Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/88/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou so sídlom Prešov, Hlavná 14, proti žalovanému: Z. A., J.. X.X.XXXX, G. G., P. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom Košice, Mlynská 26, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Námestie SNP 7, o zaplatenie 531,39 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 21.4.2016, pod č. k. 3C/407/2015-33, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výrokoch o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

P r i z n á v a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) vyššie označeným rozsudkom žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 882,72 eur na účet jeho právneho zástupcu, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti. Žalobcu zaviazal nahradiť zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy konania vo výške 354,17 eur na účet jeho právneho zástupcu taktiež v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca dňa 9.11.2007 a dňa 22.10.2007 uzavrel so žalovaným Zmluvu č. M., resp. Zmluvu č. M., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému X H. N. H., ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 9.11.2007 - 15.1.2008, porušil zmluvné povinnosti. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 12.3.2008 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 33,19 eur. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradených služieb a zmluvnej pokuty tak predstavuje celkom sumu 531,39 eur. Prvoinštančný súd po citácii ustanovení § 488, § 489, § 100, § 101 a § 107 ods. 1 Obč. zákonníka uviedol, že vychádzajúc z uvedeného žalobca už ku dňu 26.3.2008 (deň odstúpenia od zmluvy) musel mať vedomosť o tom, že žalovaný si voči nemu nesplnil záväzok, ktorý je predmetom tohto konania. Návrh na začatie konania podal tamojšiemu súdu až dňa 9.4.2010, teda viac ako 2 roky, odkedy sa dozvedel,

že došlo k bezdôvodnému obohateniu (keďže odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a strany sú povinné vrátiť si navzájom svoje plnenia). Z toho dôvodu je nárok žalobcu premlčaný a preto návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

3. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s § 151 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal ich náhradu z dôvodu, že žalobca bol v konaní neúspešný a nemá právo na ich náhradu. Preto je povinný ich nahradiť žalovanému vo výške 882,72 Eur. O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že mu priznal náhradu trov konania vo výške 354,17 eur a žalobcu zaviazal na ich úhradu (žalovaný bol v konaní úspešný).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 199,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 199,45 eur od 27.3.2008 do zaplatenia a prizná mu náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie mu nepriznal uplatnený nárok na zaplatenie faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby, keď uplatnený nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa v konaní nedomáhal nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uzavrel so žalovaným zmluvy, na základe ktorých poskytol žalovanému telekomunikačné služby. Žalovaný faktúry za poskytnuté služby nezaplatil. Ceny za poskytnuté služby vyúčtoval žalobca žalovanému v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď došiel k právnemu záveru, že jeho nárok je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď uzavrel, že na vec sa vzťahuje 2-ročná premlčacia doba. Žalobca sa v konaní domáha voči žalovanému nároku, ktorý vyplýva zo zmlúv uzavretých medzi účastníkmi konania. Na danú vec sa vzťahuje 3-ročná premlčacia doba podľa § 101 OZ. Žalobca podal žalobný návrh v rámci 2-ročnej premlčacej doby, preto jeho nárok premlčaný nie je. Právny názor súdu prvej inštancie o premlčaní nároku považuje za nesprávny.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že dňa 13.07.2016 uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil právny režim, ktorý medzi účastníkmi konania vznikol v dôsledku odstúpenia od zmluvy o pripojení č. M. zo strany žalobcu a keď žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu, nakoľko odstúpením od zmluvy vznikol medzi žalobcom a žalovaným právny režim bezdôvodného obohatenia s nutnosťou aplikácie ustanovenia § 107 ods. 1 o dvojročnej premlčacej lehote. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 9.4.2010, t.j. po uplynutí dvoch rokov odo dňa, kedy si žalobca mohol svoj nárok na súde uplatniť prvý krát, súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu z dôvodu uplatnenia námietky premlčania nielen zo strany žalovaného, ale aj zo strany vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného ako premlčaný zamietol. Na základe uvedeného zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 21.4.2016, žalobca podal odvolanie dňa 10.6.2016, teda obidva úkony boli realizované v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd preskúmaval napadnutý rozsudok v zmysle zákonných ustanovení účinných ku dňu podania odvolania, t.j. 10.6.2016.

7. Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam len dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.):

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou žalobcu, bolo posúdiť, či prvoinštančný súd správne uzavrel, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný, v dôsledku čoho bolo dôvodné žalobu zamietnuť.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobca odstúpil od zmluvy s účinnosťou ku dňu 26.3.2008, a teda najneskôr v uvedený deň mal vedomosť o tom, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna je výška bezdôvodného obohatenia. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota tak začala plynúť nasledujúcim dňom, t.j. 27.3.2008 a uplynula dňa 27.3.2009 (§ 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže žaloba na súd bola podaná až dňa 9.4.2010, teda po uplynutí premlčacej doby, musel prvoinštančný súd v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014), na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi včítane premlčania prihliadnuť aj bez návrhu. Preto nebolo možné uplatnené premlčané právo žalobcovi priznať a návrh ako nedôvodný bolo potrebné preto v celom rozsahu zamietnuť.

11. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ktorým bol návrh zamietnutý, vrátane výroku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného, ako aj vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka, ako vecne správny, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol už podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní žalobca úspech nemal. Preto žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

13. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .