Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-201-2016.pdf
PDF · 81.01 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/201/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: Ľ. U., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Š. XXX, právne zastúpená: JUDr. Rastislav Stašák, advokát so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpená: Y.. N. U., Z. XXXX/X, XXX XX W., správca nútenej správy, v konaní o plnenie z poistnej zmluvy takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.002,60 EUR spolu s 5,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 13.06.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 99 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu podanou dňa 10.06.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 1.007,53 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 13.06.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že so žalovanou, pôvodne vystupujúcou pod obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s., uzavrela poistnú zmluvu D.-W. Č.. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od 12.06.1998, s dobou poistenia 15 rokov, dobou platenia poistného 10 rokov a koncom poistenia 12.06.2013. Poistná zmluva zahŕňala dve alternatívy poistnej udalosti a to, poistenie pre prípad smrti, pričom v takomto prípade pozostalým mala byť vyplatená suma 35.000,- Sk a druhá alternatíva poistenia sa týkala poistenia pre prípad dožitia k určitému dátumu, ktorým bol deň 12.06.2013 a pre prípad dožitia mala žalovaná vyplatiť sumu 52.864,- Sk. Na základe dodatku č. 1 došlo k zmene poistnej zmluvy s tým, že výška poistného sa z 243,- Sk zvýšila na sumu 423,- Sk, poistná suma pre prípad smrti sa zvýšila zo sumy 35.000,- Sk na 50.000,- Sk a poistná suma pre prípad dožitia sa zo sumy 52.864,- Sk zvýšila na sumu 73.094,- Sk t.j. 2.426,28 EUR. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyňa po uplynutí doby poistenia opakovane vyzývala žalovanú na vyplatenie poistného plnenia. Takmer po roku od uplynutia doby dožitia, žalovaný dňa 19.05.2014 zaslal žalobkyni oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, v ktorom jej oznámil, že na miesto dohodnutej sumy jej vyplatí len sumu 1.423,68 EUR a túto sumu aj následne vyplatil poštovou poukážkou. Dôvodom zníženia výplaty poistnej sumy mal byť nedoplatok, daň z príjmu a nedoplatok na administratívnom poplatku, pričom bližšiu špecifikáciu nedoplatkov a podrobnejší dôvod zníženia poistnej sumy žalobkyni oznámený nebol. Žalobkyňa poukázala na to, že si nie je vedomá toho, aby mala akýkoľvek nedoplatok voči
žalovanému a v zmluve sa nezaviazala platiť žiadne administratívne poplatky. Žalovaná jej síce listom zo dňa 02.03.2009 oznámila, že s ďalšou realizáciou poistnej zmluvy je spojená povinnosť uhrádzať administratívny a správny poplatok vo výške 11,95 EUR mesačne, s tým ale vyslovila jednoznačný nesúhlas a túto skutočnosť jej oznámila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keďže žalovaná nemôže na základe jednostranného úkonu uplatňovať takéto poplatky. Žalobkyňa zároveň uviedla, že počas celej doby poistenie uhrádzala platby na ktoré sa v zmluve zaviazala. Žalobkyňa taktiež citovala ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa, z ktorého vyplýva, že predávajúci nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosti bez právneho dôvodu, nesmie mu upierať jeho spotrebiteľské práva a používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 cit. zákona).
3. Žalovaná v rámci písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 08.07.2016 poukázala na to, že prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebný v tejto veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec platne vznikla, nakoľko poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné, pričom v takomto nezákonnom poistení produktu UDP-K, orgán štátu - ministerstvo financií žalovanú utvrdzoval aj svojimi následnými kontrolami. Jedná sa teda o neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu absencie jednej z podstatných náležitostí zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo a takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť ani konvalidáciou a ani ratihabíciou.
4. Z potvrdenia o uzavretí poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.06.1998 vyplýva, že začiatok poistenia je 12.06.1998 a koniec poistenia 12.06.2013 s tým, že poistenie sa dojednáva na poistnú dobu 15 rokov a doba platenia poistného je 10 rokov. Zo zmluvy taktiež okrem iného vyplýva, že suma pre prípad dožitia, ktorú je poisťovňa povinná vyplatiť pri konci poistenia predstavuje 52.864,- Sk. Z dodatku č. 1 k poistnej zmluve č. 5063800013 s účinnosťou od 12.07.2002 vyplýva, že poistná suma pre prípad dožitia predstavuje sumu 73.094,- Sk.
5. Z oznámenia žalovanej o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 19.05.2014 vyplýva, že dohodnutá poistná suma a pripísané výnosy predstavujú výšku 2.431,21 EUR, nedoplatok sumu 643,17 EUR, základe dane z príjmu 395,89 EUR, daň z príjmu (19 %) sumu 75,21 EUR, nedoplatok na administratívnych poplatkoch 289,15 EUR a teda suma k výplate predstavuje výšku 1.423,68 EUR, ktorá bola aj žalovanej vyplatená poštovou poukážkou.
6. Podľa § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb). Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
7. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že žalovaná doposiaľ neposkytla žalobkyni úplne poistné plnenie na základe uzavretej poistnej zmluvy, t.j. nevyplatila sumu pre prípad dožitia, aj keď sa žalobkyňa konca poistného obdobia dožila, a to z dôvodu, že podľa jej názoru je zmluva absolútne neplatná, nakoľko v zmluve bolo dohodnuté poistné, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistno- matematickými metódami a vtedajší orgán dozoru (ministerstvo financií) takéto poistné schválil. Súd preto skúmal, či predmetná poistná zmluva, z ktorej vyplýva povinnosť žalovanej plniť je platná, pričom nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali spôsobovať neplatnosť tejto zmluvy, a to ani z titulu dohodnutého poistného. V tomto ohľade poukazuje na to, že vzťah medzi žalovanou ako poisťovňou a
orgánom dozoru (ministerstvo financií, resp. NBS) je verejnoprávnym vzťahom a vzťah medzi žalovanou ako poisťovňou a žalobkyňou ako poistníkom a zároveň poistenou osobou je súkromnoprávnym vzťahom, na platnosť ktorého nemôže mať vplyv ani prípadné nesprávne určenie poistného zo strany poisťovne, a to aj napriek tomu, že správna výška poistného mala byť odsúhlasená orgánom dozoru. Poistná zmluva bola medzi strana sporu platne uzavretá, aj napriek tomu, že poistné nemalo byť vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, o ktorých žalobkyňa samozrejme ako laik nemala žiadnu vedomosť a iba akceptovala ponuku žalovanej a svojím podpisom potvrdila uzavretie zmluvy. Pokiaľ žalovaná navrhla konkrétnu výšku poistného bez ohľadu na to, či bolo určené správne alebo nesprávne a žalobkyňa túto ponuku akceptovala, nemôže byť samozrejme na ujmu žalobkyne to, že žalovaná nesprávne nastavila výšku poistného, resp. že v tomto ohľade napr. pochybil aj orgán dozoru. S ohľadom na túto skutočnosť súd taktiež poukazuje na to, že samotná žalovaná sa vyjadrila a súdu taktiež predložila listinný dôkaz o tom, že Okresným súdom Bratislava I je vedené konanie o náhradu škody spôsobené pri výkone verejnej moci, pričom z činnosti súdu je známe, že Krajský súd v Bratislave potvrdil medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté, že je daný nárok žalovanej na náhradu škody za nesprávny úradný postup vo vzťahu k Národnej banke Slovenska.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobe vyhovel a priznal žalobkyni sumu 1.002,60 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi dohodnutou sumou pre prípad dožitia, ktorú bola žalovaná povinná vyplatiť t.j. sumy 2.426,28 EUR a vyplatenou sumou 1.423,68 EUR, pričom žalovaná nemala právo odratávať žalobkyni nedoplatok vo výške 643,17 EUR, keďže vôbec nepreukázala, čo má predstavovať tento nedoplatok, teda či predstavuje dlžné poistné, resp. iné platby. Taktiež zo zmluvy nevyplýva, aby bol dohodnutý akýkoľvek administratívny poplatok, teda žalovaná nemala právo odrátať zo sumy poistného plnenia pre prípad dožitia ani sumu 289,15 EUR a zároveň zo zmluvy nevyplýva, aby si boli jej účastníci dohodli akékoľvek zdanenie poistnej sumy pre prípad dožitia. Z týchto dôvodov preto súd žalobe vyhovel, pričom prepočtom rozdielu sumy pre prípad dožitia a žalovaným vyplatenej čiastky, zistil rozdiel vo výške 1.002,60 EUR, nie 1.007,53 EUR ako si to uplatnila žalobkyňa, preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd priznal uplatnený nárok spolu so zákonným úrokom z omeškania, keďže má za to, že nasledujúcim dňom po ukončení poistenia sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho dlhu.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom žalobkyni, ktorá bola úspešná v rozsahu 99,5 % a neúspešná v rozsahu 0,5 % priznal voči pomerne neúspešnejšej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).