Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/143/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, p r o t i žalovanému: L. U., D.: XXXXXX/XXXX, Q. U., F. XXXXX/XX, o zaplatenie 132,91 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou zo dňa 19.6.2017 domáhal zaplatenia sumy 132,91 Eur s úrokmi vo výške 28% ročne od 1.6.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril 26.4.2013 zmluvu o bežnom účte, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Podľa bodu 3.8 VOP žalovaný bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, poplatkov a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaný túto svoju povinnosť porušil a dostal sa do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny. Podľa bodu 3.12 VOP v takomto prípade je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Tento podľa vývesky úrokových sadzieb platných od 1.7.2012 činí 28% p.a.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď táto mu bola doručená ešte dňa 30.8.2017.

3. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Súd v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b/ CSP. Podľa citovaného ustanovenia pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

5. Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

6. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 26.4.2013, VOP žalobcu, sadzobníkom poplatkov, výpismi z účtu žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 26.4.2013 strany uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, išlo o formulárovú zmluvu, ktorou bol žalovanému zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX. Dohodnuté bolo aj vydanie a používanie platobnej karty Maestro. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s možnosťou jej výpovede.

8. Podľa posledného výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 29.4.2017 do 31.5.2017 mal žalovaný debetný zostatok na účte 132,91 Eur. Z predchádzajúcich výpisov súd zistil, že posledné čerpanie na účte bolo realizované 31.3.2015 (č.l. 74). Za ďalšie obdobie boli na účet pripisované debetné operácie len vo forme úrokov a mesačných poplatkov za vedenie účtu vo výške 3,90 Eur mesačne.

9. Súd vyzval žalobcu, aby jasne uviedol, či so žalovaným bola dohodnutá služba povoleného prečerpania na jeho účte alebo nie, žalobca mal tiež preukázať dohodu strán o úrokoch a poplatku za vedenie účtu a vyjadriť sa k ukončeniu zmluvy.

10. Žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 19.7.2017, v ktorom tvrdil, že poplatky sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý v zmysle VOP je ich neoddeliteľnou súčasťou. VOP sú zase súčasťou zmluvy. Žalobca pritom neuviedol, či zmluvu ukončil, ale poukázal na to, že účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto pred zatvorením účtu žalobca vykonal dňa 31.5.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet.

11. K žalobe bol pripojený aj sadzobník poplatkov žalobcu ako jej príloha, ktorý je rozsiahly a viazaný je na rôznorodé produkty banky, avšak z neho vôbec nie je zrejmé, na základe čoho žalobca účtoval žalovanému mesačný poplatok za vedenie účtu 3,90 Eur a nevyplýva z neho ani požadovaná úroková sadzba (28% ročne). V samotnej žalobe sa však poukazuje len na vývesku úrokových sadzieb produktov žalobcu, ktorá však pripojená nebola.

12. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

13. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

14. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a násl.).

15. Nepochybne zmluva o bežnom účte uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou ako tzv. typová zmluva upravená v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

16. Súd zastáva názor, že pri spotrebiteľských zmluvách nie je možné výšku úrokovej sadzby a poplatkov upraviť len v sadzobníku, zvlášť ak sadzobník nebol odovzdaný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy. Uvedený záver vyplýva aj z rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.2016 a predovšetkým z jeho odôvodnenia, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená v jednom dokumente, ale musí obsahovať jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.

17. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je prirodzeným dôsledkom nerovnovážneho postavenia účastníkov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku väčšej profesionálnej skúsenosti dodávateľa, lepšej znalosti práva, ľahšej dostupnosti právnych služieb, ale predovšetkým tým, že zmluvné podmienky stanovuje jednostranne dodávateľ. Účelom právnej úpravy týkajúcej sa právneho vzťahu spotrebiteľov je snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy strán. V pozitívnom práve sa ochrana spotrebiteľa premieta do vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, zákazu niektorých dojednaní, možnosti odstúpenia od zmluvy, ale tiež princípe transparentnosti, podľa ktorého úrok a poplatky majú byť uvedené v zmluve.

18. Každá spotrebiteľská zmluva teda musí byť transparentná. Musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-26/13).

19. Žalobca nepreukázal, že by so žalovaným si dohodol poplatok za vedenie účtu 3,90 Eur mesačne, nepreukázal, že by tento poplatok bol uvedený v sadzobníku poplatkov a že by tento sadzobník odovzdal žalovanému ešte pred uzavretím zmluvy.

20. Súčasťou žalovanej sumy bol aj úrok 28% ročne, ktorý bol uplatnený ako zmluvný úrok započítaný k istine, ale aj samostatným výrokom za obdobie od 1.6.2017 do zaplatenia. Súd však zastáva názor, že žalobcovi tento nárok neprislúcha. Úrok totiž predstavuje príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Právny poriadok Slovenskej republiky ho umožňuje priznať len na základe dohody účastníkov či už úverovej zmluvy (§ 497 Obchodného zákonníka) alebo pri zmluve o pôžičke (§ 657 Občianskeho zákonníka) pripadne pri povolenom prečerpaní na bežnom účte podľa § 710 Obchodného zákonníka. Dohoda účastníkov sa pritom vzťahuje nielen na základ tohto nároku, ale aj výšku úrokovej sadzby. V danom prípade nie len že nedošlo k dohode strán o výške úroku ako dvojstranného zmluvného konsenzu, ale absentuje právny základ pre takúto dohodu, keďže nepochybne žiadny úver ani pôžička, ani povolené prečerpanie žalovanému poskytnuté neboli.

21. Žalobca aj na výzvu súdu zdôraznil, že u žalovaného došlo k nepovolenému prečerpaniu peňažných prostriedkov na jeho účte, čo právne súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré môže predstavovať len sumu, ktorú žalovaný reálne prečerpal bez toho, aby mal na účte finančné prostriedky na jej pokrytie.

22. Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť aj v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, keďže nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého aj keď zmluva je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka vzhľadom na to, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa, na daný právny vzťah sa použije Občiansky zákonník.

28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

31. V danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, ktoré predstavuje jeho majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, avšak tento nárok podlieha premlčaniu, ktoré je upravené v § 107 Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

33. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

34. V danom prípade aj keď žalovaný nevzniesol námietku premlčania súd s musel posúdením premlčania zaoberať ex offo ako mu to ukladá § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dospel pritom k záveru, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula 1.4.2017, keďže žalobca mohol prvýkrát tento nárok uplatniť 1.4.2015 (nasledujúci deň po poslednom čerpaní žalovaného) a keďže žaloba bola podaná až 19.6.2017, súd uplatnený nárok vyhodnotil ako premlčaný a žalobu z toho dôvodu zamietol.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore neúspešný a preto nárok na náhradu trov konania mu nevznikol, žalovanému preukázateľne žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.