Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (187)Rozsudok_5Co-244-2017.pdf
PDF · 109.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/244/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu TELERVIS PLUS, a. s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej Ing. C. A., bytom C. XXXX/XX, Q. M., o zaplatenie 899,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 6Csp/39/2016-30 zo dňa 20. marca 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 696,50 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 06.05.2015 do zaplatenia, v 20 eurových mesačných splátkach splatných vždy do konca mesiaca, až do úplného vyrovnania dlhu, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky sa stáva celý dlh splatným, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,86 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f), k), § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1-4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 15.12.2014 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K320143247, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 700 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 13 mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných splátkach po 3,5 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach po 89,25 eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splátka 3,5 eur predstavuje splátku úroku a zo splátky 89,25 eur predstavuje 78,43 % istinu, 14,51 % úrok a 7,06 % servisný poplatok. Zmluva bola uzavretá pri ročnej úrokovej sadzbe 20 % z istiny a servisnom poplatku 9 % z istiny pri celkovej odplate 203 eur pozostávajúcej z úroku 140 eur a servisného poplatku 63 eur pri ročnej percentuálnej miere nákladov 50,22 %. V zmluve absentujú obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z čl. III., bodu 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej
dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Podľa bodu 2 termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru. Podľa bodu 9 za servisný poplatok sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi/spoludlžníkovi najmä podporu prostredníctvom kontaktných centier na pobočkách v súvislosti s poskytovaním informácii o úvere a právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy, službu vyhotovenia duplikátov dokumentov týkajúcich sa zmluvnej dokumentácie, v prípade straty alebo poškodenia a administratívnu činnosť spojenú s poskytnutím úveru (spracovanie žiadosti, náklady spojené s úverovou dokumentáciou). Z predžalobnej upomienky zo dňa 03.06.2015 a poštového podacieho hárku vyplýva, že žalobca zaslal žalovanej na jej adresu uvedenú v úverovej zmluve výzvu k úhrade dlžnej sumy. Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 08.07.2015, ktoré žalobca zaslal žalovanej na jej adresu uvedenú v úverovej zmluve vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej, že celý záväzok z uzatvorenej zmluvy bol ku dňu 05.05.2015 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovanou a žalobcom vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná obsah zmluvy pred podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca vzorový text zmluvy používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Žalovanej poskytol úver v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Ide teda zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa 15.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a bol jej poskytnutý úver vo výške 700 eur. Keďže táto zmluva je v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, musí obsahovať zákonné obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 tohto zákona, inak sa v zmysle § 11 ods. 1 toho istého zákona považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Taktiež zmluva musí obsahovať písomnú formu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, preto sa v zmysle § 11 ods. 1 totožného zákona považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V úverovej zmluve nie je obsiahnutý povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zák. č. 129/2010 Z. z. a to termín konečnej splatnosti úveru a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Aj keď je v zmluve uvedené, že dlžník spláca úver v 13 mesačných splátkach, v zmluve absentuje konkrétny dátum, teda termín konečnej splatnosti úveru. Zároveň súd uvádza, že táto náležitosť musí byť presne určená v zmluve už v čase jej podpisovania účastníkmi a to konkrétnym dátumom, nie spôsobom oznámenia, že prvá splátka je splatná desiaty deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia tridsiaty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Takéto dojednanie nespĺňa požiadavku určenia konkrétneho termínu splatnosti celého úveru. Taktiež za splnenie tejto podmienky nemožno považovať bod 2 zmluvy, ktorý rovnako neobsahuje konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru. Určenie splatnosti splátky ako desiaty deň po poskytnutí úveru je nejasné, nakoľko spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy nevie, kedy presne mu bude úver poskytnutý. V tomto smere sa súd stotožnil s názorom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/96/2014 zo dňa 22.10.2014, kde Krajský súd uviedol, že na vyjadrenie konečnej splatnosti úveru sa vyžaduje jej presné určenie, z ktorého má jednoznačne vyplývať, ktorým dňom, mesiacom a rokom nastane konečná splatnosť úveru. Uvedené nejasnosti zmluvy sa potom presúvajú aj do ďalšej obligatórnej náležitosti a tou sú termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je pravdou, že zmluva obsahuje rozčlenenie, že splátka je tvorená v určitých percentách istinou, úrokom a poplatkom, avšak neobsahuje termíny splátok istiny, úroku a poplatkov. Pokiaľ žalobca k žalobe pripojil amortizačnú tabuľku, ktorá náležitosť termínov splatnosti spĺňa, táto nie je súčasťou zmluvy, a žalobca to ani netvrdil. Preto nemožno uzavrieť, že by uzatvorená zmluva spĺňala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že keďže úverová zmluva neobsahovala v čase jej podpisu všetky podstatné náležitosti, podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., považuje sa podľa § 11 ods. 1 toho istého zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovanou nebolo spochybnené, čím sa stalo tvrdenie nesporným, žalovaná uhradila celkovo žalobcovi sumu 3,50 eur a preto ju súd zaviazal na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru vo výške 696,50 eur ( 700 eur - 3,50 eur). Súd rozhodol aj o uplatnenom príslušenstve pohľadávky a úrok z omeškania posúdil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Keďže k vzniku záväzkového vzťahu došlo po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba ECB. Za rozhodujúci deň pre určenie výšky úroku z omeškania považuje súd deň nasledujúci po zosplatnení celého úveru, t.j. deň 06.05.2015 kedy bola základná sadzba ECB 0,05 %, ktorá sa zvyšuje o 5 percentuálnych bodov. Preto súd ako dôvodný priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 696,50 od 06.05.2015 do zaplatenia. Vzhľadom na celkové majetkové pomery, sociálnu a finančnú situáciu žalovanej, ktorá zarába len minimálnu mzdu, z ktorej je jej ešte exekučne zrážaná suma 130 eur, a ktorá sa stará o osvojené dieťa, súd jej celý dlh povolil splácať v 20 eurových mesačných splátkach pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na ich náhraud v rozsahu 54,86 %. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 899,5 eur a súd mu vyhovel v časti o zaplatenie 696,5 eur, čo predstavuje jeho úspech v konaní 77,43 %, čo po odpočítaní úspechu žalovanej 22,57 % znamená, že žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 54,86 %, o ktorej výške súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. ktorým prvoinštančný súd vo zvyšku žalobu zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, a to z dôvodu nesprávneho výkladu zákonných ustanovení, ktoré aplikoval na danú vec v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/ES z 23.04.2008. Požiadavka zakotvená zákonným ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., nie je v súlade s Článkom 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/ES z 23.04.2008. Smernica vyžaduje, aby v zmluve o úvere poskytovateľ stručne uviedol výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, pričom vnútroštátna úprava § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Má jednoznačne za to, že vnútroštátna právna úprava prekročila, či neustále porušuje Článok 22 ods. 1 Smernice, ktorý určil povinnosť ako Harmonizovať predmetnú smernicu do vnútroštátneho poriadku. Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vnútroštátny poriadok ukladá poskytovateľom, resp. veriteľom povinnosť do zmlúv o úvere zakotvovať aj rozdelenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky, čo nezodpovedá účelu smernice. Žalobca ďalej poukázal na vyjadrenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit c/ a Klára Bíróová, sp. zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016 v ktorom je okrem iného uvedené, že pokiaľ ide o možnosť členských štátov stanoviť takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, je dôležité zdôrazniť, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 odôvodnenia) a článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave (bod 59 odôvodnenia). Navyše, vnútroštátna úprava sama o sebe taktiež neuvádza, akým spôsobom majú byť jednotlivé zložky splátok vyčíslené. K uvedenému žalobca uvádza, že aj nad požiadavku základných náležitostí definovaných Smernicou č. 2008/48, ktorá je nadradená vnútroštátnej právnej úprave, uviesť len „výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa...“, uvádza v Zmluve o spotrebiteľskom úvere percentuálne rozloženie jednotlivých častí splátok. Termín konečnej splatnosti je jednoznačne uvedený v článku III. bod 2. Podľa nášho názoru, predmetná Zmluva obsahuje danú náležitosť. Vnútroštátna úprava jednoznačne neustanovuje, akým spôsobom má byť termín konečnej splatnosti špecifikovaný, teda neobstojí ani požiadavka špecifikovať termín konečnej splatnosti konkrétnym dátumom. Špecifikácia termínu konečnej splatnosti „380. dňom od po uzatvorení zmluvy“ je presný, dostatočný a nemenný, nakoľko jeho určenie nie je závislé od žiadnych závislostí, či iných náhodilostí, ale len od dňa uzavretia Zmluvy. Nakoľko požiadavka zakotvená v Smernici 2008/48 na náležitosti zmluvy o úvere, nestanovila povinnosť uvádzania údaju „konečnej splatnosti úveru“, má za to, že vnútroštátna právna úprava nemala stanoviť, či vyžadovať údaj o konečnej splatnosti v zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Na druhej strane, však má za to, že aj keď vnútroštátna úprava tejto náležitosti nie je v súlade s komunitárnym právom tak, žalobca tejto požiadavke vyhovel, keďže termín konečnej splatnosti uviedol ako konkrétny deň od uzatvorenia zmluvy, čo je jasne a presne vypočítateľné, čo sa dá považovať za splnenie podmienky, nakoľko aj Súdny dvor Európskej únie uviedol, že stačí uviesť
podmienky, ktoré umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy. K povinnosti aplikácie komunitárneho práva dal žalobca do pozornosti Rozhodnutie súdneho dvora z 09.03.1978, sp. zn. 106/77 (Simmenthal) v súvislosti s ktorým poukázal na to, že súd prvej inštancie mal uplatniť normu komunitárneho práva a nie vnútroštátnu právnu úpravu a poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 3/09-378 zo dňa 26.01.2011. Žalobca rovnako vznáša námietku k postupu súdu prvej inštancie, a to z dôvodu, že žalovaný v súlade s požiadavkou § 282 uznal svoj dlh v celom rozsahu, čo mal za preukázané aj sám súd prvej inštancie, keď uvedenú skutočnosť uviedol v bode 5. odôvodnenia napadnutého Rozsudku. V tejto časti je nutné uviesť, že súd sa v žiadnej časti odôvodnenia rozhodnutia nevysporiadal s vyjadrením žalovaného, ktorým výslovne uznal svoj záväzok. Žalobca v závere navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že vyhovie žalobe aj v zmietnutej časti, pričom uloží súdu prvej inštancie povinnosť, aby rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. a v závislom výroku III. podľa § 387 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol a preto v tomto výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté. Rovnako rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. odvolaním napadnutý nebol, avšak od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku však závisí aj odvolaním nedotknutý výrok o trovách konania, preto bol predmetom preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
6. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
7. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálne banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
11. V prejednávanej veci mal zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd za preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa 15.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 700 eur. Súd prvej inštancie zmluvu o spotrebiteľskom úvere posúdil vecne správne ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom, pričom konečným dôsledkom je aplikácia noriem spotrebiteľského práva na predmetný právny vzťah.
12. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s výkladom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, teda že neuvedenie čo i len jednej z tam uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za následok bezúročnosť a bez poplatkovosť spotrebiteľského úveru. Takýto výklad vychádza z úmyslu zákonodarcu podľa dôvodovej správy k zákonu a zodpovedá účelu ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorým je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Bezúročnosťou a bez poplatkovosťou je tak sankcionované neuvedenie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) uvedeného zákona a to bez toho, aby tieto podmienky boli kumulatívne splnené.
13. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2014 (v čase uzavretia zmluvy) obsahovať náležitosť v podobe doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a podľa § 9 ods. 2 písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahuje povinné údaje, správne potom posudzoval súd prvej inštancie tento úver ako bezúročný a bez poplatkov a preto žalobca od žalovanej nemôže vymáhať úrok a poplatky a je povinná vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami a sumou peňažných prostriedkov, ktoré uhradila žalovaná. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s absenciou jednotlivých požadovaných náležitostí v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a správne vyhodnotil danú úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkovú a rovnako sa aj odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a vo vzťahu k týmto konštatovaniam v plnom rozsahu odkazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, voči ktorému nemá námietky a dodáva nasledovné.
15. Odvolací súd súhlasí s argumentom žalobcu, kedy Súdny dvor Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej sp. zn. C-42/2015 k prejudiciálnej otázke vnútroštátneho súdu Slovenskej republiky k výkladu čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
16. Odvolací súd je však toho názoru, že vymedzenie počtu a termínov splátok nezodpovedá výkladu čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 Súdnym dvorom Európskej únie. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom, že uvedenie termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov tak, že „prvá splátka je splatná10. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky“ je neurčité. Identifikácia dátumov splatnosti splátok vyžaduje od priemerného spotrebiteľa nielen matematické určenie 10-teho dňa po poskytnutí úveru pre ustálenie splatnosti prvej splátky, ale komplikované sledovanie splatnosti ďalšej splátky závislé od splatnosti predchádzajúcej splátky, sťažené rozdielnym počtom dní v jednotlivých mesiacoch.
17. Ku konečnej splatnosti úveru odvolací súd dodáva, že splatnosť musí byť určená spôsobom umožňujúcim spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum, dokedy zmluva trvá. Zákonodarca tým kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia v zmluve zrejmé, kedy presne nastane posledný deň splatnosti úveru. Vyplýva to aj z jazykového výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k uzavretiu zmluvy. Predmetné ustanovenie jednoznačne pojednáva o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda o jednom konkrétnom termíne. Takýto údaj má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Nie je postačujúce, že si dlžník-spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených údajov /napríklad počet splátok, termín ich splatnosti a podobne/. Odvolací súd konštatuje, že je výslovne v nesúlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predložil žalovanému ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ nemal v zmluve presne určený termín konečnej splatnosti úveru a namiesto toho bol ešte zaťažený jeho výpočtom vychádzajúc od zmluvného dojednania.
18. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bez poplatkovosti obsahovať isté náležitosti je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov.
19. Pokiaľ v prejednávanej veci žalobca uvádza, že žalovaný jeho nárok uznal, v tomto kontexte odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci neboli naplnené predpoklady ustanovené v § 282CSP, z ktorého vyplýva, že pokiaľ žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. Žalobca sa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie nezúčastnil, návrh na vydanie rozsudku pre uznanie nepodal, a preto neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie tak, ako to predpokladá ust. § 282 CSP. Okrem toho odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prejednávanej veci sa jedná o spor spotrebiteľský, kedy spotrebiteľ požíva zvýšenú ochranu tak, ako to predpokladá ust. § 290 až 306 CSP a s prihliadnutím na túto zvýšenú ochranu zo strany súdu vo vzťahu k žalovanej, t.z. vo vzťahu k spotrebiteľke z čoho vyplýva s prihliadnutím na ust. § 295 CSP, súd môže výnimočne vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, preto sa vo vzťahu k spotrebiteľovi prikláňa k tzv. vyšetrovaciemu princípu, pokiaľ je to potrebné pre rozhodnutie vo veci. Preto súdu prvej inštancie nič nebránilo v tom, aby daný právny vzťah posudzoval tak ako bolo vyššie uvedené, pričom odvolací súd nemá žiadne výhrady voči skutkovému a právnemu zisteniu na strane súdu prvej inštancie a preto bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku ako vecne správne potvrdené.
20. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania a preto v konečnom dôsledku aj výrok III. napadnutého rozsudku bol ako vecne správny v náväznosti na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdený, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznaný nebol z dôvodu, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).