Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/376/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcov: 1/ K. L., nar. X.X.XXXX, a 2/ A. L., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K. - S., Y. XXXX, obaja zastúpení JUDr. Luciou Anovčinovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Štefánikova 5, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 6. apríla 2016, č.k. 6C/7/2016-53, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná m e n í tak, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8000054035, uzatvorená medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným dňa 1.3.2007 je neplatná.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov prvoinštančného konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 552,10 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia do rúk ich advokátky.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok p o t v r d z u j e.

IV. Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená dňa 1.3.2007 medzi žalobcami a žalovaným je neplatná. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 404,60 eur na účet právneho zástupcu žalobcov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne súd napadnutým rozsudkom žalovanému uložil zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eur na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 2 a § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcami a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere dňa 1.3.2007. Z predmetnej zmluvy plnil žalovaný, ktorý poskytol žalobcom úver vo výške 2.324,24 eur, ktorý sa žalobcovia zaviazali splatiť v 36-tich mesačných splátkach po 64,56 eur. Súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný má a aj mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy bol

dodávateľom a zároveň veriteľom, pretože túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalobcovia v zmluvnom vzťahu vystupovali ako fyzické osoby - občania, teda ide o spotrebiteľov, pretože nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Okolnosť, že by žalobcovia konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalovaný takéto postavenie navrhovateľov netvrdil. Vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy je zrejmé aj s poukazom na ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o žalovaným vopred pripravené tlačivo zmluvy a obchodných podmienok a to pre širší vopred neurčený okruh účastníkov ako dlžníkov, na príprave ktorých sa dlžník nepodieľa (okrem údajov, ktoré sa do zmluvy len dopĺňajú) a nemá ani možnosť zásadným spôsobom meniť jej obsah. Žalovaní tak mali pri uzatváraní zmluvy postavenie slabšej strany, keďže nemohli ovplyvniť jej obsah, ani obsah samotnej dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola formulovaná jednostranným spôsobom bez ohľadu na vôľu žalobcov, ktorí ako spotrebitelia boli nútení dohodu podpísať. Súčasne žalovaný je oprávnený začať vykonávať zrážky zo mzdy bez toho, aby nároky žalovaného podliehali súdnej kontrole. Žalovaný si tak mohol uplatňovať aj nárok, ktorý nie je dôvodný. Obsah dohody umožňuje žalovanému, aby zasahoval do majetkovej sféry žalobcov svojvoľne a neprimerane, bez akejkoľvek intervencie zo strany orgánu verejnej moci. S poukazom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní priznal náhradu trov konania v sume 404,60 eur titulom trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že žalobcovia boli v konaní oslobodení od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 32 písm. u) Zákona o súdnych poplatkoch, preto súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok s použitím ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona a podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadol rozsudok z dôvodu nejednoznačnosti výroku, kedy súd na jednej strane výrokom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, avšak neuvádza, medzi ktorými zo žalobcov mala byť dohoda uzavretá. Napadol tiež rozsudok z dôvodu, že súd svojím postupom a rozhodnutím porušil právo žalovaného na to, aby sa vyporiadal s jeho vyjadrením minimálne v rozsahu, v akom sa týka dôvodov, pre ktoré bol rozsudok vydaný. V písomnom vyjadrení výslovne poukázal na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a spôsob výkonu zrážok zo mzdy sú regulované právnou úpravou, že v zmysle ustanovení Smernice Rady 93/13/EHS nie je možné dohodu o zrážkach zo mzdy vôbec považovať za neprijateľnú podmienku, že slovenský zákonodarca opakovane potvrdil tento spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozsudok žalovaný napádal aj preto, že z neho nie je možné jednoznačne identifikovať závery, podľa ktorých by dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť neplatná na základe skutočnosti, ktorá je v zmysle nejakého zákonného ustanovenia dôvodom tejto neplatnosti. Namietol aj to, že neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy v konaní nebola vôbec dokázaná. Uviedol, že výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy upravuje Občiansky zákonník a dohoda o zrážkach zo mzdy je len predpokladom preto, aby sa dané ustanovenie mohlo uplatniť. Súčasne žalovaný vyslovil zásadnú pochybnosť nad prijateľnosťou záverov súdu ako takých z dôvodu, že súdom formulované výhrady a dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nie sú ani v súčasnej dobe v žiadnom zákone určené. Ďalej v súvislosti so záverom súdu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola predformulovaná a spotrebiteľ nemohol do nej zasiahnuť, že táto skutočnosť nie je protiprávna, či porušením zákona.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je ho potrebné zmeniť len v súvislosti s nie celkom správnou formuláciou výroku, ako aj vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.4.2016, č.k. 25Co/87/2016.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 6C/7/2016 je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. 8000054035 uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným dňa 1.3.2007. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj v závislom výroku o trovách konania.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. Za obchádzanie zákona sa považuje také konanie, resp. použitie takých prostriedkov, ktoré sami o sebe neodporujú výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola predmetom tohto konania, je zrejmé, že ide o zmluvu, ktorá má formulárový charakter, ktorý žalobcovia nemohli podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko jej text bol predtlačený s tým, že zamestnanec žalovaného len vypĺňal príslušné údaje o žalobcoch, ako aj o úvere. Zmluva o úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v jeden deň a žalovaný ich podpisoval ako prvý a následne boli predložené na podpis žalobcom. Ak sa žalovaný bránil tým, že spotrebitelia, teda žalobcovia, nepreukázali, že by dohodu o zrážkach zo mzdy museli uzavrieť, a teda ide o individuálne dojednanú dohodu o zrážkach zo mzdy, jeho argumentácia neobstojí. Z ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že je to práve dodávateľ, ktorý v prípade, ak nepreukáže opak, potom sa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi ním a spotrebiteľom nepovažujú za individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah.

9. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013, sp.zn. 6M Cdo 9/2012, v ktorom bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia juris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa.

10. V danom prípade postavenie žalobcov pri vyslovení (ne)existencie nároku žalovaného na zrážky zo mzdy sa stane istejšie, lebo žalobcovia nebudú vystavení zo strany žalovaného riziku uplatnenia si voči nim zrážok zo mzdy. Tento názor má svoje opodstatnenie, lebo v zmysle ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda o zrážkach zo mzdy predložila. Právne postavenie žalobcu bude v prípade výslovného rozhodnutia o neexistencii práva žalovaného na zrážky zo mzdy podstatne istejšie, keďže zamestnávateľ bude mať napevno ustálený rozsah vzťahov medzi žalobcom (žalobcami) a žalovaným vyplývajúci z dohody o zrážkach zo mzdy.

11. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmnthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS a jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12 P.P.-

POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Pre záver súdu bolo relevantné, že predmetná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné. Práve žalobcovia a ich majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojim jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho Súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.11.2015, sp.zn. 8Cdo 483/2014).

12. Dôvodnou však bola výhrada odvolateľa, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti špecifikovania dohody o zrážkach zo mzdy je nejednoznačný, a preto odvolací súd aj napriek správnosti záverov súdu prvej inštancie, na základe ktorých dospel prvoinštančný súd k záveru o neplatnosti uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy, výrok rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil, pričom uzatvorenú dohodu špecifikoval i jej číslom i uvedením zmluvných strán.

13. Rovnako odvolací súd považoval za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti prvoinštančný súd i riadne odôvodnil, na ktoré odôvodnenie odvolací súd v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 . Vzhľadom na to, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 5C/481/2015 bolo uznesením č.k. 5C/481/2015-23 zo dňa 21.12.2015 na základe návrhu žalobcov nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy a súčasne žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, pričom uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov konania bolo uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 25Co/87/2016-48, zo dňa 12.4.2016 zrušené s tým, že o trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej, teda v predmetnom konaní. S prihliadnutím na to bolo dôvodné žalobcom okrem už priznanej náhrady trov prvoinštančného konania priznať i náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o nariadenie predbežného opatrenia vo výške 147,50 eur s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby - návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 64,53 eur a 1 úkon právnej služby - stanovisko k odvolaniu vo výške 66 eur a 1 x režijný paušál vo výške 8,39 eur a 1 x režijný paušál vo výške 8,58 eur.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania podľa § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. Za vecne správne považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok, ktoré v zmysle § 387 ods. 1 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a vzhľadom na to, že v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia, odvolací súd rozhodol, že títo majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .