Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_43C-22-2017.pdf
PDF · 80.33 KB
No categories available
43C/22/2017
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu: Q. L., C. X.XX.XXXX, S. I. XX, B., zastúpená advokátom JUDr. Jarmila Milátová so sídlom Metodova 7, Bratislava a žalovaného: U. L., C. X.X.XXXX, S. I. XX, B., v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou vo veci samej zo dňa 9.10.2017 doručenej súdu dňa 11.10.2017 sa žalobca domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) so žalovaným, pričom do masy BSM sú podľa ostatného obsahu spisu zahrnuté aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Modra zapísané na LV č. 3535 a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Budmerice zapísané na LV č. 1697.
2. Žalobca návrhom zo dňa 9.10.2017 doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.10.2017 žiadal vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanému zakázal nakladať so všetkým hnuteľným aj nehnuteľným majetkom patriacim do BSM, a to predovšetkým tento majetok predať, darovať, prenajať, zapožičať, zaťažiť záložným právom, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení BSM. Svoj návrh odôvodnil tým, že na tunajší súd podal návrh na rozvod manželstva so žalovaným, konanie je vedené pod sp. zn. 12P/428/2016 s tým, že žalobca spoločnú domácnosť opustil a žalovaný sám využíva vyššie uvedené nehnuteľnosti, nehnuteľnosti v k.ú. Modre na bývanie a nehnuteľnosti v k.ú. Budmerice na podnikanie. Žalobca sa mal dozvedieť, že počas jeho neprítomnosti žalovaný ich spoločný rodinný dom poškodzuje a odstraňuje z neho aj hnuteľné veci, ktoré sú súčasťou BSM. Taktiež údajne predal motorového vozidlo patriace do BSM s úmyslom zbaviť sa všetkého majetku, ktorý by prináležal po zrušení BSM na rozdelenie majetku, čo údajne potvrdil aj pred tretími osobami. Pretože žalobca nemá žiaden dosah na majetok patriaci do BSM (žalovaný mu bráni užívať hnuteľné aj nehnuteľné veci) a rozvodové konanie bude trvať minimálne rok, je podaním svojho návrhu nútený zabrániť ďalšiemu ničeniu a miznutiu majetku patriaceho do BSM. Žalobca sa zároveň obáva, že žalovaný sa bude úmyselne snažiť, pokiaľ to už nevykonal, zaťažiť i majetok patriaci do BSM rôznymi pasívami, ktoré budú ukracovať jeho podiel pri vyporiadaní BSM, a tým budú ohrozené i jeho vlastnícke práva chránené Ústavou Slovenskej republiky. Tiež žalobca zdôraznil, že žalovaný je podnikateľom a reálna hrozba vyplývajúca z jeho podnikania, ktorá môže zaťažiť aj majetok v BSM, či už úmyselne alebo neúmyselne, existuje. Žalobca uviedol, že žalovaný mu viackrát prostredníctvom tretích osôb odkázal, že bude všetky konania (týkajúce sa rozvodu a zrušenia BSM) naťahovať, len aby neprišlo k ich skorému ukončeniu, a on nedostane z majetku patriaceho do BSM nič, pretože dovtedy už predmetný majetok nebude existovať. Žalobca na záver svojho návrhu zhrnul, že tento odôvodňuje obavou o svoj život a majetok nadobudnutý počas manželstva, že tento bude akokoľvek zaťažený, zničený, znehodnotený či speňažený.
3. Súd vec rozhodol podľa nasledovných právnych predpisov:
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 4. Ako je zrejmé z citovaných právnych predpisov, inštitút neodkladného opatrenia je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba naliehavej dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.
5. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, s obsahom súdneho spisu vo veci samej ako aj s LV č. 3535 (k.ú. Modra) a s LV č. 1697 (k.ú. Budmerice) a má za osvedčené, že nehnuteľnosti, na ktoré sa odvoláva žalobca a ktoré má podľa jeho vyjadrenia v súčasnosti využívať len žalovaný, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Takisto súd nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. 12P/428/2016 zistil, že v súčasnosti na tunajšom súde prebieha rozvodové konanie medzi stranami, ktoré ešte dosiaľ nebolo (právoplatne) skončené.
6. Súd dospel k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu, nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom.
7. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je z procesného hľadiska zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca však žiadnym spôsobom neosvedčil tvrdenia obsiahnuté v návrhu, súd ich nemal možnosť vyhodnotiť inak než len ničím nepodložené domnienky a obavy.
8. Ako súd zistil, na Okresnom súde Pezinok sa v súčasnosti vedie rozvodové konanie strán pod sp. zn. 12P/428/2016, BSM manželov teda ešte nezaniklo a z tohto dôvodu podal žalobca i návrh vo veci samej. Za súčasného stavu medzi žalobcom a žalovaným ako manželmi pre právny režim spoločného majetku platia ustanovenia zákona o bezpodielovom spoluvlastníctve, t.j. § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k podanému návrhu súd zdôrazňuje, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Žalobca žiada, aby bolo nariadením neodkladného opatrenia znemožnené žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať so spoločným majetkom (v petite žalobca použil všeobecný výraz „nakladať“, i keď následne špecifikoval, čo má „najmä“ na mysli), a teda aby mu bolo upreté právo disponovania s jeho vlastným majetkom priznané mu ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
9. Z justičnej praxe a teoretických poznatkov opierajúcich sa o hmotné právo sa vyvodzuje, že nakladaním rozumieme disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva podobne), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov, ako je zničenie veci. Predbežná ochrana spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami, ale v takom rozsahu, aby súd mohol poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu faktickými úkonmi. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva ako aj do iných ústavne zaručených práv.
10. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, súd je preto povinný pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv povinnej osoby (v tomto prípade žalovaného) nad nevyhnutnú mieru. Nevyhnutná miera znamená, že žalovaný sa obmedzí v nakladaní s vecami alebo právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku na vydanie veci, určenie vlastníckeho práv a podobne. Všeobecná formulácia, ktorú použil žalobca v návrhu (všeobecne výraz „nakladanie“), by však mohla vyústiť do zablokovania všetkých jeho práv spojených s vlastníctvom k veciam patriacich do BSM. Neodkladné opatrenie nesmie mať takýto obsah, pretože by mohlo porušiť a zasahovať do súkromia žalovaného, ktoré je taktiež ako právo žalobcu ústavne chránené. K takémuto zásahu by došlo, ak by žalovaný v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nesmel nakladať s vecami alebo právami, ktoré vytvárajú jeho súkromie. Nenakladanie s vecami alebo právami sa musí v návrhu na vydanie súdneho rozhodnutia konkretizovať aj na účely núteného vymáhania povinnosti vyplývajúcej zo súdneho rozhodnutia.
11. Z obsahu návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia totiž nie sú žiadnym spôsobom osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ujmy žalobcu, t.j. žalobca nepreukázal dôvodnú obavu, že by bol výkon rozhodnutia pri prípadnom vyporiadaním BSM ohrozený v jeho neprospech. Taktiež, ako už bolo uvedené vyššie, BSM strán stále nezaniklo a ani nebolo zrušené, a teda na právny režim nakladania s týmito vecami platia ustanovenia zákona o bezpodielovom spoluvlastníctve.
12. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia vo veci nenakladania s vecami patriacich do BSM zamietol, pretože v prvom rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dostatočne konkretizovaný, následkom čoho by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaného a taktiež do jeho súkromia a najmä, pretože hlavným determinantom na nariadenie neodkladného opatrenia je samotný návrh pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že žalovaný nakladá s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán takým spôsobom, ktorý by zásadným spôsobom ohrozoval vlastnícke právo žalobcu (ktoré je rovnocenné s vlastníckym právom žalovaného) a ani neosvedčil žiadne také skutočnosti, ktoré by ohrozovali jeho majetkové a materiálne záujmy po vyporiadaní BSM (existencia scudzovacích zmlúv, plomby na LV, čestné vyhlásenia osôb ktoré môžu dosvedčiť zámery žalovaného atď.). Súd podotýka, že nariadenie neodkladného opatrenia má byť v prípade nakladania s majetkom manželmi hraničným prostriedkom na úpravu pomerov, zákon v tomto prípade uprednostňuje napr. inštitút relatívnej neplatnosti právnych úkonov z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela. Takisto tvrdený skutkový stav, že žalovaný zamedzuje žalobcovi prístup k nehnuteľnosti (čo žalobca taktiež neosvedčil) možno odstrániť inými inštitútmi, dokonca i nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by sa zabezpečil nerušený prístup žalobcu k jeho majetku. O nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia však žalobca nepožiadal, požiadal len o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má v celosti zamedziť výkonu vlastníckeho práva žalovaného k ich spoločným veciam, ktoré je rovnocenné ako žalobcove vlastnícke právo.
13. Súd po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených listín dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, žalobca neosvedčil a ani de facto netvrdil (budúce) ohrozenie jeho majetkových práv, návrh vychádza len z domnienok a ničím nepodložených obáv. V návrhu teda žalobca neosvedčil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu.
14. Súd o trovách konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie v merite veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.