Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-39-2015.pdf
PDF · 98.76 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/39/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci žalobkyne : A. O. A., Q. J. I., K., Ľ. Š. XX, X. : XX XXX XXX, zast. JUDr. Petrom Bellásom, advokátom v Košiciach, Štefánika 40 proti žalovanej : K. Z.- D., C. V., R. XXX/XXX, zast. JUDr. Marekom Gibom, advokátom v Trebišove, Hviezdoslavova 1234/4 o zaplatenie sumy 1.873,70 € s prísl. takto
rozhodol:
I./Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 799,33€ s 8,75% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.03.2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 200,-€ od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, vždy do konca mesiaca až do zaplatenia pod stratou výhody splátok-
II./V prevyšujúcej časti do sumy 1.074,37 € s prísl. žalobu z a m i e t a .
III./Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1./Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala na žalovanej zaplatenia sumy 1.873,70 € za nájom nebytových priestorov. Spolu s istinou žiadala priznať aj úrok z omeškania s jej zaplatením od splatnosti každomesačného nájomného. 2./Žalovaná potvrdila, že ostala žalobkyni dlžná na nájomnom. Jej dlh však nie je v žalovanej výške. 3./Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníčok konania, svedkyne Evy Andrejcovej, oboznámením listinných dôkazov - nájomnej zmluvy, účtovných dokladov, predsúdnej korešpondencie medzi účastníčkami a zistil tento skutkový stav veci : 4./Účastníčky konania uzavreli dňa 19.03.2012 Zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. ( v spise na čl. 10-11). Žalobkyňa ako prenajímateľka v zmluve prehlásila, že ona sama je nájomcom nehnuteľnosti súp.č. 121 katastrálne územie : Stredné Mesto, obec Košice- Staré Mesto, ulica Hlavná 5, zapísanej na LV č. 4195 na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 19.3.2012 so spoločnosťou H. I., I.. I..W..V.. Podľa čl. 2, bod 2.3 tejto hlavnej Zmluvy má nájomca udelený súhlas od prenajímateľa H. I., I.. I..W..V.., H. XX, J. predmetnú nehnuteľnosť ďalej prenajímať. Na základe tohto súhlasu žalobkyňa prenajala žalovanej ako nájomníčke vo vyššie uvedenom objekte podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/90 Zb. nebytové priestory na prízemí (1.nadzemné podlažie), ktoré sa skladá z obchodných priestorov a sociálnych zariadení, to za účelom predaja bižutérie. Nájom bol uzavretý na dobu neurčitú. 5./V článku IV bod 1 si účastníčky dojednali nájomné vo výške 304,60 € splatné vždy k 10-tému dňu príslušného kalendárneho mesiaca v hotovosti. Žalobkyňa ozrejmila, že žalovaná nájomné uhrádzala často oneskorene a tiež aj v nižšej sume ako upravovala Zmluva.
6./Žalovaná v liste zo dňa 22.12.2012 ( čl. 6 v spise) adresovanom žalobkyni požiadala o výpoveď podnájomnej zmluvy. Žalobkyňa a žalovaná zhodne uviedli, že na základe tejto výpovede z nájmu zo strany nájomníčky došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi nimi ku dňu 28.02.2013 po uplynutí trojmesačnej výpovednej lehoty. Nájomný vzťah medzi účastníčkami trval od 19.03.2012 do 28.02.2013, čo nie je sporné. 7./Žalobkyňa uviedla, že za dané obdobie jej žalovaná zaplatila na nájomnom spolu sumu 1.679,-€ týmito platbami : dňa 24.04.2012- 300,-€ dňa 24.08.2012- 350,-€ dňa 28.06.2012- 150,-€ dňa 26.09.2012- 220,-€ dňa 26.07.2012- 150,-€ dňa 10.2012- 100,-€ dňa 31.07.2012- 154,-€ dňa 09.11.2012- 255,-€ 8./Žalovaná tvrdila, že okrem daných platieb zaplatila žalobkyni sumu 800,-€, ktorú od nej v hotovosti prijala žalobkyňa dňa 14.3.2012 pred uzavretím zmluvy a vydala jej o tom účtovný doklad ( v spise na čl., 45). sumu 200,-€, ktorú vložila žalobkyni na jej účet dňa 26.09.2013 po skončení nájmu na poboč- ke Slovenskej sporiteľne a.s. vo Veľkých Kapušanoch. Tieto platby žalobkyňa nezohľadnila v podanom návrhu. 9./Žalobkyňa na pojednávaní dňa 04.10.2017 vypovedala, že suma 800,-€ od žalovanej nesúvisí s nájomným. Prevzala ju od nej ešte pred podpísaním nájomnej zmluvy. Táto suma mala slúžiť na úhradu nákladov na spustenie prevádzky. Rovnakou mierou sa na prípravných prácach podieľala aj ona. Účtovníctvo o týchto vstupných nákladoch si neviedla, všetko bolo založené na dôvere a jednania boli len v ústnej forme. Ona a žalovaná už dlhšie spolupracovali a dohodli sa, že budú mať na ulici Hlavnej v Košiciach pri sebe prevádzky a to ona ( žalobkyňa) luxusné krajčírstvo v jednej miestnosti a žalovaná hneď pri nej predajňu šperkov. Priestory bolo potrebné upraviť - vymaľovať, položiť podlahu. S vnútornou úpravou im mala pomôcť dizajnérka a tiež bolo potrebné investovať do reklamy. 10./K druhej sume 200,-€ žalobkyňa vysvetlila, že ju v žalobe neuviedla, lebo ju nevedela identifikovať. Žalovaná jej totiž dlžila aj za swarovského kryštáliky. Tieto jej ( žalobkyni)dodala, aby ich prišila na šaty. Vzala ich však späť, lebo nevyhovovali veľkosťou. Iné jej už nepriniesla, hoci dostala od nej za nich zaplatené 200,-€. Takéto úkony boli medzi nimi viackrát. 11./Svedkyňa E. O. ako účtovníčka žalobkyne potvrdila, že suma 800,-€ bola žalovanou vyplatená ako záloha na rozbehnutie prevádzky a tiež na mzdové náklady predavačky, ktorá bola prijatá do pracovného pomeru k pani O.. Ani jedna z účastníčok ju nežiadala, aby dokladmi podložila, na aké konkrétne účely bola suma 800,-€ použitá, čo sa za ňu kúpilo, kto bol z týchto peňazí vyplatený. Takéto vyúčtovanie sa nedá urobiť, pretože niet účtovných podkladov. Pani O. si účtovala ako živnostníčka svoje náklady na podnikanie paušálnou sumou. Čo sa týka vyplácania mzdy predavačka K. I. pracovala u žalobkyne len v septembri 2012 a v decembri jej bola vyplatená žalobkyňou mzda. Táto predavačka predávala aj pre pani Z.. Aké má záväzky pani Z. C. N. O. na vstupných nákladoch na spustenie prevádzky, tiež na mzde pre K.. I. a na nájomnom svedkyňa uviesť nevedela. Podklady odovzdala právnikovi. 12./Žalovaná K. Z. predložila súdu doklady o tom, že aj ona zaplatila predavačku I., ktorej poslala na účet spolu 150,-€| a tiež sa podieľala aj na vyplatení ďalšieho predavača pána K., ktorému poslala 50,-€. Tiež sa podieľala aj na vstupných výdavkoch. Spolu s rodinou chodili v apríli 2012 čistiť priestory, tiež ich maľovali svojpomocne, ona kúpila farby. Podlahu do dvoch miestnosti zaplatili so žalobkyňou na polovicu, čo sa týka materiálu a položil ju ňou zabezpečený nábytkár, ktorý robil aj nábytok na mieru do oboch miestnosti. Ona tomuto nábytkárovi zaplatila nábytok do jej predajne bižutérie a tiež tretinu ceny nábytku pre žalobkyňu do krajčírstva a aj práce na položení podlahy. O žiadnej dizajnérke, ktorej by bolo potrebné zaplatiť za prácu nevie. Reklamné letáky dala vytlačiť na vlastné náklady ona vo firme N. C. I., kde leták predložila súdu. Žiadne hotovostné peniaze na úpravu priestorov a iné so žalobkyňou neskladali spolu. Každá platila, čo uznala za vhodné. Neviedla sa žiadna evidencia týchto nákladov. Navzájom sa ústne informovali o výdavkoch s tým, že pri otvorení prevádzok nemali voči sebe žiadne dlhy. Ona zaplatila žalobkyni zálohu na nájomnom vo výške 800,-€, ktorú mala žalobkyňa ako kauciu, pre prípad neplatenia nájomného. Čo sa týka sumy 200,-€ túto vložila na účet žalobkyne dňa26.09.2013 na poníženie svojho dlhu na nájomnom. Je pravdou, že ostala žalobkyni dlžná za swarovského kryštáliky, ale dlh na nájomnom bol starší a tento chcela znížiť o sumu 200,-€. 13./Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :
Podľa § 720 Občianskeho zákonníka ( OZ) nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v zmysle neskorších predpisov. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno podporne použiť všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (§ 663 a nasledujúce), ak zákon č. 116/1990 Zb. nemá osobitnú úpravu. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa ust. § 3 ods.1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Podľa ust. § 3 ods.2 citovaného zákona nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Podľa ust. § 3 ods.3 citovaného zákona zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Podľa ust. § 5 ods. 1 až 4 cit. zákona ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla. Podľa ust. § 6 ods. 1,2 cit. zákona nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa. Práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu. Podľa ust.§ 10 zákona ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak. Výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede - ust. §12 zákona. 14./Z výsledkov vykonaného dokazovania ma súd za jednoznačne preukázané, že účastníčky uzavreli dňa 19.03.2012 platnú podnájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechala žalobkyňa žalovanej do užívania priestor na prízemí domu 121/5 na ulici Hlavnej v Košiciach. Súd podnájomnú zmluvu vyhodnotil ako platný právny úkon, čo nenamietali ani účastníčky konania. Zmluva je v písomnej forme a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. 15./Ako vyplýva zo zmluvy a tiež priamo zo zákona žalovaná mala za prenajaté priestory platiť mesačne nájomné v dojednanej výške 304,60 €, čo však žalovaná neplnila a od vzniku nájomného vzťahu každý mesiac vykazovala na nájomnom dlh. 16./Nájomný vzťah skončil výpoveďou zo strany žalovanej z novembra 2012 ( čl.6) v zákonnej trojmesačnej výpovednej lehote ku dňu 28.02.2013, čo uznala aj žalobkyňa v zmysle prednesu jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 12.09.2017 ( čl. 75). 17./Žalovaná mala za dobu trvania nájmu, ktorá doba nie je medzi účastníčkami sporná, a to od 19.03.2012 do 28.02.2013 zaplatiť celkovo sumu 3.478,33 € podľa nasledovného výpočtu : za 13 dní mesiaca marec 2012 alikvotnú časť 127,73 € ( 304,60 € delené 31 dní krát 13 dní) za 11 mesiacov od apríla 2012 do konca februára 2013 sumu 3.350,60 €( 304,60 €/m krát 11 ) 18./Žalobkyňa v konaní zotrvala na svojom stanovisku, že žalovaná jej na nájomnom zaplatila celkovo sumu 1.679,-€ podľa ňou predložených príjmových pokladničných dokladov ( v spise na čl. 7 až 9). 19./Rozdiel medzi účtovnou sumou 3.478,33 € a fyzicky prijatou sumou 1.679 € je vo výške 1.799,33 €. 20./Žalobkyňa však v konaní uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1.873,70 €, čo je o 74,37 € viac, pričom túto naviac sumu žiadnym spôsobom nešpecifikovala a neobjasnila. 21./Žalovaná tvrdila v konaní, že okrem sumy 1.679 € zaplatila žalobkyni na nájomnom ďalšie platby a to dňa 14.03.2012 sumu 800,-€| a dňa 26.09.2013 sumu 200,-€. 22./To žalobkyňa neuznala. Suma 800,-€ podľa jej názoru bola spotrebovaná na rozbehnutie prevádzky ( úpravy interiéru, odmena dizajnérky, náklady na reklamu). Na túto skutočnosť navrhla vypočuť
svedkyňu a to svoju účtovníčku. Svedkyňa O. vypovedala, že naozaj bolo potrebné investovať do prípravy priestorov na ulici Hlavnej v Košiciach. Konkrétne náklady sa však nikde nezapisovali. Tiež bolo potrebné zaplatiť predavačku. 23./Žalovaná vypovedala, že nebola žiadna dohoda o tom, aby so žalobkyňou zložili peniaze na rozbehnutie podnikania. Tvrdila, že na maľovaní sa podieľala tak, že aj ona kúpila za svoje peniaze farby a jej rodinní príslušníci vymaľovali. Tiež zaplatila podlahu do svojej predajne a aj nábytkára, ktorý ju položil a zaplatila si aj nábytok do svojej prevádzky. Listinami preukázala, že dala vyrobiť reklamné letáky a tiež, že zaplatila časť mzdy predavačov. 24./Žalobkyňa nepredložila súdu žiadne vyúčtovanie vstupných nákladov. Na príjmovom pokladničnom doklade, ktorý vydala žalovanej ohľadom sumy 800,-€| je uvedené, že sa jedná o zálohu na prenájom obchodných priestorov. 25./Súd ohľadom sumy 800,-€ dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že túto je potrebné započítať do dlhu žalovanej na nájomnom, pretože tvrdenia žalobkyne o použití tejto sumy na rozbehnutie prevádzky neboli ňou preukázané a výpoveď svedkyne ohľadom použitia tejto sumy nebola presvedčivá. Svedkyňa ako účtovníčka neviedla žiadnu evidenciu vstupných výdavkov, nebola k tomu ani vyzvaná. Oproti žalobkyni naviac uviedla, že táto suma mala čiastočne slúžiť aj na zaplatenie predavačky, pričom žalovaná zaplatenie predavačky z iných peňazí v konaní preukázala výpismi z účtu. 26./Žalobkyňa nepredložila súdu žiadne vyúčtovanie vstupných nákladov, neobjasnila akou sumou sa ona sama podieľala na tejto aktivite. Nie je zrejmé či suma 800,-€ od žalovanej bola dostatočná na rozbehnutie podnikania. Žalobkyňa sa nevyjadrila ani k tvrdeniam žalovanej o tom, že aj ona platila farby na maľovanie, podlahu a to zo svojich peňazí mimo vložených 800,-€. Tiež zabezpečila aj práce na vymaľovaní a položení podlahy vo vlastnej réžii. Žalobkyňa nepreukázala žiadne náklady na dizajnerské práce a na reklamu. Jej verzia o použití sumy 800,-€| tak ostala len v rovine tvrdenia bez náležitého preukázania. 27./Aj platbu žalovanej vo výške 200,- € započítal súd na poníženie jej dlhu na nájomnom. Žalobkyňa potvrdila, že túto platbu prijala. Jej tvrdeniu, že ju použila na vyrovnanie dlhu žalovanej z kauzy swarovského kryštály súd neuveril. Dôvodom je skutočnosť, že žalobkyňa tento dlh z kryštály žalovanej vytkla vo svojej výzve zo dňa 16.05.2014 ( čl. 41), čo by iste neurobila, ak by platbu žalovanej zo dňa 26.09.2013 považovala práve za vyrovnanie tohto záväzku. Naviac žalobkyňa pohľadávku za swarovského kryštály v tomto konaní ani bližšie nešpecifikovala z hľadiska jej obsahu, dátumu vzniku, splatnosti. 28./Súd po vyššie uvedenom vyhodnotení vykonaných dôkazov, ktoré posúdil každý jednotlivo a rovnako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1.873,70 € je dôvodný do výšky 799,33 € týmto matematickým výpočtom : Žalovaná mala na nájomnom zaplatiť 3.478,33 €, zaplatila sumu 1.679,- €, ktorú uznali obe strany a tiež podľa vyhodnotenia súdu aj sumu 1.000,-€ . 29./Na zaplatenie sumy 799,33 € zaviazal súd žalovanú, pričom vyhovel jej žiadosti a umožnil jej využijúc ustanovenie § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( CSP) dlh vyrovnať v splátkach po 200,-€ mesačne. Prihliadol na tvrdenie žalovanej, že nedisponuje finančnou hotovosťou, aby dlh vyrovnala jednorázovo. Žalovaná ozrejmila, že pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, aby zabezpečila potreby rodiny a vyrovnala aj iné svoje záväzky. Výška splátky je primeraná k výške dlhu, aby tento bol vyrovnaný do pol roka od právoplatnosti rozsudku na istine. 30./V prevyšujúcej časti do sumy 1.074,37 € súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Suma 1.000,-€ bola vzhľadom na žalovanou predložené dôkazy započítaná do jej dlhu. Suma 74,37 € nebola žalobkyňou vôbec špecifikovaná. 31./V závere je potrebné uviesť, že žalobkyňa súdu nevysvetlila ani rôzne sumy, na zaplatenie ktorých vyzývala žalovanú v mimosúdnej korešpondencii. V liste zo dňa 16.05.2014 ju žiadala na nájomnom zaplatiť dlh vo výške 1.857,50 €, v liste zo dňa 11.12.2014 vyčíslila dlh žalovanej na sumu 2.535,-€ a žaloba bola podaná na sumu 1.873,70 €. Aj z tohto hľadiska sa tvrdenia žalobkyne ohľadom úhrady vstupných nákladov zo zálohy žalovanej 800,-€ javia ako nehodnoverné. 32./Podľa ust. § 517 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu .
Žalovaná sa so zaplatením dlhu na nájomnom vo výške 799,33 € dostala do omeškania a je preto povinná zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania v zákonnej výške 8,75% platnej od nasledujúceho dňa po skončení nájomného vzťahu. 33./Podľa ust. § 470 os. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) účinného od 01.07.2016 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 34./Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35./Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Obaja účastníci mali v konaní úspech len čiastočný, preto súd rozhodol, že ani jedna zo strán v spore nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov písomne. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( CSP) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku .