho demontáže stav 45.311 m3, na 2. odbernom mieste na plynomere výr. č. 3919508 rok výroby 1995 dňa 18.2.2014 odpočítaný stav 12.126 m3 a v deň demontáže 15.674 m3. Počas rozhodného obdobia žalovaný

odoberal z distribučnej siete zemný plyn, ktorý nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu, spoločnosti ZSE Energia, a.s.. Neoprávneným odberom plynu vznikla škody žalobcovi. Výška škody predstavuje súčet hodnoty zemného plynu odobratého za rozhodné obdobie a to pre 1. odberné miesto 21.414,94 Eur a pre 2. odberné miesto 13.607,64 Eur a nákladov, ktoré musel žalobca vynaložiť (náklady na zaistenie neoprávneného odberu vo výške 2x 131,20 Eur, na vypracovanie posudkov pre meradlá 2 x 40,- Eur, na overenie plynomerov 2x 14,40 Eur a opravu plynomerov 2x 92,33 Eur). Množstvo žalovaným odobratého plynu za rozhodné obdobie bolo určené s poukazom na metodiku stanovenú vo vyhláške č. 449/2012 Z.z., nakoľko v prípadoch neoprávnených odberov plynu, ku ktorým dochádza meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je možné zistiť presné množstvo odobraného zemného plynu a teda nie je možné zistiť výšku skutočnej škody. Pri určení množstva žalovaným odobratého plynu sa vychádzalo z príkonu plynových spotrebičov, ktorých existencia bola zdokumentovaná na odberných miestach žalovaného a jednosmennej (8 hodinovej) prevádzky spotrebičov. Žalobca vyúčtovaním č. 9000194094 zo 4.3.2015 vyúčtoval žalovanému škodu na 1. odbernom mieste na sumu 21.692,87 Eur, splatnú 18.3.2015 a vyúčtovaním č. 9000194092 zo 4.3.2015 na 2. odbernom mieste na sumu 13.885,57 Eur, splatnú 18.3.2015. Žalovaný neuhradil ani časť pohľadávky.

2. Súd vo veci vydal dňa 8.2.2017 platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody považuje za nedôvodný. Zo znaleckého posudku č. 72/PL-2015 pre odberné miesto H. I. XXX vyplýva, že na plynomeri, číselníku merača ani jeho skrinke neboli zistené žiadne výrazné poškodenia resp. žiadne poškodenia, ktoré by mali vplyv na správnu funkčnosť merača spotreby plynu. Znalec v posudku konštatoval, že na jednej z troch overovacích plomb nie je zhoda overovacej značky s kliešťami. Na tomto základe uviedol predpoklad, že mohlo dôjsť k výmene pôvodnej plomby a nahradení za túto overovaciu značku, pričom sa jedná iba o domnienku znalca. Plynomer má ďalšiu overovaciu značku, ktorej poškodenie, nezhoda alebo nahradenie nebolo v znaleckom posudku konštatované. Znaleckým posudkom nebolo relevantne zodpovedané na otázku, či nezhoda overovacej plomby bola spôsobilá ovplyvniť nameranú spotrebu plynu alebo nebola. Zo znaleckého posudku č. 71/PL-2015 vyplýva jedine skutočnosť, že plomba na jednej strane číselníka bola poškodená. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že poškodená overovacia plomba na ľavej strane merača bola poškodená mechanickým otieraním - šúchaním sa o vnútornú stranu skrine. K tomuto došlo po výmene meracieho zariadenia za nové. To veľkosťou nesedelo do ochrannej skrine a overovacia plomba sa šúchala o dvierka skrine. Na túto skutočnosť ako aj poškodenie ľavej plomby žalovaný upozorňoval kompetentných pracovníkov Žalobcu, aby vykonali nápravu, avšak sa tak nestalo. Odberateľ je povinný nahradiť distribútorovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu avšak iba v prípade, ak škoda hodnoverne preukázateľným spôsobom vznikla. Vznik škody ako takej žalovaný absolútne popiera. Svoje záväzky voči dodávateľovi plynu si vždy riadne a včas plnil a za účelom zníženia spotreby prijímal racionalizačné opatrenia spočívajúce najmä v modernizácii strojov a zariadení s ohľadom na energetickú efektívnosť. Žalobca nepreukázal vznik škody ako takej, iba ju vypočítal v zmysle metodiky. Žalovaný s poukazom na množstvo totožných prípadov (kedy žalobca vedie spor s odberateľom o zaplatenie titulom náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu) absolútne popiera akúkoľvek zodpovednosť za poškodenie overovacej plomby alebo samotného meracieho zariadenia. Žalobca a jeho zamestnanci pri overovaní meracích zariadení musia postupovať v súlade so všeobecne záväznými predpismi a demontáže/montáže meracích zariadení vykonávať v prítomnosti odberateľa alebo ním poverenej osoby, čo sa nestalo. Žalovaný sa domáha ochrany svojich práv s poukazom na dobré mravy, ktorých sa v podstatnej miere musia pridržiavať obaja účastníci. Vyrúbenie takejto pokuty za „údajný neoprávnený odber plynu“ považuje za hrubý nepomer či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany. Zo zákona o energetike nevyplýva, že pri absolútne každom „neoprávnenom odbere“ vznikne škoda na odobranom zemnom plyne, keď v zákone je uvedené, že odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Uplatňovanie náhrady škody žalovaný považuje za neprimerané a podstatným spôsobom prekračujúce obvyklé podmienky, keďže za posledné zúčtovacie obdobie pred sporným obdobím žalovaný riadne a včas zaplatil za spotrebu zemného plynu. Žalovaný odmieta, žeby s meracím zariadením manipuloval, úmyselne poškodil známku alebo zmenil označovanie bezpečnostných prvkov, nakoľko žalovaný nemal možnosť ani vedomosť o tom aké zabezpečovacie kliešte žalobca používa. V dobrej viere a s predpokladom odbornej starostlivosti žalobcu predpokladá, že Žalobca dbá na správny výkon montáži a demontáži oprávnenými osobami a správnymi zabezpečovacími prvkami (kliešťami).

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného zo 6.9.2017 uviedol, že poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradlách nainštalovaných na odberných miestach žalovaného bolo jednoznačne potvrdené znaleckými posudkami. K poškodeniu plomby konštatovanému v posudku č. 71/ PL-2015 nemohlo dôjsť jej „mechanickým otieraním - šúchaním sa o vnútornú stranu skrine“, tak ako to uvádza žalovaný, keďže podľa zistení uvedených v predmetnom posudku: „označenie nachádzajúce sa na ľavej plombe bolo odstránené niektorým nástrojom zo skupiny nástrojov s veľkým množstvom rezných hrán napr. pilníkom a pod.'' Súlad žalobcom uplatňovaných nárokov na náhradu škody s dobrými mravmi, posudzoval v minulosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu nepovažoval za nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (4Cdo 30/2009 z 28.10.2009).

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: zápisy zo 14.1.2015 o vykonaní kontroly odberného miesta, montážny list meradla č. XXXXXXXXXX O. Č.. XXXXXXXXXX, znalecké posudky č. 72/PL-2015 a č. 71/PL-2015, fotodokumentácia, vyúčtovania škody za odber zemného plynu, cenník externých služieb SPP - distribúcia, a.s., vyúčtovania znalečného, list o cene za zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu v roku 2014, vyjadrenie ZSE Energia, a.s. zo 4.9.2017, stanovisko ÚNMS SR z 20.3.2017, listinnými dôkazmi predloženými žalovaným: vyúčtovacie faktúry, fotodokumentácia, súdom vyžiadaným stanoviskom Slovenského metrologického ústavu z 5.10.2017 a Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR z 2.10.2017, a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalovaný je odberateľom zemného plynu na odbernom mieste I. na adrese H. I. XXX (1. odberné miesto) a I. na adrese H. I. XXX (2. odberné miesto).

6. Na 1. odbernom mieste došlo podľa zápisu zo 14.1.2015 k výmene meradla zamestnancami žalobcu z dôvodu: „Znalecké posúdenie overovacie, zabezpečovacie značky meradla. Meradlo umiestnené na hranici pozemku v uzavretej skrinke. Výmena za prítomnosti majiteľky S. F..“ V čase demontáže bol zistený stav počítadla 45.311 m3.

7. Podľa záverov znaleckého posudku č. 72/PL-2015 vypracovaného znalcom Ing. Petrom Leškom dňa 17.2.2015, vo veci potvrdenia neoprávneného odberu plynu, vyplýva, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťou plombovacích klieští znalec zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporného odtlačku na ľavej plombe krytu číselníka a kontrolného odtlačku. Ďalej zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporného odtlačku čeľuste plombovacích klieští na pravej plombe krytu číselníka a kontrolného číselníka. Na základe optického skúmania znalec potvrdil, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští na ľavej plombe a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. ďalej uviedol, že môže predpokladať, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští na pravej plombe krytu číselníka a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Znalec nezistil výrazné porušenie plomb osadených v kryte číselníka meradla. S veľkou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na ľavej plombe bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Kryt meradla je poškodený, má odlomenú upevňovaciu časť pravej strany krytu.

8. Vyúčtovaním škody za odber zemného plynu a výzvou na úhradu dlžnej čiastky zo 4.3.2015 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie hodnoty zemného plynu vyčíslenej v súlade s vyhláškou za obdobie od 19.2.2014 do 12.1.2015 na 1. odbernom mieste v rozsahu 547.136,905 kWh, pri cene 39,14 Eur/1000 kWh, vo výške 21.414,94 Eur a náhradu nákladov zisťovania vo výške 277,93 Eur, spolu 21.692,87 Eur v lehote splatnosti do 18.3.2015. Pri výpočte škody žalobca vychádzal z celkovej spotreby 7 zistených spotrebičov 19,42 m3/hod pri jednosmennej prevádzke (doba používanie spotrebičov 8 hodín) a počtu dní neoprávneného odberu 328. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu predstavovalo 50.958,08 m3. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu pozostávali zo zaistenia neoprávneného odberu vrátane dopravy vo výške 131,20 Eur (interný list žalobcu z 20.1.2014), posudku za meradlo vo výške 40,- Eur (doložené vyúčtovaním znalečného zo 17.2.2015), overenia plynomeru G4-G6 vo výške 14,40 Eur a opravy plynomeru G1,6-G6 vo výške 92,33 Eur (cenník žalobcu).

9. Na 2. odbernom mieste došlo podľa zápisu zo 14.1.2015 k výmene meradla zamestnancami žalobcu z dôvodu: „Znalecké posúdenie overovacie, zabezpečovacie značky meradla. Meradlo umiestnené na verejne prístupnom mieste, neuzamknutej skrinke. Výmenu sprístupnila majiteľka S. F..“ V čase

demontáže bol zistený stav počítadla 15.674 m3. V časti vyjadrenia odberateľa je uvedené: „K dnešnému dňu tu neprebieha výroba, temperujeme teplotu gamatkami.“

10. Podľa záverov znaleckého posudku č. 71/PL-2015 vypracovaného znalcom Ing. Petrom Leškom dňa 17.2.2015, vo veci potvrdenia neoprávneného odberu plynu, vyplýva, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťou plombovacích klieští znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporného a kontrolného. Na základe optického skúmania znalec predpokladá, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Ďalej uviedol, že na ľavej plombe krytu číselníka sa nenachádza žiadne označenie, na pravej sa nachádza poškodené označenie „07 M43“. Označenie nachádzajúce sa na ľavej plombe bolo odstránené niektorým nástrojom zo skupiny nástrojov s veľkým množstvom rezných hrán napr. pilníkom a pod. Znalec nezistil výrazné poškodenie krytu ako ani meradla. Nezistil ani výrazné poškodenie žiadnej misky určenej pre uloženie plomby.

11. Vyúčtovaním škody za odber zemného plynu a výzvou na úhradu dlžnej čiastky zo 4.3.2015 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie hodnoty zemného plynu vyčíslenej v súlade s vyhláškou za obdobie od 19.2.2014 do 12.1.2015 na 2. odbernom mieste v rozsahu 347.665,778 kWh, pri cene 39,14 Eur/1000 kWh, vo výške 13.607,64 Eur a náhradu nákladov zisťovania vo výške 277,93 Eur, spolu 13.885,57 Eur v lehote splatnosti do 18.3.2015. Pri výpočte škody žalobca vychádzal z celkovej spotreby 5 zistených spotrebičov 12,34 m3/hod pri jednosmennej prevádzke (doba používanie spotrebičov 8 hodín) a počtu dní neoprávneného odberu 328. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu predstavovalo 32.380,16 m3. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu pozostávali zo zaistenia neoprávneného odberu vrátane dopravy vo výške 131,20 Eur (interný list žalobcu z 20.1.2014), posudku za meradlo vo výške 40,- Eur (doložené vyúčtovaním znalečného zo 17.2.2015), overenia plynomeru G4-G6 vo výške 14,40 Eur a opravy plynomeru G1,6-G6 vo výške 92,33 Eur (cenník žalobcu).

12. Z vyjadrenia ZSE Energia, a.s. zo 4.9.2017 súd zistil, že spoločnosť ZSE Energia, a.s. bola v období od 19.2.2014 do 12.1.2015 dodávateľom plynu do oboch odberných miest žalovaného, a to na základe zmlúv o združenej dodávke plynu uzatvorených so žalovaným ako odberateľom. Ku dňu 18.2.2014 bolo zo strany ZSE Energia, a.s. vykonané vyúčtovanie spotreby plynu na 1. odbernom mieste do konečného stavu 34.433 m3 a na 2. odbernom mieste do konečného stavu 12.126 m3. V období nasledujúcom od 19.2.2014 do 13.1.2015 spoločnosť ZSE Energia, a.s. vykonala vyúčtovanie spotreby na 1. odbernom mieste do konečného stavu 45.311 m3 a na 2. odbernom mieste do konečného stavu 15.674 m3. Keďže následne žalobca spoločnosti oznámil opravu skôr oznámených údajov o spotrebe zemného plynu za obdobie od 19.2.2014 do 13.1.2015, ZSE Energia,a.s. vykonala opravnú fakturáciu, ktorá mala za následok, že v sledovanom období od 19.2.2014 do 12.1.2015 odberateľ odobral v odberných miestach z distribučnej siete zemný plyn patriaci spoločnosti ZSE Energia, a.s. v celkovom objeme 0 m3.

13. Zo stanoviska Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR z 20.3.2017 bolo zistené, že Určené meradlo v zmysle zákona o metrológii musí byť zabezpečené buď overovacou značkou alebo zabezpečovacou značkou montážnika. Podľa § 9 ods. 9 vyhlášky overovacie značky, ktoré plnia funkciu zabezpečovacích značiek, sa vyhotovujú ako odtlačky vložiek do plombovacích klieští, odtlačky razidiel alebo ako samolepky. Overovacie značky môžu byť nanesené na meradle, ak sa na meradlo umiestňujú počas výroby. Podľa § 5 ods. 7 písm. d) zákona o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Určené meradlo nemožno používať ak nemá platné metrologické overenie, nakoľko nie je možné zaručiť správnosť nameraných hodnôt, resp. výsledkov a z tohto dôvodu by mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov fyzických alebo právnických osôb.

14. Z vyjadrenia Slovenského metrologického ústavu z 5.10.2017 na žiadosť o poskytnutie informácie, či v prípade poškodenia plomby počítadla je možné akceptovať zaznamenaný stav spotrebovaného plynu na takomto plynomere, ak to nie je možné, z akého dôvodu, a či je možne zasahoval do číselníka merača, ak bola poškodená len jedna plomba, bolo zistené, že v zmysle vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v spojení s ustanovením § 8 Zákona o metrológii sa plynomery považujú za určené meradlá, ktoré musia spĺňať technické a metrologické požiadavky špecifikované v príslušných právnych predpisoch, a možno ich používať na daný účel (vrátane používania pri meraniach súvisiacich s platbami v zmysle § 8 ods. 3 Zákona o metrológii), len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje. V zmysle

ustanovenia § 15 ods. 7 písm. d) Zákona o metrológii: „Platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.“ Zánik platnosti overenia určeného meradla, aj z uvedeného dôvodu, znamená, že určené meradlo nezodpovedá technickým alebo metrologickým požiadavkám kladeným na daný druh určeného meradla, a teda nemožno ho ďalej používať na daný účel - na meranie súvisiace s platbami. Ako základ pre výpočet fakturovanej sumy za spotrebu plynu je potrebné použiť hodnoty indikované plynomerom, ktorý má platné overenie v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o metrológii, za dodržania aj ďalších ustanovení týkajúcich sa používania určeného meradla bližšie špecifikovaných v § 19 Zákona o metrológii. Z ustanovenia § 19 ods. 3 Zákona o metrológii zároveň vyplýva, že „Poškodzovanie, pozmeňovanie alebo odstraňovanie platných overovacích značiek, zabezpečovacích značiek alebo značiek montážnika je zakázané.“. Zákon o energetike zároveň oprávňuje odberateľa plynu alebo dodávateľa, ak má tento pochybnosti o správnosti nameraných údajov o dodávke plynu alebo odbere plynu určeným meradlom alebo zistí na určenom meradle chybu, požiadať prevádzkovateľa prepravnej alebo distribučnej siete alebo prevádzkovateľa prepravnej siete o vykonanie preskúšania určeného meradla podľa § 76 ods. 8 Zákona o energetike.

15. Z vyjadrenia Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR z 2.10.2017 bolo zistené, že v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určené meradlo možno používať na daný účel, len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje. Platnosť overenia určeného meradla podľa § 15 ods. 7 písm. d) zákona o metrológii zaniká ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Ak bola na predmetnom určenom meradle - plynomere poškodená overovacia alebo zabezpečovacia značka, určené meradlo stratilo platnosť overenia a nemožno ho v zmysle zákona o metrológii používať na určovanie výšky platby. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky nie je kompetentný posúdiť, či je možné zasahovať do číselníka merača, ak bola poškodená len jedna plomba.

16. Podľa vyúčtovacej faktúry č. 7412930735 na 1. odbernom mieste bola v období od 19.2.2012 do 31.12.2012 spotreba v rozsahu 5.422 m3.

17. Podľa vyúčtovacej faktúry č. 7010486557 na 1. odbernom mieste bola v období od 1.10.2013 do 18.2.2014 spotreba v rozsahu 6.450 m3.

18. Podľa vyúčtovacej faktúry č. 7412930734 na 2. odbernom mieste bola v období od 19.2.2012 do 31.12.2012 spotreba v rozsahu 1.163 m3.

19. Podľa vyúčtovacej faktúry č. 7170662971 na 2. odbernom mieste bola v období od 1.10.2013 do 18.2.2014 spotreba v rozsahu 2412 m3.

20. Žalobca v písomnom vyjadrení z 27.9.2017 a v záverečnom prednese uviedol, že škoda, ktorá bola spôsobená žalobcovi žalovaným vznikla odobratím zemného plynu patriaceho žalobcovi žalovaným a to spôsobom, ktorý zákon o energetike označuje ako neoprávnený a nezaplatením žalovaného za takto ním odobratý plyn žalobcu. Poukázal na znenie ust. § 15 ods. 6 písm. d) a § 19 ods. 1 zákona o metrológii a uviedol, že nakoľko platnosť overenia meradiel poškodením/pozmenením overovacej značky zanikla, meradlá nemôžu slúžiť danému účelu, teda nemôžu byť použité na určenie množstva spotrebovaného zemného plynu. Pri určení množstva odobratého plynu žalovaným tak v rozhodnom období nebolo a nie je možné prihliadnuť na stav zistený na číselníkoch oboch plynomerov, nakoľko samotný zákon o metrológii túto možnosť vylučuje. V zmysle § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii by použitie takéhoto údaja automaticky znamenalo povinnosť príslušného orgánu štátnej správy uložiť žalobcovi za porušenie predmetných ustanovení zákona o metrológii sankciu. Za objektívny a spoľahlivý údaj o presnom žalovaným odobratom množstve plynu počas rozhodného obdobia by bolo možné považovať len údaje o spotrebe plynu evidované na tzv. podružných (kontrolných) meradlách (v prípade ak by tieto mali platné overenie), ktoré si niektorí odberatelia zemného plynu na vlastné náklady na svojich odberných miestach inštalujú. Žalovaný však takéto podružné meradlá nainštalované nemal. Objektívnym a spoľahlivým údajom, prostredníctvom ktorého by bolo možné zistiť presné, žalovaným odobraté množstvo plynu v rozhodnom období, nie sú ani údaje o predchádzajúcich či následných spotrebách žalovaného či údaj o výške tzv. zálohových platieb, ktoré žalovaný platil či platí svojmu dodávateľovi plynu na budúcu spotrebu a presné množstvo žalovaným odobratého zemného plynu v rozhodnom období nie je možné zistiť ani

znaleckým dokazovaním, keďže znalec nebol počas celého rozhodného obdobia nepretržite prítomný na odberných miestach žalovaného a nemal by tak údaje o presnom používaní jednotlivých plynových spotrebičov. Vzhľadom na to, že a) v zmysle zákona o metrológii platnosť overenia meradla porušením/ pozmenením overovacej značky zanikla, b) údaj o spotrebovanom množstve plynu z meradla, ktoré nemá platné overenie nie je možné použiť, c) iný objektívny a spoľahlivý údaj o žalovaným odobratom množstve plynu v rozhodnom období neexistuje a teda d) nie je možné zistiť skutočnú výšku škody, musel žalobca určiť množstvo odobratého plynu žalovaným v rozhodnom období, a tým aj výšku škody, pomocou metodiky stanovenej vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pri výpočte množstva žalovaným odobratého plynu a teda aj pri určení výšky škody, sa na základe §1 ods. 6 vyhl. č. 449/2012 Z.z. berie do úvahy skutočný počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu. Tieto boli zdokumentované pri kontrole odberného miesta žalovaného. Vyhláška v §1 ods. 5 písm. a) stanovuje pre výrobné prevádzky 8 hodinovú prevádzku spotrebičov zodpovedajúcu jednej pracovnej zmene, počas ktorej musia byť spotrebiče v prevádzke. Žalobca poukázal na skutočnosť, že na jednom odbernom mieste sa zároveň nachádzala obchodná prevádzka, ktorej otváracie hodiny sú dlhšie ako iba 8 hodín, a teda že žalobca mohol v prípade jedného z odberných miest žalovaného použiť aj dlhšiu dobu prevádzky spotrebičov, čím by nárok uplatňovaný žalobcom bol vyšší. V zimnom období sú spotrebiče určené na vykurovanie a ohrev teplej vody, ktoré sa v priestoroch žalovaného nachádzali, v prevádzke aj dlhšiu dobu ako 8 hodín denne. Žalovaný v rozhodnom období preukázateľne odoberal z distribučnej siete žalobcu zemný plyn patriaci žalobcovi, odoberal plyn cez meradlá, na ktorých boli porušené zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a tým odoberal plyn neoprávnene v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a za odobratý plyn žalobcovi, z ktorého siete plyn odobral, nezaplatil, čím došlo k zmenšeniu majetkovej sféry žalobcu a k vzniku škody. Výška škody predstavuje hodnotu žalovaným odobratého plynu určeného pomocou vyhlášky (keďže žalobca nemal k dispozícii údaj o presnom žalovanom spotrebovanom množstve plynu v rozhodnom období, ktorý by bolo možné použiť na určenie výšky skutočne spôsobenej škody) a nákladov, ktoré žalobcovi v súvislosti s neoprávneným odberom vznikli a ktoré by žalobca v prípade, ak by žalovaný neodoberal plyn neoprávnene, nemusel žalobca vynaložiť. Prípadným zamietnutím žaloby by bol navodený stav, pri ktorom žalovaný, ako odberateľ zemného plynu, odoberal zo žalobcom prevádzkovanej siete, spôsobom označeným zákonom o energetike za neoprávnený, zemný plyn žalobcu, no za odobratý zemný plyn by žalobcovi nič nezaplatil.

21. Konateľ žalovaného na záver uviedol, že na jednej strane je plynomer označený ako poškodený, je tam nejaká dizajnová závada a na druhej strane je ten istý plynomer použitý ako dôkaz, že odoberali plyn, že sa otáčal číselník. Žalobca má dominantné postavenie na trhu, žalovaný za odobratý plyn vždy riadne platil. Stalo sa, že večer prišli traja neoznačení ľudia, manipulovali s plynomerom, povedali, že sú plynári a že kontrolujú plynomeri. A pritom nikto nevie, kto to bol. Za tri dni prišli znovu skontrolovať plynomer a bolo zistené, že nie je v poriadku. Nie je v možnostiach žalovaného zabrániť zamestnancom žalobcu alebo osobám, ktoré sa za také vydávajú, aby skontrolovali plynomer. Žalovaný však nemá žiadny dôvod kradnúť plyn, v jeho prevádzke je to veľmi malá položka. Považuje za neprijateľné, že ich nejaká firma obvinila, že sú zlodeji.

22. Zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že meradlo plynu meralo hodnoty odobratého zemného plynu správne a taktiež, že žalobca sa touto skutočnosťou mal zaoberať a preukázateľne dokázať nefunkčnosť tohto meradla a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia - plomby. V opačnom prípade je dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne, a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Nárok na náhradu škody je neoprávnený a nedôvodný, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku škody, resp. nároku na náhradu škody. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že meracie zariadenie nemeria hodnoty správne, z čoho by mohlo byť usudzované, že žalobcovi vznikla škoda. Znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu škody, ale zaoberá sa len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia

- plomby. Preukázanie poškodenia plomby nie je dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu, a teda k vzniku škody. Na výpočet škody žalobca aplikoval vykonávací predpis, ale podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike, mala byť údajná škoda určená pomocou typového diagramu dodávky. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu síce žalobca v rámci vyúčtovania škody vyčíslil, avšak žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Odôvodnenie aktívnej legitimácie žalobcu priamo zo zákona o energetike je vo veci nedostatočné. Ak by sa koncový odberateľ dopustil neoprávneného odberu plynu, škoda by mala vzniknúť dodávateľovi, pretože

prevádzkovateľ distribučnej siete už dostal za ten zaplatené od dodávateľa zemného plynu. Demontáž plomby prebieha takým spôsobom, že znalec do plomby vyvŕta dieru, a následne ju vytrhne. Z takéhoto postupu preto nie je možné určiť, či plomba bola už poškodená, alebo došlo k jej poškodeniu pri činnosti znalca. Neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. automaticky neznamená neoprávnené meranie plynu, ale vznik škody v zmysle množstva spotrebovaného plynu na strane žalobcu. Takýto odber môže znamenať len vznik škody v zmysle poškodenia plynomeru ako takého, napr. jeho obalu. Ak by došlo k neoprávnenému zásahu do meradla a meradlo plynomeru by nezaznamenalo odber plynu alebo by ho zaznamenávalo nesprávne, poškodenie zabezpečenia plynomeru, ale aj samotného meradla v ňom, jednalo by sa neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zák. č. 251/2012 Z.z., to však žalobca netvrdí. Ak skončila platnosť overenia určeného meradla ako to odznelo vo vyjadrení žalobcu, znamená to len, že takéto meradlo nemožno ďalej používať. Neznamená to však, že hodnoty, ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti jeho overenia zaznamenávalo nie sú relevantné a nemožno ich použiť na vyúčtovanie reálnej spotreby plynu. Žiadne z ustanovení zákona o energetike nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať vznik skutočnej škody. Nepostačuje len vykonať fiktívny výpočet škody s odkazom na vyhlášku, ale žalobca musí preukazovať, že neoprávneným odberom došlo k reálnej škode, odvolávajúc sa na §442 ods. 1 OZ, v ktorom je uvedené, že sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému teda žalobcovi ušlo, resp. to čo bolo ukrátené. Znalecký posudok nie je preskúmateľný a nie je možné overiť správnosť postupu znalca. V znaleckom posudku sa nenachádza opis postupu znalca, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené žalobcom - zadávateľom, a preto nie je možné zistiť akým spôsobom prišiel k jednotlivým záverom. Znalec konštatoval, že sporný otlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný otlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Toto tvrdenie znamená, že na plynomery sa nachádza originálna, pôvodná plomba. Okrem poškodenia - odstránenie alebo znehodnotenia jedného zaisťovacieho prvku - plomby, ktorý sa nachádza vo vnútri plynomeru, znalec konštatoval poškodenie povrchu vonkajšej plomby, preto nie je vylúčená možnosť, že plomba bez správnych overovacích prvkov bola osadená v plynomery ešte predtým, než bol namontovaný na odberné miesto, alebo po jeho montáži. Keďže znalecký posudok nepreukazuje možnosť opakovanej manipulácie s plombou, žalovaný má za to, že takéto poškodenie plomby nenapĺňa skutkovú podstatu poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Žalovaný odoberal plyn a za tento plyn, ktorý bol riadne zaznamenaný na meradle plynomera uhrádzal preddavkové platby, prípadne nedoplatky, ak mu tieto vznikli na základe reálneho vyúčtovania. Skutočnosť, že mal mať žalovaný podľa žalobcu vrátené úhrady za odobratý plyn a teda, že za odobratý zemný plyn zaplatil 0,- Eur, nemôže predpokladať a ani znamenať vznik škody. O to viac v prípade, ak mu tieto platby boli vrátené dodávateľom a nie žalobcom. V znaleckom posudku je síce uvedené, že jeden zaisťovací prvok na určených meradlách je poškodený, avšak žalovaný má za to, že takéto poškodenie nenapĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa písm. d), a to z dôvodu, že nie je preukázaná opakovaná možnosť montáže a demontáže plomby na meradle. Z predložených dôkazov zo strany žalobcu nie je preukázaný samotný vznik škody, ktorá by mala vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s poškodením overovacích plomb, resp. zabezpečenia plynu. Z opisu postupu žalobcu to vyzerá tak, že zamestnanci žalobcu prišli na odberné miesto a ich jediná činnosť alebo cieľ bola výmena meradla, to bolo následne zaslané znalcovi a v čase keď žalobca získal znalecký posudok so závermi, ktoré sú uvedené, vypočítali výšku škody podľa vyhlášky. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať ani vznik škody, pričom ani prípad preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii meradla a preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobca je tiež povinný preukázať, že mu skutočne vznikla škoda. Samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky.

23. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

24. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

25. Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,

b) nemeraného plynu,

c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

26. Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

27. Podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

28. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

29. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii, určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

30. Podľa § 365 ods. 1 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

31. Podľa § 369 ods. 1, 2 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

32. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o 9 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

33. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 35.578,44 Eur spolu s úrokom z omeškania, ktorá mu mala vzniknúť neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, t.j. odberom plynu meraným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

34. Žalobca je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť

overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Nakoľko žalobca mal za to, že zanikla platnosť overenia meradla, z tohto dôvodu žalobca predistribuoval (dopravil) jeho odberateľovi 0 m3 zemného plynu a dodávateľ žalobcovi z toho dôvodu zaplatil sumu 0 eur. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období od 19.2.2014 do 12.1.2015 žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, pričom jeho dodávateľ (ZSE Energia, a.s.) súdu potvrdil, že odobratý plyn nepatril dodávateľovi a po vykonaní opravnej fakturácie mu za toto obdobie vyfakturoval 0,- Eur, je treba uzavrieť, že škoda (ak vznikla) vznikla práve žalobcovi. Obrana žalovaného spočívajúca v tom, že svojmu dodávateľovi (ZSE Energia, a.s.) za rozhodné obdobie uhrádzal zálohové platby nie je pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu relevantná, keďže vo vzťahu k dodávateľovi sa žalovaný môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný svoje tvrdenia o vykonaných úhradách (či už zálohových platbách alebo úhrade nedoplatkov) za rozhodné obdobie súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Aktívna legitimácia žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) je daná v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu.

35. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný odoberal plyn na dvoch odberných miestach - 1. H. I. XXX a 2. H. I. XXX, meradlami, na ktorých bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - boli porušené plomby pri počítadlách plynomerov. Znalecký posudok č. 72/PL-2015 konštatoval na meradle na 1. odbernom mieste obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporného odtlačku na ľavej plombe krytu číselníka a kontrolného odtlačku, pričom tieto neboli vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Znalec dospel k záveru, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na ľavej plombe bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Znalecký posudok č. 71/PL-2015 na 2. odbernom mieste konštatoval, že na ľavej plombe bolo odstránené označenie niektorým nástrojom s veľkým množstvom rezných rán napr. pilníkom a pod. V zmysle ust. § 15 ods. 7 písm. d) zákona o metrológii ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka, dochádza k zániku platnosti overenia určeného meradla a takéto meradlo nemožno používať na určovanie výšky platby. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že preukázanie poškodenia plomby nie je dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu, a teda k vzniku škody. Zákon v ust. § 82 ods. 1 písm. d) jednoznačne stanovuje, že neoprávneným odberom je odber plynu meraný meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Týmto zabezpečením sú okrem iných ak overovacie/zabezpečovacie značky (plomby), umiestnené pri počítadle plynomera. Pokiaľ došlo k poškodeniu, resp. odstráneniu tak, ako to vyplýva zo znaleckých posudkov, a zároveň dochádzalo k odberu plynu, čo v konaní nebolo sporné, je naplnená skutková podstata neoprávneného odberu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Zamenená, resp. poškodená plomba sa nachádzali v prevádzkach v užívaní žalovaného, v dôsledku čoho u žalovaného vznikla objektívna zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi pri distribúcii plynu vznikla. Z uvedených dôvodov nie je rozhodujúce či poškodenie zavinil samotný konateľ žalovaného, niektorí z jeho zamestnancov alebo tretia osoba, za vzniknutú škodu na objektívnom princípe zodpovedá žalovaný. Pokiaľ ide o závery znaleckého posudku, tvrdenie žalovaného, že k poškodeniu jednej plomby došlo jej mechanickým šúchaním o vnútornú stranu skrine bolo vyvrátené samotným znaleckým posudkom, podľa ktorého k poškodeniu došlo nástrojom v veľkým množstvom rezných rán. Zástupca žalovaného v záverečnej reči vyslovil pochybnosti o postupe znalca pri vypracovaní posudku, či postupe zamestnancov žalobcu pri demontáži meradiel, avšak na spochybnenie tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov žiadne dôkazy nenavrhol (prípadný výsluch znalca, výsluch svedkov a pod) a preto súd na jeho vyjadrenia neprihliadal.

36. Z výkladu ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike vyplýva, že odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla, teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočnej škody. Za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného v dobe, kedy došlo ku škodovej udalosti. Princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel

od subjektívnej zodpovednosti podmienkou vzniku objektívnej zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom (úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu. Citované ustanovenia zákona nezbavujú žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Samotný vznik škody nemožno zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 § 82 zákona o energetike je možné aplikovať len v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný.

37. Na odberných miestach žalovaného boli zistené poškodenia plynomerov, a to porušenie plomby pri počítadlách plynomerov. Zo strany žalobcu však nebolo preukázané, že porušenie malo vplyv na funkčnosť počítadla a že meracie zariadenia nemerali hodnoty správne. Súd akceptuje argumentáciu žalobcu, že hodnoty namerané meradlom, na ktorom došlo v dôsledku poškodenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii k strate platného overenia v zmysle zákona o metrológii, nemožno používať na určovanie výšky platby v obchodnom styku. Takto nameraného hodnoty nemôže žalobca ako distribútor vyčísliť dodávateľovi a dodávateľ ich nemôže vyfakturovať odberateľovi (žalovanému). Súd však neakceptuje tvrdenie žalobcu, že tieto hodnoty nemožno použiť ani ako podklad pre zistenie odobratého množstva plynu žalovaným v rozhodnom období a teda vyčíslenie skutočnej škody bez toho, aby bolo toto tvrdenie žalobcom preukázané. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu nepreukázal, že hodnoty namerané meradlami v rozhodnom období od 19.2.2014 do 12.1.2015, a to na 1. odbernom mieste Horné Saliby 873 v rozsahu 10.878 m3 a na 2. odbernom mieste 3.548 m3, nezodpovedajú skutočne odobratému množstvu zemného plynu a tým skutočnej škode, ktorá žalobcovi vznikla. Krajský súd Trnava v uznesení sp. zn. 26Co/291/2014 z 25.8.20015 v obdobnej veci poukázal na Nález Ústavního soudu České republiky I. ÚS 668/15 z 11.8.2015 týkajúci sa neoprávneného odberu elektrickej energie a uviedol, že z odôvodnenia nálezu možno analogicky aplikovať na prejednávanú vec závery, že súd prvého stupňa správne neakceptoval paušálny spôsob výpočtu na základe vyhlášky, keď taký postup by bol v rozpore so zákonom a to z dôvodu, že taký výpočet náhrady škody by nezaisťoval len kompenzačný princíp, ale by ním došlo v rozpore so zákonom k akejsi nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcií neoprávneného odberateľa. Krajský súd ďalej konštatuje, že výška fiktívnej škody v ním prejednávanej veci vypočítaná podľa právnych predpisov sa vychyľuje zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobcu ako dodávateľa plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber.

38. S prihliadnutím na uvedené závery súd poukazuje na to, že zatiaľ čo hodnota nameraná meradlom, ktorého nefunkčnosť nebola žalobcom preukázaná, bola v rozhodnom období predstavujúcom 11 mesiacov na 1. odbernom mieste 10.878 m3, uplatnená náhrada škody je za odobraté množstvo 50.958,08 m3, teda predstavuje takmer 5-násobok. Na 2. odbernom mieste bola nameraná hodnota 3.548 m3, uplatnená náhrada je za množstvo 32.380,16 m3, teda viac ako deväťnásobok. Pri porovnaní spotreby žalovaného na odberných miestach za predchádzajúce obdobia na základe vyúčtovacích faktúr predložených žalovaným súd zistil, že na 1. odbernom mieste bol v období od 19.2.2012 do 31.12.2012 vyúčtovaný odber v rozsahu 5.422 m3 a v období od 1.10.2013 do 18.2.2014 odber 6.393 m3. Síce nejde o na seba nadväzujúce časové obdobia, ale na druhej strane možno vychádzať z toho, že v súhrne zohľadňujú spotrebu s prihliadnutím na všetky ročné obdobia, v dôsledku čoho sa predchádzajúca spotreba za 12 mesiacov pohybovala okolo 11815 m3. Na 2. odbernom mieste bol v období od 19.2.2012 do 31.12.2012 vyúčtovaný odber v rozsahu 1.163 m3 a v období od 1.10.2013 do 18.2.2014 odber 2.390 m3. Pri uplatnení rovnakého porovnávacieho hľadiska ako vyššie, spotreba za 12 mesiacov sa pohybovala okolo 3.553 m3. Samozrejme, že výšku škody nie je možné určiť výhradne na základe množstva odoberaného plynu v predchádzajúcich obdobiach, keďže výška spotreby sa môže časom meniť. Napriek tomu má súd za to, že rozsah predchádzajúcej spotreby je relevantnou informáciou a podkladom pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku z hľadiska naplnenia kompenzačného princípu náhrady škody.

39. V konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by poškodením overovacích značiek na meradlách došlo zároveň k zásahu, ktorý by mal vplyv na funkčnosť počítadla a že by v dôsledku toho nebolo možné namerané hodnoty pre určenie vzniku škody použiť. Zároveň bolo preukázané, že v

hodnotách spotreby nameraných za obdobia predchádzajúce neoprávnenému odberu a hodnotách v období neoprávneného odberu nie sú podstatné odchýlky. Vzhľadom k uvedenému bolo podľa názoru súdu pri určovaní výšky škody vychádzať z hodnôt nameraných počítadlami plynomeru pri súčasnom prihliadnutí na množstvá odobratej energie v predchádzajúcich obdobiach.

40. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie škody vo vzťahu k 1. odbernému miestu vo výške 4.571,44 Eur za odobraté množstvo plynu 10.878 m3, čo predstavuje 116.797,086 kWh (10.878 x 10,737) pri sadzbe 0,03914 Eur/kWh a vo vzťahu k 2. odbernému miestu vo výške 1.491,03 Eur za odobraté množstvo 3.548 m3, čo predstavuje 38094,876 kWh (3548 x 10,737) pri sadzbe 0,03914 Eur/ kWh.

41. Pokiaľ ide o uplatnené náklady, ktoré žalobcovi v súvislosti s neoprávneným odberom plynu mali vzniknúť a ktoré vyčíslil na 2 x 277,93 Eur, súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zdokladovaných nákladov na vypracovanie posudkov na meradlá vo výške 2 x 40,- Eur, vynaloženie ktorých žalobca doložil vyúčtovaniami znalečného. Pokiaľ ide o ostatné náklady, a to náklady na zaistenie neoprávneného odberu vo výške 2 x 131,20 Eur, náklady na overenie plynomerov vo výške 2 x 14,40 Eur a opravu plynomerov vo výške 2 x 92,33 Eur, žalobca v súvislosti s ich uplatnením doložil časť Cenníka externých služieb SPP-distribúcia, a.s. a interný list žalobcu, predmetom ktorého bola žiadosť a schválenie ceny za výkon Zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu pre rok 2014. Aj pri posudzovaní týchto nárokov je však nutné vychádzať z ust. § 442 ods. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Nahradiť preukázanie skutočne vynaložených nákladov odkazom na žalobcom formulovaný cenník, v situácii, keď žalovaný tieto náklady spochybňuje, má za následok neunesenie dôkazného bremena a tento nárok nebolo možné žalobcovi priznať.

42. Súd mal za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie vzniknutej škody vyúčtovaniami zo 4.3.2015, v ktorých stanovil lehotu splatnosti na 18.3.2015. Nakoľko žalovaný žalobcovi vzniknutú škodu v lehote splatnosti nezaplatil, súd žalobcovi priznal popri priznanej výške škody 6.062,47 Eur (4.571,44 Eur + 1.491,03 Eur) a nákladoch vo výške 80,- Eur (2 x 40,- Eur) aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 6.142,47 Eur od 19.3.2015 (t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vydanie náhrady škody stanovenej žalobcom) do zaplatenia.

43. Vo zvyšnej časti súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Celková výška uplatneného nároku bola 35.578,44 Eur. Žalobca bol úspešný v časti uplatnenej istiny 6.142,47 Eur (17%) a žalovaný vo zvyšnej časti (83%), na základe čoho žalovanému vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 66%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 ..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.