Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CbZm-3-2014.pdf
PDF · 112.62 KB
Case nature
Area
Subarea
7CbZm/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava proti žalovaným: v 1. rade: C. obaja právne zastúpení JUDr. Evou Mészárosovou, advokátkou, Alžbetínske námestie 1203, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 47.237,43 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 23Zm/30/2013-20 zo dňa 10.12.2013 sa ponecháva v platnosti v celom rozsahu.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 7.9.2013, doručeným súdu dňa 16.9.2013 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 47.237,43 eur, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 47.237,43 eur od 19.4.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 157,45 eur a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil žalobca tým, že je majiteľom zmenky znejúcej na zaplatenie 47.237,43 eur opatrenej doložkou bez protestu ktorá sa stala splatnou dňa 18.4.2012 ktorú vystavila žalovaná v 1. rade v tom čase podnikajúca pod obchodným menom Mónika Hodosiová - PERFECT MONI na ktorej žalovaný v 2. rade je uvedený ako aval. Ďalej poukázal v návrhu žalobca na ustanovenia § 77, 78 ods. 1, § 28 ods. 2, § 47, § 46 ods. 1, 3, § 30 zák. o zmenkách a šekoch. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal vydať zmenkový platobný rozkaz.
2. V skrátenom konaní súd vydal dňa 10.12.2013 zmenkový platobný rozkaz č.k. 23Zm/30/2013-20, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. V zákonom stanovenej lehote podali proti vyššie uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu žalovaní námietky (č.l. 23 spisu). V námietkach žalovaní uviedli, že namietajú napadnutý zmenkový platobný rozkaz a to čo do základu aj výšky istiny vrátane príslušenstva, ktoré sú v priamom rozpore so skutočným stavom vo veci samej pretože od žalobcu neprevzali istinu v takej výške v akej sa domáha vydania zmenkového platobného rozkazu. S poukazom na to že zo samotnej výšky istiny ktorú namietajú, sa vypočítava aj 6 % ročný úrok, zmenková odmena, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, namietali aj vyčíslenú výšku príslušenstva spornej istiny. Podľa názoru žalovaných napadnutý zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v uvedených výškach nezákonne a preto ho navrhli zrušiť.
3. Žalobca vo vyjadrení k námietkam zo dňa 3.10.2014 (č.l. 53 spisu) uviedol, že v zmysle článku II Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 002129244 SD veriteľ je oprávnený vyplniť zmenku čo do dátumu splatnosti a výšku sumy na ktorú znie ak dôjde k odstúpeniu žalobcu od zmluvy podľa článku VIII ods. 2 písm. c. Žalobca nie je povinný preukázať kauzu zmenky, nakoľko ide o abstraktný záväzok. Z dôvodu istoty však predložil súdu listiny preukazujúce skutkový a právny základe (kauzu) a špecifikáciu pohľadávky. Prehľadová tabuľka podrobne zobrazuje nesplatenú istinu (čerpaný úverový limit) za jednotlivé obdobia, hodnotu výsledného (riadneho, zmluvného dohodnutého) úroku resp. úroku z omeškania za jednotlivé obdobia, ako aj zmenu hodnoty celkového nároku žalobcu v čase. Suma 47.237,43 eur pozostáva z istiny vo výške 17.306,31 eur, úroku vo výške 8.652,86 eur vyčíslený ku dňu 18.4.2002, úrok z omeškania vo výške 21.199,69 eur vyčíslený ku dňu 18.4.2012, neuhradené poplatky vo výške 78,57 eur ku dňu 18.4.2012. K istine vo výške 17.306,31 eur žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaná sa v zmysle článku III bod 4 zmluvy o účelovom úvere zaviazala uhradiť žalobcovi peňažné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 402,51 eur počnúc dňom 15.3.2010. Výška poslednej splátky bude určená ako rozdiel celkovej skutočnej čiastky peňažných prostriedkov, ktoré klient vyčerpal z úverového limitu a súčtu výšky predchádzajúcich rovnomerných splátok úveru. Výška prečerpanej istiny je uvedená v prehľadovej tabuľke stĺpci „zostatok na úverovom účte“. K úroku vo výške 8.652,86 eur žalobca uviedol, že v zmysle článku III bod 1 zmluvy je žalobca oprávnený úročiť čerpané prostriedky úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Dohodnutá úroková sadzba sa odvíja od výšky referenčnej úrokovej sadzby medzibankového peňažného trhu BRIBOR 12 - mesačný a marže vo výške 4,30 % p.a. Vzhľadom na uvedený mechanizmus bol žalobca oprávnený úročiť nesplatenú istinu sadzbou dohodnutého úroku vo výške 8,51 % ročne a 8,70 % ročne čo je podrobne uvedené opäť v prehľadovej tabuľke. K úroku z omeškania vo výške 21.199,69 eur žalobca uviedol, že v zmysle článku III bod 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli že pre prípad omeškania je žalovaný povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 20 % ročne z čiastok so zaplatením z ktorých je v omeškaní. Špecifikácia je opäť uvedená prehľadne v tabuľke v stĺpci „úrok z omeškania“. K poplatku vo výške 78,57 eur žalobca uviedol, že tento bol vyúčtovaný v zmysle článku IV zmluvy, správa úveru za obdobie od 8/06 - 07/07. K vyjadreniu žalobca pripojil dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve, zmluvu o účelovom úvere č. 002109244 S.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobcu, žalovaného v 2. rade, právnej zástupkyne žalovaných ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmenkou, zmluvou o účelovom úvere č. 002109244S, dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. 002109244SD1, tabuľkou výpočtu nároku žalobcu, ako i zvyšným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na písomných podaniach a naviac uviedla, že vystavená zmenka je vysoko formálny, dokonalý a abstraktný záväzok a žalobca nebol v tomto prípade v konaní povinný preukazovať kauzu zmenky, pričom žalobca aj napriek tomu špecifikoval súdu zmenečnú sumu a to v nadväznosti na obsah námietok. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal a špecifikoval presný matematický výpočet tejto sumy, jednotlivé čiastky z ktorej istiny pozostáva a skutočnosť, že istina a zmenka ako taká bola vyplnená v súlade s písomnou dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve. V tejto súvislosti poukázala aj na zásadu koncentrácie. Žalovaní žiadne iné námietky nevzniesli ani v zákonnej lehote nepredložili akékoľvek dôkazy preukazujúce že zmenka nebola vyplnená v súlade s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve.
6. Žalovaný v 2. rade a právna zástupkyňa žalovaných v konaní zotrvali na obsahu písomných námietok.
7. Zo zmluvy o účelovom úvere č. 002109244S zo dňa 24.3.2006 (č.l. 58 spisu) súd zistil, že žalobca ako banka a žalovaná v 1. rade ako živnostníčka, klient uzavreli predmetnú zmluvu na základe ktorej banka poskytla žalovanej v 1. rade peňažné prostriedky formou korunového úveru do výšky úverového limitu 582.000 Sk, úver môže byť čerpaný v súlade s účelom dohodnutým v zmluve do 27.3.2006. Účelom poskytnutia úveru je modernizácia vnútorných priestorov prevádzky kaviarne. Podľa článku V bod 1 zmluvy riadne splácanie pohľadávok banky aj príslušenstva, poplatkov je zabezpečené najmä blankozmenkou na základe dohody o vyplňovacom zmenkovom práve. Predmetnú zmluvu podpísala žalovaná v 1. rade ako klient a žalovaný v 2. rade ako manžel klientky ktorý svojim podpisom súhlasil s obsahom predmetnej zmluvy.
8. Z dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 002109244SD1 k blankozmenke zo dňa 24.3.2006 (č.l. 55 spisu) súd zistil, že žalobca ako banka, žalovaná v 1. rade ako živnostníčka vystaviteľka a žalovaný v 2. rade ako avalista uzavreli predmetnú dohodu. Podľa článku I na účely zabezpečenia všetkých nárokov banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi bankou a vystaviteľom na základe zmluvy o účelovom úvere č. 002109244S zo dňa 24.3.2006 vystaviteľ vystavil blankozmenku s miestom vystavenia Dunajská Streda dátum vystavenia 24.3.2006 na rad: banky s domicilom v: Československá obchodní banka a.s. pobočka Dunajská Streda, s doložkou bez protestu, podpísaná vystaviteľom a avalistom. Blankozmenka je v dobe svojho vystavenia nevyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. podľa dohody II zmluvy vystaviteľ a avalista udeľujú banke právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch ak márne uplynie termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru alebo inej pohľadávky banky vzniknutej na základe záväzkového vzťahu zo zmluvy, nastane predčasná splatnosť pohľadávky banky, dôjde k odstúpeniu banky od zmluvy podľa článku VIII odsek 2 písm. c zmluvy, nastali účinky vyhlásenia konkurzu. Ak nastane niektorá z týchto skutočností banka má právo doplniť blankozmenku v údaji zmenkovej sumy o čiastku ktorá bude zodpovedať hodnote pohľadávky banky zabezpečenej blankozmenkou vrátane jej príslušenstva a sankčných nárokov, v údaji splatnosti spravidla 30 deň po splatnosti blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky banky. Vystaviteľ ako aj avalista dohodu vlastnoručne podpísali a potvrdili svojimi podpismi súhlas s jej obsahom.
9. Z podania označeného ako Neplnenie zmluvného záväzku zo dňa 6.8.2007 (č.l. 66 spisu) súd zistil, že žalobca písomne informoval žalovanú v 1. rade že z jej strany prišlo k nedodržaniu podmienok zmluvy v dôsledku čoho všetky pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu 15.8.2007 ku ktorému dňu sú pohľadávky vyčíslené vo výške 586.904,11 Sk, ktorú vyzval žalobca mu zaplatiť.
10. Z listinného dôkazu (č.l. 69 -105 spisu) súd zistil, že žalobca predložil prehľadnú tabuľku svojho klienta žalovanej v 1. rade s presnou výškou, matematickým výpočtom jednotlivých nárokov za jednotlivé obdobia v ktorej tabuľke sú presne uvedené položky: splátka istiny, splátka riadneho úroku, úrok z omeškania, poplatky, dlžná pohľadávka a ďalšie položky.
11. Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
12. Podľa § 175 ods. 1 OSP (občiansky súdny poriadok) ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.
13. Podľa § 175 ods. 4. OSP ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
14. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
15. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
16. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
17. Žalobca predložil v prvopise listinu označenú ako zmenka č. 002109244SB1 (č.l. 7 spisu) vydanú žalovanou v 1. rade, s tlačeným písmom: dátumom vystavenie 24.3.2006 a miestom vystavenia v Dunajskej Strede. Z vlastného textu zmenky súd zistil, že vystaviteľ zmenky v tejto uvádza, že za zmenku zaplatí na rad: Československá obchodná banka, a.s., Praha 1 - Nové Meěsto, PSČ 115 20, Na Příkopě
854/14, IČO: 00 001 350. Uvedená zmenka je bez protestu, podpísaná vystaviteľom zmenky. Dátum splatnosti 18. apríla 2012 a zmenková suma 47.237,43 eur je vypísaná na zmenke rukou. Ako aval za vystaviteľa je na zmenke označený: p. Peter Hodosi, RČ: 680709/6219, bydlisko Topoľová 176/7, 929 01 Dunajská streda.
18. Podľa § 10 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplna, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nie je zmenka zaplatená, má majiteľ, aj keď je vystaviteľom, proti prijímateľovi priamy nárok zo zmenky na všetko, čo možno žiadať podľa §§ 48 a 49.
20. Podľa § 30 ods. 1 cit. zákona zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.
21. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
22. Podľa § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané, 2. šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti, 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy, 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
23. Podľa článku I ustanovenia § 77 ods. 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb., pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
24. Zmenka je cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu.
25. Pre námietky a v konaní o nich sa prísne uplatňuje koncentračná zásada. Táto zásada spočíva v tom, že v konaní o námietkach súd preskúma len tie námietky, ktoré boli podané oprávnenou osobou v lehote troch dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na námietky podané neskôr súd nemôže prihliadať (aj keby mohli privodiť žalovanému úspech v spore).
26. Žalovaný môže v námietkach skutočnosti, ktoré tvrdí vymedziť skutkovo nezameniteľným spôsobom a nie je potrebné ich právne kvalifikovať, nakoľko právne posúdenie je vecou súdu. Včasné podanie námietok, ktoré spĺňajú zákonné požiadavky spôsobuje, že zmenkový platobný rozkaz nenadobudne účinky právoplatného rozsudku.
27. Žalovaný počas konania o námietkach môže uvádzať nové skutočnosti a navrhovať na preukázanie tvrdení uvedených v námietkach dôkazy smerujúce k jeho obrane, ktoré vychádzajú zo skutkových tvrdení uvedených v námietkach. V prípade, ak by uvádzal počas konania o námietkach nové skutočnosti jednalo by sa o námietky „podané“ po lehote, na ktoré nemožno prihliadať. Ak napríklad žalovaný vo včas podaných námietkach uviedol, že zmenková suma nebola doplnená v správnej výške, môže preukázať výšku sumy, ktorá mala byť do zmenky doplnená aj počas konania o námietkach. V konaní o námietkach platí, že žalovaný musí skutočnosti, ktoré uviedol v námietkach aj preukázať.
28. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 362/2005 zo dňa 1. novembra 2008, súd skonštatoval, že zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke
ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z ich vlastných mimozmenkových vzťahov.
29. Blankozmenka sa používa predovšetkým ako zabezpečovacia zmenka. Vyplňuje sa na základe zmluvy o vyplnení blankozmenky resp. dohody o vyplňovacom práve, ktorá má charakter nepomenovanej, tzv. inominátnej zmluvy a nie je pre ňu predpísaná ani písomná forma. Ide o zmenku, ktorej chýba niektorá z podstatných náležitostí. Blankozmenka je listina, ktorá je určená za zmenku a je úmyselne vydaná jej vystaviteľom v nekompletnom stave s tým, že jej nadobúdateľ na doplnenie zatiaľ nevyplnených náležitostí uzatvára dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve. Z ustanovenia čl. I. § 10 ZZŠ možno stanoviť charakteristické znaky blankozmenky. Blankozmenka je podpísaná listina. Môže byť podpísaná vystaviteľom alebo akceptantom, priamym alebo nepriamym dlžníkom. Ďalšou podmienkou existencie blankozmenky je určenie listiny za zmenku. Blankozmenka nie je akákoľvek nevyplnená listina. Z jej textu musí byť zjavné, že je základom textu budúcej hotovej zmenky. Blankozmenka je vedome neúplná listina. Neúplnosť listiny je spôsobená úmyselne, je zámerom účastníkov. Nestačí neúplnosť spôsobená omylom alebo neznalosťou účastníkov. Neúplnosti obsahu blankozmenky si musí byť plne vedomý tak zmenkový blankovystaviteľ ako aj zmenkový veriteľ, a to už v okamihu emisie blankozmenky, lebo len vtedy možno hovoriť o zámernej neúplnosti blankozmenky. Blankozmenka teda nie je ešte skutočnou zmenkou, ale len jej zárodkom, resp. vývojovou etapou konečnej listiny - zmenky (Kovařík, 1999, s. 50). Blankozmenka sa teda až po jej riadnom a správnom vyplnení zmení na úplnú zmenku, a teda až týmto okamihom sa stáva uplatniteľným zabezpečovacím nástrojom. Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku. Za situácie, keď zmluvné strany nevedia všetky údaje (najmä údaje o konečnej výške budúcej pohľadávky) potrebné na vystavenie úplnej zmenky, môže byť blankozmenka prostriedkom na zabezpečenia záväzkov do obdobia, keď bude účastníkom známe všetko potrebné k vystaveniu úplnej zmenky (Kovařík, 2002, s. 75). Účelom vystavenia blankozmenky je dosiahnuť nesporný záväzkový vzťah, plniaci napr. zabezpečovaciu funkciu. Nespornosť záväzku, ktorým blankozmenka je, spočíva v tom, že veriteľ nemusí pri jej predložení preukazovať tak existenciu dlhu ako ani žiadnych iných dôvodov a skutočností. Stačí preukázať, že je majiteľom platnej blankozmenky, ktorá sa jej doplnením zmenila na platnú zmenku a táto platná zmenka je plne postačujúcim titulom na zaplatenie zmenkovej sumy v nej uvedenému zmenkovému veriteľovi. ZZŠ v súvislosti s neúplnosťou listiny blankozmenky nič neuvádza. K listine blankozmenky musí byť dohodou zriadené zmenkové vyplňovacie právo. Nejedná sa o právo spojené listinou blankozmenky, ktoré by bolo do blankozmenky priamo inkorporované. Jedná sa o právo všeobecno-záväzkovej povahy, ktoré má však vo vzťahu k blankozmenke akcesorickú povahu. Nemôže totiž existovať samostatne, ale vždy sa musí vzťahovať ku konkrétnej blankozmenke. Nemožno samostatne disponovať napr. zabezpečovacím právom bez toho, aby sa disponovalo aj s listinou blankozmenky, ku ktorej sa vzťahuje (Kovařík, 2009, s. 77). Vyplňovacie právo dáva majiteľovi blankozmenky možnosť, aby sám svojim vlastným konaním celkom nezávisle od dlžníkov (t. j. vystaviteľa blankozmeky a avalistov) premenil listinu, ktorá je zatiaľ len zárodkom zmenky, na zmenku dokonalú. Dohoda o vyplňovacom práve nemusí mať písomnú formu, často býva súčasťou inej zmluvy. ZZŠ neupravuje jej formu, a preto okrem výslovného písomného prejavu dôkazom o jej uzavretí prichádza do úvahy aj jednostranné vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva, ktoré majiteľ prijme. Z hľadiska právnej istoty sa však samozrejme odporúča dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke uzatvárať v písomnej podobe. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke určuje, kto, kedy a akým spôsobom môže obsah blankozmenky doplniť. Účastníkmi dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke sú vystaviteľ blankozmenky a jej prvý nadobúdateľ. ZZŠ nijako nelimituje, koľko nevyplnených miest môže blankozmenka obsahovať. Rozsah vyplňovacieho oprávnenia vyplýva jednak s textu samotnej blankozmenky, teda z okruhu bielych (blanko) miest, ktoré blankozmenka obsahuje, a jednak z obsahu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Ak je blankozmenka emitovaná za účelom zabezpečenia pohľadávky, je potrebné obvyklosť obsahu zmenky (t. j. vyplnenej blankozmenky) hľadať v zabezpečovanom vzťahu, čiže zmenka by mala byť vyplnená tak, aby jej obsah zodpovedal zabezpečovanej pohľadávke. Doplnením chýbajúcich častí vzniká zmenka, s ktorou treba zaobchádzať tak, ako by už od počiatku mala obsah, ktorý bol doplnený neskôr, čo je dôležité najmä pri zmenkových úkonoch, pretože napr. blankozmenku nie je možné protestovať. Konečný obsah zmenky v ideálnom prípade zodpovedá dohode o vyplňovacom práve. Pri vyplnení ktoré je v rozpore s dohodou dostane zmenka iný obsah, čo ale nespôsobuje jej neplatnosť. Protizmluvné doplnenie musí zmenkový dlžník napadnúť námietkami. Pokiaľ bola doplnená vyššia suma, ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej
sume obsiahnutá aj správna nižšia suma. Do výšky čiastky zodpovedajúcej dohode o vyplňovacom práve nejde o porušenie dohody a námietka by v tomto prípade nemala byť úspešná. Pokiaľ zmenka ostala medzi pôvodnými účastníkmi, bude námietka účinná, pokiaľ dlžník preukáže doplnenie v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Blankozmenka môže v praxi slúžiť na zabezpečenie istiny z kauzálneho vzťahu, ako aj úrokov, zmluvných pokút, preukázateľne vynaložených nákladov a pod. Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku podľa dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke.
30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti a predložením jej prvopisu žalobca svoje práva majiteľa zmenky preukázal. Súd mal tiež preukázané, že zmenka zabezpečovala pohľadávky žalobcu zo Zmluvy o účelovom úvere č. 002109244S zo dňa 24.3.2006. Vydaná bola ako blankozmenka bez vyplnených údajov o dátume splatnosti a výške zmenkovej sumy. V ten istý deň účastníci uzavreli Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. 002109244SD1 k blankozmenke zo dňa 24.3.2006, podľa ktorej mal žalobca právo doplniť chýbajúce údaje za splnenia vopred dohodnutých podmienok (že sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením úveru).
31. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané pre vlastnú blanozmenku zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Pre veriteľa je obrovskou výhodou jej rýchla a jednoduchý vymožiteľnosť. Držiteľ zmenky tak pri vymáhaní nemusí dokazovať nič iné okrem toho, že je platná (spĺňa formálne náležitosti) a že je jej majiteľom. Čo v danom prípade žalobca bezpochybností preukázala.
32. Žalovaní v námietkach uviedli, že žalobca vyplnil zmenku v rozpore s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve. Treba zdôrazniť, že zmenka je vysoko formálny, dokonalý a abstraktný záväzok a žalobca nebol v tomto prípade v konaní povinný preukazovať nič iné ako to, že je majiteľom zmenky. Osoba, ktorá bianko zmenku podpísala, má právo na námietky, teda najmä námietky súvisiace s vyplňovacím právom, pričom platí, že dlžník z takejto zmenky musí preukázať, že zmenka bola vyplnená odlišne od dohody. Ak žalovaní v námietkach tvrdili, že zmenka nebola vyplnená v časti výšky zmenečnej sumy riadne v súlade s dohodou o vyplňovacom práve, tak výlučne žalovaných zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno túto skutočnosť (excesívne vyplnenie) pred súdom dostatočne hodnoverne preukázať. Žalovaní však na podporu, preukázanie tohto veľmi všeobecného a nekonkrétneho tvrdenia nepredložili absolútne žiaden dôkaz. Na základe toho dospel súd k záveru, že žalovaní si nesplnili svoju dôkaznú povinnosť, ktorá ich zaťažovala a v konaní nepreukázali, žeby žalobca vyplnil chýbajúce údaje na blankozmenke v rozpore s písomnou dohodou o jej vyplnení, v rozpore so zmluvnými dojednaniami, podmienkami jej vyplnenia. Práve naopak žalobca k uvedenému tvrdeniu, dodatočne a naviac v konaní predloženými listinnými dôkazmi (aj napriek tomu, že nemal túto povinnosť) preukázal, že zmenka bola vyplnená v súlade s Dohodou o jej vyplnení a predložil aj tabuľku presného matematického výpočtu všetkých uplatňovaných nárokov, ktorý výpočet nebol ani žalovanými spochybnený. V tejto súvislosti je nutné taktiež zdôrazniť, že pri námietkach sa uplatňuje veľmi striktne koncentračná zásada podľa ktorej žalovaní nie len že mali svoje tvrdenia, námietky dostatočne hodnoverne preukázať ale zároveň aj predložiť, označiť dôkazy, ktorými svoje námietky preukazujú. Žalovaní však okrem veľmi všeobecného tvrdenia o nesprávnom vyplnení zmenkovej sumy neoznačili, nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobca vyplnil zmenku v rozpore s dohodu o jej vyplnení a to najmä čo sa týka vyplnennej výšky zmenečnej sumy. Žalovaní žiadne iné ďalšie námietky nevzniesli. Zmluva o účelovom úvere, Dohoda o vypňovacom zmenkovom práve ako aj zmenka sú podpísané oboma žalovanými a preto nie je pochýb o tom, že obaja mali vedomosť o podmienkach vyplnenia zmenky. Žalovaný v 2. rade sa ako aval zaviazal ručiť za zaplatenie zmenky výstavcom. Zmenka bola vyplnená v súlade s Dohodou o jej vyplnení a žalovaním vznikal povinnosť na jej základe poskytnúť žalobcovi plnenie.
33. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 23Zm/30/2013-20 zo dňa 10.12.2013 ponechal v platnosti v celom rozsahu.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy
právneho zastúpenia) a uložil žalovaným povinnosť ich žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“