Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-4628-2002.pdf
PDF · 82.31 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/4628/2002
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíková 17, 851 02 Bratislava, IČO: 36 821 012, proti povinnému: Q. B., N.. XX.XX.XXXX, K. X, XXX XX A., zast. Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, 827 25 Bratislava, IČO: 36 868 221, o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.01.2003 bolo vydané poverenie č. 5102 004660, ktorým súd poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora Ing. Bc. Vladimíra Haukvitza.
2. Súdny exekútor dňa 11.09.2015 doručil tunajšiemu súdu námietky povinného, ktoré boli podané v zákonom stanovenej 14 dňovej lehote.
3. Povinný vo svojich námietkach uvádza, že o exekúcii sa dozvedel o začatí exekučného konania na vymoženie pohľadávky oprávneného z doručeného upovedomenia o začatí exekúcie. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.12.2001, č. k. 11C/476/2000-25. Povinný tvrdí, že rozsudok mu nebol riadne doručený, preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Takýto rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Povinný sa na predmetnej adrese nezdržiava, a teda nemohol byť doručený ani náhradným spôsobom. Ak by súd dospel k záveru, že exekučný titul, je spôsobilým exekučným titulom, vznáša povinný námietku premlčania. Exekučné konanie sa začalo dňa 13.12.2002, poverenie bolo vydané dňa 10.01.2003. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané až 24.02.2014. Právo priznané súdnym rozhodnutím sa premlčí za 10 rokov odo dňa keď sa podľa rozhodnutia malo plniť. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje , premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Ďalej súd tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Oprávnený si uplatnil nárok na úrok z omeškania, ktorého výška 91,25 % ročne je v rozpore nielen so zákonom, ale aj dobrými mravmi. Navyše v poverení je uvedený poplatok z omeškania a v upovedomení úrok z omeškania. Vymáhaný nárok nevznikol z titulu nájomnej zmluvy, preto nie je oprávnený požadovať poplatok z omeškania. Taktiež namieta oprávnenie viesť exekúciu súdnym exekútorom JUDr. Marko Rusom. Poverenie bolo vydané Ing. Bc. Vladmírovi Haukvitzovi.
4. Dňa 15.06.2017 bolo súdu doručené stanovisko oprávneného k podaným námietkam. Oprávnený považuje námietky za irelevantné a nezakladajúce sa na pravde. Nárok je opodstatnený a nie je premlčaný. Povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť na základe
vykonateľného rozsudku. Titulom nedoplatku na nájomnom a službách spojených s užívaním nebytových priestorov. Poplatok z omeškania bol vypočítaný v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Oprávnený sa domnieva, že povinný mal vedomosť o pohľadávke. V tvrdeniach povinného je
viacero rozporov. Tvrdenie, že mu rozsudok nebol doručovaný, nakoľko sa na adrese nezdržiaval, je účelové. Túto adresu opätovne uviedol vo svojich námietkach. Zmluvou č. 1490/PU/95 zo dňa 15.10.1995 uzatvoril oprávnený s povinným nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Bratislave na Romanovej ulici č. 5 za účelom ich užívania ako predajňa potravín. Nájomný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 12.10.1996 a dodatkom č. 1 bol predĺžený do 31.10.2001. Povinný si neplanil svoje povinnosti, preto mu bola daná výpoveď. K rozporu, že či sa má platiť úrok z omeškania alebo poplatok, uvádza, že platí sa poplatok, a v upovedomení je len chyba v písaní, ktorú je oprávnený opraviť len súdny exekútor.
5. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sa upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk.
6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
7. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
8. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
9. Podľa 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
10. Podľa § 51 Exekučného poriadku, pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 alebo o odvolaní proti rozhodnutiu o námietkach môže si súd vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer alebo výkaz nedoplatkov alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu.
11. Námietky sú procesnou obranou povinného. Nedá sa o nich hovoriť ako o opravnom prostriedku. V námietkach sa napádajú len tie skutočnosti, a to aj hmotného aj procesného práva, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Nie je možné namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vznikom exekučného titulu, a malo sa na ne upozorniť v základnom konaní. Ak tak spravené nebolo, exekučný súd mu neposkytne ochranu. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana už judikovanému nároku, čiže nároku o ktorom bolo rozhodnuté. Ak by mal exekučný súd skúmať námietky, ktoré napádajú exekučný titul z vecnej stránky, čiže
skutočnosti, ktoré sa mali uplatniť ešte v základnom konaní, dostalo by to exekučný súd do pozície opravného súdu, čo nie je.
12. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne.
13. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2259796-2259796&f=2>, a to: a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného.
14. Povinný neuviedol žiaden z dôvodov, ktorý by oprávňoval námietkam vyhovieť. V upovedomení bolo uvedené na podklade akého exekučného titulu sa exekúcia uskutočňuje, a to na základe notárskej zápisnice. Upovedomenie taktiež obsahovalo všetky potrebné náležitosti a je z neho jasné, z akých dôvodov došlo k začatiu, a aká je výška dlžnej sumy.
15. Exekučný súd nie je viazaný doložkou vykonateľnosti, ak je namietaná vykonateľnosť exekučného titulu, je povinný skúmať, či je exekučný titul skutočne vykonateľný. Nedá sa ale hovoriť o tom, že exekučný súd by bol opravným súdom. Činnosť exekučného súdu je zameraná vyslovene na preskúmanie vykonateľnosti exekučného titulu. Súd na preskúmanie vykonateľnosti exekučného titulu vyžiadal spis sp. zn. 11C/476/2000, aby preskúmal doručovanie predmetného exekučného titulu.
16. Exekučný titul bol vydaný za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku. Preto súd musí brať do úvahy vtedy platné predpisy. Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným , uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia i keď sa adresát o tom nedozvedel. “
17. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.09.2010, sp. zn. 4 Cdo 338/2009: „Úpravou tzv. náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. zákonodarca sledoval cieľ odstrániť prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok adresátom. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení je predpísané súčasné splnenie viacerých podmienok, ktoré sú stanovené kumulatívne; preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Medzi tieto podmienky patrí aj skutočnosť, že zásielka je doručovaná na adresu, na ktorej sa adresát v čase jej doručovania zdržuje.“
18. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že nedošlo k pochybeniu zo strany súdu pri doručovaní. Súd disponoval adresou trvalého pobytu, ktorý je totožný s terajším pobytom. Povinný neuvádza, kde by sa mal zdržovať v čase doručovania
exekučného titulu. Podľa predloženého spisu, súd doručoval na adresu trvalého pobytu, na ktorú sa však nepodarilo doručiť. Zásielka bola neprevzatá. Súd v pôvodnom konaní ustanovil povinnému opatrovníka na doručovanie. Súd preto nepochybil. Ak by súd akceptoval výklad povinného, tak by prišlo k nemožnosti domôcť sa svojho práva. Preto je tvrdenie povinného špekulatívne a exekučný titul je vykonateľný.
19. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
20. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
21. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, a preto nie je možné uvažovať o premlčaní. Po vydaní rozsudku má oprávnený lehotu 10 rokov, keď môže dať návrh na vykonanie exekúcie. V Exekučnom poriadku nie je obsiahnutá lehota do ktorej má byť exekučné konanie ukončené. Preto nie je možné považovať právo oprávneného za premlčané. Neplynutie lehoty sa týka oprávneného, nie súdneho exekútora. Oprávnený uplatnil svoj nárok riadne a včas. Nenesie zodpovednosť za dĺžku doby trvania exekučného konania. Právo oprávneného nie je premlčané.
22. Tvrdenie povinného, že v pôvodnom konaní nešlo o vzťah z nájomnej zmluvy sa nezakladá na pravde. Z vyžiadaného spisu je zrejmé, že oprávnený podával žalobu z dôvodu nehradenia nájomného
a poplatkov s ním spojených. V čase vydania exekučného bolo podľa nariadenia vlády č. 87/1995 možné priznať poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy. Preto nie je v rozpore so zákonom, ak sa vymáha aj poplatok z omeškania v takej výške, nakoľko bol priznaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
23. K tvrdeniu povinného, že exekútor nie je oprávnený vykonávať, súd uvádza, že JUDr. Marko Rus je náhradníkom pôvodného súdneho exekútora, ktorý bol z funkcie odvolaný.
24. Nakoľko sa povinnému nepodarilo preukázať žiaden z dôvodov, ktorý by oprávňoval súd vyhovieť námietkam, súd ich v celom rozsahu zrušuje.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydaného súdnym úradníkom je podľa § 239 Civilného sporového poriadku prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia je neprípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v
akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.