Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/159/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: V. o zaplatenie 9.607,72 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.644,66 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.628,06 eur od 21. 1. 2015 do 23. 1. 2015 a zo sumy 8.270,03 eur od 24. 1. 2015 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 200,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 20. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 38,68 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7. 12. 2016 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 9.607,72 eur, úrok vo výške 2.359,25 eur, úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 8.385,03 eur od 1. 10. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 11.118,91 eur od 1. 10. 2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzavrel dňa 26. 2. 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXR, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky na čerpanie do výšky úverového limitu vo výške 10.000,- eur s tým, že dňa 26. 2. 2014 bol úver v tejto výške žalovaným aj čerpaný. V žalobe tvrdil, že žalovaný sa zaviazal úver splácať v 120 mesačných anuitných splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20. 3. 2014 vo výške splátky 172,68 eur mesačne s tým, že podľa dohody zmluvných strán vyčerpaný a nesplatený úver sa úročil pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,90 % ročne. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa v zmluve zaviazal, preto žalobca v súlade s bodom 9.1 Všeobecných obchodných podmienok určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20. 1. 2015. Žalobca uviedol, že ku dňu 30. 9. 2016 eviduje žalovaného dlh vo výške 11.966,97 eur pozostávajúci z istiny vo výške 8.385,03 eur, úroku vo výške 374,63 eur vyčísleného ku dňu 20. 1. 2015, úroku vo výške 2.359,25 eur vyčísleného za obdobie od 21. 1. 2015 do 30. 9. 2016 a úroku z omeškania vo výške 848,06 eur vyčísleného ku dňu 30. 9. 2016.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a predložil zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXR, obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, výpis z účtu (čerpanie úveru), oznámenie o zosplatnení úveru a prehľad platobnej disciplíny žalovaného.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktorom žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na žalobe a jej dôvodoch v celom rozsahu trval.

6. Stanovisko žalovaného na pojednávaní k žalobe bolo také, že vie, že mu vznikol voči žalobcovi dlh a stalo sa tak preto, lebo začal žiť s družkou ktorá mala 2 deti a potrebovala finančne pomôcť s dlhmi, preto si on zobral pôžičky od Poštovej banky, od Tatrabanky a následne si zobral úver od žalobcu za účelom zaplatenia uvedených pôžičiek, aby hradil už len jednu splátku. Uviedol, že v súčasnosti jeho príjem je vo výške 400,- eur mesačne v čistom, je samoživiteľom rodiny, nakoľko družka s ktorou už majú aj ich spoločné tretie dieťa je na materskej dovolenke, preto nie je schopný splácať viac ako po 50,- eur mesačne, preto by sa chcel dohodnúť so žalobcom na splácaní dlhu v takýchto splátkach. Uviedol, že snažil sa situáciu riešiť teraz iným úverom, ale ako bankovému dlžníkovi mu už úver nikto dať nechce. Žalovaný uviedol, že aj na zaplatenie splátky, ktorú žalobcovi zaplatil ešte dňa 23. 1. 2015 vo výške 1.358,03 eur si zobral úver od nebankovej spoločnosti, ktorý doteraz spláca.

7. Pri svojom výsluchu žalovaný uviedol, že je pravdou, že uzavrel úverovú zmluvu so žalobcom, pravdou je aj to, že boli mu peniaze vo výške 10.000,- eur vyplatené a že posledný krát platil ešte v januári 2015, pričom odvtedy platené nebolo nič, lebo keď dostal poslednú výzvu na úhradu, bol v banke a chcel sa s ňou dohodnúť na iných splátkach, ponúkli mu len také, ktoré nedokázal hradiť. Uviedol, že podmienkam úveru rozumel, dostal všetky doklady v zmluve uvedené. Žalovaný na pojednávaní opísal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, uviedol, že má 3 exekúcie a rieši svoj osobný bankrot, no zatiaľ o tom rozhodnuté nijako nebolo. Uviedol, že pri svojich pomeroch, ak chce uživiť rodinu ani pri maximálnom úsilí nedokáže splácať žalobcovi viac ako 100,- eur mesačne.

8. Žalobca na pojednávaní cestou právneho zástupcu na tvrdenia žalovaného reagoval tak, že samotnému povoleniu splátok sa nebráni, no má za to, že splátky by mali byť také aby istina úveru zaplatená bola do roka, maximálne do dvoch rokov, pričom ak by súd povolil splátku vo výške 50,- eur mesačne, len istina by bola splácaná 14 rokov, preto žalovaný by mal splácať splátky aspoň vo výške 300,- eur mesačne. Žalobca tvrdil, že zo špecifikácie pomerov žalovaným, ktoré ten nijako nepreukázal sa javí, že bolo by reálne v jeho silách splácať aj vyššiu sumu, minimálna akceptovateľná výška splátky pre žalobcu by bola vo výške 250,- eur mesačne. Žalobca navrhol vzhľadom na vyjadrenia žalovaného, ak sú na to splnené procesné podmienky rozhodnúť rozsudkom na základe uznania nároku.

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 Civilného sporového poriadku), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

10. Žalobca uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 26. 2. 2014 zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere, ktorou sa zaviazal poskytnúť mu spotrebiteľský úver vo výške úverového limitu 10.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými anuitnými splátkami vo výške 172,68 eur s tým, že splátok bude 120, prvú žalovaný zaplatí dňa 20. 3. 2014, poslednú dňa 20. 2. 2024 a splácať ich bude vždy k 20. dňu v mesiaci. Ako výška úrokovej sadzby je v zmluve uvedená sadzba 16,90 % ročne, RPMN je tam uvedená vo výške 18,93 % a priemerná hodnota RPMN 13,34 % s tým, že celková suma ktorú dlžník zaplatí je 20.922,02 eur. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo žalobcom predloženého písomného vyhotovenia úverovej zmluvy kde základné úverové podmienky sú podrobne uvedené v článku I zmluvy.

11. Žalobca tvrdí, že žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky, keď úver riadne a včas nesplácal a tak listom zo dňa 12. 12. 2014 (čl. 18 spisu), ktorý podľa doručenky na čl. 47 spisu žalovaný prevzal dňa 17. 12. 2014 vyzval ho na doplatenie omeškaných splátok vo výške 318,82 eur a upozornil ho, že ak omeškané splátky nebudú doplatené, bude úver vyhlásený za splatný. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu v žalobe omeškané splátky neuhradil, preto žalobca dňa 21. 1. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť

zostatku úveru s príslušenstvom, čo žalovanému oznámil v liste - Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 21. 1. 2015 (čl. 19 spisu), ktorý vychádzajúc zo žalobcom predloženej doručenky na čl. 46 spisu žalovaný na pošte v odbernej lehote si nevyzdvihol.

12. Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu (čl. 50 a 51 spisu) žalovanému bola dňa 26. 2. 2014 vyplatená suma 10.000,- eur, čo žalovaný na pojednávaní sám potvrdil, rovnako ako uzavretie úverovej zmluvy so žalobcom tak ako to tvrdil žalobca. Ďalej z tohto výpisu z účtu ako aj z prehľadovej tabuľky predloženej žalobcom (čl. 20 spisu) vyplýva, že žalovaný v deň uzavretia zmluvy uhradil poplatok za poskytnutie úveru vo výške 200,- eur a potom v mesiaci marec a apríl 2014 riadne splátky v plnej výške 172,68 eur. V mesiaci máj 2014 z dohodnutej výšky splátky uhradil len sumu 28,04 eur, splátku doplatil až v mesiaci jún 2014, potom do septembra 2014 hradil riadnu výšku splátok a potom už len nižšie ako dohodnuté splátky, čím mu za mesiace október až december 2014 vznikol na splátkach dlh. Z prehľadovej tabuľky a výpisu z úverového účtu predložených žalobcom vyplýva, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uhradil žalovaný žalobcovi dňa 23. 1. 2015 sumu 1.358,03 eur, potom už neplatil mu nič.

13. Žalobca tvrdil, že zvyšok jeho nárokov z úverovej zmluvy vyčíslených ku dňu 30. 9. 2016 vo výške spolu 11.966,97 eur tak, ako sú špecifikované v žalobe žalovaný mu doposiaľ neuhradil.

14. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že žalobca je bankou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Žalovaný pri uzavretí úverovej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, čo medzi stranami ani nebolo sporné, keďže sám žalobca zmluvu označil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj z všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (26. 2. 2014) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

17. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610#paragraf-15> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610#paragraf-16>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610#paragraf-13.odsek-3>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610#paragraf-23>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610#paragraf-21.odsek-2> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701#paragraf-565>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá žalobcom so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také

ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

30. Súd vzhľadom na žalobcom predložené listinné dôkazy, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má za to, že žaloba žalobcu je v časti dôvodná, v časti nedôvodná.

31. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy preukázal, že uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zákonom predpísanej písomnej forme. Po posúdení obsahu zmluvy súd konštatuje, že tejto čo do dodržania základných náležitostí predpísaných v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ako podmienka vzniku nároku na úroky a poplatky za úver nie je čo vytknúť, preto nejde o bezúročný a bezpoplatkový úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobcovi podľa názoru súdu vznikol nárok na dohodnuté úroky, avšak z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia len za dobu do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

32. Žalobca predloženým výpisom z účtu a prehľadovou tabuľkou preukázal tak poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, ako aj neplnenie jeho povinnosti splácať úver dohodnutým spôsobom, keďže ten sa dostával do omeškania so splácaním, čo ani nerozporoval. Nakoľko strany mali dohodnuté, že v prípade omeškania žalovaného ako dlžníka so splácaním je žalobca ako veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti, žalobca v dôsledku omeškania žalovaného bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zákonné podmienky pre takýto postup v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podľa názoru súdu boli splnené, nakoľko v zmluve, ako už bolo uvedené bolo dohodnuté právo žalobcu žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, žalovaný bol viac ako tri mesiace v omeškaní so zaplatením splátky, resp. časti splátok a bol žalobcom listom zo dňa 12. 12. 2014, ktorý prevzal dňa 17. 12. 2014, teda v lehote podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornený na uplatnenie tohto práva žalobcu. Preto ak žalobca listom zo dňa 21. 1. 2015 žalovanému oznamoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, bolo to po práve a žalovaný v dôsledku straty výhody splátok bol povinný zaplatiť žalobcovi jednorázovo všetky oprávnené nároky z úverovej zmluvy. Koniec koncov, žalovaný podmienky pre zosplatnenie úveru v spore ani nenamietal. Súd sa však nestotožnil s výškou týchto nárokov uplatnených žalobcom a preto jeho žalobe vyhovel len čiastočne.

33. Žalobca v žalobe uplatnené nároky špecifikoval tak, že ku dňu 30. 9. 2016 boli tieto vo výške spolu 11.966,97 eur a pozostávali z istiny 8.385,03 eur, nezaplatených úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 374,63 eur, nezaplatených úrokov za obdobie od 21. 1. 2015 do 30. 9. 2016 vo výške 2.359,25 eur a úroku z omeškania do dňa 30. 9. 2016 vo výške 848,06 eur.

34. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie úverovej istiny vo výške 8.385,03 eur, súd má za to, že žalobcovi ako úverovú istinu možno priznať len sumu 8.270,03 eur a to z týchto dôvodov.

35. Žalobca pri vyčíslení úverovej istiny sumou 8.385,03 eur vychádzal z toho, že vznikol mu nárok na poplatky vo výške spolu 115,- eur, preto časť úhrad žalovaného započítal na tieto poplatky. Súd však má za to, že nárok na tieto poplatky žalobcovi nevznikol a teda o výšku týchto poplatkov mala byť znížená suma úverovej istiny, čo znamená že namiesto úverovej istiny vo výške 8.385,03 eur je oprávnená výška úverovej istiny podľa názoru súdu len vo výške 8.270,03 eur (8.385,03 eur - 115,- eur). Žalobca na pojednávaní uviedol, že čo sa týka poplatkov vo výške 10,- eur, 30,- eur a 75,- eur, ktoré podľa prehľadovej tabuľky boli zaplatené žalovaným v mesiacoch jún 2014, november a december 2014, jednalo sa o poplatok za upomienku zo dňa 23. 5. 2014 vo výške 10,- eur podľa zmluvy a sadzobníka poplatkov a potom išlo o 3 poplatky vo výške po 35,- eur za výzvy žalovanému v zmysle zmluvy a sadzobníka, konkrétne za výzvu zo dňa 21. 10. 2014, opakovanú výzvu zo dňa 13. 11. 2014 a za výzvu zo dňa 12. 12. 2014.

36. Pokiaľ ide o nárok na poplatok za upomienku zo dňa 23. 5. 2014 v sume 10,- eur, tak k tomu súd uvádza, že žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienky žalovanému a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli reálne náklady v uvedenej výške. Čo sa týka zvyšných

poplatkov za výzvy vo výške 35,- eur za každú z nich, je treba uviesť, že ani tu žalobca nepreukázal v súvislosti s výzvami vznik reálnych nákladov v takej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku v danej výške (keď poplatok za každú výzvu bol vo výške 35,- eur) je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

37. Na podporu svojho názoru vo vzťahu k uvedeným poplatkom súd uvádza, že v spore inej banky boli obdobné poplatky za upomienky a výzvy podrobené súdnej kontrole, pričom Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 21Co/88/2016 k takým poplatkom uviedol, cit“ Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky z dôvodu neprijateľnosti, ako aj neunesenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti... odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením predmetných zmluvných podmienok a na doplnenie správnosti uvádza. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňali aj neprimerané poplatky za upomienky, ktoré sú predmetom tohto konania. Poplatky, ktoré umožňujú žalobcovi (poskytovateľovi úveru) získať objektívne vyššiu čiastku, ako sú skutočné náklady za upomienku narušujú rovnováhu zmluvných strán. Objektívne takto účtované poplatky upravené jednostranne len sadzobníkom spracovaným dodávateľom sú spôsobilé získať od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné náklady na takéto výdavky dodávateľa úveru“. 38. Vzhľadom na uvedené súd na rozdiel od žalobcu časť úhrad žalovaného vo výške 115,-eur započítaných na tieto poplatky započítal na úhradu úverovej istiny, čím došlo k zníženiu jej výšky zo žalobcom žiadaných 8.385,03 eur na súdom prisúdených 8.270,03 eur.

39. Čo sa týka žalobcom žiadaných úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 374,63 eur, tento nárok žalobcu súd považoval za preukázaný tak čo do základu ako aj výšky a za plne dôvodný, nakoľko nárok na úroky z úveru v sadzbe 16,9 % ročne má oporu v zmluve. Preto celková suma, ktorú súd považoval za dôvodne uplatnenú predstavuje 8.644,66 eur (8.270,03 eur + 374,63 eur).

40. Čo sa týka žalobcom požadovaného úroku za úver od 21. 1. 2015 do 30. 9. 2016 vo výške 2.359,25 eur a od 1. 10. 2016 do zaplatenia vo výške 16,90 % ročne zo sumy 8.385,03 eur, v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

41. Otázka existencie, či neexistencie nároku veriteľa na riadne (zmluvne dohodnuté) úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru je v súčasnosti mimoriadne aktuálna a diskutovaná (viď napríklad príspevky na internetovom portály www.najpravo.sk týkajúce sa tak pohľadu rozhodovacej praxe súdov ako aj pohľadu z „druhej strany“ - advokátov), pričom aj súdna prax sa k riešeniu uvedenej otázky stavia rôzne. Zástancovia názorovej línie podporujúci platenie zmluvných úrokov popri úrokoch z omeškania prevažne vychádzajú z dispozitívnej normy, ktorá neobmedzuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov a kým úroky z omeškania sú sankciou tak úroky sú odmenou za užívanie peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. rozsudok NS ČR z 27. 6. 2007 sp. zn. 33Odo 657/2005). Z množstva verejne dostupných súdnych rozhodnutí na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že aj žalobca je opakovane konfrontovaný s názormi súdnej praxe o existencii či neexistencii jeho nároku na úroky za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Teda tak ako žalobcovi už musí byť veľmi dobre známa argumentácia tej veľkej časti súdnej praxe, ktorá mu nárok na úroky za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nepriznáva, tak aj súdu z jeho činnosti je známa argumentácia žalobcu, prečo by mu takéto úroky patriť mali. S týmto názorom žalobcu však súd nesúhlasí.

42. Právny názor súdu premietnutý aj do rozhodnutia tu súdenej veci je, že úroky za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobcovi priznať nemožno. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj nižšie uvedená bohatá aktuálna judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny a v prípade existencie zmluvnej klauzuly v štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluve, akou podľa tvrdenia žalobcu v žalobe je bod 4.2 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, v zmysle ktorej v prípade zosplatnenia úveru veriteľ má právo účtovať si popri úroku z omeškania aj zmluvný úrok, je potrebné takúto klauzulu podrobiť súdnej kontrole z hľadiska jej prijateľnosti (viď generálna klauzula o neprijateľných zmluvných podmienkach v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V prípade

záveru o jej neprijateľnosti úrok za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti nemožno priznať. Veľmi podrobnú argumentáciu k vyššie uvedenému právnemu názoru, ktorá zohľadňuje a vyporiadava sa aj s najčastejšími argumentmi veriteľov v prospech opačného názoru, teda názoru o existencii nároku na úroky za dobu po predčasnom zosplatnení úveru obsahuje aktuálne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/42/2016 zo dňa 11. 5. 2017, na ktoré súd v tejto súvislosti plne poukazuje. V uvedenej súvislosti súd poukazuje tiež napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“

43. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami. Právny názor o neexistencii nároku na úroky za dobu po predčasnom zosplatnení úveru vyvodzovaného z neprijateľnej klauzuly v spotrebiteľskej zmluve aký zastáva aj tunajší súd bol podrobený aj testu ústavnosti. Súd v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18. 9. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.

44. Ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti zo strany veriteľa v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka, tak systematické zaradenie § 565 v ôsmej časti (záväzkové právo), šiestom oddiele (Zánik záväzkov) Občianskeho zákonníka svedčí pre záver o zániku úverovej zmluvy v zmysle jej pôvodného znenia a účinkov. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky. V dôsledku postupu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky.

45. Povinnosť spotrebiteľa platiť veriteľovi riadne úroky po tom, čo sa veriteľ vykonaním jednostranného právneho úkonu rozhodol ukončiť zmluvný vzťah so spotrebiteľom, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu. Niet kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné priznať úroky dohodnuté popri úrokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Aj ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka na ktoré veritelia v tejto súvislosti často poukazujú vyslovene ustanovuje splatnosť úrokov k času vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie k ich skutočnému vráteniu. Aj častá argumentácia veriteľov podopretá ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka je nesprávna, nakoľko systematicky toto ustanovenie pojednáva o otázke splatnosti úrokov v prípade predčasného splatenia

úveru zo strany dlžníka. Veritelia pri svojej argumentácii často poukazujú tiež na ustanovenie § 16 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (cit.: „Spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia“), avšak k tomu súd uvádza, že zákon v citovanom ustanovení § 16 ods. 1 upravuje povinnosť platiť úroky pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru spotrebiteľom a nehovorí o úrokoch po splatnosti úveru.

46. Ak napriek vyššie uvedenému povinnosť spotrebiteľa platiť riadne úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti zo strany veriteľa je inkorporovaná priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako tomu podľa tvrdenia žalobcu v žalobe bolo v tomto prípade, nakoľko bod 4.2 Všeobecných obchodných podmienok mu dáva právo splátky istiny úveru po termíne splatnosti úročiť úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve a navyše aj sadzbou úroku z omeškania, tak podľa už opakovane uvedeného názoru súdu dané ustanovenie je neplatné s ohľadom na ust. § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o odklon od práv spotrebiteľa v jeho neprospech, a jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, vzhľadom na značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, kedy by spotrebiteľ bol povinný platiť dohodnutý úrok zo spotrebiteľského úveru, čomu by však už ďalej nekorešpondovalo jeho dohodnuté právo hradiť spotrebiteľský úver v splátkach. Pre prípad výskytu akýchkoľvek pochybností ohľadne výkladu problematiky nároku veriteľa na riadne úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa je tiež potrebné poukázať na povinnosť vykladať právne normy v otázke spotrebiteľských zmlúv v prospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

47. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo z vlastného rozhodnutia a konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom, hoci stále mal pri nesplácaní úveru žalovaným možnosť úver nezosplatniť a žalovať len jednotlivé nezaplatené splatné splátky úveru spolu s úrokmi. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

48. Záverom na podporu svojho názoru súd odkazuje tiež na rozsudky Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/407/2016 - 129 z 22. 2. 2017 alebo sp. zn. 5Co/223/2014, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/432/2015 z 23. 11. 2016, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/52/2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/400/2014 z 29. 7. 2015, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/4/2017-67 z 16. 2. 2017, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/156/2016, 5Co/171/2016, 3Co/85/2013, 3Co/131/2016, 4Co/83/2013 a 21Co/30/2016, či rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/224/2015 - 125 z 9. 6. 2016.

49. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to jednak úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 30. 9. 2016 vo výške 848,06 eur a tiež úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 1. 10. 2016, pričom úroky z omeškania (do zaplatenia) v petite žaloby žiadal zo sumy spolu 11.118,91 eur. Z uvedeného vyplýva, že úroky z omeškania žiadal tak z istiny, ako aj z úrokov za dobu do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 374,63. Preto súd posúdil aj tento jeho nárok, pričom vychádzal pritom z ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré už citoval vyššie.

50. Úrok z omeškania počítaný odo dňa 21. 1. 2015, teda odo dňa po predčasnom zosplatnení úveru bolo dôvodné priznať, pričom žalobca úrok z omeškania žiadal v sadzbe 5,05 % ročne, ktorá nepresahuje sadzbu vyplývajúcu z § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Preto súd úrok z omeškania žalobcovi v tejto sadzbe od 21. 1. 2015 priznal, avšak len zo sumy nevrátenej istiny úveru, ktorá ku dňu 21. 1. 2015 bola vo výške 9.628,06 eur a po uskutočnenej čiastočnej úhrade sumy 1.358,03 eur dňa 23. 1. 2015 zohľadnenej vo výroku rozsudku o úrokoch z omeškania od 24. 1. 2015 je vo výške 8.270,03 eur a nie už zo sumy úrokov do splatnosti úveru vo výške 374,63 eur.

51. Opätovne pre úplnosť treba uviesť, že obdobne ako je to pri otázke úrokov za dobu po mimoriadnom zosplatnení úveru, tak aj v otázke existencie či neexistencie nároku veriteľa na úrok z omeškania z úroku sa aplikačná prax rozchádza. Časť súdov nárok na úrok z omeškania z úrokov považuje za dôvodný, časť nie. Súd však je názoru, že úrok z omeškania z úroku nemožno priznať a preto ho nepriznal, a to z nasledujúcich dôvodov.

52. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V zmysle tejto právnej úpravy je potrebné odlišovať zmluvné úroky od úrokov z omeškania, na ktoré vzniká veriteľovi právo zo zákona. Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru podľa názoru súdu nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 1995 sp. zn. 6 Obdo 4/94 (R 70/1995) úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej príslušenstvom. Oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka).

53. Občiansky zákonník ani neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35 Odo 101/2002, zo dňa 24. 3. 2004 (Rc 5/2006.)

54. Z toho dôvodu potom žalobcovi patria do zosplatnenia úveru úroky z úveru a po zosplatnení už žalobcovi patria iba úroky z omeškania.

55. Vzhľadom na rozchádzanie sa slovenskej aplikačnej praxe v tejto otázke a vyššie uvedený poukaz súdu na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35 Odo 101/2002, zo dňa 24. 3. 2004 (Rc 5/2006) je treba pre úplnosť uviesť, že aj stanovisko Najvyššieho súdu ČR k danej otázke sa postupom času menilo, avšak ustálilo sa na názore, že úroky z omeškania z úrokov veriteľovi nepatria. Najskôr NS ČR v rozsudku z 4. 3. 2002, sp. zn. 33 Odo 47/2002, zaujal názor, že (pre úplnosť citované v pôvodnom, českom znení) „Nesplacení smluvních úroků v dohodnuté lhůtě opravňuje věřitele vymáhat po dlužníkovi úrok z prodlení, neboť nesplacené smluvní úroky se stávají dluhem, a podle § 517 obč. zák. může věřitel po dlužníkovi požadovat vedle plnění i úrok z prodlení. Proto je možno požadovat úrok z prodlení z nezaplacených smluvených úroků...“ Nasledujúcim rozhodnutím veľkého senátu obchodného kolégia NS ČR zo dňa 24. 3. 2004, sp. zn. 35 Odo 101/2002, sa však od vyššie uvedeného ponímania NS ČR odchýlil a právo veriteľa požadovať po dlžníkovi úrok z omeškania z nesplatených zmluvných úrokov bez ďalšieho nepriznáva. Vo svojom rozhodnutí pripomína delenie peňažných záväzkových právnych vzťahov, na ktorom stavia svoju argumentáciu, a to na vzťahy hlavné a vedľajšie, pričom sa k prípustnosti úrokov z omeškania z príslušenstva pohľadávky vyjadril nasledovne (pre úplnosť citované v pôvodnom, českom znení): „…Vedlejším a akcesorickým peněžitým závazkovým právním vztahem je závazkový právní vztah úrokový, který vzniká pouze tehdy, jestliže mezi účastníky existuje peněžitý závazkový právní vztah hlavní.…Občanský zákoník (a v návaznosti na něj i obchodní zákoník) rozeznává úroky a úroky z prodlení. Úroky z prodlení mají povahu sankce (sankční úroky) za prodlení dlužníka se splněním závazku (§ 517 odst. 2 obč. zák.). Platí se vedle vlastního plnění stanoveným procentem z té části dluhu, s níž je dlužník v prodlení…Tím, že včas nesplatí úroky z jistiny, se dlužník dostává do prodlení s plněním příslušenství, nikoli do prodlení s plněním vlastního dluhu (jistiny). Právo požadovat po dlužníku příslušenství z příslušenství (zde úroky z prodlení ze smluvených úroků) pak věřitel nemá proto, že občanský ani obchodní zákoník mu tuto možnost nepřiznávají. Jinak řečeno, ani obchodní, ani občanský zákoník nezakotvují majetkové sankce pro případ prodlení s placením příslušenství pohledávky…Rozumí-li se pohledávkou ve smyslu úpravy obsažené v ustanovení § 121 odst. 3 obč. zák. jistina…, pak ovšem nemůže nárok na příslušenství z příslušenství pohledávky plynout ani z dikce ustanovení § 517 odst. 2 obč. zák.; úsudek, že lze přiznat úrok z prodlení nebo poplatek

z prodlení z příslušenství pohledávky, odůvodněný toliko úpravou obsaženou v posledně označeném ustanovení, by totiž bez vazby na ustanovení § 121 odst. 3 obč. zák. vedl k absurdnímu závěru, že takto přiznané příslušenství z jistiny již není příslušenstvím pohledávky, nýbrž nově vzniklou samostatnou pohledávkou…Tím není dotčeno právo účastníků dohodnout se (typově např. v mezích smlouvy o úvěru - srov. § 497 a násl. obch. zák.), že sjednané úroky se stanou součástí jistiny [že k ní podle dohody účastníků budou přičítány coby civilní plody peněz (fructus civiles)], a následně pak právo věřitele požadovat, aby dlužník pro případ prodlení s placením takto zvýšené jistiny platil sjednanou nebo zákonem stanovenou sazbu úroku z prodlení. Uvedené však nic nemění na skutečnosti, že se takto opět úročí pouze jistina a nikoli příslušenství pohledávky. Braní úroků z úroků (tzv. anatocismus) bylo zapovězeno již podle tradic římského práva, přičemž totéž platilo v českém právu i historicky.“ Aj v svojej neskoršej judikatúre už NS ČR iba rozvádza vyššie uvedenú argumentáciu a od svojho stanoviska sa nijako neodchyľuje. Z obdobných rozhodnutí NS ČR stojí za zmienku napr. rozsudok sp. zn. 32 Odo 21/2002, uznesenie sp. zn. 29 Odo 919/2006, či rozsudok sp. zn. 29 Odo 689/2006, podľa ktorého nie je podstatné, či veriteľ požaduje zaplatenie úrokov z omeškania z dohodnutých úrokov na základe zákona či dohody s dlžníkom, lebo "…ustanovení § 121 odst. 3 občanského zákoníku je ve vymezení příslušenství pohledávky ustanovením kogentním a vytvořit novou kategorii 'příslušenství z příslušenství' dohodou účastníků by tak znamenalo chovat se v rozporu se zákonem (§ 39 obč. zák.)… Smluvní ujednání o placení úroků z prodlení ze smluvených úroků je ve smyslu § 39 obč. zák. neplatné pro rozpor se zákonem.“

56. Vychádzajúc z definície príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Pohľadávkou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku, alebo iným jeho zánikom zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový, pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa dlžník do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dohodnutých úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú, nakoľko nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prípadné zmluvné dojednanie strán o platení úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom neplatné.

57. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy prevyšujúcej úverovú istinu zamietol a priznal iba úroky z omeškania z nevrátenej úverovej istiny, t.j. zo sumy 9.628,06 eur od 21. 1. 2015 do 23. 1. 2015, kedy žalovaný uhradil na istinu sumu 1.358,03 eur a od 24. 1. 2015 do zaplatenia zo sumy 8.270,03 eur predstavujúcej aktuálny dlh na istine úveru. Súd tak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.644,66 eur a vyššie uvedené úroky z omeškania, keďže v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenie žalobcu, že uvedenú sumu žalovaný mu do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil, čo žalovaný aj sám potvrdil. V uvedenom rozsahu preto súd žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti ju zamietol.

58. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach, avšak nie vo výške 50,- - 100,- eur mesačne žiadanej žalovaným, ani vo výške 250,- až 300,- eur navrhovanej žalobcom, ale vo výške 200,- eur mesačne. Súd má za to, že vzhľadom na pomery žalovaného zistené z jeho výsluchu, tvrdenia pri ktorom neboli žalobcom ničím vyvrátené, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške 200,- eur mesačne. Ak

žalovaný žiadal povoliť splácať dlh splátkou najviac 100,- eur mesačne, tak tomu nebolo možné vyhovieť, lebo vzhľadom na výšku dlhu a narastajúceho príslušenstva v podobe úrokov z omeškania taká výška splátky by bola príliš nízka, nezabezpečovala by reálne uspokojenie veriteľa v primeranom čase a nezodpovedala by požiadavke na spravodlivú ochranu práv žalobcu. Uvedená výška splátky by bola omnoho nižšia ako samotná splátka úveru dojednaná pôvodne v úverovej zmluve (172,68 eur), pričom pri takejto splátke by k splácaniu len prisúdenej úverovej istiny bez úrokov z omeškania dochádzala viac ako 7 rokov, na čo správne poukázal aj žalobca, ktorý ale samotnému povoleniu splátok sa nebránil, nesúhlasil len s ich výškou žiadanou žalovaným. Súd nijako nespochybňuje aktuálnu ťaživú situáciu žalovaného tak ako ju tento na pojednávaní veľmi podrobne, súvisle a konzistentne popísal. V tomto prípade ale, najmä vzhľadom na výšku dlžnej sumy a pôvodne dohodnutú výšku úverovej splátky, ako aj skutočnosť, že žalovaný poslednú úhradu žalobcovi realizoval ešte v januári roku 2015 nie je možné úplne nadradiť aktuálne osobné a majetkové pomery žalovaného nad právo žalobcu na uspokojenie jeho oprávneného peňažného nároku v primeranom čase, keďže by to znamenalo neúmerné zvýhodnenie žalovaného ako dlžníka na úkor žalobcu ako veriteľa. Z vyššie uvedených dôvodov súd žiadosti žalovaného o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach po 50,- - 100,- eur mesačne nemohol vyhovieť a povolil splátky vo výške 200,- eur mesačne, keďže práve v tejto výške podľa názoru súdu ide o minimálnu prípustnú výšku splátky primeranú výške dlhu, postaveniu žalobcu, ktorý ako veľká banka nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich pomeroch a právach, a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ako i žalovaného.

59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

60. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit.: “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

61. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods. 1 v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu

žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.

62. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá činí 14.156,95 eur (9.607,72 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 2.359,25 eur ako v petite žaloby žiadaný vyčíslený úrok + 1.568,48 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 16,9 % ročný úrok zo sumy 8.385,03 eur od 1. 10. 2016 + 621,50 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 11.118,91 eur od 1. 10. 2016). 63. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá činí 9.815,74 eur (8.644,66 eur ako prisúdená istina + 3,99 eur ako vypočítaný 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 9.628,06 eur od 21. 1. 2015 do 23. 1. 2015 + 1.167,09 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 8.270,03 eur od 24. 1. 2015).

64. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 69,34 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 30,66 %.

65. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 30,66 % od úspechu žalobcu v rozsahu 69,34 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,68 %.

66. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 38,68 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Záverom súd vo vzťahu k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní vo vzťahu k možnosti rozhodnúť tento spor vzhľadom na vyjadrenia žalovaného rozsudkom pre uznanie nároku uvádza nasledovné. I keby došlo k uznávaciemu prejavu žalovaného, ktorý by bol formálne perfektný, Slovenská republika je v zmysle Ústavy SR právnym štátom materiálnym, nie formálnym, preto aj ochrana práv (nehovoriac už o ochrane spotrebiteľských práv ako práv slabšej zmluvnej strany) aj zo strany súdov musí byť materiálna, nie len formálna. Uznanie nikdy nevzniknutého nároku na úroky za dobu po zosplatnení úveru a na poplatky za spotrebiteľský úver vyvodzovaného zo zmluvy v danej časti odporujúcej zákonu v spotrebiteľskej veci vzhľadom na princípy a príkazy spotrebiteľskej ochrany nemožno akceptovať. Európska legislatíva aj judikatúra súdov ukladá súdu povinnosť urobiť všetko, čo je v jeho právomoci, aby spotrebiteľa nezaviazal neprijateľným plnením (podporne pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/365/2013 zo dňa 8. 10. 2014 alebo rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C/70/2014 zo dňa 5. 6. 2014). Európska únia zo strany všetkých jej orgánov a inštitúcii vrátane Európskeho súdneho dvora kladie dôraz na zvýšenú ochranu spotrebiteľa všetkými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov EÚ. Posolstvo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru je dokonca o zvýšenej ochrane spotrebiteľa aj proti jeho vôli, ak je to na jeho prospech, lebo spotrebiteľ nie vždy všetkým veciam dobre rozumie a aplikácia právnej úpravy preto musí byť taká, aby nebola len formálnym, ale skutočným príspevkom k naplneniu ochrany spotrebiteľa. Aj zákon o ochrane spotrebiteľa v § 5b súdu ukladá povinnosť uskutočniť ex offo súdnu kontrolu a vyvodiť z toho dôsledky vo vzťahu k žalobe bez ohľadu na postoj spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/148/2015, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa pre uznanie okrem iného z dôvodu rozporu s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa. Podľa tohto krajského súdu súd sa pri skúmaní predpokladov pre vydanie rozsudku pre uznanie musí zaoberať i tým, či vydanie rozsudku nie je vylúčené nielen povahou veci, ale i rozporom s kogentnými právnymi predpismi. Prvostupňový súd pochybil, ak pri skúmaní predpokladov pre vydanie rozsudku pre uznanie sa nezaoberal, či nie je v rozpore s predpismi pre ochranu spotrebiteľa a či by mohol schváliť zmier, pričom z okolností prejednávanej veci a doposiaľ zistených skutkových záverov je zrejmé, že by nemohol schváliť zmier vo vzťahu k uplatnenej uznanej pohľadávke žalovaným. Súd vzhľadom na všetko vyššie uvedené preto má za to, že bez ohľadu na to, že sám žalovaný nárok voči nemu uplatnený nijako nerozporoval, bolo povinnosťou súdu vyplývajúcou mu z vyššie uvedených kogentných ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa zaoberať sa tým, či uplatnený nárok z ich pohľadu obstojí a po zistení, že im v časti odporuje žalobu v danom rozsahu zamietnuť. Aj v rozpore s elementárnym princípom spravodlivosti by bolo, ak by súd spotrebiteľovi, ktorý sa k sporu vôbec nevyjadrí, hoci je k tomu vyzvaný poskytol ex offo ochranu (vzhľadom na povinnosť súdu vyplývajúcu z § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) a spotrebiteľovi, ktorý sa k sporu laicky vyjadrí a nárok z neznalosti

uzná by ju neposkytol, hoci sa voči nemu uplatňuje aj plnenie nemajúce oporu v zákone, či plnenie zjavne odporujúce kogentným ustanoveniam verejnoprávneho predpisu na ochranu spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.